Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/58/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108208321 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1108208321.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: Q. T., R. G. V. XX, R. R., zastúpenej advokátom: JUDr. Peter Poláček, so sídlom Medený Hámor 15, Banská Bystrica, proti žalovanému: D. R., R. G. Č.. X, R., o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.987,45 eura (90.000 Sk) s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26. novembra 2014, č. k. 10C/94/2008-259, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom zo dňa 26. novembra 2014, č. k. 10C/94/2008-259, uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.987,45 eura spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 06.03.2007 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, a vo zvyšku uplatneného príslušenstva žalovanej pohľadávky žalobu zamietol s tým, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa so spoločnosťou JADE, spol, s r. o, ako prenajímateľom dňa 26.05.2005 uzavrela Zmluvu o nájme bytu, ktorej súčasťou bolo zriadenie predkupného práva prenajímateľom - spoločnosťou JADE, spol. s r.o. v prospech žalobkyne ako nájomcu za odplatu vo výške 90.000,- Sk, ktorá bola v zmysle článku VIII nájomnej zmluvy účelovo viazaná ako záloha kúpnej ceny za byt, ktorý mala žalobkyňa právo v zmysle nájomnej zmluvy odkúpiť za zníženú kúpnu cenu. Zároveň mal preukázané, že dňa 26.05.2005 žalovaný od žalobkyne prevzal sumu 90.000 Sk. Konštatoval, že vykonanými listinnými dôkazmi, výpoveďami žalobkyne, svedkyne U. N. a správcov konkurznej podstaty úpadcu JADE spol. s.r.o. v konkurze, nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že predmetnú peňažnú sumu od žalobkyne prevzal ako konateľ spoločnosti Parker & Young International, s.r.o., v mene spoločnosti JADE spol. s r.o., ktorej predmetnú sumu následne odovzdal. V rámci vyhodnotenia vykonaných dôkazov poukázal na to, že z obsahu záznamu napísaného žalovaným na nájomnej zmluve (ktorého znenie a ani podpis nebol sporný) vyplýva, že žalovaný od žalobkyne dňa 26.05.2005 prevzal sumu 90.000 Sk ako fyzická osoba, a nie za prenajímateľa (JADE spol. s r.o.) ako konateľ spoločnosti Parker & Young International, s.r.o., ktorá mala konať za prenajímateľa ako komisár v zmysle písomnej komisionárskej zmluvy zo dňa 15.05.2003 o výkone správy nehnuteľnosti a obstarávaní služieb s tým spojených. Zároveň mal z listu správcu konkurznej podstaty úpadcu JADE spol. s.r.o. C.. B. F., preukázané, že od spoločnosti JADE spol. s.r.o. neprevzal žiadne účtovné doklady, nakoľko účtovníctvo nebolo úpadcom riadne vedené, a preto nie je možné zistiť, či došlo k zaúčtovaniu sumy 90.000 Sk do účtovníctva uvedenej spoločnosti. Poukázal na to, že konateľka spoločnosti JADE spol. s.r.o. U. N. vystavila pre potreby tohto sporu príjmový pokladničný doklad potvrdzujúci prevzatie sumy 90.000 Sk spoločnosťou JADE spol. s.r.o. od žalobkyne dňa 26.05.2005, pričom vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že predmetné finančné prostriedky boli spotrebované spoločnosťou na zaplatenie súdnych poplatkov. Napokon poukázal i na to, že žalobkyňa si v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu JADE spol. s.r.o. prihláškou zo dňa 16.08.2006, doručenou dňa 18.08.2006 uplatnila pohľadávku na zaplatenie sumy 90.000,- Sk. Na túto prihlášku však nebolo v konkurze prihliadané pre jej vady. Prihliadol tiež na skutočnosť, že v spore nebola predložená evidencia platieb spoločnosti JADE spol. s.r.o. ktorá by potvrdzovala odovzdanie predmetných peňažných prostriedkov tejto spoločnosti žalovaným, ako i na to, že ak by skutočne finančné prostriedky boli spoločnosti JADE spol. s.r.o. žalovaným odovzdané, mal byť byt predaný žalobkyni za kúpnu cenu zníženú o zaplatenú preddavkovú platbu; k čomu však nedošlo, keď byt bol žalobkyni v zmysle kúpnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou JADE spol. s.r.o. v konkurze dňa 14.03.2007 predaný za kúpnu cenu 300.000 Sk bez jej zohľadnenia. Na základe uvedeného, keď ako účelové vyhodnotil tvrdenie svedkyne, že finančné prostriedky zaplatené žalobkyňou boli použité na súdne poplatky, nakoľko neboli preložené žiadne listinné dôkazy potvrdzujúce zaplatenie súdnych poplatkov zo sumy 90.000 Sk a tieto finančné prostriedky boli účelovo viazané v zmysle článku VIII nájomnej zmluvy zo dňa 26.05.2005 ako záloha kúpnej ceny za byt, konštatoval, že žalovaný pravdivosť svojich tvrdení v spore nepreukázal. Následne, keď ako neopodstatnenú vyhodnotil i námietku premlčania uplatneného nároku vznesenú žalovaným; nakoľko žalobkyňa sa o tom, že žalovaný predmetnú peňažnú sumu neodovzdal spoločnosti JADE spol. s r.o., dozvedela až v decembri roku 2006 z listu správcu konkurznej podstaty uvedenej spoločnosti; dospel k záveru, že žalovaný, ktorý peňažnú sumu 2.987,45 eura (90.000,- Sk) od žalobkyne prijal ako fyzická osoba; a nie ako štatutárny zástupca komisára Parker & Young International, s.r.o.; a neodovzdal ju spoločnosti JADE, spol. s r.o. (v súčasnosti v konkurze), získal v tejto výške na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie, ktoré je jej podľa ust. § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka povinný vydať. Podanej žalobe preto vyhovel, vrátane uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti však poukázal na to, že žalovaný sa do meškania so zaplatením (vydaním) bezdôvodného obohatenia preukázateľne dostal až dňom 06.03.2007, a preto podanej žalobe vyhovel iba v tomto rozsahu, a vo zvyšnej časti, teda v časti úrokov z omeškania uplatnených za obdobie od 05.12.2006 do 05.03.2007 ako nedôvodný zamietol, nakoľko žalobkyňa v spore nepreukázala, že by sa žalovaný do omeškania na základe jej výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia dostal už dňom 05.12.2006, a omeškanie žalovaného počnúc dňom 06.03.2007 mal preukázané obsahom jeho listu zo dňa 05.03.2007. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal; do vyhovujúceho výroku vo veci samej; v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia podanej žaloby i v napadnutej časti, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Namietal, že predmetnú sumu 90.000,- Sk od žalobkyne nikdy neprevzal ako fyzická osoba, keďže konal ako štatutárny orgán (konateľ) spoločnosti Parker & Young International, s.r.o., ktorá na základe Komisionárskej zmluvy zo dňa 15.05.2003 vystupovala ako zástupca spoločnosti JADE, spol. s r.o., ako vlastníka bytov v bytovom dome súp. Č.. XXXX, na G. V. Č.. XX, H. R. R., v právnych vzťahoch voči nájomcom predmetných bytov. Keďže komisionár koná vo vlastnom mene na účet komitenta, uvedená suma bola v zmysle komisionárskeho vzťahu prevzatá "na účet komitenta", teda bola prevzatá na účet spoločnosť JADE, spol. s r.o. V tejto súvislosti zdôraznil, že samotné prevzatie spornej sumy potvrdené len podpisom bez označenia, že koná v mene spoločnosti Parker & Young International, s.r.o. nemôže byť bez ďalšieho (v súvislosti s ostatnými predloženými dôkazmi) vyhodnotené tak, že konal ako fyzická osoba. Poukázal tiež na to, že žalobkyňa pôvodne opierala svoj údajný nárok na zaplatenie sumy 90.000,- Sk o existenciu Zmluvy o nájme bytu zo dňa 26.05.2005, ktorú však ako nájomca preukázateľne uzatvorila so spoločnosťou JADE spol, s r.o, ako prenajímateľom, a preto, keď nebol zmluvnou stranou predmetnej nájomnej zmluvy, v konaní nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, ktorým môže byť iba spoločnosť JADE, spol. s r.o. Vytkol súdu prvej inštancie, že bezdôvodne v rámci hodnotenia vykonaných dôkazov uprednostnil iba listinné dôkazy, neprihliadol na ním produkované dôkazy, ktoré považoval za účelové, resp. za nerelevantné, a odignoroval vyjadrenia pôvodného i súčasného správcu konkurznej podstaty úpadcu JADE, spol. s r.o., ktorí uviedli, že konateľka JADE, spol. s r.o. výslovne potvrdila prevzatie spornej sumy od neho s tým, že táto bola spotrebovaná spoločnosťou ešte pred vyhlásením konkurzu, a preto nebol dôvod na ich zapísanie do konkurznej podstaty. Poukázal zároveň na to, že nemal žiaden dosah na akékoľvek zaevidovanie odovzdaných prostriedkov 90.000,- Sk do účtovníctva, resp. do evidencie došlých platieb, spoločnosti JADE, spol. s r.o., ako ani na odpredaj bytu do vlastníctva žalobkyne, pričom ak aj skutočne nedošlo k zapísaniu príjmu danej sumy do evidencie v spoločnosti JADE, spol. s r.o., ide o pochybenie na strane uvedenej spoločnosti, a táto skutočnosť žiadnym spôsobom nedokazuje, že spornú sumu JADE, spol. s r.o. neodovzdal. Na základe uvedeného zhrnul, že žalobkyňa v danom spore nepreukázala ani jedno zo svojich tvrdení, o ktoré upiera svoj údajný nárok uplatnený podanou žalobou, naopak, on v predmetnom súdnom konaní vyvrátil všetky jej tvrdenia, resp. dokonca z dokazovania vykonaného výsluchom konateľky JADE spol. s r.o. U. N. ako aj vyhláseniami správcov konkurznej podstaty uvedenej spoločnosti bola preukázaná nepravdivosť jej tvrdení a existencia skutočností, ktoré akýkoľvek nárok žalobkyne voči nemu vylučujú. Vytkol súdu prvej inštancie, že počas celého dokazovania postupoval tak, akoby dôkazné bremeno mal znášať on a žalobkyni postačovalo len bez dôkazov prednášať svoje tvrdenia a nechať stranu žalovaného, aby preukazoval ich nepravdivosť, a to napriek tomu, že z procesného postavenia účastníkov vyplýva, že dôkazné bremeno bolo na strane žalobkyne, ktorá bola povinná preukázať pravdivosť svojich tvrdení o tom, že konal voči nej ako fyzická osoba a neodviedol peniaze spoločnosti JADE, spol. s r.o. Namietal tiež, že súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil i po právnej stránke, keď neprihliadol na skutočnosť, že žalobkyňa si po vyhlásení konkurzu na spoločnosť JADE, spol. s r.o. uplatnila svoju pohľadávku vzniknutú titulom úhrady zálohy 90.000.- Sk v konkurznom konaní, a teda preukázateľne od počiatku si bola vedomá toho, že jej dlžníkom je spoločnosť JADE, spol. s r.o. a nie on, a až následne, keď sa dozvedela, že v konkurznom konaní nemôže byť jej pohľadávka uspokojená, zmenila svoje tvrdenia a začala žiadať zaplatenie lej istej pohľadávky od neho s tvrdením, že finančné prostriedky neodviedol spoločnosti JADE, spol. s r.o. Toto konanie žalobkyne označil za účelové a všetky jej tvrdenia o tom, že neodovzdal finančné prostriedky spoločnosti JADE, spol. s r.o. za nepravdivé a vykonštruované s cieľom domôcť sa zaplatenia predmetných finančných prostriedkov od neho napriek tomu, že od počiatku si žalobkyňa preukázateľne bola vedomá toho, že jej dlžníkom je iná osoba (JADE, spol. s r.o.). Napokon namietal, že postupom súdu prvej inštancie mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Na pojednávaní konanom dňa 07.07.2014 totiž predniesol návrh na vstup ďalšieho účastníka do konania, a to G.. G. G., správcu konkurznej podstaty úpadcu JADE, spol. s r.o. v konkurze, ktorý bol uznesením vyhláseným na tomto pojednávaní zamietnutý, a súd vytýčil nový termín pojednávania na deň 26.11.2014 s tým, že ak nebude do tejto doby o povolení/zamietnutí vstupu ďalšieho účastníka právoplatne rozhodnuté, vytýčené pojednávanie zruší a stanoví nový neskorší termín. Voči zamietnutiu vstupu ďalšieho účastníka do konania sa odvolal a nakoľko mu ku dňu 25.11.2014 nebolo doručené žiadne rozhodnutie zo strany odvolacieho súdu, v súlade s vyjadrením súdu prvého stupňa sa z pojednávania vytýčeného na deň 26.11.2014 ospravedlnil. Rozhodnutie odvolacieho súdu o návrhu na vstup ďalšieho účastníka do konania mu bolo doručené až po pojednávaní zo dňa 26.11.2014, na ktorom bol aj vynesený napadnutý rozsudok a nerešpektovaním jeho ospravedlnenia mu súd prvého stupňa odňal možnosť konať pred súdom, a konanie zaťažil neodstrániteľnou vadou, nakoľko mienil predložiť ďalšie dôkazy, ktoré doteraz predložiť nemohol, lebo ich nemal k dispozícii, okrem iného najmä ďalšie vyjadrenie pôvodného správcu konkurznej podstaty JADE, spol. s r.o. C.. B. F. zo dňa 17.06.2013, o ktorom doteraz nemal vedomosť. 3. Dňa 15.06.2015 žalovaný doručil súdu prvej inštancie písomné podanie zo dňa 08.06.2015 označené ako "Doplnene odvolania", v ktorom poukázal na skutočnosť, že Okresný súd Bratislava I v konaní sp. zn. 7C/50/2013, v ktorom sa žalovaný v procesnom postavení žalobcu proti spoločnosti JADE spol. s r.o. v konkurze domáhal uloženia povinnosti vystaviť príjmový pokladničný doklad, vyhlásil dňa 26.03.2015 uznesenie č.k. 7C/50/2013-78, ktorým schválil zmier medzi účastníkmi konania, v ktorého texte spoločnosť JADE spol. s r.o. potvrdila, že ako komitent prevzala od žalobcu dňa 26.05.2005 peňažné prostriedky vo výške 90.000,- Sk (2.987,45 eura) s tým, že išlo o zálohu poskytnutú pani Q. T. za zriadenie predkupného práva v zmysle Zmluvy o nájme bytu zo dňa 26.05.2005 a s tým, že uvedené peňažné prostriedky boli prijaté prostredníctvom komisionára na účet žalovaného ako komitenta. Zdôraznil, že predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňa 11.05.2015, pričom týmto uznesením je s poukazom na ust. § 99 ods. 4 O.s.p. viazaný súd i v tomto konaní ohľadne vyriešenia predbežnej otázky, či od žalobkyne dňa 26.05.2005 prevzal peňažné prostriedky v sume 90.000,-Sk (2.987,45 eura) ako komisonár a či ich odovzdal spoločnosti JADE spol. s r.o. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatoval, že je nesporné, že v predmetnom súdnom konaní nie je pasívne legitimovaným subjektom, nakoľko v konaní sp. zn. 7C/50/2013 bolo právoplatne potvrdené, že sporné finančné prostriedky odovzdal spoločnosti JADE spol. s r.o., tzn. žiadať ich vrátenie nemá žiaden hmotnoprávny podklad a je absolútne v rozpore s princípom spravodlivosti. S poukazom na uvedené žiadal podanému odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť. 4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania, keď sa nestotožnila s argumentáciou žalovaného v podanom odvolaní, ktorý neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktorými by sa prvoinštančný súd už počas doteraz mimoriadne dlhého obdobia nebol venoval pri vykonávaní dokazovania. Súd prvej inštancie pri vynesení rozsudku nepochybil ani po procesnej a ani po hmotno- právnej stránke, keď sa v dostatočnom rozsahu zaoberal vykonaním dokazovania potrebného pre vydanie rozhodnutia a na základe takto vykonaného dokazovania dospel aj k správnym skutkovým zisteniam a aj k správnemu právnemu posúdeniu veci. V nadväznosti na námietku žalovaného, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, poukázala na to, že žalovaný sa za viac ako 6 rokov trvania súdneho sporu napriek riadne doručeným predvolaniam zúčastnil iba jedného pojednávania a za toto obdobie mal dostatok času, aby mohol prípadne osobne konať, vystupovať pred súdom a brániť sa v tomto konaní. Pokiaľ sa žalovaný opätovne snaží spochybniť skutočnosť, že od nej vôbec nejaké finančné prostriedky prevzal, z dôkazov založených v súdnom spise a aj zo samotnej výpovede žalovaného vyplýva, že podpis na inkriminovanej zmluve je jeho a že v skutočnosti tieto prostriedky aj prevzal, pričom z tohto dôkazu nevyplýva, že by takto konal ako osoba poverená, resp. splnomocnená, iným subjektom. Vo vzťahu k ďalšej argumentácii žalovaného uviedla, že sa k nej nemieni vyjadrovať, pretože sa k nej už v procese doterajšieho konania vyjadrila a príslušným spôsobom na ne reagovala, pričom sa s nimi v potrebnom rozsahu a patričným spôsobom vysporiadal aj prvoinštančný súd. S napadnutým rozhodnutím sa preto stotožnila, pričom podané odvolanie a dôvody v ňom uvedené označila za neopodstatnené a právne irelevantné. 5. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. 6. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že žalovaný od žalobkyne dňa 26.05.2005 prevzal v hotovosti sumu 2.987,45 eura (90.000 Sk). Sporná však bola skutočnosť, či žalovaný tieto peňažné prostriedky prevzal ako konateľ spoločnosti Parker & Young International, s.r.o., ktorá pre spoločnosť JADE, spol. s r.o. zabezpečovala na základe uzavretej komisionárskej zmluvy záležitosti týkajúce sa prenájmu bytu žalobkyne a rovnako i skutočnosť, či žalovaný následne tieto prostriedky odovzdal spoločnosti JADE, spol. s r.o. 7. Súd prvej inštancie na základe správne a dostatočne vykonaného dokazovania, po riadnom vyhodnotení vykonaných dôkazov v súlade s ust. § 132 O.s.p. správne skutkovo ustálil, že žalovaný od žalobkyne predmetné peňažné prostriedky prevzal ako fyzická osoba a nie ako konateľ Parker & Young International, s.r.o. v mene spoločnosti JADE spol. s r.o., pričom žalovanému sa nepodarilo nepochybne preukázať, že následne danú sumu; prijatú od žalovanej; spoločnosti JADE, spol. s r.o. odovzdal. 8. Nedôvodná je v tejto súvislosti argumentácia žalovaného v odvolaní, že dôkazné bremeno v danom spore zaťažovalo výlučne žalobkyňu, ktorá bola povinná preukázať nielen to, že predmetné peňažné prostriedky od nej prevzal, avšak i to, že ich prevzal ako fyzická osoba, a nie ako konateľ spoločnosti Parker & Young International, s.r.o. za spoločnosť JADE spol. s r.o., no tiež to, že ich spoločnosti JADE spol. s r.o. neodovzdal. Žalobkyňu totiž za stavu, keď na zápise o prevzatí danej sumy vyhotovenom samotným žalovaným nie je žiadna zmienka o tom, že by žalovaný pri tomto úkone (prevzatí peňazí) vystupoval ako konateľ Parker & Young International, s.r.o., teda že by tieto prostriedky nepreberal od žalobkyne žalovaný osobne, ale označená obchodná spoločnosť, zaťažovalo dôkazné bremeno iba v tom smere, že bola povinná preukázať, že prostriedky od nej prevzal žalovaný. Za daného stavu dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že obsah predmetného zápisu nezodpovedá skutočnosti už zaťažovalo žalovaného, ktorý v tomto smere; ako z toho správne vychádzal i súd prvej inštancie; dôkazné bremeno neuniesol. Rovnako však dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti jednoznačne preukázať odovzdanie predmetných peňažných prostriedkov danej spoločnosti, nezaťažovalo žalobkyňu, ale žalovaného, a to vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňu nemožno nútiť, aby preukazovala neodovzdanie peňažných prostriedkov žalovaným spoločnosti JADE spol. s r.o. (negatívnu skutočnosť), za stavu, keď žalovaný v spore predniesol tvrdenie o ich odovzdaní, od ktorého odvodzoval svoj úspech v spore. Argumentácia žalovaného dôkazným bremenom žalobkyne v danom spore tak nemôže obstáť. Pokiaľ žalovaný v tomto smere v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil, odvolací súd sa ani s touto jeho argumentáciou nestotožnil. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že pri hodnotení vykonaných dôkazov zohľadnil súd prvej inštancie všetky relevantné okolnosti, ktoré v konaní vyšli najavo (a ktoré mohli pravdivosť a hodnovernosť vykonaných dôkazov spochybniť) a správne prihliadol na to, že v konaní neboli preukázané také okolnosti, ktoré by prípadne v ich vzájomnej súvislosti potvrdzovali pravdivosť tvrdenia žalovaného, že peňažné prostriedky vo výške 2.987,45 eura (90.000 Sk), ktoré prevzal od žalobkyne odovzdal spoločnosti JADE spol. s r.o. Za náležité totiž treba považovať i jeho hodnotenie vykonaných dôkazov, vrátane hodnovernosti výpovede svedkyne U. N., ktorá je nepochybne zainteresovaná v danej veci a ktorej pravdivosť nepotvrdili žiadne listinné dôkazy, s výnimkou príjmového pokladničného dokladu, vystaveného účelovo až dodatočne pre potreby tohto sporu, a ktorý preto rovnako nie je spôsobilý nepochybne preukázať skutočné odovzdanie peňažných prostriedkov spoločnosti JADE spol. s r.o. zo strany žalovaného. 9. V nadväznosti na námietku žalovaného, že súd prvej inštancie bezdôvodne v rámci hodnotenia vykonaných dôkazov uprednostnil výlučne vykonané listinné dôkazy, neprihliadol na ním produkované dôkazy, ktoré považoval za účelové, resp. za nerelevantné, a poukázal na to, že nemal žiaden dosah na akékoľvek zaevidovanie odovzdaných prostriedkov 90.000,- Sk do účtovníctva, resp. do evidencie došlých platieb, spoločnosti JADE, spol. s r.o., ako ani na odpredaj bytu do vlastníctva žalobkyne, pričom ak aj skutočne nedošlo k zapísaniu príjmu danej sumy do evidencie v spoločnosti JADE, spol. s r.o., ide o pochybenie na strane uvedenej spoločnosti, ktoré žiadnym spôsobom nedokazuje, že spornú sumu JADE, spol. s r.o. neodovzdal, odvolací súd uvádza, že ani táto jeho argumentácia nemôže obstáť. Prvoinštančný súd totiž; ako už bolo uvedené; vykonané dôkazy správne vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, z hľadiska ich hodnovernosti, pravdivosti a spôsobilosti preukázať tvrdenia strán sporu, pričom s jeho zisteniami sa odvolací súd stotožnil. Na druhej strane, hoci je pravdou, že na evidenciu platieb spoločnosťou JADE, spol. s r.o. ani na prípadné pochybenia vzniknuté pri jej vedení nemal žalovaný priamy dosah, a skutočnosť, že predmetná platba nebola v danej spoločnosti zaevidovaná sama o sebe nepochybne nepreukazuje, že peňažné prostriedky neboli odovzdané, táto skutočnosť rovnako nepreukazuje, že peňažné prostriedky odovzdané boli. Nakoľko dôkazné bremeno; ako už bolo uvedené; v tomto smere zaťažovalo žalovaného (ktorý sa v dôsledku absencie evidencie platieb nepochybne ocitol v zložitej dôkaznej situácii), ktorému sa odovzdanie predmetných peňažných prostriedkov nepochybne preukázať nepodarilo. Za nedôvodnú tiež odvolací súd v tejto súvislosti považuje argumentáciu žalovaného, že odovzdanie predmetnej peňažnej sumy v spore preukázal vyhláseniami správcov konkurznej podstaty úpadcu JADE, spol. s r.o. Pôvodný i nový správca konkurznej podstaty totiž v čase jej vyplatenia svoju funkciu nevykonávali, nemôžu tak mať žiadne priame poznatky o tejto skutočnosti, a vo svojich vyhláseniach a vyjadreniach vychádzali iba z informácii poskytnutých konateľkou JADE, spol. s r.o. U. N., ktorej výpoveď súd prvej inštancie na základe správne vyhodnoteného dokazovania považoval za nevierohodnú. 10. Nedôvodná a účelová je tiež argumentácia žalovaného, že samotná skutočnosť prevzatie spornej sumy potvrdil len svojim podpisom bez označenia, že koná v mene spoločnosti Parker & Young International, s.r.o. nemôže byť bez ďalšieho vyhodnotená tak, že konal ako fyzická osoba. V zmysle ust. § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž platí, že ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene, a preto, keď žalovaný v spore nepreukázal, že peňažné prostriedky prevzal v mene spoločnosti Parker & Young International, s.r.o. (napr. uvedením označenia tejto právnickej osoby v zápise o prevzatí peňažných prostriedkov), za stavu, keď k absencii označenia tejto spoločnosti neposkytol ani iné akceptovateľné a dôkazmi riadne podložené vysvetlenie, nezostáva iné, než vychádzať z toho, že konal iba vo vlastnom mene. Pre úplnosť odvolací súd i v tejto súvislosti považuje za potrebné osobitne zdôrazniť, že so zreteľom na citované ust. § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dôkazné bremeno v uvedenom smere zaťažovalo žalovaného. 11. Osobitne považuje za potrebné odvolací súd poukázať na to, že pokiaľ žalovaný vo svojom písomnom podaní; označenom ako doplnenie odvolania; doručenom dňa 15.06.2015, poukazuje na skutočnosť, že z uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.03.2015, č.k. 7C/50/2013-78, ktorým bol schválený zmier, v ktorom spoločnosť JADE spol. s r.o. potvrdila, že ako komitent prevzala od žalobcu dňa 26.05.2005 peňažné prostriedky vo výške 90.000,- Sk (2.987,45 eura) s tým, že išlo o zálohu poskytnutú pani Q. T. za zriadenie predkupného práva v zmysle Zmluvy o nájme bytu zo dňa 26.05.2005 a s tým, že uvedené peňažné prostriedky boli prijaté prostredníctvom komisionára na účet žalovaného ako komitenta, nepochybne vyplýva pravdivosť jeho tvrdení, na túto skutočnosť s poukazom na ust. § 212 ods. 1,2 O.s.p. (teraz § 380 ods.1 CSP v spojení s § 364 CSP) nebolo možné v tomto odvolacom konaní prihliadať, keďže ide o tvrdenia a dôkazy uplatnené až po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Na uvedenom závere nič nemení ani tá skutočnosť, že predmetné uznesenie Okresného súdu Bratislava I bolo vyhlásené dňa 26.03.2015 a právoplatnosť nadobudlo dňa 11.05.2015, nakoľko v zmysle ust. § 213 ods. 1 O.s.p. (teraz § 383 CSP) je odvolací súd viazaný skutkovým stavom veci ustáleným súdom prvej inštancie ku dňu vyhlásenia rozsudku, a skutočnosť, ktorá nastala neskôr, nemôže mať sama o sebe za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku vydaného na základe správne ustáleného skutkového stavu v čase jeho vyhlásenia; a môže (pri splnení všetkých ďalších zákonom stanovených podmienok) viesť prípadne iba k povoleniu obnovy konania. Naviac však odvolací súd v súvislosti s obsahom schváleného zmieru poznamenáva, že neobsahuje žiadnu novú skutočnosť, keď i v priebehu konania na súde prvej inštancie žalovaný i konateľka spoločnosti JADE spol. s r.o. zhodne tvrdili, že žalovaný danej spoločnosti prostriedky od žalobkyne odovzdal. Pozoruhodné pritom je, že v obsahu schváleného zmieru je zahrnuté i zhodné skutkové tvrdenie strán daného sporu (žalovaného a spoločnosti JADE spol. s r.o. v konkurze), resp. vyhlásenie JADE spol. s r.o. v konkurze, že žalovaný od žalobkyne dňa 26.05.2005 peňažné prostriedky prevzal ako komisionár, hoci je nepochybné, že pri odovzdávaní peňažných prostriedkov žalovanému zo strany žalobkyne žiaden zástupca danej spoločnosti prítomný nebol (a teda nie je zrejmé, z čoho pramení presvedčenie tejto spoločnosti o okolnostiach odovzdania prostriedkov žalovanému dňa 26.05.2005). 12. Neopodstatnene tiež žalovaný v odvolaní namieta, že v danom spore nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, nakoľko nie je zmluvnou stranou nájomného vzťahu, od ktorého žalobkyňa spočiatku odvodzovala uplatnený nárok. Pasívna vecná legitimácia žalovaného je totiž založená existenciou jeho zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, ktoré na úkor žalobkyne získal plnením bez právneho dôvodu. 13. Taktiež sa odvolací súd nestotožnil s námietkou žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil po právnej stránke, keď neprihliadol na skutočnosť, že žalobkyňa si po vyhlásení konkurzu na spoločnosť JADE, spol. s r.o. uplatnila svoju pohľadávku vzniknutú titulom úhrady zálohy 90.000.- Sk v konkurznom konaní vedenom na majetok spoločnosti JADE, spol. s r.o., a až následne, keď sa dozvedela, že v konkurznom konaní nemôže byť jej pohľadávka uspokojená, zmenila svoje tvrdenia a začala žiadať zaplatenie tej istej pohľadávky od neho s tvrdením, že finančné prostriedky neodviedol spoločnosti JADE, spol. s r.o. Vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý žalobkyňa v tomto spore uplatnila, totiž nezávisí od toho, či si predtým voči danej spoločnosti uplatnila iný nárok na zaplatenie totožnej peňažnej sumy, keď z hľadiska jeho vzniku je právne významné iba to, či na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobkyne v zmysle ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. 14. Napokon odvolací súd pre úplnosť poukazuje na to, že nedôvodne žalovaný súdu prvej inštancie vytýka, že mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, nakoľko vzhľadom na všetky okolnosti danej veci boli splnené zákonom stanovené predpoklady na prejednanie sporu na danom pojednávaní (dňa 26.11.2014) a rozhodnutie v spore i v neprítomnosti žalovaného, pričom s ohľadom na skutočnosť, že konanie prebiehalo od roku 2008, je nepochybné, že v doterajšom priebehu konania (počas šiestich rokov) mal žalovaný dostatok príležitostí na to, aby svoju obranu pred súdom vyčerpávajúco odôvodnil, a predložil alebo aspoň označil všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, na ktorých založil svoju obranu v danom spore; a postupom súdu prvej inštancie tak nedošlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Rovnako neopodstatnená je námietka žalovaného, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnený, keď súd sa v jeho odôvodnení v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom konania. 15. Na základe uvedeného teda možno zhrnúť, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu skutkovému zisteniu, že žalovaný od žalobkyne 26.05.2005 prevzal peňažné prostriedky vo výške 90.000,- Sk (2.987,45 eura) ako fyzická osoba, pričom na úhradu tejto sumy mu voči žalobkyni nesvedčal žiadny právny dôvod (titul); a preto sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), keď prevzatie úhrady predmetnej sumy žalovaným nemožno považovať za prevzatie plnenia za iného; naopak, ide o plnenie poskytnuté bez právneho dôvodu, ktoré je žalovaný povinný žalobkyni vydať (zaplatiť). 16. Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol ani žiadne iné relevantné skutočnosti, na ktoré by bolo možné prihliadať v tomto odvolacom konaní a ktoré by mohli mať za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvej inštancie a obsah jeho odvolania; z hľadiska ním; v odvolacej lehote; uplatnených odvolacích dôvodov; nebol spôsobilý spochybniť ani správnosť právnych záverov súdu prvej inštancie, na ktorých tento založil svoje rozhodnutie. Preto za stavu, keď súd prvej inštancie na základe dostatočne a správne zisteného skutkového stavu správne posúdil vec i po právnej stránke, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti; v ktorej podanej žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom práva na vydanie bezdôvodného obohatenia peňažnú sumu 2.987,45 eura s príslušenstvom tvoreným úrokmi z omeškania, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).