Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/70/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112226293 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112226293.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobcu Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 proti žalovanému Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 268,12 EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 33Cb/172/2012-87 zo dňa 6.10.2016 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 33Cb/172/2012-87 zo dňa 6.10.2016 v napadnutej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania m e n í tak, že žalobu z a m i e t a. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 268,12 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% p. a. zo sumy 268,12 EUR od 26.6.2012 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je zároveň povinný zaplatiť žalobcovi 100% trov konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že dňa 21.5.2012 došlo na Soblahovskej ulici v Trenčíne ku škodovej udalosti a to tak, že počas jazdy vozidlom Škoda Octavia EČ: N.-XXX X. vyletel kameň a vletel do čelného skla za ním jazdiaceho vozidla Audi A6 s EČ: O.-XXX J., ktoré bolo poškodené a bola spôsobená škoda 368,12 EUR. Súd prvej inštancie ustálil, že zo Správy o nehode spísanej účastníkmi škodovej udalosti je zrejmé, že došlo ku škodovej udalosti tak, ako je uvedené vyššie. Napriek tomu, že žalobca poškodenému poukázal z havarijného poistenia poistné plnenie 268,12 EUR, žalovaný (u ktorého bolo poistené MV škodcu) mu regresný nárok odmietol refundovať, a to z dôvodu, že nemal za preukázanú príčinnú súvislosť medzi vznikom škody na vozidle poškodeného a prevádzkou motorového vozidla poisteného. V predmetnej veci bolo zásadnou otázkou, či sa v tomto prípade jednalo o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla alebo nie. Na základe vykonaného dokazovania a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi mal súd prvej inštancie za preukázané, že návrh žalobcu je dôvodný čo do základu aj do výšky. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu a považuje za žalobcom preukázané, že škoda na motorovom vozidle vznikla a bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že v danej situácii existuje liberačný dôvod, teda dôvod, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke motorového vozidla, ale majú pôvod vo vonkajších okolnostiach, t. j., že v konkrétnom prípade bol kameň, resp. kamienky a teda škodca - vodič motorového vozidla nemohol túto prekážku rozpoznať a zabrániť tak predmetnej dopravnej nehode, pričom kameň (kamienky) nachádzajúci sa na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, ktorá nemá pôvod v prevádzke motorového vozidla. Vonkajšou okolnosťou by podľa súdu bola napr. živelná pohroma, blesk, ktorý udrie do stromu, resp. iná obdobná prekážka, ktorá by náhle vznikla pred poškodeným vozidlom, pričom uvedené právne skutočnosti by nastali bez ohľadu na to, či by sa motorové vozidlo nachádzalo v rozhodnom čase na mieste vozovky. V danom prípade však ku škode na motorovom vozidle došlo na základe skutočností, ktoré majú pôvod v prevádzke vozidla, pretože v prípade, že by sa motorové vozidlo nehýbalo, jeho kolesá by nerotovali, a teda by nedošlo k odskočeniu predmetných kamienkov, preto sa jednoznačne jedná o okolnosť, ktorá má povahu v prevádzke motorového vozidla. Škodca sa nemôže objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zbaviť a ďalšie liberačné dôvody ani nemožno v tejto veci aplikovať. Žalobcovi súd zároveň priznal i príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, a to 9 % úrok z omeškania ročne z priznanej sumy od 26.6.2012 až do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po dni, keď obdržal od žalovaného informáciu o tom, že odmieta poskytnúť náhradu škody. Týmto dňom sa žalovaný dostal do omeškania s peňažným plnením, pričom výška úroku z omeškania je v súlade s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a teda predstavuje výšku 8 percentuálnych bodov zvýšenú o základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky platnú k prvému dňu omeškania. 3. Proti rozsudku v časti úrokov z omeškania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, podľa ktorého v trojmesačnej lehote (§ 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP) od oznámenia poškodeného (v zmysle § 813 Obč. zák. výplatou poistného plnenia vstúpil do právneho postavenia poškodeného zákonnou cesiou žalobca) doručené žalovanému dňa 23.5.2012 splnil listom zo dňa 7.6.2012 podmienku, ktorá ho v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP zbavuje povinnosti platiť úrok z omeškania. Úrok z omeškania má charakter sankcie za to, že dlh nebol splnený riadne a včas a je vlastne zmenou v obsahu záväzku. Keďže poisťovňa splnila povinnosť v trojmesačnej lehote oznámiť, že odmieta plnenie a odôvodniť toto rozhodnutie, nie je povinná poškodenému uhradiť úroky z omeškania, a to až do okamihu splatnosti poistného plnenia, ktorým je 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poistiteľovi, ak z takéhoto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Vzhľadom na uvedené žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobcovi úrok z omeškania nepriznáva. 4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3Cob/235/2015 a sp.zn. 2Cob/141/2015, pričom v prejednávanom prípade ide o regresný nárok poisťovateľa poškodenej, a preto nie je možné na tento prípad aplikovať § 6 zák. č. 381/2001 Z.z. 5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a poukázal na to, že v zmysle § 813 Obč. zák. vyplatením poistného plnenia prechádza právo na náhradu škody na poisťovňu. Nakoľko žalobca, ako havarijný poisťovateľ poškodeného, mu poskytol poistné plnenie, prešlo na žalobcu právo na náhradu škody. Je dôležité uvedomiť si, že poisťovni, ktorá vyplatila poistné plnenie nevzniká takpovediac „nové“ právo na náhradu škody, ale prechádza na ňu právo poškodeného, teda si ho môže uplatniť za rovnakých podmienok, ako by to mohol urobiť samotný poškodený. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 24.5.2017. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, ako aj s vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku je dôvodné. 7. Podľa § 813 ods. 1, Obč. zák., ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. 8. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 9. Odvolací súd uvádza, že v prípade peňažného plnenia zo strany poisťovateľa, je vznik práva požadovať okrem istiny aj zaplatenia úrokov z omeškania, podmienený tým, že poisťovateľ nesplní povinnosť podľa § 11 ods. 6, zák. č. 381/2001 Z.z., teda, že bez zbytočného odkladu nezačne prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti toto prešetrovanie neukončí a neoznámi poškodenému výšku poistného plnenia, alebo mu v uvedenej lehote neposkytne písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie. 10. V preskúmavanej veci je nesporné, že k predmetnej poistnej udalosti došlo dňa 21.5.2012 a vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný listom zo dňa 7.6.2012 splnil podmienku, ktorá ho v zmysle § 11 ods. 7, zák. č. 381/2001 Z.z., zbavuje povinnosti platiť úrok z omeškania. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že nakoľko žalovaný splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 11 ods. 6, zák. č. 381/2001 Z.z., neboli v danej veci splnené zákonné predpoklady pre vznik práva poškodeného; teda ani žalobcu; požadovať okrem istiny aj úroky z omeškania v zmysle ust. § 11 ods. 8, citovaného zákona. Odvolací súd preto, keď súd prvej inštancie v časti priznania úrokov omeškania vychádzajúc zo správne a dostatočne ustáleného skutkového stavu, avšak na základe nesprávneho právneho posúdenia veci rozhodol vecne nesprávne, keď návrhu i tejto časti vyhovel. Odvolací súd napadnutý rozsudok v časti úrokov z omeškania zmenil (§ 388 C.s.p.) tak, že návrh ako nedôvodný zamietol v súlade s § 11 ods. 8, zák. č. 381/2001 Z.z.. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 396 ods. 1, C.s.p., § 255 ods. 1, C.s.p., nakoľko žiadnej zo strán sporu nevznikli trovy, dospel odvolací súd k záveru, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 12. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).