Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/295/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108242848 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1108242848.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu Antares Slovakia s.r.o., Hurbanova 42, Trenčín IČO: 36 334 944, práv. zast. Mgr. Karolom Vlasákom, advokátom, Jilemnického 2, Trenčín, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441 o zaplatenie 29.170,25 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 33Cb/364/2008-452 zo dňa 26.5.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 33Cb/364/2008-452 zo dňa 26.5.2016 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 42.800,90 EUR spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 14% zo súm a v lehotách uvedených v tomto rozsudku, všetko do troch dní od jeho právoplatnosti. Vo zvyšku žalobu zamietol a uviedol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 18.12.2008 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 29.170,25 EUR s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným dňa 31.3.2000 Zmluvu o sprostredkovaní č. 101FD14 v znení prílohy č. 1 a dodatku č. 2 (zmluva), v ktorej žalobca vystupuje ako sprostredkovateľ a žalovaný ako poistiteľ. Uvedenú zmluvu vyhotovil a predložil na podpis žalovaný s tým, že vzťahy účastníkov zmluvy sa budú spravovať ust. § 642 a nasl. Obchodného zákonníka, teda ustanoveniami upravujúcimi zmluvu o sprostredkovaní. Berúc však do úvahy skutočný obsah zmluvy, žalobca zastáva názor, že v danom prípade došlo k uzavretiu zmluvy o obchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl. Obch. zák., nakoľko zmluva má trvalý charakter, netýka sa iba jednej určitej obchodnej záležitosti a bola uzatvorená medzi podnikateľskými subjektami. Z čl. I zmluvy ale vyplýva povinnosť žalobcu ako sprostredkovateľa sprostredkovať uzatváranie poistných zmlúv medzi žalovaným ako poistiteľom a poisteným, ktorým môže byt' právnická alebo fyzická osoba s poistným záujmom. Rozsah poistných produktov, resp. druhy poistenia, ktoré žalobca v nadväznosti na bod 2. čl. I zmluvy je oprávnený na základe predmetnej zmluvy sprostredkovávať, vyplýva mu nárok na províziu podľa prílohy č. l - Sadzby provízií pre neživotné poistenie. Za činnosť žalobcu dohodnutú v predmete zmluvy, vznikol mu v zmysle bodu 1. čl. X zmluvy nárok na províziu za dojednané poistné zmluvy, ale až po zaplatení príslušnej splátky poistného. V súlade s dohodnutými podmienkami zmluvy bol žalovaný povinný vyplatiť žalobcovi províziu zo zaplateného poistného do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo poistné zaplatené s tým, že ak poistený klient platí poistné v splátkach, prináleží žalobcovi ako sprostredkovateľovi provízia vždy v pomernej časti príslušnej splátky. Takto dohodnuté podmienky platenia provízií boli riadne zo strany odporcu plnené a v tomto smere medzi účastníkmi niet sporu. Žalobca riadne po nadobudnutí účinnosti predmetnej zmluvy vykonával pre žalovaného sprostredkovanie uzatvárania poistných zmlúv, ktoré poistné zmluvy žalovaný i riadne uzavrel, a z ktorých zmlúv bolo plnené dohodnuté poistné zo strany poistených na účet žalovaného. Za obdobie od uzavretia predmetnej zmluvy až do podania tejto žaloby sprostredkoval žalobca pre žalovaného zmluvy s poistníkmi v zmysle zoznamu priloženého k tejto žalobe a žalovaný v zmysle zmluvne dohodnutých podmienok, vyplácal riadne zo zaplateného poistného obdržaného na základe sprostredkovaných zmlúv, dohodnuté provízie. Takto v zmysle zmluvy postupoval žalovaný až do roku 2006, v priebehu ktorého už odmietol provízie ďalej vyplácať. Odôvodnil to tým, že niektorí poistenci splnomocnili k správe poistnej zmluvy, ktorú žalobca pred tým sprostredkoval, iného sprostredkovateľa a po predložení splnomocnenia iným sprostredkovateľom zaniká údajne žalobcovi v zmysle predmetnej zmluvy právo na províziu z plnenia poistného od tých poistencov, ktorí vydali splnomocnenie na správu poistnej zmluvy inému sprostredkovateľovi. Uvedený postoj žalovaný opiera o názor, že vydaním splnomocnenia zo strany poisteného pre iného sprostredkovateľa na správu poistnej zmluvy dochádza k zmene v osobe sprostredkovateľa a tým i k zániku nároku pôvodného sprostredkovateľa na províziu. Žalobca s takýmto názorom, respektíve výkladom nesúhlasí a je toho názoru, že konanie žalovaného, t.j. zastavenie vyplácania provízií z poistných zmlúv, ktorých uzavretie žalobca riadne sprostredkoval na základe zmluvy, a z ktorých žalovanému ďalej plynú na jeho účet poistné plnenia, je v rozpore s dohodnutými zmluvnými podmienkami, najmä v rozpore s podmienkami na vznik nároku a vyplatenia provízií uvedených v čl. X zmluvy ako aj so zásadami poctivého obchodného styku. Takýto postup žalovaného je v rozpore s dojednanými zmluvnými podmienkami. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že všetky v priloženom zozname uvedené poistné zmluvy sprostredkoval v súvislosti s realizáciou predmetu zmluvy, čo nie je medzi účastníkmi sporné. Sporný je medzi účastníkmi od roku 2006 len nárok na províziu, ktorú províziu žalovaný od uvedeného obdobia odmieta vyplácať. Pritom jediný dôvod na zánik nároku na províziu vyplýva z bodu 4. čl. X zmluvy a to v prípade, že dôjde k zániku poistenia, čo sa však vo väčšine z uvedených prípadov nestalo. Postup žalovaného so zásadami poctivého obchodného styku žalobca vidí v tom, že žalovaný pri nároku na vyplatenie provízie zo zmluvy, ktorú žalobca sprostredkoval, uprednostňuje iného sprostredkovateľa, ktorý následne po tom, ako žalobca sprostredkoval uzatvorenie poistnej zmluvy, údajne získal splnomocnenie od poisteného zo sprostredkovanej poistnej zmluvy a tohto chápe ako nového sprostredkovateľa. Podľa takéhoto výkladu dohodnutých podmienok dochádza k situácii, kedy žalobca na vlastné náklady na základe zmluvy vyvíjal činnosť smerujúcu k vyhľadaniu vhodného klienta pre žalovaného, uskutočnil s vyhľadaným klientom potrebné rokovania. spracoval všetky potrebné údaje a informácie potrebné k uzavretiu poistnej zmluvy, priviedol takto pripraveného klienta do poisťovne, ktorá s ním uzavrela zmluvu a následne po tom, ako poistený klient podpísal nejaké splnomocnenie inému sprostredkovateľovi z akýchkoľvek dôvodov, nárok na províziu by mal vzniknúť tomuto ďalšiemu sprostredkovateľovi. Takýmto nesprávnym chápaním, resp. nesprávnym výkladom podmienok zmluvy od roku 2006, dopúšťa sa žalovaný vedomého poškodzovania žalobcu ako zmluvnej strany a takýto postup žalovaného je v rozpore s podstatou podnikania, nakoľko iná osoba má profit z práce žalobcu vykonanej pre žalovaného. Žalobca preto vyzval žalovaného písomne listom zo dňa 2.6.2008 na zaplatenie dlžných provízií, na ktorý žalovaný reagoval odmietavo. 2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril a uviedol, že so žalobcom dňa 31.3.2000 uzatvorili Zmluvu o sprostredkovaní č. 101FD14 v znení prílohy č. 1 a dodatku č. 2 (ďalej len ZoS). Uvedená zmluva je stále platná a účinná. Od počiatku jej účinnosti nebolo medzi zmluvnými stranami sporné, že ide o zmluvu o sprostredkovaní uzatvorenú v súlade s ustanoveniami § 642 a nasl. Obch. Z. V súlade s platnou právnou úpravou podstatnou časťou zmluvy o sprostredkovaní je vymedzenie určitej zmluvy (v danom prípade výlučne poistnej zmluvy), ktorej uzavretie má byt' sprostredkované medzi záujemcom a treťou osobou, pričom nie je vylúčené, aby sa záväzok sprostredkovateľa týkal aj vytvorenia príležitosti na uzatvorenie viacerých zmlúv. Ďalej predmetom záväzku sprostredkovateľa je vyvíjanie činnosti smerujúcej k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, pričom zmluva o sprostredkovaní nie je porušená, ak nedôjde k uzavretiu sprostredkovanej zmluvy. V danom prípade ide teda o presne konkretizovaný typ zmluvy (poistná zmluva), ktorý sa má sprostredkovať, pričom pri zmluve o obchodnom zastúpení postačuje dohoda o sprostredkúvaní určitého druhu zmlúv. Preto je toho názoru, že nepochybne ide o zmluvu o sprostredkovaní a nemôže ísť o zmluvu o obchodnom zastúpení. Zásadným a podstatným predpokladom sprostredkovateľskej činnosti, tak ako to vyplýva z ustanovenia bodu 2 článku II ZoS je vykonávanie činnosti sprostredkovateľa na základe plnej moci, ktorú mu udelil klient (v danom prípade tretia osoba, ktorej sprostredkoval uzatvorenie poistnej zmluvy). Z uvedeného ustanovenia ZoS vyplýva, že podstatnou náležitosťou pre akceptáciu žalobcu ako sprostredkovateľa k danej poistnej zmluve je plná moc od klienta. V súlade s ustanovením Čl. II bod 4 ZoS táto plná moc oprávňuje sprostredkovateľa len na činnosti v ZoS uvedené. Dôvodom nevyplatenia provízií žalobcovi bola zmena v osobe sprostredkovateľa, ktorá nastala z dôvodu, že klient poisťovne (žalovaného) prejavil vôľu, aby pri správe jeho poistnej zmluvy spolupracoval iný, resp. nový sprostredkovateľ. V súlade so ZoS je upravená otázka vyplácania a priznávania provízií pri zmene sprostredkovateľa takto: V zmysle Čl. X bod 6 ZoS: „Ak sprostredkovateľ získa plnú moc od klienta, ktorý je už u poistiteľa poistený a požiada ho o zmenu rozsahu existujúceho poistenia, ktorej výsledkom bude nárast poistného, sprostredkovateľovi potom prináleží provízia z prírastku poistného. Provízia z prírastku poistného prináleží sprostredkovateľovi do konca poistného obdobia, na ktoré je poistenie u poistiteľa dojednané. Poistným obdobím je spravidla jeden poistný rok. V ďalšom poistnom období sa novému sprostredkovateľovi priznáva provízia z celého poistného z príslušnej poistnej zmluvy." V uvedenom ustanovení je zakotvená jednoznačná zásada pre posudzovanie zániku nároku na províziu pôvodného sprostredkovateľa a vzniku nároku na províziu nového sprostredkovateľa v prípade udelenia plnej moci klientom poisťovne inému (novému) sprostredkovateľovi. V zmysle tohto ustanovenia ZoS nárok na províziu v plnej výške zaniká vždy ku koncu poistného obdobia príslušnej poistnej zmluvy, v ktorom bola udelená plná moc inému (novému) sprostredkovateľovi. Uvedené teda tvorí obchodnú zvyklosť uplatňovanú medzi poisťovňou a jej sprostredkovateľom poistenia a vyplýva aj zo skutočnosti, že poistné zmluvy sú vo väčšine prípadov dlhodobými zmluvami. Žalobca sa v ZoS zaviazal, že svoju činnosť bude vykonávať v súlade s obchodnou a tarifnou politikou poistiteľa, ako aj všeobecne záväznými a platnými právnymi predpismi. Podstatou sprostredkovania poistenia v zmysle zákon č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia je predkladanie ponúk na uzavretie poistnej zmluvy, predkladanie návrhu poistnej zmluvy, vykonávanie iných činností smerujúcich k uzavretiu poistnej zmluvy, uzavretie poistnej zmluvy, spolupráca pri správe poistenia spolupráca pri vybavovaní poistných nárokov a poistných plnení z poistných zmlúv, najmä v súvislosti s poistnou udalosťou, zisťovanie, hodnotenie a spracovávanie analýz poistného rizika, poskytovanie odborného poradenstva v oblasti poisťovníctva, teda nie len uzatvorenie poistnej zmluvy ako takej, ale aj starostlivosť o klienta počas trvania poistenia, pričom to, kto bude osobou oprávnenou starať sa o klienta je výlučne v rozhodovacej právomoci tohto klienta. Žalovaný dôvodil, že skutočnosť, že klienti podľa uzatvorených PZ riadne uhrádzajú poistné, nezakladá u žalobcu časovo neobmedzený nárok na vyplatu provízie, tak ako to vyplýva z vyššie uvedeného. Udelenie plnej moci sprostredkovateľovi, ktorý príslušnú poistnú zmluvu nedojednal má v súlade so ZoS za následok zánik nároku na výplatu provízie voči sprostredkovateľovi, ktorý poistnú zmluvu dojednal v ďalšom poistnom období, pričom nakoľko sa uvedená zásada stala obchodnou zvyklosťou, uplatňuje sa teda voči všetkým sprostredkovateľom, a to bez rozdielu. Pri všetkých v návrhu uvádzaných poistných zmluvách došlo k doručeniu plných moci udelených jednotlivými klientmi iným sprostredkovateľom, čím navrhovateľ stratil nárok na províziu. 3. Podaním doručeným súdu dňa 30.5. 2011 žalobca navrhol zmenu petitu, ktorú odôvodnil tým že, dňa 3.1.2004 uzatvoril s poisťovňou Dodatok č. 7 k Zmluve o sprostredkovaní zo dňa 31.3.2000, v zmysle ktorého poisťovňa vyplácala mimoriadnu províziu v závislosti od výšky poistného kmeňa. Dňa 2.1.2007 bol uzatvorený „Prísľub výšky provízie pre rok 2007", platný na dobu neurčitú, ktorým sa žiadny predchádzajúci prísľub resp. dodatok k Zmluve nezrušil, podľa ktorého sa provízie vyplácajú doteraz a podľa ktorého nám poisťovňa vyplácala dodatkovú províziu v závislosti od sprostredkovaného celkového ročného poistného. Na základe uvedeného považuje žalobca dodnes za platné a účinné Dodatok č. 7 zo dňa 3.1.2004 a „Prísľub výšky provízie pre rok 2007" zo dňa 2.1.2007. V ich zmysle mala byť žalobcovi do 30 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroku vyplatená dodatková provízia zo zaplateného poistného v danom štvrťroku a jej výška je určená celkovým sprostredkovaným ročným poistným. Bez ohľadu na zmluvné dojednania odvolávame sa na kogentné ustanovenie Obch. zák. § 660 ods. 3. Najstaršie uhradené poistné, z ktorého si nárokuje žalobca províziu bolo uhradené 10.7.2006 a najnovšie 11.9.2008. Za zaplatené poistné v období 1.7.2006 až 30.9.2006 bola provízia splatná do 30.10.2006. Za zaplatené poistné v období 1.10.2006 až 31.12.2006 bola provízia splatná do 30.1.2007. Za zaplatené poistné v období 1.1.2007 až 31.3.2007 bola provízia splatná do 30.4.2007. Za zaplatené poistné v období 1.4.2007 až 30.6.2007 bola provízia splatná do 30.7.2007. Za zaplatené poistné v období 1.7.2007 až 30.9.2007 bola provízia splatná do 30.10.2007. Za zaplatené poistné v období 1.10.2007 až 31.12.2007 bola provízia splatná do 30.1.2008. Za zaplatené poistné v období 1.1.2008 až 31.3.2008 bola provízia splatná do 30.4.2008. Za zaplatené poistné v období 1.4.2008 až 30.6.2008 bola provízia splatná do 30.7.2008. Za zaplatené poistné v období 1.7.2008 až 30.9.2008 bola provízia splatná do 30.10.2008. Nárok na provízie splatný do 30.10.2006, do 30.1.2007 a do 30.4.2007 je premlčaný. Dôkazom o výške poistného kmeňa sú „interné oznamy" poisťovne, kde je uvedená výška prijatého poistného. Prijaté poistné je zaplatené poistné a je vždy menšie, ako celkové ročné poistné, pretože do celkového ročného poistného sú započítané aj neuhradené poistné zmluvy (výška poistného kmeňa k 31.12. = súčet ročného poistného na platných poistných zmluvách k 31.12). Preto žalobca vychádza pre určenie percentuálnej výšky dodatkovej provízie podľa „Dodatku č. 7" z tejto nižšej sumy. Prijaté poistné za rok 2007 je 145.821.723,- Sk, takže má nárok na mimoriadnu províziu vo výške 5 % zo zmlúv zaplatených v (štvrťrokoch) roku 2007. Prijaté poistné za rok 2008 je 145.437.869,- Sk, takže má nárok na mimoriadnu províziu vo výške 5 % zo zmlúv zaplatených v (štvrťrokoch) roku 2008. Výška provízie je priamo uvedená v jednotlivých „Interných oznamoch". Za rok 2007 je cieľová provízia 6 % (tu ju nazývajú cieľová, v dodatku dodatková) zo zmlúv zaplatených v (štvrťrokoch) roku 2007. Za rok 2008 je cieľová provízia 6 % zo zmlúv zaplatených v (štvrťrokoch) roku 2008. Priložil prehľad výšky zaplateného poistného v jednotlivých štvrťrokoch: Od 1.4.2007 do 30.6.2007 je zaplatené poistné 45.348,- Sk. Od 1.7.2007 do 30.9.2007 je zaplatené poistné 872.661,- Sk. Od 1.10.2007 do 31.12.2007 je zaplatené poistné 642.836,- Sk. Od 1.1.2008 do 31.3.2008 je zaplatené poistné 1.109.816,- Sk. Od 1.4.2008 do 30.6.2008 je zaplatené poistné 273.342,- Sk. Od 1.7.2008 do 30.9.2008 je zaplatené poistné 626.870,- Sk. Spolu 3.980.873,- Sk. Týmto podaním žalobca rozšíril žalobu o mimoriadnu províziu vo výške 5 % + cieľovú províziu vo výške 6 %, tj. 11 % z vyššie uvedenej sumy, t.j. 437.896,03 Sk + príslušenstvo. Súd uznesením 33 Cb 364/2008 - 106 zo dňa 23.6. 2011 pripustil navrhnutú zmenu žaloby. 4. Žalovaný na uvedené reagoval samostatným podaním, v ktorom sa pridržiaval predchádzajúceho písomného vyjadrenia. Má za to, že obsahom Zmluvy o sprostredkovaní č. 101FD14 zo dňa 31.3.2000 je sprostredkovateľská činnosť v poisťovníctve. a že v žiadnom prípade nemôže ísť o zmluvu o obchodnom zastúpení. Zásadným a podstatným predpokladom sprostredkovateľskej činnosti, tak ako to vyplýva z ustanovenia bodu 2 článku II ZoS je vykonávanie činnosti sprostredkovateľa na základe plnej moci, ktorú mu udelil klient (v danom prípade tretia osoba, ktorej sprostredkoval uzatvorenie poistnej zmluvy). Z uvedeného ustanovenia ZoS vyplýva, že podstatnou náležitosťou pre akceptáciu žalobcu ako sprostredkovateľa k danej poistnej zmluve je plná moc od klienta. Dôvodom nevyplatenia provízií žalobcovi, bola tak ako to uvádza žalobca zmena v osobe sprostredkovateľa, ktorá nastala z dôvodu, že klient poisťovne prejavil vôľu, aby pri správe jeho poistnej zmluvy spolupracoval iný, resp. nový sprostredkovateľ. Vzhľadom ku skutočnosti. že v čase dojednania ZoS nebola oblasť sprostredkovania poistenia legislatívne regulovaná (pojem sprostredkovania poistenia do legislatívy zaviedol až zákon č. 95/2002 Z.z.) je podľa žalovaného samozrejmé, že rozsah činnosti definovaný v čl. II ods. 4 nemohol byť totožný s neskoršou zákonnou definíciou sprostredkovania poistenia. Avšak v spojení s čl. IV ods. 1 ZoS, v zmysle ktorého sa sprostredkovateľ zaviazal svoju činnosť vykonávať v súlade s platnými predpismi je nutné prijať záver, že vplyvom zmien v legislatíve došlo aj k rozšíreniu/zmene činností sprostredkovateľa vo vzťahu k ním sprostredkovaným poistným zmluvám o ustanovenie § 2 ods. 1 zák.č. 186/2009 resp. § 2 písm. a) zák.č. 340/2005 Z.z., ktorý predchádzal zákonu č. 186/2009 Z.z.. Tzn. predmetom ZoS a teda aj činnosti sprostredkovateľa sa stalo nielen sprostredkovanie uzatvorenia poistnej zmluvy v užšom zmysle, ale aj starostlivosť o klienta počas trvania poistenia, pričom to, kto bude osobou oprávnenou starať sa o klienta je výlučne v rozhodovacej právomoci tohto klienta. Zmyslom zákona o finančnom sprostredkovaní a poradenstve je jednak regulovať oblasť sprostredkovania, aby sa tak dosiahla čo najvyššia ochrana klientov ale aj to, aby klientom bola zo strany sprostredkovateľov poskytovaná odborná a nezávislá pomoc v oblasti finančného trhu (t.j. aj v oblasti poisťovníctva). Preto je len pochopiteľné, že poisťovne viažu nárok sprostredkovateľa na províziu práve na existenciu plnej moci resp. obdobného právneho úkonu, nakoľko len takýto sprostredkovateľ môže reálne vykonávať činnosť, ku ktorej sa zaviazal (čl. II ods. 4) resp. ktorú mu umožňuje platná legislatíva- a len takáto činnosť zodpovedá zmyslu vyššie uvedenej legislatívy a preto len takáto činnosť je poisťovňami ohodnocovaná odmenou vo forme provízií. ZoS vo viacerých svojich ustanovenia kladie vysoký dôraz na plnú moc udelenú sprostredkovateľovi zo strany klienta. Uvedená dôležitosť plnej moci je zdôraznená v článku IV ods. 11 ZoS, kde je vyslovene povinnosťou sprostredkovateľa informovať poisťovňu o zrušení plnej moci udelenej na zastupovanie klienta. Nezohľadnenie tohto ustanovenia v kontexte celej zmluvy ako aj platných právnych predpisov nepovažuje odporca za správne. Má za to, že uvedený ods. 11 nie je ustanovením bez väčšej dôležitosti. Práve požiadavka poisťovne, aby bola informovaná o tejto skutočnosti zdôrazňuje dôležitosť tohto úkonu teda aj dôležitosť toho, aby si sprostredkovateľ mohol plniť svoje povinnosti v zmysle čl. II ods. 4 v spojení s platnou legislatívou a v kontexte celej ZoS je potrebné tieto skutočnosti vnímať aj vo vzťahu k nároku sprostredkovateľa na províziu. Vyššie uvedený postup tzn. v prípade, ak klient udelil plnú moc resp. vyjadril svoju vôľu, aby pri správe jeho poistenia spolupracoval nový sprostredkovateľ je všeobecne aplikovanou metódou subjektov činných v oblasti sprostredkovania poistenia. Tzn. uvedený postup akceptujú jednak samostatný finančný agenti ako aj samotné poisťovne. Z uvedeného dôvodu má žalovaný za to, že vyššie uvedený postup pri zmene sprostredkovateľa vyjadrený vôľou klienta sa stal obchodnou zvyklosťou, ktorú v prípade absencie zákonnej resp. zmluvnej úpravy treba v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka na tieto prípady aplikovať. Predmetná obchodná zvyklosť pritom nie je v rozpore so znením zmluvy, ba naopak možno k nej dospieť jej výkladom ako je uvedené vyššie. Skutočnosť, že klienti podľa uzatvorených PZ riadne uhrádzajú poistné, nezakladá u žalobcu, časovo neobmedzený nárok na výplatu provízie, tak ako to vyplýva z vyššie uvedeného. Udelenie plnej moci sprostredkovateľovi, ktorý príslušnú poistnú zmluvu nedojednal má v súlade so ZoS za následok zánik nároku na výplatu provízie voči sprostredkovateľovi, ktorý poistnú zmluvu dojednal v ďalšom poistnom období, pričom nakoľko sa uvedená zásada stala obchodnou zvyklosťou, uplatňuje sa teda voči všetkým sprostredkovateľom, a to bez rozdielu. Žalovaný po doručení plnej moci poistníka, ktorou prejavil svoju vôľu, aby pri správe jeho poistnej zmluvy spolupracoval iný sprostredkovateľ, postupoval analogicky podľa článku X ods. 6 ZoS a síce žalobcovi prestal žalovaný províziu vyplácať až počnúc od ďalšieho poistného obdobia na poistnej zmluve. Žalobca však rozporuje aplikovateľnosť tohto článku na uvedený prípad. K tomuto názoru žalobcu však žalovaný uviedol, že viedol so žalobcom v minulosti podobný spor na OS BA I č.k. 32Cb297/2006, v ktorom Okresný súd rozhodol v neprospech žalovaného, na čo sa následne žalovaný odvolal. Krajský súd v konaní 1Cob/284/2009 rozhodnutie prvostupňového súdu síce na neprospech žalovaného potvrdil, avšak v odôvodnení vyslovil, že „Poistený v súlade s týmto plnomocenstvom ho odvolal listom zo dňa 12.1.2002 doručeným žalobcovi dňa 16.1.2007. Tým plnomocenstvo zaniklo ku dňu 10.7.2007. Za obdobie do zániku plnomocenstva teda žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie provízie. Pokiaľ sa žalovaný dozvedel o udelení plnej moci inému sprostredkovateľovi, bol povinný podľa čl. V bod 1 zmluvy informovať o tom žalobcu, preveriť riadne ukončenie plnej moci pre žalobcu a až potom pristúpiť k vyplateniu provízie inému sprostredkovateľovi.“ Podľa § 33b Obč. zák., plnomocenstvo zanikne, ak ho splnomocniteľ odvolal. V tomto prípade žalobca môže namietať, že sa o odvolaní plnej moci nedozvedel. K tomuto jeho prípadnému argumentu žalovaný uvádza, že po doručení odvolania plnej moci zo strany poistníka konal v dobrej viere v to, že poistník odvolanie plnej moci oznámil aj žalobcovi. Pokiaľ tak poistník nespravil za to, že táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu žalovaného, nakoľko zmluvný vzťah splnomocnenia platil medzi žalobcom a poistníkom, pričom do tohto vzťahu nemal možnosť akýmkoľvek spôsobom zasahovať. Naviac uvedený prípad by sa mohol analogicky podriadiť ustanoveniu § 33b ods. 4 Obč. zák., dokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo. Na toto ustanovenie sa však nemôže odvolávať ten, kto o odvolaní plnomocenstva vedel alebo musel vedieť. Keďže sa žalovaný o odvolaní plnej moci dozvedel priamo od poistníka má za to, že konal správne, ak od ďalšieho poistného obdobia tej ktorej poistnej zmluvy nevyplácal províziu žalobcovi. K zmene žalobného petitu uviedol, že žalobca si touto zmenou uplatňuje okrem základnej provízie zo sporných poistných zmlúv aj tzv. cieľové odmeny/provízie z týchto poistných zmlúv a to na základe Dodatku č. 7 k ZoS ako aj Prísľubu výšky provízie pre rok 2007. K danému uvádza, že uplatnenie nároku na tieto cieľové odmeny tak z Dodatku č. 7 ako aj Prísľubu považuje za nesprávne a duplicitné. Dodatok č. 7 ako aj Prísľub mali rovnaký cieľ a síce podporiť činnosť navrhovateľa pri sprostredkúvaní poistných zmlúv pre odporcu a to tým, že mimo provízie v zmysle ZoS má žalobca v prípade dosiahnutia určených limitov (výšky poistného kmeňa) nárok aj na mimoriadnu/dodatkovú províziu. V danom prípade nerozhoduje pojem použitý v jednotlivých dokumentoch tzn. mimoriadna resp. dodatková provízia, ale predovšetkým úmysel zmluvných strán ako aj ich následné správanie sa vo vzťahu k týmto dvom dokumentom. Pri stanovovaní cieľových odmien (mimoriadnej/ dodatkovej provízie) sa vychádza z akejsi postupnej gradácie a síce znamená to, že najprv je sprostredkovateľovi nastavovaný limit poistného kmeňa ako aj dodatkovej/mimoriadnej provízie na nižšej úrovni- v prípade dodatku č. 7 bol základný level tejto provízie stanovený tak, že v prípade ak kmeň žalobcu dosiahne výšku od 30 do 40 mil. Sk, žalobca bude mať nárok na províziu vo výške 1,0 % z uhradeného poistného. Následne bol rovnako v roku 2004 a síce 14.9.2004 so žalobcom uzavretý Prísľub výšky provízie na rok 2004, kde bol základný level stanovený nižšie a síce na úrovni poistného kmeňa do 20 mil. Sk prináležala žalobcovi provízia vo výške 1,0 % z uhradeného poistného. Následne boli podobné prísľuby spracované v rokoch 2006 a 2007 pričom v týchto došlo k navýšeniu tak základného levelu ako aj výšky provízie za tento základný level. Vychádza sa práve z potreby, aby sprostredkovateľ bol jednak odmenený za výšku kmeňa, ktorý už dosiahol ako aj stimulovaný k tvorbe ďalšieho. Preto treba tak dodatok č. 7 ako aj nasledujúce prísľuby chápať presne v tomto kontexte. O uvedenej skutočnosti svedčí najmä fakt, že žalobca si až do zmeny petitu návrhu cieľové odmeny z titulu Dodatku č. 7 vôbec neuplatňoval. Je toho názoru, že nárok žalobcu na mimoriadnu províziu v zmysle dodatku č. 7 je neopodstatnený a tento žiadal zamietnuť. 5. Podaním doručeným súdu 8.2.2012 sa vyjadril žalobca a uviedol, že žalovaný mu za všetky poistné zmluvy, za ktoré si nárokuje províziu vyplatil nejakú províziu, takže nie je sporné, že tieto zmluvy boli uzatvorené v súlade so Zmluvou. Na základe „Prísľubu výšky provízie pre rok 2006" (ďalej len „Prísľub 2006") zo dňa 17.4.2006 všetky uplatňované poistné zmluvy spadajú do druhov poistenia uvedených v bodoch 3 a 4 Prísľubu 2006 a na jeho základe sú mu dodnes vyplácané provízie získateľské ako aj dodatkové. V zmysle „Prísľubu výšky provízie pre rok 2007" (ďalej len „Prísľub 2007") sú mu dodnes vyplácané provízie. K tvrdeniu žalovaného, že podstatnou náležitosťou pre akceptáciu žalobcu ako sprostredkovateľa je plná moc klienta: Uvedené tvrdenie je nepravdivé, pretože tento ho akceptoval ako zmluvného sprostredkovateľa (obchodného zástupcu) vo všetkých predmetných poistných zmluvách, čo potvrdil aj vyplatením provízie za ich sprostredkovanie, dojednanie resp. uzatvorenie podľa Zmluvy. Tak sa stal jeho zmluvným partnerom s konkrétnymi právami a povinnosťami v nadväznosti na činnosť dohodnutú v zmluve, a to bez ohľadu na akékoľvek splnomocnenie. K uzatváraniu poistných zmlúv nepotreboval žiadne splnomocnenie od klienta. Mohol (nemusel) poistné zmluvy uzatvárať (podpisovať) v mene žalovaného, k čomu nepotreboval žiadne splnomocnenie od klienta. Poistné zmluvy priamo ako sprostredkovateľ podpisoval (resp. zástupca) v mene žalovaného a žalovaný takéto zmluvy akceptoval, uznal ich za platné a účinné a vyplácal za ne provízie (rozhodol sa tak na základe vlastného uváženia v zmysle čl. III ods. 1 Zmluvy - rozhoduje sa, či bude akceptovať uzavretie poistnej zmluvy). Taktiež je nelogické, aby žalobca potreboval splnomocnenie od klienta k tomu, že môže podpísať (uzatvoriť) zmluvu v mene žalovaného. Tiež dodal, že v zmysle zákona č. 340/2005 účinného od 1.9.2005 (ale aj podľa predtým platného zákona č. 95/2002) poisťovací agent vykonáva sprostredkovanie poistenia na základe zmluvy s jednou alebo viacerými poisťovňami (§ 6 zákona 340/2005). Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nemohol mať žiadne zmluvy (ani zmluvy o plnomocenstve, resp. splnomocnenia) týkajúce sa sprostredkovania poistenia s klientom, ale len s poisťovňou. Aj podľa stanoviska poisťovne zaslaného mailom 26.5.2008 poisťovací agent nesmie konať v mene klienta, a teda by nemal mať ani udelenú plnú moc (nemal by takúto plnú moc prijať) a vlastne by ani nemal mať s klientom akýkoľvek zmluvný vzťah, týkajúci sa činností definovaných zákonom ako sprostredkovanie poistenia. Zdôvodnenie žalovaného, že nevyplácal provízie preto, lebo boli splnomocnenia odvolané a udelené nejakému inému sprostredkovateľovi, je účelovým popretím jeho predchádzajúceho stanoviska (zo dňa 26.5.2008) a nie je v súlade so zákonom. Splnomocnenia žalobcu sa stali bezpredmetnými účinnosťou zákona č. 340/2005 (zákon začal byť účinný 1.9.2005), a takto udelené splnomocnenia od klienta niekomu inému nemal žalovaný akceptovať z dôvodu ich nesúladu so zákonom. Teraz účelovo tvrdí opak, že urobil nejaký úkon - prestal vyplácať provízie, na základe plnej moci od klienta udelenú a prijatú sprostredkovateľom a považuje to za súladné so zákonom. V Zmluve nie je nárok na províziu podmienený platnou plnou mocou. Žalovaný si v nej nevyhradil právo, že po tom čo žalobca uzatvorí poistnú zmluvu sa on rozhodne, či ho bude akceptovať ako zmluvného partnera, ktorý obstaral uzavretie tejto zmluvy, resp. že od nejakého okamihu už ako zmluvného partnera nemusí akceptovať. Činnosť obchodného zástupcu pre klienta žalobca nevykonával (nebolo by to ani v súlade s § 6 zákona 340/2005). Zo samotného textu Zmluvy je zrejmé, že umožňuje aj priame uzatváranie poistných zmlúv sprostredkovateľom: čl. II ods. 4 (priame dojednanie poistenia na základe ponuky poistiteľa a požiadanie poistiteľa na uzavretie poistnej zmluvy...), čl. III ods. 1 (poistiteľ rozhoduje výlučne na základe vlastného uváženia o tom, či bude akceptovať sprostredkovateľom predložený návrh, ponuku alebo uzavretie poistnej zmluvy), čl. VI ods. 4 (poistiteľ vykonáva kontrolu vecnej správnosti predložených dokladov a kontrolu správnosti a úplnosti poistných zmlúv vypracovaných sprostredkovateľom). K tvrdeniu žalovaného, že dôvodom nevyplatenia provízií bola zmena v osobe sprostredkovateľa, pretože klient si želal, aby pri správe jeho zmluvy spolupracoval iný sprostredkovateľ uviedol, že toto tvrdenie je nezmyselné, absurdné a nie je v súlade so žiadnym zákonom. Sprostredkovateľom je ten, kto zmluvu sprostredkoval. Obch. zák. v ustanoveniach o sprostredkovateľskej zmluve nepredpokladá zmenu sprostredkovateľov a § 659b o eliminácií práva na províziu obchodného zástupcu sa tento prípad nevzťahuje. Zmluva taktiež uvedené nerieši, naviac táto zmluva je stále účinná, takže žalobca je sprostredkovateľom (podľa názoru navrhovateľa obchodným zástupcom) Zmluva neumožňuje meniť sprostredkovateľa jednostranným úkonom zo strany žalovaného, dokonca bez informovania druhého účastníka zmluvy, čo je v rozpore s čl. V ods. 1 Zmluvy (poisťovateľ bude sprostredkovateľa priebežne a operatívne informovať o všetkých prípadných zmenách, ktoré sú potrebné na dobrú spoluprácu s poistiteľom). V zmysle zákona o poisťovníctve je poisťovacou činnosťou okrem iného správa poistenia. Poisťovaciu činnosť v SR môže vykonávať len poisťovňa a správa poistenia je definovaná v § 2 ods. 3. Takže jediným prvotným subjektom, ktorý môže vykonávať správu poistenia, je poisťovňa a je to činnosť viazaná (licencovaná). V zmysle zákona 340/2005Z.z. § 2 o sprostredkovaní poistenia je sprostredkovaním poistenia aj spolupráca pri správe poistenia. Takže zákon umožňuje aj sprostredkovateľovi vykonávať správu poistenia, ale len v spolupráci s poisťovňou, teda nie je samostatným nositeľom tohto oprávnenia. Zákon len sprostredkovateľom poistenia umožnil spolupracovať s poisťovňou pri správe poistenia, iný subjekt na to nemá oprávnenie (opäť ide o licencovanú činnosť). Vzhľadom na vyššie uvedené a na to, že agent vykonáva činnosť na základe zmluvy s poisťovňou a nie na základe zmluvy s klientom možno predpokladať nasledovné (a takto by malo znieť presné vyjadrenie poisťovne): klient vyslovil želanie, aby poisťovňa pri správe jeho poistnej zmluvy spolupracovala s nejakým sprostredkovateľom, ktorého v želaní zrejme menuje. Zámerne žalobca neuvádza že s iným, resp. s novým sprostredkovateľom, pretože s poisťovňou nikdy nespolupracoval pri správe poistenia, takže nemožno toto chápať v zmysle s niekým iným ako so žalobcom, pretože uvedené sa ho netýkalo. Ak má poisťovňa s nejakým iným agentom zmluvne dohodnuté, že na základe takéhoto želania s ním bude spolupracovať pri správe poistenia klienta a vyplácať mu za to províziu, je to pre žalobcu irelevantné a nezaujímajú ho zmluvné vzt'ahy poisťovne s inými agentmi. V Zmluve nie je o spolupráci pri správe poistenia žiadna zmienka (teda ani v predmete činnosti, ani v povinnostiach žalobcu, ani ňou nie je podmienený nárok na províziu). Takže ak klient prejavil vôľu, aby niekto v spolupráci s poisťovňou vykonával správu jeho poistných zmlúv a poisťovňa sa dobrovoľne (alebo nedobrovoľne na základe nejakého zmluvného záväzku s niekým) rozhodla toto akceptovať, nemôže to mať vplyv na jeho provízie, pretože neexistuje také ustanovenie Zmluvy, ktoré by to umožňovalo. Naviac, ak klient splnomocnil sprostredkovateľa správou poistenia a teda preto mu, sprostredkovateľovi, poisťovňa vypláca províziu, a predpokladajme, že už to poisťovňa považuje za súladné so zákonom, tak je to absolútny nezmysel, pretože klient nemôže splnomocniť nikoho správou poistenia, pretože ju sám robiť nemôže. Nemožno niekoho splnomocniť takou právomocou, ktorú sám splnomocniteľ nemá a ktorú by aktom splnomocnenia nadobudol splnomocnený. Zastúpený môže udeliť plnomocenstvo, ak má spôsobilosť na právny úkon, na ktorý plnomocenstvo udeľuje. Zástupca nemôže zastupovať iného, ak sám nie je spôsobilý na ten právny úkon, ktorý má za zastúpeného urobiť (§ 22 a násl. Občianskeho zákonníka). Tvrdenie žalovaného, že z čl. X ods. 6 je jednoznačne zrejmé, že o tom kto bude sprostredkovateľom rozhoduje klient na základe plnej moci (rozpor so stanoviskom poisťovne z 26.5.2008) je nepravdivé a zmätočné. Nepravdivé preto, lebo čl. X ods. 6 sa uvedeného netýka a zmätočné preto, lebo nemožno plnou mocou od kohokoľvek dodatočne určiť, kto je od nejakého okamihu sprostredkovateľom niekoľko rokov platnej zmluvy. Toto ustanovenie sa netýka predmetného sporu (čo konštatoval aj OS a KS Bratislava 32Cb 297/2006). Taktiež je nepravdou, že v uvedenom ods. je zakotvená zásada zániku nároku na províziu s tým, že táto sa stala obchodnou zvyklosťou. Žiadny zánik jeho nároku nie je v tomto odseku spomínaný. Taktiež nemožno hovoriť o obchodnej zvyklosti, pretože prvé takéto prípady (že žalobcovi prestala poisťovňa vyplácať províziu) nastali v roku 2005 a keďže neboli vysvetlené a zdôvodnené, uplatňuje si ich žalobca súdnou cestou prostredníctvom viacerých žalôb. Pozoruhodné je, že tak začala poisťovňa konať od roku 2005 (hoci aj predtým boli splnomocňovaní klientami iní sprostredkovatelia správou poistných zmlúv a provízie sa vyplácať neprestali), keď splnomocnenia zákon 340/2005 Z.z. neumožňoval. Pretože uvedený zákon bol prijatý v čase účinnosti Zmluvy a táto by nemala byt' v rozpore s ustanovením zákona, požiadal žalobca o názor orgán dohľadu Národnú banku Slovenska, ktorý spočíva v tom, či sprostredkovateľ musí vykonávať všetkých 6 činností, alebo môže vykonávať len niektoré na základe dohody s poisťovňou. Tvrdenie žalovaného, že skutočnosť uhradenia poistného nezakladá žalobcovi časovo neobmedzený nárok na províziu nie je podložený žiadnym ustanovením Zmluvy, pretože tam je uvedený priamy opak. že provízia bude uhradená po zaplatení príslušnej splátky poistného ako isté percento z prijatého poistného, pričom toto nie je žiadnym spôsobom časovo ani ináč obmedzené, okrem čl. X ods. 4 ak poistenie zanikne - takéto poistné zmluvy nie sú predmetom žaloby. Podaním doručeným súdu na pojednávaní dňa 12.3.2012 žalobca žiadal uznesením pripustiť zmenu petitu, ktorú súd uznesením zo dňa 3.4. 2012 pripustil. Žalovaný sa skontaktoval s poisťovňou AXA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu a D.A.S. poisťovňa právnej ochrany, a.s. Obe zhodne uvádzajú. že i keď klient nemá právny nárok požadovať zmenu sprostredkovateľa jeho poistnej zmluvy tzn. osobu, ktorá sa „stará" o jeho poistnú zmluvu, poisťovne uvedenú prax aj napriek tomu akceptujú nakoľko by išli sami proti sebe. Rovnako žalovaný oslovil jedného z najväčších sprostredkovateľovi poistenia v SR spoločnosť Respect Slovakia. s.r.o. ktorá potvrdila existenciu vyššie uvedenej praxe/obchodnej zvyklosti. Žalobca na uvedené reagoval v tom zmysle, že spoločnosť Respect Slovakia s.r.o. je tou spoločnosťou, na ktorú boli prevedené takmer všetky predmetné zmluvy a provízie, ktoré sú predmetom žaloby. Z toho dôvodu považuje za absurdné a procesne neprípustné, aby subjekt, ktorý má úžitok z konania žalovaného napadnutého žalobcom, mohol podávať svedectvo na podporu jeho argumentácií. K vyjadreniu zástupcu poisťovne AXA poišťovna a.s. uviedol, že táto poisťovňa v zmluvách expresis verbis uvádza: ,Ak klient poisťovne písomne požiada poisťovňu, aby následnú starostlivosť o neho a jeho poistnú zmluvu uzavretú poisťovacím agentom vykonával iný sprostredkovateľ poistenia, ktorý má uzavretú zmluvu o sprostredkovaní poistenia s poisťovňou, stráca poisťovací agent právo na následnú províziu od najbližšieho technického roku nasledujúceho po doručení žiadosti klienta do poisťovne. Poisťovňa informuje poisťovacieho agenta o žiadosti klienta do 30 dní od jej doručenia." Z vyjadrenia zástupcu spoločnosti D.A.S. poisťovňa právnej ochrany a.s. vyplýva, že v poistných zmluvách upravovali nárok na províziu v prípade zmeny sprostredkovateľa a súčasne uvádza, že províziu by vyplatili novému agentovi na požiadavku klienta ak by bol prevedený do jeho správy a svoj názor uzatvára konštatovaním, že poisťovňa by išla sama proti sebe ak by následnú províziu vyplácala niekomu kto sa o klienta nestará. Súčasne poukázal na to, že iné poisťovne nemajú uzavreté totožné zmluvy, ako bola medzi účastníkmi, a že o stanovisko neboli požiadané všetky poisťovne pôsobiace na území SR. prípadne v EU a jednak na to, že žiadna poisťovňa hoc by mala absolútne totožnú zmluvu ako účastníci vo veci dojednania nároku na províziu, by vzhľadom na hroziaci súdny spor neuviedla, že uznáva nárok sprostredkovateľa tak, ako ho neuznáva ani odporca. V danom prípade nemôže byť preferovaná prax alebo názor inej poisťovne, relevantné by bolo jedine rozhodnutie NS SR v prípade, že by totožný spor ako vedú účastníci, viedla iná poisťovňa a NS SR by v tomto spore vydal rozhodnutie. Ak veriteľ vymáha od dlžníka dlh, nemôže sa predsa pýtať na názor iných dlžníkov či si myslia, že dlh je treba vyrovnať. Vzhľadom na uvedené oslovené poisťovne nikdy nedajú objektívne stanovisko a vyjadrením budú chrániť len svoje záujmy. 6. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, prednesmi účastníkov, listinnými dôkazmi, a to najmä podaným návrhom, zmluvou o sprostredkovaní zo dňa 31.3.2000 v znení príloh a dodatkov, prehľadom uzavretých zmlúv, z ktorých neboli zaplatené provízie, prísľubom výšky provízie pre rok 2007, plné moci udelené poistenými, prejavmi vôle poistníkov, ktorými odvolali plnú moc udelenú žalobcom, Rozhodnutím Úradu pre finančný trh zo dňa 1.8. 2005 o udelení povolenia vykonávať činnosť poisťovacieho agenta, Rozhodnutie NBS zo dňa 7.7. 2006 o udelení povolenia vykonávať činnosť poisťovacieho agenta, písomnými prehláseniami zamestnancov odporcu, i ostatným spisovým materiálom. Dokazovaním mal preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 31.3. 2000 Zmluvu o sprostredkovaní č. 101FD14 v znení neskorších príloh a dodatkov, na základe ktorej sa žalobca ako sprostredkovateľ zaviazal pre žalovaného ako poistiteľa uzatvárať poistné zmluvy medzi poistiteľom a poisteným. Žalobca si svojim návrhom (v znení následných zmien návrhu) uplatnil zaplatenie provízií za poistné zmluvy, za ktoré mu žalovaný prestal vyplácať provízie s účinnosťou od konca poistného obdobia, v ktorom mu iný sprostredkovateľ doručil plnú moc klienta (ako aj odvolanie plnej moci vo vzťahu k navrhovateľovi) oprávňujúcu ho na vykonávanie sprostredkovateľskej činnosti. Odvolanie plných mocí klientmi a udelenie plných mocí novému sprostredkovateľovi nebolo medzi účastníkmi sporné. Medzi účastníkmi bola sporná nasledujúca skutočnosť: žalobca trvá na tom, že má nárok na provízie zo žalovaným prijatého poistného zo zmlúv, ktoré sprostredkoval a to až do času účinnosti jednotlivých sprostredkovaných zmlúv. Jediným dôvodom nevyplatenia provízie podľa zmluvy je zánik poistenia. Žalovaný tvrdí, že po odvolaní plnej moci klientom nie je možné vyplácať žalobcovi províziu, nakoľko nemôže ani vykonávať sprostredkovateľskú činnosť pre klienta. Podľa článku II odsek 2 uvedenej zmluvy Sprostredkovateľ vykonáva svoju činnosť zásadne na základe plnej moci, ktorú mu udelil klient. Ak klient udelí sprostredkovateľovi plnú moc aj na podpísanie poistnej zmluvy, musí byť originál tejto plnej moci odovzdaný poistiteľovi ešte pred vystavením poistnej zmluvy. Podľa článku II odsek 4 uvedenej zmluvy Plná moc udelená sprostredkovateľovi klientom oprávňuje sprostredkovateľa na: - informácie o platných poistných zmluvách medzi klientom a poistiteľom a všetky s tým súvisiace informácie (škodový priebeh, sadzby pre jednotlivé druhy poistných rizík, spoluúčasti pre jednotlivé druhy poistených rizík a pod.) - priame dojednanie poistenia na základe ponuky poistiteľa a požiadanie poistiteľa na uzavretie poistnej zmluvy v zmysle podmienok ponúknutých poistiteľom a na poistné riziká, na ktoré sa klient rozhodol uzavrieť poistnú zmluvu - zmenu poistnej zmluvy počas trvania poistenia na základe rozhodnutí klienta - podanie výpovede poistnej zmluvy na základe písomného rozhodnutia klienta a v súlade s platnými právnymi predpismi. - Podľa článku IV odsek 1 uvedenej zmluvy Sprostredkovateľ je povinný vykonávať svoju činnosť v súlade so všeobecne platnými a záväznými právnymi predpismi a v súlade s obchodnou a tarifnou politikou poistiteľa. Zaväzuje sa, že pri svojej činnosti bude rešpektovať odborné pokyny, potreby a požiadavky poistiteľa. Podľa článku IV odsek 3 uvedenej zmluvy Sprostredkovateľ je povinný predložiť poistiteľovi pri úvodnom obchodnom rokovaní originál plnej moci klienta a odovzdať poistiteľovi jeho kópiu a kópiu klientovho posledného platného výpisu z obchodného registra, živnostenského listu alebo iného dokumentu, ktorý preukazuje jeho oprávnenie k výkonu určitej živnosti. Bez týchto dokumentov neuzná poistiteľ sprostredkovateľovi jeho právny nárok na prejednávanie poistenia pre klienta. Podľa článku IV odsek 8 Sprostredkovateľ je povinný neodkladne odovzdať poistiteľovi všetky požiadavky klienta, týkajúce sa už uzatvoreného poistenia. Podľa článku IV odsek 10 v prípade vzniku škody (poistnej udalosti) je sprostredkovateľ po oznámení poistnej udalosti povinný okamžite informovať poistiteľa (ak tak neurobí poistený a vec neznesie odklad) a je povinný spolupracovať s poistiteľom pri zisťovaní rozsahu poistiteľa plniť v súlade s ň 797 ods. 3 Obchodného zákonníka. Podľa článku IV odsek 11 Skutočnosť o zrušení plnej moci udelenej na zastupovanie klienta je sprostredkovateľ povinný ihneď oznámiť poistiteľovi. Podľa článku V odsek 3 poistiteľ bude sprostredkovateľa informovať o všetkých prípadných škodách, ktoré poistený nahlásil poistiteľovi. Podľa článku V odsek 4 Poistiteľ sa zaväzuje, že nebude priamo kontaktovať klienta bez predchádzajúceho súhlasu alebo vedomia sprostredkovateľa, ktorému bola klientom udelená plná moc, oprávňujúca ho k výhradnému zastúpenia v rozsahu plnej moci udelenej mu klientom, pokiaľ bol poistiteľ s touto mocou oficiálne zoznámený. Podľa článku X odsek 1 Sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu za dojednané poistenie v zmysle podmienok tejto zmluvy, ale až po zaplatení príslušnej splátky poistného. Poistné je zaplatené dňom jeho pripísania na bankový účet poistiteľa. Podľa článku X odsek 6 Ak sprostredkovateľ získa plnú moc od klienta, ktorý je už u poistiteľa poistený a požiada ho o zmenu rozsahu existujúceho poistenia, ktorej výsledkom bude nárast poistného, sprostredkovateľovi potom prináleží provízia z prírastku poistného. Provízia z prírastku poistného prináleží sprostredkovateľovi do konca poistného obdobia, na ktoré je poistenie u poistiteľa dojednané. Poistným obdobím je spravidla jeden poistný rok. V ďalšom poistnom období sa sprostredkovateľovi priznáva provízia z celého poistného z príslušnej poistnej zmluvy. Podľa § 264 odsek 1 Obchodného zákonníka Pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom. Podľa § 642 Obchodného zákonníka Zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). Podľa zákona č. 340/2005 Z. z. § 2 písmeno a) Na účely tohto zákona sa rozumie sprostredkovaním poistenia 1. predkladanie ponúk na uzavretie poistnej zmluvy, predkladanie návrhu poistnej zmluvy, vykonávanie iných činností smerujúcich k uzavretiu poistnej zmluvy, 2. uzavretie poistnej zmluvy, 3. spolupráca pri správe poistenia, 4. spolupráca pri vybavovaní poistných nárokov a poistných plnení z poistných zmlúv, najmä v súvislosti s poistnou udalosťou, 5. zisťovanie, hodnotenie a spracovávanie analýz poistného rizika, 6. poskytovanie odborného poradenstva v oblasti poisťovníctva, 7. Súd rozsudkom 33Cb 364/2008-350 zo dňa 19.11. 2012 návrh zamietol. Žalobca sa voči rozsudku odvolal a Krajský súd uznesením 3Cob 102/2013 - 395 rozsudok Okresného súdu Bratislava I zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nestratil právo na vyplatenie provízie z poistného vypovedaním plnej moci od klienta a v ďalšom konaní sa má súd zaoberať preukázaním dôvodnosti výšky žalobcom uplatnenej provízie. 8. Podľa výpočtov žalovaného mal žalobca nárok na províziu v sume 36.759,56 EUR a nie 43.223,28 EUR. Uvedený rozdiel vznikol tým, že si žalobca zmenou petitu uplatnil aj cieľovú províziu v zmysle Dodatku 7, ktorá mu podľa neho neprináleží. Rozporoval nárok žalobcu aj z dôvodu, že uzatvoril so žalobcom a spoločnosťou Respect Slovakia Dohodu o ukončení zmluvného vzťahu a prevode práv a povinností a to dňa 1.12. 2014, na základe ktorej - článku III odsek 2 „pôvodný sprostredkovateľ prehlasuje, že voči poisťovni nemá žiadne pohľadávky (resp. sa ich podpisom tejto dohody vzdáva) a týmto sa zároveň zaväzuje, že si odo dňa účinnosti tejto dohody nebude uplatňovať akýkoľvek nárok na výplatu prvej resp. následnej provízie z predmetných poistných zmlúv. 9. Žalobca k uvedenému zdôraznil, že je pravdou, že z článku III odsek 3 vyplýva, že on ako pôvodný sprostredkovateľ sa zaväzuje, že odo dňa účinnosti Dohody nebude uplatňovať akýkoľvek nárok na výplatu prvej, resp. následnej provízie z predmetných poistných zmlúv. Aké sú to predmetné poistné zmluvy definuje článok I ods 2 Dohody. Z tohto ustanovenia vyplýva, že do starostlivosti nového sprostredkovateľa budú zverené tie poistné zmluvy, pri ktorých poisťovňa ku dňu zániku Zmluvy dňom 1.12.2014, vedie vo svojom informačnom systéme ako získateľa/obchodníka, tj sprostredkovateľa poistenia, pôvodného sprostredkovateľa, tj. žalobcu. Práve z takýchto zmlúv, tj u ktorých ku dňu zániku Zmluvy eviduje žalovaný žalobcu ako získateľa/obchodníka, sa on ako pôvodný sprostredkovateľ vzdal provízií, nakoľko takéto zmluvy boli na základe Dohody prevedené na nového sprostredkovateľa. O pravdivosti tejto skutočnosti svedčí i prehľad nároku na provízie vypracovaný žalovaným, ktorý zaslal súdu. Uvedeným zoznamom poistných zmlúv žalovaný upresnil rozsah jeho nároku na provízie podľa vlastnej evidencie žalovaného, pričom z posledného stĺpca zoznamu poistných zmlúv vyplýva údaj o tom, odkedy je tá ktorá zmluva v správe iného získateľa/obchodníka. Z informácie z uvedeného stĺpca je evidentné, že ani pri jednej z týchto zmlúv ku dňu 1.12. 2014 neeviduje žalovaný žalobcu ako získateľa/ obchodníka. V tejto súvislosti poukázal na § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila (v tomto prípade žalovaný). Pohľadávka vymáhaná v tomto súdnom konaní bola postúpená zmluvou zo dňa 27.11. 2014 na spoločnosť Antares Slovakia s.r.o., pričom bolo v zmluve dohodnuté, že pohľadávku bude naďalej vymáhať postupca, t.j. žalobca. 10. Na pojednávaní konanom dňa 15.2.2016 žalovaný žiadal založil do spisu predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávky a uviedol, že nevidí dôvod na založenie zmluvy o postúpení pohľadávky do spisu, nakoľko žalovaný má plniť pôvodnému veriteľovi (žalobcovi). V zmysle platnej judikatúry je dlžník povinný plniť bez ohľadu na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a neprislúcha mu právo posudzovať jej platnosť. Súd teda skúmal, či na základe Dohody zo dňa 1.12.2014 sa žalobca vzdal „všetkých svojich pohľadávok voči žalovanému“ a dospel k záveru (zhodne so záverom žalobcu), že predmetná Dohoda sa nevzťahuje na zmluvy, ktoré sú predmetom tohto konania, nakoľko sa týka konkrétnych zmlúv, kde žalovaný registroval žalobcu ako získateľa/obchodníka. Nejednalo sa teda o žiadnu zmluvu, nárok z ktorej je predmetom tohto konania. Čo sa týka pochybností žalovaného o existencii (a platnosti) Zmluvy o prevode pohľadávok súd sa rovnako stotožnil s tvrdením žalobcu, že dohoda postupcu a postupníka v zmysle § 530 Občianskeho zákonníka dáva postupcovi aktívnu legitimáciu na vymáhanie pohľadávky aj po jej postúpení. Takáto dohoda zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z postupcu na postupníka. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy sa nemení ani postavenie dlžníka, toto sa mení až keď mu postupca alebo postupník oznámi postúpenie pohľadávky. Nakoľko dlžníkovi nebolo oznámené, že pohľadávka bola postúpená a aktívna legitimácia navrhovateľa je založená oznámením postupníka o tom, že poveril postupcu k vymáhaniu pohľadávky - súd má za to, že žalobca je aktívne legitimovaný na vymáhanie pohľadávky. 11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa teda súd zaoberal výškou nároku žalobcu s tým, že počet a druh poistných zmlúv nebol medzi účastníkmi sporný. Žalovaný nemal námietky ani voči dátumom úhrad poistného zo strany poistených, ani voči dátumom splatnosti provízií. Žalovaný namietal premlčanie niektorých nárokov na vyplatenie provízií - celkovo v sume 422,38 Eur (žalobca túto námietku premlčania nerozporoval a mal ju za oprávnenú). Žalovaný ďalej namietal provízie vyplatené na základe dodatku č. 7 vo výške 6%. Súd teda priznal žalobcovi právo na úhradu základných provízii splatných do 15 dní nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom poistený uhradil poistné. Výška provízie 15% nebola zo strany žalovaného spochybnená, celkovo sa jedná o provízie v sume 28.403,90 EUR. Súd teda priznal žalobcovi nárok v tejto sume a to spolu s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti provízie. Súd zamietol návrh v časti, ktorou sa žalobca domáhal priznania úroku z omeškania odo dňa splatnosti provízie (15. deň v mesiaci) a priznal úrok z omeškania až odo dňa 16. v mesiaci - nakoľko až v tento deň sa žalovaný dostal do omeškania. Čo sa týka provízie vo výške 11% súd sa stotožnil s vyjadrením žalobcu, že mu prislúcha na základe Dodatku č. 7 provízia vo výške 11%, nakoľko naplnil všetky podmienky pre jej vyplatenie v tejto výške a preto zaviazal žalovaného na úhradu 14.397 EUR. Úrok z omeškania priznal súd žalobcovi odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti provízie (provízie boli splatné najneskôr do 30 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka) a zamietol návrh v časti, ktorou sa žalobca domáha priznania úroku z omeškania odo dňa splatnosti provízie. Úrok priznal podľa § 369 odsek 1 Obch. zák.. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. 12. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, na základe ktorého navrhol rozsudok ako nepreskúmateľný zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil v podstate všetkými námietkami v konaní uplatnenými s tým, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a vec i nesprávne právne posúdil. Jeho námietky sa týkali predovšetkým premlčania časti nároku, nejasného výpočtu jednotlivých súm provízie a duplicitného priznania provízii na základe Dodatku č. 7. 13. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a navrhol napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasil s odvolaním žalovaného, ktorým vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie, pričom ho ani jasne nešpecifikoval a to z toho dôvodu, že súd presne uviedol podľa akých ustanovení zákona nárok žalobcu priznal. Zdôraznil, že štruktúra nároku bola jasne tabuľkovo vyšpecifikovaná s členením na jednotlivé poistné zmluvy a poistné obdobia, za ktoré bol nárok uplatnený. S týmto bol žalovaný oboznámený a preto musel presne vedieť čoho sa žalobca žalobou domáhal. Rozdiel je len v sume 422,90 EUR, čo žalovaný namietal z titulu premlčania a žalobca túto námietku akceptoval. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného o duplicite uplatneného nároku podľa Dodatku č. 7, pretože jeho platnosť nebola časovo obmedzená a žalovaný túto skutočnosť ani nespochybňoval. V odôvodnení rozsudku sa nachádza len jedna chyba, ktorá bola zrejme chybou v písaní, keď na predposlednej strane napadnutého rozsudku súd uvádza províziu 11% v súvislosti s Dodatkom č. 7 avšak jedná sa o sadzbu 6%. 14. Podľa § 470 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 15. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie. Po oboznámení sa s obsahom odvolania odvolací súd zistil, že žalovaný v ňom neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť či zákonnosť záverov súdu prvej inštancie. Odvolací súd k veci len dodáva, že žalovaný žiadnym spôsobom neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia o práve na vyplatenie provízii žalobcovi a súd prvej inštancie priznal nárok v súlade so zmluvnými podmienkami medzi sporovými stranami a tiež v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu v jeho uznesení, ktorým bol prvý rozsudok vo veci samej zrušený. 17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a s poukazom na § 255 ods. 1 C.s.p., pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 C.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).