Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/204/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109241670 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1109241670.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne :H.. J. E. ( J. L. ), L. L., G. X, zastúpená JUDr. PaedDr. Jozefom Malichom, advokátom, Bratislava, Záhradnícka 30, proti žalovaným : X. R. L., L. L., G. X, 2. C. L., L. L., G. X, 3.J.. Y. R., L. L., G. X, 4. H.. K. P., L. L., G. X, 5.H.. H. H., L. L., G. X, 6. Z. H., L. L., G. X, 7. A.. R. Y., L. L., D. X, 8. Y. Y., L. L., D. X, 9. H. M., L. L., G. X, 10. H.. L. Z., L. L., G. X, 11. H.. U. F., G.., L. L., G. X, 12. H.. C. V., L. L., G. X, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Margita Lonská, s.r.o., Bratislava, Kalinčiakova 25, 13. H. H., L. L., G. X, 14. H.. P. F., L. L., W. XX, 15. H.. H. V., L. L., S. XX, 16. A.. Y. E., L. L., G. X, 17. A.. Z. E., L. L., G. X, 18. A.. Y. K., L. L., G.S. XXX/X, 19. J. H., L. J. X, L., Š. XXX/X, Č. K., zastúpený JUDr. Františkom Michalecom, advokátom, Považská Bystrica, Sládkovičova 2545,20. A.. B. M., L. L., G. X, 21. H. P., L. L., G. X, 22. Y. R., L. F., H. XXXX, Č. K., 23. K.. K. G., M.., L. L., G. X, 24. R. Y., L. L., G. X, 25. H. Y., L. L., G. X, 26. H.. X. D., L. L., F. XX, 27. H.. H. E., L. Y. XXXX, F. XX/X/XX, K. K., 28. R. E., L. L., G. X, 29. Z. F., L. L., G. X, 30. H.. C.. E. F., L. L., G. X, 31. Ľ. F., L. L., G.S. X, 32. H.. U. V., L. L., G. X, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Margita Lonská, s.r.o., Bratislava, Kalinčiakova 25, 33. A.. C. Y., L. L., G.Č. X, žalovaní 1,2, 3, 5, 6, 9, 10, 11, 12, 13, 16, 17, 18, 20, 23, 24, 25, 26, 28, 29, 30, 31, 32, 33, zastúpení advokátskou kanceláriou GRMAN & PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, XX. A.. P. M., L. K. V., B. XXX/XX, zastúpená Mgr. Richardom Karkó, advokátom, Žilina, Sad na Studničkách 1029/32, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobkyne a žalovaných 12 a 32 proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27. 5. 2016 č.k. 25C/295/2009 - 464, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach z m e ň u j e tak, že žalovaným 1, 2, 3, 5, 6, 9, 10, 11, 12, 13, 16, 17, 18, 20, 23, 24, 25, 26, 28, 29, 30, 31, 32, 33 a 34 právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Žalobkyňa m á voči žalovaným 1, 2, 3, 5, 6, 9, 10, 11, 12, 13, 16, 17, 18, 20, 23, 24, 25, 26, 28, 29, 30, 31, 32, 33 a 34 právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Uvedeným uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe žalobkyne, ktorým sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - bytovému domu na G. N.. X, X, X Y. L., súpisné číslo XXXXXX, kat. úz. R. H., okres L. A., nachádzajúceho sa na pozemku parc.č. XXX, o výmere XXXX H.X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, na LV č. XXX, vedeného katastrálnym úradom v L., Správou katastra pre P.. H.. R. L.. Pred otvorením pojednávania vo veci samej vzala žalobkyňa žalobu dňa 10. 2. 2015 v celom rozsahu späť a konanie žiadala zastaviť. Ako dôvod späťvzatia žaloby uviedla, že žalovaní neboli schopní počas konania zvoliť si spoločného zástupcu, pričom ona bola nútená nehnuteľnosť predať, nakoľko veriteľ, od ktorého mala úver na kúpu predmetnej nehnuteľnosti, žiadal jeho vrátenie. Súd prvej inštancie zastavil konanie na základe ust. § 96 ods. 1 O.s.p. ( účinného do 30. 6. 2016 ). 2/ O trovách konania rozhodol tak, že uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť trovy konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, a to žalovaným 12 a 32 vo výške 125,40 €, ďalej žalovanému 34 náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 162,91 € a žalovaným 1, 2, 3, 5, 6, 9, 10, 11, 13, 16, 17, 18, 20, 23, 24, 25, 26, 28, 29, 30, 31, 32 a 33 trovy právneho zastúpenia vo výške 3.018,19 €, všetko do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Žalovaným 4, 7, 8, 14, 15, 19, 21, 22, 27 náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 142 ods. 2 prvá veta O.s.p., keď dospel k záveru, že to bola žalobkyňa, kto zavinil zastavenie konania. Nakoľko žalovaní 4, 7, 8, 14, 15, 19, 21, 22 a 27 si neuplatnili náhradu trov konania, keďže im v konaní žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie týmto žalovaným náhradu trov konania nepriznal. 3/ Žalovaní 12 a 32 si uplatnili náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.743,96 € za dva úkony právnej služby, vychádzajúc z hodnoty požadovaného podielu 220.000 €, podľa § 10 ods. 5 vyhl.č. 655/2004 Z.z. súd prvej inštancie po preskúmaní nároku žalovaných 12 a 32 in tento nepriznal v zmysle ich vyúčtovania, ale trovy priznal na základe ust. § 11 ods. 1 cit. vyhl. , t.j. tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby á 55,49 € ( za 2 úkony v r. 2010 ). Žalovanému 34 priznal súd prvej inštancie trovy právneho zastúpenia vo výške 162,91 € za dva úkony právnej služby v r. 2013, á 60,07 € ( odmena vyčíslená v zmysle § 11 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. ). Žalovaným 1, 2, 3, 5, 6, 9, 10, 11, 13, 16, 17, 18, 20, 23, 24, 25, 26, 28, 29, 30, 31, 33 priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 3.018,19 € za dva úkony právnej služby, odmena vyčíslená v zmysle § 11 ods. 1 cit. vyhl. , z toho jeden úkon v r. 2014 á 61,84 € a jeden úkon v r. 2016 á 66 €. 4/ Uvedené uznesenie napadli včas podaným odvolaním žalobkyňa ako aj žalovaní 12 a 32. Žalobkyňa v odvolaní poukazovala na to, že sa v konaní domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k označeným nehnuteľnostiam, vo veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu XXX/XXXX, a to žalobou podanou na súde prvej inštancie ešte dňa 6. 11. 2009; jej podanie najprv súd prvej inštancie odmietol pre vady podania uznesením zo dňa 15. 10. 2013. Na jej odvolanie Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací predmetné uznesenie zrušil a vrátil súdu na ďalšie konanie. Dňa 26. 11. 2014 podala žalobkyňa sťažnosť pre namietané prieťahy v konaní, ktorá sťažnosť bola vyhodnotená predsedníčkou súdu prvej inštancie ako opodstatnená. Pred začatím konania vo veci samej vzala žalobkyňa predmetný žalobný návrh v celom rozsahu späť a konanie žiadala zastaviť. Ako dôvod späťvzatia žaloby uviedla, že stratila aktívnu vecnú legitimáciu v konaní a nový vlastník nemá záujem pokračovať v konaní. Ďalej uviedla ostatné dôvody, ktoré ju viedli k späťvzatiu žaloby : ako spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností si na ich kúpu chcela vziať bankový úver, avšak jej žiadosti o poskytnutie úveru boli vo viacerých bankách zamietnuté, nakoľko nehnuteľnosti sú evidované na LV č. XXX ako „podiel v bytovom dome“ a nie ako „byt v bytovom dome“, nakoľko banky podmieňovali poskytnutie úveru súhlasom spoluvlastníkov. Napriek žiadosti o udelenie „súhlasu spoluvlastníkov so zriadením záložného práva na jej podiel v prospech banky“ jej súhlas spoluvlastníkov nebol daný. Jej spoluvlastníctvo k jej podielu XXX/XXXX bolo týmto konaním žalovaných obmedzované, čo bol dôvod, pre ktorý nechcela v spoluvlastníctve ďalej zotrvať. Žalobkyňa si napokon na kúpu predmetných nehnuteľností vzala úver od nebankového subjektu na dobu 5 rokov. Počas tejto doby mala záujem o vyriešenie situácie so žalovanými tak, že predmetné spoluvlastníctvo si rozdelia, tak, ako reálne užívajú jednotlivé podiely, ku ktorým prináležia jednotlivé byty. Okrem žalobkyne so žalobou vyslovili súhlas aj viacerí žalovaní. Nakoľko ale jednomyseľná dohoda so spoluvlastníkmi nebola možná, žiadala žalobkyňa o rozdelenie a vyporiadanie spoluvlastníctva súd. V konaní ale nastali prieťahy, pre ktoré súd v priebehu 5 rokov nevytýčil ani jedno pojednávanie, a veriteľ trval na vrátení úveru, bola žalobkyňa nútená uvedené nehnuteľnosti predať. Dňa 18. 9. 2014 uzatvorila kúpnu zmluvu s novým vlastníkom, ktorej vklad bol povolený do katastra pod č. Y.-XXXXX/XX. Rovnako žalovaní neboli schopní po dobu 5 rokov zvoliť si spoločného zástupcu. Tieto všetky dôvodu uviedla žalobkyňa ako dôvody hodné osobitného zreteľa pri späťvzatí žaloby, na ktoré navrhovala prihliadnuť súdu pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 150 O.s.p. Žalobkyňa je názoru, že s ňou uvádzanými okolnosťami sa súd vo svojom rozhodnutí nevysporiadal dostatočne, najmä ohľadom prieťahov v konaní, správaním žalovaných, okolnosťami, pre ktoré podala žalobu, ako aj okolnosťami, pre ktoré bola nútená vziať žalobu späť, ktorý žalobný návrh bol inak podaný dôvodne, a teda či sa takéto rozhodnutie nejaví ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a či neodporuje dobrým mravom. Žalobkyňa je názoru, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, tiež že vec nesprávne právne posúdil z hľadiska aplikácie ust. § 142 ods. 2 O.s.p., vôbec neskúmal pomery oboch strán sporu, či ide alebo nejde o výnimočný prípad, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa a možnosti uplatnenia § 150 O.s.p. Svoje rozhodnutie z tohto hľadiska nedostatočne odôvodnil, čím porušil jej právo na spravodlivé súdne konanie. Žalobkyňa navrhovala uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť súdu na ďalšie konanie. 5/ Žalovaní 12 a 32 napadli odvolaním predmetné uznesenie prvoinštančného súdu v časti, v ktorej im súd prvej inštancie priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 125,40 €, keď tieto boli uplatnené vo výške 1.743,96 €. Výška trov bola vyčíslená v zmysle ust. § 10 ods. 5 vyhl.č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého je vo veciach zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva tarifnou hodnotou cena požadovaného podielu. Podielom je v danej veci je v skutočnosti byt toho - ktorého účastníka, vlastníka v bytovom dome. Nakoľko byty v tomto bytovom dome neboli zapísané na príslušnom liste vlastníctva ako byty vo vlastníctve jednotlivých vlastníkov ale len ako spoluvlastnícke podiely, žiadala žalobkyňa tento spoluvlastnícky režim zrušiť a vyporiadať tak, aby sa predmetné nehnuteľnosti mohli nechať zapísať na LV ako bytové jednotky s určením veľkosti vlastníckeho podielu jednotlivých vlastníkov, ako aj s určením prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a zariadeniach a na pozemku bytového domu. Po faktickej stránke sú však tieto nehnuteľnosti bytmi a reálne oceniteľné v peniazoch. Predmetom žaloby žalobkyne bolo prideliť v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva každému zo spoluvlastníkov podiel, teda ten byt, ktorý je po faktickej aj právnej stránke vo vlastníctve toho ktorého účastníka. Žalovaní 12 a 32 sa vo veci podrobne vyjadrili. Síce nesúhlasili so žalobou tak, ako žiadala žalobkyňa, v zásade však požadovali určiť do ich podielového spoluvlastníctva byt č. 5 na prízemí bytového domu. Hodnotu požadovaného podielu nebolo možné určiť inak ako trhovou cenou bytu, pričom byt zapísaný ako podiel žalovaných 12 a 32 vo veľkosti XXX/XXXX má podlahovú plochu XXX,XX H.X. Pri vyčísľovaní trov právneho zastúpenia žalovaných 12 a 32 nebol k dispozícii znalecký posudok, alebo iný podklad pre určenie ceny nehnuteľností, ani jednotlivých bytových jednotiek. Preto predložili žalovaní 12 a 32 odhad trhovej ceny ich bytu, ktorý bol stanovený sumou 220.000 € s ohľadom na metráž a lokalitu, v ktorej sa nachádza. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia uplatnil ust. § 11 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl., majúc za to, že hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch, alebo len s nepomernými ťažkosťami. S touto argumentáciou žalovaní 12 a 32 zásadne nesúhlasia. Nejde tu o situáciu, kde by hodnotu požadovaného podielu nebolo možné určiť pre účely výpočtu sadzby tarifnej odmeny. Túto je možné určiť podľa trhovej hodnoty nehnuteľnosti. Žalobkyňa vzala svoju žalobu späť po takmer 6 rokoch, kedy počas tejto doby nebola schopná svoju žalobu kvalifikovať tak, aby súd mohol vo veci konať. Žalovaní 12 a 32 mali po dobu sporu právne zastúpenie a nevidia dôvod, prečo by mala byť na ich ujmu skutočnosť, že súd nebol schopný počas 6 rokov ustáliť cenu ich bytu ako podielu, ktorý v konaní požadujú a ktorého cena je zásadná pre určenie ich zákonnej náhrady trov podľa špeciálnej právnej úpravy v zmysle § 10 ods. 5 vyhl.č. 655/2004 Z.z. zo žiadnej právnej úpravy nevyplýva povinnosť určovať hodnotu nehnuteľnosti v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva zásadne len znaleckým posudkom. Stanovenie hodnoty pomocou trhových ukazovateľov cien v danom čase a s danými parametrami bytu nie je žiadnym zákonným ustanovením vylúčené. Žalovaní 12 a 32 teda nesúhlasia so záverom súdu prvej inštancie, že cenu ich podielu pre účely výpočtu trov právneho zastúpenia nebolo možné určiť alebo len s nepomernými ťažkosťami. Trovy právneho zastúpenia sa v danom prípade riadia rovnako zásadou, ako aj tarifa súdneho poplatku pre žalobkyňu; sadzba súdneho poplatku je stanovená percentuálnou sadzbou 6 % k cene poplatkového úkonu, pričom cenou poplatkového úkonu je v danom prípade cena podielu žiadaného žalobkyňou v súlade s ust. § 7 ods. 9 zákona o súdnych poplatkoch. Žalovaní nemali inú možnosť, ako určiť tarifnú hodnotu veci, iba na základe porovnania cien obdobných bytov v ich lokalite, s približne rovnakou podlahovou plochou. Žiadali preto v nimi napadnutom výroku uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie, alebo ho zmeniť tak, že odvolací súd im prizná voči žalobkyni trovy právneho zastúpenia uplatnených v sume 1.743,96 €. 6/ Na odvolanie žalobkyne sa písomne vyjadrili žalovaní 1, 2, 3, 5, 6, 9, 10, 11, 13, 16, 17, 18, 20, 23, 24, 25, 26, 28, 29, 30, 31, 33 tak, že ho považujú za vecne správne a žiadali ho potvrdiť. Dôvody uvádzané žalobkyňou ako dôvody hodné osobitného zreteľa označili títo žalovaní za účelové, nezakladajúce sa na pravde. Žalobkyňa nepreukázala v konaní zavinenie žalovaných na tom, že sa muselo konanie zastaviť z dôvodov na ich strane. Argument žalobkyne, že si žalovaní nezvolili spoločného zástupcu v konaní súd prvej inštancie neprijal, nakoľko podmienkou konania nebolo ustanovenie spoločného zástupcu. Neobstojí ani tvrdenie žalobkyne o tom, že súd neskúmal, či nejde o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa a možnosti uplatnenia § 150 O.s.p. súd prvej inštancie v uznesení vysvetlil, prečo na daný prípad aplikoval ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. Žalovaní vo vyjadrení dodali, že naďalej považujú žalobný návrh žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva za bezdôvodný. Žalobkyňa pristupovala ku kúpe predmetného podielu na nehnuteľnosti na základe vlastnej vôle. Ako právne vzdelaná osoba si musela byť vedomá majetkových a vlastníckych práv a obmedzení, ktoré jej vyplynuli z nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu na bytovom dome; napriek tomu spoluvlastnícky podiel v r. 2007 zakúpila. Bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov zriadila záložné právo na svoj podiel. Veriteľ vyzval žalobkyňu na vrátenie úveru, na čo žalobkyňa reagovala tým, že dňa 18. 9. 2014 uzavrela kúpnu zmluvu s novým vlastníkom. Následne bolo záložné právo vymazané pri prevode na nového vlastníka. Za tohto skutkového stavu žalovaní nechápu, ako mohla žalobkyňa dospieť k záveru, že zastavenie konania zavinili žalovaní, podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. návrh na rozhodnutie o trovách konania podľa § 150 O.s.p. považujú žalovaní za nedôvodný. Skutočnosť, že žalobkyňa je dobrovoľne nezamestnaná nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, s ktorým zákon spája nepriznanie trov konania druhej strane sporu. Iné dôvody žalobkyňa neuviedla a pokiaľ ich neuviedla, tak ich asi nemala. V ďalej časti vyjadrenia označení žalovaní rozoberajú podstatu ust. § 146 ods. 1, ods. 2, ako aj ust. § 150 O.s.p. poukázali na to, že keď žalobkyňa vzala späť predmetnú žalobu, už nebola vlastníkom predmetných nehnuteľností a tým stratila v konaní aktívnu vecnú legitimáciu, a preto musela svoju žalobu vziať späť. Dôvodom späťvzatia tak boli okolnosti na stane žalobkyne, pričom strata aktívnej legitimácie žalobkyne zapríčinila zastavenie konania. Žalovaní 1, 2, 3, 5, 6, 9, 10, 11, 13, 16, 17, 18, 20, 23, 24, 25, 26, 28, 29, 30, 31, a 33 žiadali priznať im náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby v sume 567,99 €. 7/ Ďalšie vyjadrenia vo veci stranami sporu podané neboli. 8/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania ( t.j. vo výrokoch o trovách konania, v ktorých bola žalobkyni uložená povinnosť nahradiť trovy konania ) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. 7/ Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 8/ Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 9/ Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 10/ Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 11/ ako už na to poukázal súd prvej inštancie vo svojom uznesení, keď súd zastavuje konanie, musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať otázkou, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie súd pritom posudzuje čisto z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku). Nárok na náhradu trov konania teda musí mať oporu v ustanoveniach procesného práva, a nie hmotného. V tých prípadoch, kedy zastavenie konania zavinila strana sporu, prizná súd protistrane náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložila na uplatnenie alebo bránenie svojho práva. 12/ Citované ust. § 256 ods. 1 CSP vyžaduje zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, platí, že žalobca nezavinil zastavenie konania vtedy, ak vzal späť žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, pre správanie žalovaného; je tomu tak napr. vtedy, keď žalovaný po začatí konania zaplatil žalobcovi uplatňovanú pohľadávku alebo s ním uzavrel dohodu a pod. Znamená to, že ak má správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu žalovaného, musí ísť z procesného hľadiska o takú situáciu, kedy sa žalovaný zachová v intenciách žalobného návrhu (petitu), t.j. nastane situácia, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním sa (konaním) žalovaného, bez toho, aby o veci meritórne rozhodol súd. V takýchto prípadoch má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ o takýto prípad nejde, je nutné uzavrieť, že to bol žalobca, kto zavinil (z procesného hľadiska), že konanie muselo byť zastavené. Potom má naopak žalovaný právo, aby mu žalobca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na bránenie svojho práva. 13/ V danej veci súd prvej inštancie zastavil konanie na základe späťvzatia žaloby žalobkyne voči žalovaným, a to ešte pred začatím konania vo veci, bez toho, aby žalovaní svojím konaním (po podaní žaloby na súde) naplnili požiadavky žalobkyne, obsiahnuté v jej žalobnom návrhu. Z procesného hľadiska tak možno uzavrieť, že žalobkyňa zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. 14/ Citované ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie (cit. ust.§ 256 ods. 1 CSP). Na základe § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. T.j. súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila zastavenie konania svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane, ako v danom prípade žalobkyňa. Použite tohto ustanovenia teda negatívne dopadá na tú stranu spotu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania (t.j. v prejednávanej právnej veci žalovaní 1, 2, 3, 5, 6, 9, 10, 11, 12, 13, 16, 17, 18, 20, 23, 24, 25, 26, 28, 29, 30, 31, 32, 33 a 34). Samotné dôvody hodné osobitného zreteľa a ani výnimočné okolnosti zákon (Civilný sporový poriadok) bližšie nešpecifikuje. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu ich práva na súde a ich postoj v konaní. Odvolací súd dospel k záveru, že takéto výnimočné okolnosti z obsahu spisového materiálu vyplývajú, pričom spočívajú v okolnostiach prípadu, ale tiež v okolnostiach, ktoré k sporu viedli. Žalobkyňa sa usilovala dosiahnuť zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v situácii, kedy jednotliví spoluvlastníci nie sú podľa stavu v katastri nehnuteľností spoluvlastníkmi jednotlivých bytov (ktoré reálne užívajú), ale podielov na nehnuteľnosti (bytovom dome), čo žalobkyni komplikovalo situáciu pri získaní úveru, pričom pred problémom, ktorý sa snažila zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva riešiť, sa v budúcnosti môžu ocitnúť aj ďalší z ostatných spoluvlastníkov. Riešenie, ktoré sledovala žalobkyňa - zápis vlastníctva jednotlivých bytov v katastri nehnuteľností namiesto spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnosti - by tak bol v záujme aj ostatných podielových spoluvlastníkov. Existujúci právny stav totiž komplikoval a aj limitoval v prípadnom nakladaní, či hospodárení s nehnuteľnosťou všetkých podielových spoluvlastníkov, nielen žalobkyňu. Predovšetkým ale bolo nutné pri rozhodovaní o trovách konania vziať zreteľ na skutočnosť, že žalobkyňa sa snažila súdnemu sporu predísť tým, že žalovaných pred iniciovaním sporu oslovila s ponukou zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo dohodou, ako to preukazuje list žalobkyne v spise na č.l. 82. Na takúto ponuku z 27 podielových spoluvlastníkov reagovalo 15, z nich 13 súhlasne. Keďže sa ale nepodarilo dosiahnuť dohodu so všetkými podielovými spoluvlastníkmi, bola žalobkyňa nútená riešiť vzniknutý právny stav súdnou cestou. Za daných okolností by podľa názoru odvolacieho súdu priznanie náhrady trov konania žalovaným predstavovalo pre žalobkyňu neprimeranú tvrdosť v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov, ktorú však odvolací súd v danom prípade zmiernil použitím ust. § 257 CSP. 15/ Odvolací súd z uvedených dôvodov pre nesprávne právne posúdenie veci (spočívajúce v aplikácii ust. § 146 ods. 1 prvá veta O.s.p., ktorému zodpovedá v súčasnosti § 256 ods. 1 CSP) uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch (t.j. výrokoch, v ktorých bola žalobkyni uložená povinnosť nahradiť žalovaným 1, 2, 3, 5, 6, 9, 10, 11, 12, 13, 16, 17, 18, 20, 23, 24, 25, 26, 28, 29, 30, 31, 32, 33 a 34 trovy konania) zmenil, podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 16/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech, preto jej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa(§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).