Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/64/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110237913 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1110237913.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členiek senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: X.. S. I., nar. XX.XX.XXXX, I. X/X, XXX XX D., zast.: JUDr. Vladimír Štrbík, advokát, Námestie slobody 22, 971 01 Prievidza, proti žalovanému: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: T.E. - TEPELNÁ ENERGIA, s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Klincova 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 31 718 761, v konaní o uznanie popretej pohľadávky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 3Cbi/25/2010-82 zo dňa 06.11.2015, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 3Cbi/25/2010-82 zo dňa 06.11.2015 potvrdzuje. II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I v konaní 3Cbi/25/2010 vydal dňa 06.11.2015 rozsudok, ktorým žalobu zamietol. Vo vzťahu k trovám konania súd rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.09.2010 domáhal určenia, že ním prihlásená pohľadávka vo výške 3.320,- Eur je po práve a zaraďuje sa do konkurznej podstaty. Svoj nárok odôvodnil vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka, pričom jeho pohľadávka vyplýva z uhradenia finančných prostriedkov dohodnutých č. G/2008/25G vo výške 3.320,- Eur, ktoré boli odoslané na účet úpadcu a nie na účet spoločnosti GRUNTY, s r.o., úpadca uvedenú sumu žalobcovi nevrátil. Pohľadávka žalobcu vyplýva z Dohody o uznaní a splatení peňažného dlhu zo dňa 15.05.2009, uzavretej medzi úpadcom a žalobcom. Správca považoval prihlásenú pohľadávku veriteľa za úplnú, následne ju poprel s dátumom popretia 17.08.2010 z dôvodu neexistencie právneho vzťahu s úpadcom a absolútne neplatné uznanie dlhu. Tvrdenia správcu o neexistencii právneho vzťahu žalobca považoval za nepravdivé a uviedol, že zámerne bol uvedený do omylu, čo sa týka bankového účtu uvedeného v Zmluve o uzavretí budúcej zmluvy č. G/2008/25G. Plnením tejto sumy žalobca poukázal čiastku 3.320,- Eur na účet úpadcu, peniaze úpadca žalobcovi nevrátil späť. Žalobca má za to, že v úmysle podvodu existovalo personálne prepojenie medzi spoločnosťami, a to v osobách ich konateľov. Medzi úpadcom a žalobcom bola dňa 15.05.2009 spísaná Dohoda o uznaní a zaplatení peňažného dlhu. Dňa 09.07.2012 doručil žalobca súdu prvej inštancie zmenu žaloby vo veci a dňa 30.10.2012 doručil podanie, aby v rámci incidenčnej žaloby súd prvej inštancie prejednal ako predbežnú otázku platnosť alebo neplatnosť predmetných (sporných) zmlúv. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13.05.2015 poukázal na konanie 2Cbi/69/2010 o určenie pravosti pohľadávky vo výške 22.198,- Eur z titulu zmluvy G/2008/44, uzavretej dňa 27.06.2008 medzi tými istými stranami, aké vystupujú v tomto konaní pred súdom prvej inštancie. Vo vzťahu k žalobe na riešenie prejudiciálnej otázky platnosti zmlúv žalovaný uviedol, že žalobca sa domáha určenia neplatnosti zmluvy, ktorej zmluvnou stranou žalovaný nikdy nebol. Zmluva bola uzavretá výlučne medzi žalobcom a spoločnosťou GRUNTY, s.r.o. a tak absentuje naliehavý právny záujem žalobcu na určení, či existuje právny vzťah, alebo nie. Žalobca v žalobe uvádza, že zaplatil prvú splátku kúpnej ceny vo výške 50.000,- Sk, čo predstavuje polovicu žalovanej pohľadávky v sume 1.660,- Eur v hotovosti pri podpise rezervačnej zmluvy spoločnosti GRUNTY, s.r.o. a druhú splátku vo výške 50.000,- Sk do 7 dní od podpisu zmluvy. Žalovaný preto požiadal súd, aby vyzval žalobcu na predloženie potvrdení (dôkazov) o zaplatení a spôsobe zaplatenia oboch splátok kúpnej ceny za garáže (ktoré spolu tvoria žalovanú sumu), tak ako vyplýva z prílohy č. 3 k zmluve. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania v konaní ustálil, že uznesením tunajšieho súdu zo dňa 28.05.2010, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 106B/2010 dňa 03.06.2010, bol vyhlásený konkurz na majetok uvedeného dlžníka. Prihláškou pohľadávky si žalobca ako veriteľ uplatnil u správcu dňa 30.06.2010 nezabezpečenú pohľadávku vo výške 22.198,- Eur a pohľadávku vo výške 3.320,- Eur. Ako právny dôvod uviedol, že na základe zmluvy o rezervácii a Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy č. G/2008/25G o prevode vlastníctva garáže č. 25 zo dňa 29.05.2007 so spoločnosťou GRUNTY, s.r.o. a na základe pokynov ekonomického úseku poukázal dohodnuté finančné prostriedky vo výške 3.320,- Eur na účet úpadcu. Spoločnosť GRUNTY, s.r.o. nedodržala zmluvné podmienky a veriteľ odstúpil od zmluvy a žiadal vrátenie poskytnutého plnenia. Úpadca svoj dlh uznal listom zo dňa 15.05.2009 a zaviazal sa vrátiť žalobcom poskytnuté prostriedky v plnej výške. Dlžník túto sumu žalobcovi nevrátil. Zo záznamu o popretí pohľadávky zo dňa 17.08.2010 je zrejmé, že správca konkurznej podstaty poprel pohľadávku žalobcu v rozsahu 3.320,- Eur z dôvodu, že medzi ním a úpadcom neexistuje žiaden právny vzťah a ide o absolútne neplatné uznanie dlhu. Absentujú listiny, ktoré by preukazovali existenciu právneho vzťahu medzi úpadcom a veriteľom. Zo Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy č. G/2008/25G o prevode vlastníctva garáže č. 25 zo dňa 27.06.2008 je zrejmé, že táto bola uzavretá medzi GRUNTY, s.r.o. ako budúcim predávajúcim a žalobcom ako budúcim kupujúcim. V zmysle čl. 4 ods. 1 sa dohodli na úhrade kúpnej ceny v splátkach, pričom splátkový kalendár ako príloha č. 3 tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy, v zmysle čl. 3 ods. 4 sa zaviazal žalobca zložiť rezervačný poplatok, ktorý bude slúžiť ako prvá splátka dohodnutej kúpnej ceny. Dohoda o uznaní a splatení peňažného dlhu bola uzavretá dňa 15.05.2009 medzi žalobcom ako veriteľom a úpadcom, t.j. spoločnosťou T.E. - TEPELNÁ ENERGIA, s.r.o. ako dlžníkom, a to podľa ust. § 323 a § 303 ObchZ. Predmetom bolo uznanie dlhu vo výške 3.320,- Eur voči X.. S. I., D.. Z prihlášky pohľadávky žalobcu do konkurzného konania 3R/2/2009, vedeného voči úpadcovi GRUNTY, s.r.o. súd prvej inštancie zistil, že žalobca si dňa 30.06.2010 prihlásil do toho konania pohľadávku vo výške 3.320,-Eur z dôvodu, že na základe zmluvy o rezervácii a Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy č. G/2208/25G o prevode vlastníctva garáže č. 25 zo dňa 29.05.2008 so spoločnosťou GRUNTY, s.r.o. a na základe pokynov ekonomického úseku poukázal dohodnuté finančné prostriedky na účet úpadcu. Titulom nedodržania zmluvných podmienok žalobca od zmluvy odstúpil a žiadal vrátiť plnenie. Prílohou prihlášky bolo totožné znenie dohody o uznaní a splatení peňažného dlhu zo dňa 15.05.2009, ako v prípade spoločnosti T.E. - TEPELNÁ ENERGIA, s.r.o. v dohode zo dňa 15.05.2009. Súd prvej inštancie mal za preukázané z potvrdení VÚB a.s. Bratislava, že žalobca uhradil sumu 1.660,- Eur ako prvú splátku a súd zistil, že žalobca uhradil sumu 1.660,- Eur ako rezervačný poplatok za garáž č. 25 z účtu č. XXXXXXXXXX/ XXXX. Uznesením zo dňa 04.09.2012 súd nepripustil zmenu žaloby. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 23 ods. 1, ust. § 199 ods. 9, ust. § 28 ods. 1, 5, ust. § 29 ods. 1, 6, 9, ust. § 32 ods. 3, 4, 6 zák. č. 7/2005 Z.z. ZKR, ako aj na základe ust. § 599 ods. 2 ObčZ, ako aj podľa ust. § 567 ods. 1, 2 ObčZ, podľa ust. § 533 ods. 1 ObchZ mal za preukázané, že žalobca, ako budúci kupujúci, uzavrel so spoločnosťou GRUNTY, s.r.o., ako budúcim predávajúcim Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy č. G/2008/25G o prevode vlastníctva garáže č. 25. Ako miesto plnenia peňažného záväzku si dohodli účet v Tatra banke v súlade s ust. § 567 ObčZ. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že uvedený účet patril spoločnosti T.E. - TEPELNÁ ENERGIA, s.r.o. - úpadcovi. Skutočnosť, či žalobca v čase uzavretia zmluvy mal vedomosť o tom, že účet patrí spoločnosti GRUNTY, s.r.o. je v danej veci irelevantná, nakoľko v žiadnom ustanovení nie je vymedzená povinnosť veriteľa uviesť v zmluve ako miesto plnenia číslo účtu, ktoré by patrilo iba jemu. Súd prvej inštancie preto zmluvu č. G/2008/25G považuje za platne uzavretú a na právny dôvod vzniku pohľadávky titulom vydania bezdôvodného obohatenia (vrátenia peňažných prostriedkov ako mylne zaplatených na účet úpadcu), ktorý nebol ako právny dôvod uvedený v prihláške, sa neprihliada. V konaní nebol uznaný ako správny názor žalobcu, že platil na účet úpadcu v domnení, že platí spoločnosti GRUNTY, s.r.o., a preto úpadca nemá právo na tieto finančné prostriedky. V zmysle ust. § 567 ObčZ si v zmluve môžu dohodnúť miesto plnenia kdekoľvek, je vecou veriteľa (GRUNTY s.r.o.), akým spôsobom si následne dohodol vysporiadanie zaslaných peňažných prostriedkov na účet spoločnosti úpadcu so spoločnosťou úpadcu. Z uvedeného dôvodu, ak existuje záväzok spoločnosti GRUNTY, s.r.o. vrátiť peňažné prostriedky (zálohu vo výške 3.320,- Eur) titulom odstúpenia od zmluvy, tento záväzok, resp. pohľadávka žalobcu, existuje iba voči spoločnosti GRUNTY, s.r.o., ktorá bola v zmluvnom, a teda právnom vzťahu s osobou žalobcu, ako jeho zmluvná strana. Úpadca nebol zmluvnou stranou so žalobcom, preto nemá žiadnu právnu povinnosť vrátiť peňažné prostriedky. Úpadca preto nemohol v žiadnej dohode uznať titulom odstúpenia od zmluvy žiaden záväzok, nakoľko v zmluvnom vzťahu, od ktorého sa odstúpilo, nikdy nebol. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za to, že z obsahu dohody o uznaní dlhu nemožno vyvodiť záver, že by sa v nej úpadca zaviazal a vyhlásil, že uspokojí žalobcu v prípade, ak tak neurobí spoločnosť GRUNTY, s.r.o. S poukazom na uvedené preto záväzok úpadcu T.E. - TEPELNÁ ENERGIA, s.r.o. voči žalobcovi nevznikol v dôsledku uzavretej dohody o uznaní, ani titulom ručenia v zmysle § 303 ObchZ. Žalobca sa okrem iného nedomáhal v prihláške uznania pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia, ani titulom pristúpenia k záväzku v zmysle ust. § 533 OZ, na ktoré poukazuje v žalobe o uznanie pravosti pohľadávky v konaní. Žalobca nepreukázal existenciu písomnej dohody s úpadcom, ani nepreukázal, že by úpadca pristúpil k záväzku žalovaného podľa ust. § 534 OZ. Týmto mal súd v konaní za preukázané, že žalobca nepreukázal dôvodnosť žaloby na vrátenie peňažných prostriedkov a na záver odôvodnenia súd prvej inštancie dáva do pozornosti fakt, že správca konkurznej podstaty úpadcu GRUNTY, s.r.o. uznal pohľadávku žalobcu prihlásenú aj do konkurzu GRUNTY, s.r.o. v celom rozsahu za dôvodnú a z rovnakého právneho dôvodu, t.j. uzatvorenej zmluvy a následného uznania dlhu zo strany skutočného strany sporu zmluvného vzťahu, ktorým bola spoločnosť GRUNTY, s.r.o. Na takto istenom skutkovom základe preto súd prvej inštancie vydal rozsudok, ktorým žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania s poukazom na ust. § 100 ods. 2 ZKR. 3. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.11.2015 podal žalobca odvolanie dňa 25.01.2016. Odvolanie je podané riadne a včas (odvolanie bolo doručené žalobcovi dňa 12.01.2016) V odvolaní žalobca uvádza, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, ako aj z dôvodov, že súd prvej inštancie na posudzovanú právnu vec aplikoval nesprávne ustanovenie právneho predpisu. Odvolanie podáva podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP (ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP), ako aj z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 OSP (ust. § 365 ods. 1 CSP). V odvolaní považuje za nepravdivé, že číslo účtu v zmluve je dohodnutým miestom plnenia a má za to, že v konaní preukázal, že číslo účtu bolo označené ako číslo účtu budúceho predávajúceho. Takže on sám sa mylne domnieval, že peniaze posiela na účet spoločnosti, s ktorou podpisoval zmluvu, čo sa neskôr ukázalo ako nepravda. Nie je preto možné sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní bolo náležite preukázané, že išlo o miesto plnenia. Ak teda nešlo o plnenie na dohodnutom mieste plnenia, tak úpadca tieto prostriedky prevzal neoprávnene, stali sa jeho majetkom a je preto povinný ich vydať v plnej výške, nakoľko nepodliehajú konkurzu. Na takto uvedených dôvodoch odvolania má preto dovolateľ za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vnútorne rozporné, kedy zo zistených skutočností je zrejmé, že právna argumentácia súdu prvej inštancie neobstojí. Z nesprávneho posúdenia určenia miesta plnenia v zmluve ako čísla účtu budúceho predávajúceho a na tomto nesprávnom určení založené nesprávne, právne základy napĺňajú preto odvolacie dôvody. Poukazuje na to, že on sám predložil žalobu na prejednanie predbežnej otázky platnosti alebo neplatnosti zmluvy č. G/2008/24G. Domáhal sa určenia jej absolútnej neplatnosti, a preto mu nie je zrejmé, prečo súd jeho žalobu zamietol. Poukazuje na citácie z renomovanej právnej literatúry. Má za to, že pokiaľ je incidenčné konanie súdnym konaním, v ktorom sa okrem iného prejednáva platnosť alebo neplatnosť zmlúv, bolo povinnosťou súdu túto otázku ním nastolenú v konaní prejednať. Veriteľ si prihláškou uplatňuje svoje právo a uvádza stav podľa svojho najlepšieho vedomia, podanie prihlášky je limitované termínom, nie je preto pravdou, že súd je viazaný obsahom podanej prihlášky a právnym dôvodom v nej uvedeným. Veriteľ podľa názoru odvolateľa disponuje svojim právom domáhať sa nárokov, a preto má súd povinnosť prerokovať to, čo je pre posúdenie veci rozhodujúce. Nie je mu zrejmé, z akého dôvodu je obsahom odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie rozsiahle odôvodnenie účinkov odstúpenia od zmluvy, ktorej platnosť odmietol súd prvej inštancie prejednať ako predbežnú otázku. Rovnaké pochybenia vyslovuje odvolateľ aj vo vzťahu k záverom zisteným súdom prvej inštancie pri posudzovaní úkonov uznania dlhu. Poukazuje na platný právny poriadok, podľa ktorého je možné uznať aj neexistujúci záväzok, čím je založená fikcia jeho existencie, ak sa nepreukáže opak. Nepresvedčivo pôsobí aj konštatovanie súdu vo vzťahu k skúmaniu plnenia záväzku jeho osoby ako budúceho kupujúceho na č. účtu v banke. Bezdôvodné obohatenie je objektívnym inštitútom upraveným v právnom poriadku SR, a preto má na tomto základe založený nárok na uznanie jeho pohľadávky v konaní voči označenému žalovaného. Závery súdu preto podľa názoru odvolateľa nemôžu právne obstáť ako zákonné a dôvodné. Poukazuje na to, že sa súd prakticky stotožnil so všetkými tvrdeniami žalovaného aj keď boli nezákonné, v rozpore s obsahom spisu alebo právne nepodložené a tieto príkladne uvádza na č.l. 110 odvolania založeného v spise. Poukazuje na ust. § 157 ods. 1 OZ, ust. § 567 ods. 2 OZ a uvádza, že súd neskúmal zúčtovanie príjmu, ktorý bol daňovým príjmom žalovaného. Je zrejmé, že sporným bodom zmluvy nie je to, že účet patril inej firme, ale to, že v zmluve bolo uvedené, že ide o účet budúceho predávajúceho, čo zjavne nebola pravda. Žalobca poukazuje na to, že pri podpise konal ako spotrebiteľ v dobrej viere a bol uvedený do omylu, resp. bol podvedený. Nie je mu zrejmé, ako sa mohol dovolávať do termínu podania prihlášok (vzhľadom na krátkosť lehoty) neplatnosti zmluvy. Záverom uvádza, že podľa jeho najlepších predpokladov sú naplnené všetky odvolacie dôvody pre zrušenie ním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a má za to, že mu bolo bránené konať pred súdom. Navrhuje, aby odvolací sud ním napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na nové konanie, resp. alternatívne navrhuje, aby odvolací súd sám rozhodol a určil, že úpadca sa neoprávnene obohatil, a preto je povinný vydať finančnú sumu 1.660,- Eur žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. 4. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalobcu žalovanému, tak ako vyplýva z doručenky na č.l. 114 spisu, aby sa v lehote vo výzve uvedenej písomne vyjadril. Výzva bola doručená dňa 06.06.2016 (na č.l. 114 spisu). Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 07.09.2016, ktoré doručil do podateľne súdu prvej inštancie dňa 08.09.2016, vyplýva, že sa stotožňuje s výrokom rozsudku a v celom rozsudku trvá na svojich vyjadreniach. Neuznáva nárok žalobcu v celom rozsahu. Z dôvodu totožnosti obsahu odvolania žalobcu s doterajšími vyjadreniami žalovaného, ktoré uplatnil v konaní a dokazovaní pred súdom prvej inštancie, nepovažuje za potrebné sa k odvolaniu vyjadriť a v celom rozsahu sa odvoláva na svoje doterajšie vyjadrenia. Žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 06.11.2015 potvrdil. 5. Súd prvej inštancie doručil žalobcovi dňa 01.03.2017 (č.l. 118) výzvu o potrebe zvolenia advokáta v súlade so zák. č. 160/2015 Z.z. CSP. Listom zo dňa 10.03.2017 žalobca oznámil advokáta v konaní a doložil rovnopis splnomocnenia na právne zastúpenie, tak ako je založené na č.l. 120 spisu. 6. Krajský súd v Bratislave prejednal vec v napadnutej časti podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 7. Podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania bolo, či súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav prejednávanej veci a akými právnymi skutočnosťami sa zaoberal pri posudzovaní žaloby o uznanie popretej pohľadávky žalobcu. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podstatnou otázkou pri rozhodovaní súdu bolo právne ustáliť, či žalobca v konaní o uznanie popretej pohľadávky preukázal a náležite pred súdom prvej inštancie preukázal oprávnený dôvod jej vzniku, výšku, vymáhateľnosť a poradie jej uspokojenia, ktoré uviedol v prihláške do konkurzu na majetok označeného úpadcu. Súd prvej inštancie, preto v konaní o uznanie popretej pohľadávky sa musí zaoberať vecne a skutkovo, či žalobca preukáže tvrdený nárok v rozsahu, ktorý uviedol v prihláške do konkurzu. Odvolací súd v zhode so skutkovými a právnymi závermi vyslovenými súdom prvej inštancie v odôvodnení rozsudku zo dňa 06.11.2015 konštatuje, že žalobca sa v prihláške nedomáhal uznania pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia, ani titulom pristúpenia k záväzku v zmysle ust. § 533 OZ. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že by povinnosť vrátiť zaplatené peňažné prostriedky žalobcu vo výške 3.320,- Eur vznikla úpadcovi z iného právneho dôvodu. Súd je viazaný právnym dôvodom uvedeným v prihláške veriteľov, kedy sa veritelia môžu domáhať uznania pravosti prihlášok v incidenčnom konaní iba z dôvodov uvedených v konkurznej prihláške (ust. § 32 ods. 6 ZKR). Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že z obsahu Dohody o uznaní dlhu nemožno vyvodiť záver, že by sa v nej úpadca zaviazal alebo vyhlásil, že uspokojí pohľadávku žalobcu v prípade, ak tak neurobí spoločnosť GRUNTY, s.r.o. Nemožno uznať ako dôvodnú obranu žalobcu, uvedenú v odvolaní, nakoľko v konaní pred súdom prvej inštancie v rámci dokazovania sa súd úplne, vecne správne a vyčerpávajúco zaoberal všetkými tvrdeniami, námietkami žalobcu, ktorými preukazoval dôvodnosť ním uplatneného nároku v konaní. Žalovaný v konaní náležite preukázal, že v čase uznania dlhu úpadcom uznaný záväzok vo vzťahu k žalobcovi právne neexistoval. Úpadca nebol dlžníkom žalobcu, nemohol sa ním ani stať, a to ani podpísaním vyhlásenia o uznaní dlhu. Z prihlášky žalobcu súd prvej inštancie, a rovnako aj odvolací súd, vyvodil, že Dohoda o uznaní a splatení peňažného dlhu bola v totožnom znení uzavretá aj so spoločnosťou GRUNTY, s.r.o. Táto skutočnosť zakladá a potvrdzuje stav, kedy z rovnakého právneho dôvodu nemôže účinne vzniknúť záväzok vrátiť peňažné prostriedky žalobcovi dvom právne odlišným subjektom. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie v celkom rozsahu a považuje ich za vecne správne. Zároveň odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, ktorá vyplýva z obsahu spisu, že v konkurznom konaní na majetok spoločnosti GRUNTY, s.r.o. žalobca prihlásil totožnú pohľadávku z rovnakého právneho dôvodu, aký je preskúmavaný v tomto konaní, pričom správca konkurznej podstaty GRUNTY, s.r.o. nárok veriteľa tohto úpadcu (totožný subjekt veriteľa so žalobcom v tomto konaní) uznal ako dôvodný v celom rozsahu a týmto sa pohľadávka považuje za zistenú. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo okolnosti, ktoré by zakladali zmenu alebo zrušenie ním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nevyhovel odvolaniu. 8. K námietke odvolateľa, že uznať možno aj neexistujúcu pohľadávku (nedlh), odvolací súd na podporu správnosti právneho záveru prvoinštančného súdu a s poukazom na konštantnú judikatúru dopĺňa, že úprava Obchodného aj Občianskeho zákonníka síce nerobí existenciu pohľadávky podmienkou (predpokladom) právneho úkonu, ktorý sa k nej vzťahuje, čo znamená, že neexistencia uznaného dlhu (záväzku) nerobí právny úkon uznania dlhu (záväzku) bez ďalšieho neplatným, ale v dôsledku konštrukcie vyvrátiteľnej právnej domnienky (§ 558 OZ, § 323 OBZ) prenáša dôkazné bremeno ohľadom neexistencie dlhu na dlžníka. 9. Uznaním neexistujúceho dlhu nedochádza vo sfére hmotného práva k vzniku postavenia veriteľa a dlžníka z neexistujúcej pohľadávky a nemôže ním byť založený ani záväzkový vzťah vyplývajúci z nedlhu. Podstatou uznania, ako už odvolací súd uviedol vyššie, je len posilnenie právnej istoty dlžníka z hľadiska vymožiteľnosti uznaného plnenia tým, že dôkazné bremeno preukázania neexistencie uznaného nároku sa presúva na dlžníka, ktorý pohľadávku uznal. Na strane veriteľa vzniká vyvrátiteľná právna domnienka existencie dlhu. Pohľadávka je právnym potvrdením nároku a nárok je základom pohľadávky. Dlžníkovi preto nemožno uprieť právo poprieť nárok veriteľa na existenciu pohľadávky a vyvrátiť právnu domnienku o jej existencii. 10. Odvolací súd má zo zisteného skutkového stavu preukázané, že žalovaný v konaní uniesol dôkazné bremeno neexistencie pohľadávky, ktorej uznania sa žalobca domáhal a vyvrátil tak právnu domnienku jej existencie, ktorú žalobca odvodzoval od Dohody o uznaní a splatení peňažného dlhu z 15.05.2009, uzavretej medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, kde žalovaný uznal dlh zo zmluvy, ktorej vôbec nebol účastníkom. 11. Odvolateľ v odvolaní iba argumentačne zhrnul ním doteraz uplatnené námietky a obranu v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorá však bola náležite súdom prvej inštancie právne vysporiadaná bez potreby opätovného preskúmavania alebo vyvodenia iných právnych záverov odlišných od záverov, ktoré zistil a uviedol v odôvodení rozsudku súd prvej inštancie. Na takto zistenom a uvedenom skutkovom základe preto odvolací súd vydal rozsudok, ktorým potvrdil vecnú správnosť vydaného rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 06.11.2015 v celom rozsahu. 12. Na uvedenom a zistenom skutkovom základe, odvolací súd v zhode so závermi zistenými súdom prvej inštancie uvádza, že žalobca sa v konaní o určenie pohľadávky môže domáhať iba právneho dôvodu, výšky a poradia, aké uviedol v prihláške doručenej do konkurzu na majetok žalovaného. Odvolateľ nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, ktoré sú obsahom jeho odvolania, preto odvolací súd k nim nemôže prihliadnuť. 13. Podľa § 396 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. 14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP potvrdil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, kedy úspešnému žalovanému ich nárok nepriznal, nakoľko si tento nárok neuplatnil. Odvolací súd zastáva právny názor, že ani úprava Civilného sporového poriadku, ktorá súdu ukladá rozhodnúť o trovách konania aj bez návrhu, nezbavuje stranu sporu konania povinnosti si tento nárok voči súdu uplatniť. Z výkladu ust. § 262 CSP nevyplýva povinnosť súdu rozhodnúť o nároku úspešnej strany sporu výlučne len pozitívne a tento nárok priznať aj v prípade, ak nebol stranou sporu uplatnený. Odvolací súd má za to, že je nutné rozlišovať medzi povinnosťou súdu rozhodnúť o trovách konania aj bez návrhu (t.j. zákonnou, medzi povinnosťou, smerujúcou výlučne voči súdu, ktorú zákon súdu ukladá povinnosť konkrétneho postupu) a povinnosťou strany sporu uplatniť si nárok na trovy konania (t.j. „oznámiť“ súdu svoj záujem o trovy ako procesný nárok spojený s konkrétnym súdnym konaním). Odvolací súd má za to, že ak si strana sporu svoj nárok na náhradu trov neuplatní, je síce povinnosťou súdu o tomto nároku aj bez návrhu rozhodnúť, avšak už nie je povinnosťou súdu tento nárok (o ktorý strana sporu neprejavila záujem) priznať. O trovách odvolacieho konania preto odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozhodol tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).