Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/655/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111206372 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111206372.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Dariny Kuchtovej, v spore žalobcu: Dr. Oetker, spol. s r.o., so sídlom Ľadová 14, Bratislava, IČO: 17 331 358, zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Benčíkom, so sídlom Hlavná 63, Štefanová, Budmerice, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie 83.544,95 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 30.07.2013, č. k. 19C/42/2011-55, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 30.07.2013, č. k. 19C/42/2011-55 p o t v r d z u j e . Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím posúdiac vec podľa § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1 a 3, § 6 ods. 1, 2 a 3, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 a 2, § 18 ods. 1 a 3, § 22 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a podľa § 451 ods. 1 a § 456 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), zamietol návrh žalobcu zo dňa 28.02.2011, ktorým sa domáhal voči žalovanej zaplatenia 83.544,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p. a. od 12.12.2010 do zaplatenia a trov konania titulom nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP) tak, že v konaní plne úspešnej žalovanej nepriznal ich náhradu, lebo si trovy konania neuplatnila. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil nasledovné skutočnosti: - Spoločnosť B.O.A.T., a.s. Bratislava (pôvodne B.O.A.T., spol. s r.o. - poznámka odvolacieho súdu) sa ako navrhovateľ žalobou podanou dňa 12.11.1992 na bývalý Obvodný súd Bratislava I voči spoločnosti Dr. Oetker, spol. s r.o. ako odporcovi domáhala zaplatenia istiny vo výške 64.222,40 Sk s príslušenstvom titulom nezaplatených faktúr č. 653/39/92 a č. 624/10/92. - Mestský súd v Bratislave rozsudkom z 28.10.1996, č. k. 29Cb/476/94-136 návrhu vyhovel a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi istinu 64.222,40 Sk a 132.297,- Sk titulom poplatku z omeškania. Uvedený rozsudok bol na základe odvolania oboch účastníkov zrušený uznesením Najvyššieho súdu SR z 03.04.1997, č. k. 4Obo 382/96-147. - Rozsudkom z 09.07.2003, č. k. 29Cb 476/94-209 Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 64.222,40 Sk s 1 % poplatkom z omeškania denne od 08.06.1994 do zaplatenia, ako aj trovy konania. - Dňa 02.09.2004 podal odporca proti rozsudku krajského súdu odvolanie, ktorým žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že návrh bude zamietnutý. Vo vzťahu k výroku o poplatku z omeškania odporca poukázal na rozpor so zákonom - § 141 a 142 Hospodárskeho zákonníka a proti uvedenému nároku opätovne vzniesol námietku premlčania. - Spoločnosť Dr. Oetker, spol. s r.o. dňa 30.08.2005 uhradila navrhovateľovi istinu. - Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 2 Obo 54/2005 zo dňa 21.09.2005 rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 09.07.2003, č. k. 29Cb 476/94-209 zmenil tak, že v časti ohľadne prisúdenia istiny 64.222,- Sk žalobu zamietol a vo zvyšku rozsudok krajského súdu potvrdil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.11.2005. - Dňa 25.11.2005 spoločnosť Dr. Oetker, spol. s r.o. uhradila (spoločnosti SKI TRAIL, s.r.o., Bratislava, na ktorú bola uvedená pohľadávka postúpená - poznámka odvolacieho súdu) aj príslušenstvo - poplatok z omeškania vo výške 1 % denne v zmysle právoplatného rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo 54/2005 zo dňa 21.09.2005. - Generálna prokuratúra na základe podnetu spoločnosti Dr. Oetker, spol. s r.o. podala dňa 20.10.2006 na Najvyšší súd SR mimoriadne dovolanie, v ktorom navrhla zrušiť rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 29Cb 476/94-209 zo dňa 09.07.2003 v časti, v ktorej bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi zo sumy 64.222,40 Sk, poplatok z omeškania vo výške 1 % denne od 08.06.1994 do zaplatenia, a zrušiť rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.09.2005, č. k. 2 Obo 54/2005 -223 v časti, ktorou bol potvrdený rozsudok krajského súdu. - Rozsudkom Najvyššieho súdu SR, ako súdu dovolacieho, sp. zn. 1M Obdo V 14/2006 zo dňa 30.04.2008 bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa a rozsudok odvolacieho súdu v ich napadnutej časti a vec v rozsahu zrušenia bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolací súd v závere odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatoval, že „mala byť akceptovaná vznesená námietka premlčania a žalobcovi mohol byť priznaný poplatok z omeškania iba od 08.06.1994 do 08.12.1994“. - Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo 169/2008 zo dňa 26.02.2009 bolo potvrdené uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.10.2008, č. k. 29 Cb 476/94-244, ktorým bolo rozhodnuté, že konanie 29 Cb 476/94 sa nezastavuje. Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že po zrušujúcom dovolacom rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Obdo V 14/2006 zo dňa 30.04.2008 „nastal pôvodný stav (ako bol pred rozhodnutím súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu) v časti, ktorým bola vec vrátená súdu prvého stupňa, čiže súd prvého stupňa opätovne v tejto časti rozhoduje a proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie. Žalobca na základe zrušujúceho rozhodnutia v časti, ktorá bola vrátená súdu prvého stupňa, mal obnos zaplatenej pohľadávky vrátiť žalovanému. Po tomto rozhodnutí zaplatenú časť finančných prostriedkov mal na účte neoprávnene. Z týchto dôvodov nie je možné súhlasiť s názorom žalobcu, že nie sú splnené podmienky na opätovné prejednanie veci, pretože pohľadávku žalovaný dobrovoľne zaplatil, čím odpadol dôvod konania.“ - Rozsudkom zo dňa 23.03.2011, č. k. 29 Cb 476/1994-314, Krajský súd v Bratislave žalobu v časti o zaplatenie 1 % poplatku z omeškania denne zo sumy (64.222,40 Sk) 2.131,79 eur od 08.06.2004 do zaplatenia, zamietol, a to s prihliadnutím k vznesenej námietke premlčania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.05.2011. 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná, lebo aj keď žalobca z hľadiska naplnenia zákonných podmienok pre konštatovanie zodpovednosti štátu za škodu preukázal v konaní existenciu nezákonného rozhodnutia vydaného súdom (rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR, ktoré boli Najvyšším súdom SR ako súdom dovolacím rozsudkom sp. zn. 1M Obdo V 14/2006 zo dňa 30.04.2008 zrušené), a tiež preukázal vznik škody v žalovanej výške 83.544,95 eur (keď na základe neskôr zrušených právoplatných rozsudkov plnil procesne úspešnému žalobcovi poplatok z omeškania aj v časti, ktorá bola neskôr konštatovaná ako premlčaná), v konaní nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. 4. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalobca nevyužil možnosť domáhať sa súdnou cestou vydania bezdôvodného obohatenia voči spoločnosti SKI TRAIL, s.r.o. (voči právnemu nástupcovi spoločnosti B.O.A.T., a.s.), a to napriek právnemu názoru vysloveného v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.02.2009, sp. zn. 2Obo 169/2008. Žalobca si sám ustálil, že by v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia nebol úspešný, keď si osvojil právny názor právneho zástupcu spoločnosti SKI TRAIL, s.r.o., vyjadrený v odpovedi na uplatnenie nároku na vrátenie sumy 83.544,95 eur zo dňa 10.02.2011, že s odkazom na ustanovenie § 455 ods. 1 OZ sa bezdôvodne nemohli obohatiť, pretože došlo k prijatiu plnenia premlčaného dlhu. 5. Podľa súdu prvej inštancie, až podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia a prípadný neúspech žalobcu v takomto konaní je logickým vyústením pre konštatovanie zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., najmä z hľadiska preukázania jednoznačnej príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodu a nezákonným rozhodnutím. Za daného právneho stavu je konštatovanie príčinnej súvislosti ako ďalšej zo zákonných predpokladov ustálenia zodpovednosti štátu za škodu vzniknutú nezákonným rozhodnutím otázne, a teda žalobcom nepreukázané. Zákon č. 514/2003 Z. z. expressis verbis nevylučuje súbeh zodpovedností, avšak z účelu zákona, a najmä zo znenia jeho §§ 21 a 22 označeného ako „Regresná náhrada“ to logicky vyplýva. 6. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že zrušujúcim rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Obdo V14/2006 zo dňa 30.04.2008 došlo k obnoveniu všetkých účinkov pôvodne začatého konania, vedeného pred Obvodným súdom Bratislava I, neskôr Mestským súdom Bratislava a Krajským súdom Bratislava pod sp. zn. 29Cb 476/1994, kedy súd prvého stupňa po zrušení rozhodnutí súdu prvého a druhého stupňa na základe podaného mimoriadneho dovolania, pokračoval v konaní. Išlo o pokračovanie pôvodného konania o tej istej veci a medzi tými istými účastníkmi. Došlo teda k skutkovej situácii právne upravenej v § 451 ods. 2 OZ, podľa ktorého bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Zrušením rozsudkov, na základe ktorých žalobca plnil spoločnosti SKI TRAIL, s.r.o. odpadol (zanikol) právny dôvod, na základe ktorého sa plnenie poskytlo a žalobcovi vznikla právna možnosť uplatniť si poskytnuté plnenie voči spoločnosti SKI TRAIL, s.r.o. späť. Túto možnosť však nevyužil s odôvodnením vopred prehratého sporu a zbytočných nákladov. 7. Za nie zanedbateľnú považoval súd prvej inštancie aj tú skutočnosť, že žalobca v súvislosti s podaným podnetom na mimoriadne dovolanie nepodal aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia s poukazom na ustanovenie § 243i ods. 2 OSP v spojení s § 243 OSP a nevyužil právnu možnosť vznesenia námietok proti prípadnej exekúcii, ktorá mohla byť voči nemu zo strany veriteľa vedená. 8. K tvrdeniu žalobcu, že plnil dobrovoľne z dôvodu ochrany svojho dobrého mena, súd prvej inštancie na záver rozhodnutia uviedol, že z obsahu pripojeného súdneho spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 29Cb 476/1994 nevyplýva, že by spoločnosť Dr. Oetker, spol. s r.o. ako žalovaný produkovala v konaní taký dôkaz, ktorým by preukázala svoje tvrdenia o nekvalite reklamných šotov odvysielaných v decembri 1991, z ktorých odvíjala svoj nárok na zľavu z fakturovanej ceny vo výške 40 %, a spoločnosť bola v konečnom dôsledku úspešná len z dôvodu vznesenej námietky premlčania. 9. Z dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou, súd prvej inštancie žalobu zamietol. 10. Rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 26.09.2013, a žalovanej dňa 19.09.2013. 11. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, dňa 10.10.2013, odvolanie žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu (č.l. 65-66 spisu). Žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalovanú zaviazal k náhrade škody vo výške 83.544,95 eur s príslušenstvom. Namietol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP). Súdu vytkol, že v plnom rozsahu prevzal argumentáciu žalovanej, a to dokonca aj v tej časti, ktorá je právne bezvýznamná, a ktorú vo svojich vyjadreniach žalobca označil za neslušnú a nenáležitú subjektu, ktorým žalovaná je. Súd napriek tomu, že konštatoval, že žalobca preukázal existenciu nezákonného rozhodnutia vydaného súdom, a zároveň preukázal vznik škody v žalovanej výške, akceptoval tvrdenia žalovanej, keď uviedol, že na preukázanie príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a nezákonným rozhodnutím bolo potrebné, aby žalobca uplatnil svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči príslušnej osobe, ktorá premlčaný dlh (na základe nezákonného rozsudku) inkasovala. Súd zároveň konštatoval, že až podanie žaloby a prípadný neúspech v takomto konaní by bol logickým vyústením pre konštatovanie zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z.. V tomto vidí žalobca nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, a v tomto smere v plnom rozsahu poukazuje na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 07.06.2013. V danej súvislosti je nesporné, že pokiaľ žalobca platil poplatok z omeškania na základe právoplatného (neskôr zrušeného ako nezákonného) rozsudku, tak platil premlčaný dlh. Skutočnosť, že tento dlh bol premlčaný, už bola aj právoplatne po zrušení nezákonných rozhodnutí konštatovaná Okresným súdom Bratislava I (správne malo byť Krajským súdom v Bratislave - poznámka odvolacieho súdu) rozsudkom sp. zn. 29Cb/476/1994 zo dňa 23.03.2011, ktorý nárok na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 1 % denne od 08.06.1994 do zaplatenia zamietol. Dôvodom, pre ktorý sa platilo, nebol samotný rozsudok, ale dlh, ktorý bol týmto rozsudkom deklarovaný, a preto je konštrukcia žalovanej nemiestna. Dôvodom na plnenie bol nárok na poplatok z omeškania, ktorý svojim nezákonným výrokom odobril štát reprezentovaný súdom, a až iný súd neskôr konštatoval, že tento nárok je premlčaný. V danom prípade škoda vznikla žalobcovi tým, že plnil povinnosť uloženú mu právoplatným rozsudkom, pričom táto povinnosť bola daná uplatneným nárokom, o ktorom neskôr súdy povedali, že je premlčaný. Je chybou súdov, že nepovažovali za potrebné zaoberať sa argumentáciou o premlčaní podľa Hospodárskeho zákonníka, opakovane prednášanou žalobcom. Preto je nutné trvať na tom, že pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia neexistuje, nakoľko podľa § 455 ods. 1 OZ sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje plnenie premlčaného dlhu. Pokiaľ za tejto skutkovej situácie, teda za situácie, keď pohľadávka titulom bezdôvodného obohatenia neexistuje, považuje súd uplatnenie tejto pohľadávky na súde za predpoklad úspešnosti nároku voči štátu, je nutné dospieť k záveru, že ide o nepochopenie základného princípu spravodlivosti. Súd vo svojom rozsudku vytýka žalobcovi, že nevyužil možnosť navrhnúť odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, a tiež možnosť vznesenia námietok proti prípadnej exekúcii. V danom prípade šlo o mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, ku ktorému bol dal žalobca podnet v čase, keď bol premlčaný dlh už uhradený, a keď vôbec nebolo isté, či bude podnet prijatý, a už vôbec isté, ako o prípadnom podnete Najvyšší súd SR rozhodne. V zásade rovnako je potrebné hodnotiť aj tvrdenie súdu, ktorý v plnej miere prevzal výhrady žalovanej, a žalobcovi vytkol nevznesenie námietok proti prípadnej exekúcii. Žalobcovi nie je jasné, akým spôsobom a čím by mal zdôvodňovať vznesené námietky v prípadnej exekúcii. Štát reprezentovaný súdom spôsobil vydanie nezákonného rozsudku. Žalobca sa tejto nezákonnosti bránil všetkými dostupnými prostriedkami, keď v pôvodnom konaní podrobne argumentoval, prečo rozhodnutie o poplatku z omeškania nemôže byť správne v tej podobe, ako to učinili súdy. Neskôr iné súdy dali žalobcovi v plnom rozsahu za pravdu. 12. Odvolanie bolo doručené žalovanej dňa 22.10.2013 (č.l. 67 spisu). Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 13. Vec s opravným prostriedkom žalobcu bola predložená odvolaciemu súdu dňa 19.11.2013. 14. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 15. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti OSP, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupoval v zmysle vyššie citovaného ust. § 470 ods. 2 CSP. Viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu, dospel k záveru, že nie je dôvod napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť, pretože odvolacia námietka o nesprávnom právnom posúdení veci neobstojí. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP svoj rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 25.04.2017. 16. Rozsudok súdu prvej inštancie jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré stručne a jasne objasnilo skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa s námietkami uvedenými v odvolaní vysporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté odvolaním. Napadnutým rozsudkom podal výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti rozhodnutia. Jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku žalobcu pre nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi nezákonnými rozhodnutiami súdov a škodou. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení pritom neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Svoj právny záver súd prvej inštancie aj riadnym spôsobom odôvodnil a v súlade s § 157 ods. 2 OSP (platným do 30.06.2016) podal dostatočne zrozumiteľný výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku, ktorým žalobu žalobcu zamietol. Aj o náhrade trov konania rozhodol súd aplikujúc správne zákonné ustanovenie (§ 142 ods. 1 OSP) vzhľadom na plný úspech žalovanej v spore. 17. S uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa preto odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už len nasledovné: 18. Nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť nesprávnu aplikáciu hmotného práva na zistený skutkový stav alebo jeho nesprávny výklad, ktorý má za následok nesprávne rozhodnutie. 19. V preskúmavanej veci bolo odvolaním spochybnené právne posúdenie súdu prvej inštancie v otázke neexistencie príčinnej súvislosti medzi nezákonnými rozhodnutiami a škodou, ako jednej zo zákonných podmienok na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Podľa názoru odvolacieho súdu, riešenie tejto otázky súdom prvej inštancie bolo správne. 20. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody sú v logickom slede, a teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť teda doložené, že nebyť protiprávneho konania (opomenutia) škodcu, škodlivý následok by nenastal. Ak príčinou škody je iná skutočnosť (napr. porušenie zmluvnej povinnosti samotným poškodeným), zodpovednosť za škodu nenastáva. 21. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie, v majetkovej sfére žalobcu došlo k zmenšeniu jeho majetkového stavu dňa 25.11.2005 zaplatením poplatku z omeškania vo výške 1 % denne za obdobie od 08.06.1994 do 29.08.2005 v celkovej výške 2,634.402,- Sk spoločnosti SKI TRAIL, s.r.o.. Táto povinnosť bola žalobcovi uložená rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, potvrdeným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, právoplatným dňa 23.11.2005. Na základe mimoriadneho dovolania podaného generálnym prokurátorom SR, boli tieto rozhodnutia rozsudkom dovolacieho súdu zrušené v napadnutej časti (týkajúcej sa poplatku z omeškania). 22. Rozdiel medzi žalobcom uhradenou sumou 2,634.402,- Sk na základe právoplatného súdneho rozhodnutia a poplatkom z omeškania 1 % denne za obdobie od 08.06.1994 do 08.12.1994 (za 183 dní) vo výške 117.526,99 Sk, predstavuje sumu 83.544,95 eur, ktorej sa spolu s úrokom z omeškania domáha žalobca v tomto konaní titulom nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. 23. Odvolací súd upriamuje pozornosť na judikát Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 30 Cdo 3810/2007 konštatuje, že bezdôvodným obohatením je aj plnenie na základe vykonateľného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené. V zmysle tohto rozhodnutia: „Zrušením rozhodnutia, na základe ktorého sa plnilo, dochádza k bezdôvodnému obohateniu len v prípade, že právny dôvod tohto plnenia nespočíval v hmotnom práve, to znamená, že podľa hmotného práva táto povinnosť neexistovala. Zrušením rozhodnutia tak odpadáva právny dôvod a poskytnuté plnenie sa stáva bezdôvodným obohatením.“ 24. Bezdôvodné obohatenie vzniká za splnenia určitých zákonom ustanovených podmienok, a teda na jeho vznik stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu alebo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Súd rozhodujúci o žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia nemôže automaticky vychádzať len z toho, že rozhodnutie, na základe ktorého bolo plnené (pritom nie je rozhodujúce, či plnenie bolo dobrovoľné, alebo vymožené v exekučnom konaní), bolo následne zrušené, resp. došlo podľa procesných predpisov k strate jeho účinnosti. Ak sa totiž domáha vrátenia plnenia ten, kto plnil povinnosť uloženú mu súdom, závisí dôvodnosť jeho návrhu od toho, či právny dôvod jeho plnenia spočíval na reálne existujúcom hmotno-právnom základe. Ak právny dôvod plnenia tu bol, tak potom trvá naďalej, bez ohľadu na to, či právoplatný a vykonateľný rozsudok bol či nebol zrušený. Otázku, či tu bola povinnosť plniť podľa hmotného práva, a rozsah tejto povinnosti rieši súd v konaní o návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia ako predbežnú. Zrušením rozhodnutia, na základe ktorého bolo plnené, by došlo k bezdôvodnému obohateniu toho, komu bolo plnené, len vtedy, ak by právny dôvod reálne nespočíval v hmotnom práve (5 M Cdo 17/2009). O bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod odpadol, ide tiež v prípade poskytnutia plnenia na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, ktoré bolo neskôr v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku zrušené. Vo všetkých týchto prípadoch môže dôjsť k novému prerokovaniu veci a k vydaniu rozhodnutia, ktoré je buď totožné, alebo iné, než rozhodnutie pôvodné, ktoré bolo dôvodom pre plnenie a splnenie hmotno- právnej povinnosti. 25. Už z právneho názoru Najvyššieho súdu SR v jeho rozhodnutí sp. zn. 1M Obdo V 14/2006 jasne vyplýva, že spoločnosť B.O.A.T., a.s. si nárok na poplatok z omeškania (majetkovú sankciu) v zmysle hospodárskej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Dr. Oetker, spol. s r.o. dňa 21.11.1991 podľa ustanovení Hospodárskeho zákonníka riadne uplatnila len za obdobie od 24.08.1993 do 09.12.1994, a ďalší nárok si neuplatnila (str. 5 ods. 3 rozsudku NS SR). Z toho možno vyvodiť, že jej nárok voči spoločnosti Dr. Oetker, spol. s r.o. na zaplatenie 1 % poplatku z omeškania denne zo sumy 64.222,40 Sk = 2.131,79 eur od 10.12.1994 do 29.08.2005 (do zaplatenia istiny dňa 30.08.2005) ani nespočíval v hmotnom práve. 26. Zrušením rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.07.2003, č. k. 29Cb 476/94-209 a rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.09.2005 sp. zn. 2 Obo 54/2005 v napadnutej časti (týkajúcej sa poplatku z omeškania) odpadol právny dôvod a plnenie - 1 % poplatok z omeškania denne zo sumy 64.222,40 Sk (2.131,79 eur) od 10.12.1994 do 29.08.2005, ktoré spoločnosť Dr. Oetker, spol. s r.o. poskytla spoločnosti SKI TRAIL, s.r.o. sa stalo bezdôvodným obohatením. 27. Napriek tomu, že Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 26.02.2009 sp. zn. 2Obo 169/2008, vyslovil svoj právny názor týkajúci sa poskytnutého plnenia spoločnosti SKI TRAIL, s.r.o., spoločnosť Dr. Oetker, spol. s r.o. žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia nepodala. 28. Hlavnou príčinou vzniku škody žalobcu tak neboli nezákonné rozhodnutia súdu, ale okolnosť na strane žalobcu, ktorý sa vydania bezdôvodného obohatenia nedomáhal na súde po tom, čo mu spoločnosť SKI TRAIL, s.r.o. odmietla vrátiť sumu 83.544,95 eur dôvodiac, že v zmysle § 455 ods. 1 OZ sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie. 29. Podľa názoru odvolacieho súdu, o prijatie plnenia premlčaného dlhu v tomto prípade ani nešlo. Spoločnosť Dr. Oetker, spol. s r.o. nemala žiaden dlh voči spoločnosti B.O.A.T., a.s. (SKI TRAIL, s.r.o.), lebo dôvod plnenia nespočíval na reálne existujúcom hmotno-právnom základe. 30. Zjavne tak neexistuje priama a bezprostredná príčinná súvislosť medzi nezákonnými rozhodnutiami súdov a škodou na strane žalobcu. Žalovaná (štát) tak ani nemôže niesť objektívnu zodpovednosť za majetkovú ujmu žalobcu. 31. Pretože nedošlo k žiadnemu porušeniu ústavného práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie a rozhodnutie, a súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu voči štátu vecne správne, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 32. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 33. Aj keď bola žalovaná v odvolacom konaní úspešná, odvolací súd jej nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).