Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/454/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113202918 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113202918.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: Slovenská advokátska komora, Bratislava, Kolárska 4, zastúpená AK Legium, s.r.o., Bratislava, Bukurešťská ul. 3, proti žalovanej: K.. Z. H., R.. XX. XX. XXXX, I. I. D., Z. XXXX/XX, zastúpená Mgr. Martin Hrbáň, advokát, Grosslingova 2503/62, Bratislava, o zaplatenia 59,75 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 3. 3. 2014 č.k. 16C/92/2013 - 61, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaná m á právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol v celom rozsahu žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy vo výške 60,11 eur titulom úhrady pokuty z omeškania a úroku z omeškania v dôsledku omeškania so zaplatením príspevku na činnosť Slovenskej advokátskej komory za rok 2008 a vyčíslených úrokov z omeškania so zaplatením príspevku do sociálneho fondu za rok 2008. Suma vo výške 60,11 eur, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ voči odporkyni domáhal pozostáva zo sumy 59,75 eur, ktorá predstavuje pokutu z omeškania vo výške 10% príspevku na činnosť Slovenskej advokátskej komory za rok 2008 za každý začatý mesiac omeškania a zo sumy 0,36 eur, ktorá predstavuje vyčíslené úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 16,60 eur od 01.05.2008 do 31.07.2008. Žalobca svoju žalobu odôvodňoval tým, že žalovaná mala povinnosť uhradiť príspevok na činnosť Slovenskej advokátskej komory (ďalej SAK) za rok 2008 vo výške 6.000,- Sk (199,16 eur) najneskôr do 30. apríla 2008 a príspevok do sociálneho fondu vo výške 500,- Sk (16,60 eur) do 30. apríla 2008. Žalovaná si aj napriek splatnosti príspevku na činnosť SAK za rok 2008, príspevku do sociálneho fondu za rok 2008 svoju povinnosť vykonávať platby podľa § 29 ods. 1 zákona o advokácii včas nesplnila. Žalobca žalovanú vyzval listom zo dňa 28.07.2008 na úhradu vzniknutého nedoplatku na príspevku na činnosť SAK za rok 2008 vo výške 6.000,- Sk (199,16 eur), príspevku do sociálneho fondu za rok 2008 vo výške 500,- Sk (16,60 eur) a pokuty z omeškania a úroku z omeškania spolu vo výške 1.821,- Sk (60,44 eur). Žalovaná príspevok na činnosť SAK za rok 2008 a príspevok do sociálneho fondu za rok 2008 uhradila dňa 31.07.2008 pričom pokutu z omeškania a ani úrok z omeškania ani na základe výzvy žalobcu neuhradila. Okresný súd Bratislava I na návrh žalobcu vydal dňa 22.02.2013 platobný rozkaz č.k. 18Ro/12/2013-24, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatňovanú pohľadávku; žalovaná v zákonom stanovenej lehote podala proti platobnému rozkazu dňa 22.03. 2013 odpor a žiadala žalobu žalobcu zamietnuť. Odpor odôvodnila tým, že pokuta vo výške 59,75 eur nevznikla, nakoľko podľa § 3 ods. 3 uznesenia SAK zo dňa 19.06.2004, ak nebude príspevok zaplatený do troch mesiacov od jeho splatnosti, je nesplnenie príspevkovej povinnosti dôvodom na začatie disciplinárneho konania a teda pokuta môže byť uložená len v konaní v ktorom by orgán Slovenskej advokátskej komory riadne rozhodol a pokutu uložil. Ďalej uviedla, že i v prípade ak by k uloženiu pokuty vo výške 59,75 eur za včasné neuhradenie príspevku na činnosť Slovenskej advokátskej komory skutočne došlo, namieta premlčanie nároku. Zároveň namietla premlčanie i nároku na zaplatenie 0,36 eur t.j. nároku na zaplatenie vyčíslených úrokov z omeškania k príspevku do sociálneho fondu navrhovateľa za rok 2008, nakoľko žalobca i v tomto prípade uplatnil nárok po zákonom stanovenej dobe. Žalobca k tvrdeniam žalovanej ohľadne disciplinárneho konania pre nezaplatenie príspevkov do troch mesiacov po lehote splatnosti v zmysle § 3 ods. 3 Uznesenia Konferencie advokátov o príspevku na činnosť SAK poukázal na to, že ustanovenie § 3 ods. 3 nepojednáva o pokute, zaplatenie ktorej si žalobca v tomto konaní uplatňuje. Žalobca si uplatňuje zaplatenie pokuty v zmysle § 3 ods. 1. Pokuta za omeškania v zmysle § 3 ods. 1 a disciplinárna pokuta v zmysle § 56 ods. 2 Zákona o advokácii sú dva odlišné inštitúty. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania žalobca argumentoval tým, že je subjektom záujmovej samosprávy zriadený na základe zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácií, združuje advokátov a advokátskych koncipientov a členstvo v SAK je povinné a je zákonnou podmienkou na vykonávanie advokácie. Žalobca teda nie je právnickou osobou zriadenou v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a teda vzťah žalobcu a žalovanej sa nemôže spravovať predpismi súkromného práva ale predpismi verejného práva. Vzťah žalobcu a žalovanej je založený na vzťahu nadradenosti a podriadenosti, čo vylučuje existenciu jednej zo základných zásad súkromného práva. Uplatnená pokuta nie je zmluvnou pokutou v zmysle ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka nakoľko vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom verejnoprávnym. Žalobca vzhľadom na nedostatok špeciálnej úpravy posudzuje charakter pokuty a úroku príslušnú analógiu práva a považuje pokutu svojou povahou za daňový nedoplatok v zmysle § 2 písm. f) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a stanovený úrok z omeškania ako úrok z omeškania v zmysle § 156 ods. 1 písm. c) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní sa právo na vymáhanie daňového nedoplatku premlčí po 6 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol a preto pohľadávka nie premlčaná. 2/ Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná dňa 22.07.2003 zložila Advokátsky sľub a dňa 1. augusta 2003 bola zapísaná do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory pod číslom 2031. V roku 2008 si nesplnila svoju povinnosť a nezaplatila žalobcovi príspevok na činnosť žalobcu a príspevok do sociálneho fondu včas. V zmysle Uznesenia konferencie advokátov o príspevku na činnosť Slovenskej advokátskej komory účinného od 19.júna 2004 príspevok advokátov na činnosť Slovenskej advokátskej komory je hlavný finančný zdroj úhrady nákladov spojených s činnosťou Slovenskej advokátskej komory, príspevok advokáta je 6.000,- Sk ročne a je splatný vopred, najneskôr do 30. apríla kalendárneho roka. V prípade nedodržania lehôt zaplatí advokát, ktorý je v omeškaní pokutu vo výške 10% príspevku za každý začatý mesiac omeškania, maximálne do výšky 100%. V zmysle Uznesenia konferencie advokátov o sociálnom fonde účinného od 16. júna 2007, ktorým sa upravuje tvorba a používanie sociálneho fondu advokátov a hospodárenie s ním je stanovené, že fond je určený na podporu advokátov, ktorí sa dostali nezavinene do tiesne, na podporu pozostalých príslušníkov advokáta, na prechodnú finančnú výpomoc začínajúcim advokátom, na podporovanie výchovnej činnosti v advokácii a na dary na verejnoprospešné a dobročinné účely. Príspevok advokáta na fond je 500,- Sk ročne, ktorý je splatný za kalendárny rok najneskôr do 30. apríla príslušného roka. V prípade nedodržania lehôt zaplatí advokát, ktorý je v omeškaní úroky z omeškania podľa Občianskeho zákonníka. Žalovaná zaplatila príspevok na činnosť Slovenskej advokátskej komory za rok 2008 vo výške 6.000,- Sk dňa 31.07.2008 a príspevok do sociálneho fondu za rok 2008 vo výške 500,- Sk eur dňa 31.07.2008. Z dôvodu, že si žalovaná svoju povinnosť zaplatiť príspevok na činnosť žalobcu za rok 2008 nesplnila v stanovenej lehote t. j. do 30.04.2008, so zaplatením príspevku na činnosť žalobcu bola v omeškaní, keď príspevok na činnosť žalobcu za rok 2008 zaplatil až dňa 31.07.2008, mala povinnosť zaplatiť žalobcovi i zmluvnú pokutu v sume 59,75 eur. Žalovaná bola so zaplatením príspevku v omeškaní od 01.05.2008 do 31.07.2008 t.j. tri mesiace, 10% zo sumy 6.000,- Sk = 600,- Sk x 3 = 1.800,- Sk = 59,75 eur. Žalovaná sa s plnením peňažného dlhu dostala do omeškania a to dňom nasledujúcim po stanovenom dátume povinnosti uhradiť príspevok do sociálneho fondu, ktorý bola za rok 2008 povinná zaplatiť do 30.04.2008. Žalovaná sa s platením príspevku do sociálneho fondu vo výške 500,- Sk (16,60 eur) dostala do omeškania od 01.05.2008 teda odo dňa nasledujúceho po lehote splatnosti a bola so zaplatením v omeškaní až do zaplatenia t.j. do 31.07.2008. Úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy zo sumy 16,60 eur odo dňa 01.05.2008 do 31.07.2008 predstavujú po ich vyčíslení sumu 0,36 eur. 3/ Žalovaná v priebehu konania vzniesla námietku premlčania z dôvodu, že žalobca si nárok uplatnil až po zákonom stanovenej dobe. Súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovanou skúmal splnenie zákonných podmienok premlčania uplatneného nároku žalobcu. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať, teda uplatniť po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde. Všeobecná trojročná premlčacia doba platí nielen pre pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi, ale aj pre právo na úroky, či pre nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Čas splnenia záväzku bol určený v rozhodnutí Uznesení konferencie advokátov najneskôr do 30. apríla kalendárneho toho ktorého roka a teda žalovaná bola povinná zaplatiť príspevok na činnosť SAK a príspevok do sociálneho fondu do 30.04.2008; povinné príspevky však v lehote splatnosti neuhradila a bola ako dlžník v omeškaní so splnením peňažného dlhu. V dôsledku omeškania bola žalovaná povinná podľa § 517 Občianskeho zákonníka v prípade omeškania zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania podľa Občianskeho zákonníka pri príspevku na do sociálneho fondu a pri príspevku na činnosť SAK bola povinná zaplatiť pokutu vo výške 10% príspevku za každý začatý mesiac omeškania. V dôsledku skutočnosti, že si žalovaná svoju povinnosť splnila až dňa 31.07.2008, bola na základe výzvy žalobcu povinná uhradiť žalobcovi pokutu z omeškania vo výške 1.800,- Sk (59,75 eur) a vyčíslené úroky z omeškania vo výške 0,36 eur. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu uvedeného listom zo dňa 28.07.2008. Nasledujúci deň po zaplatení žalovanou príspevku na činnosť SAK a príspevku do sociálneho fondu t.j. nasledujúci deň po 31.07.2008 žalobca mohol svoje právo vykonať, keď mohol z objektívneho hľadiska požiadať o plnenie t.j. o zaplatenie pokuty z omeškania a vyčíslených úrokov z omeškania. Začiatok plynutia premlčacej doby teda nastáva od nasledujúceho dňa t.j od 01.08.2008. Odo dňa 01.08.2008, teda odo dňa kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz, začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá v zmysle § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 01.08.2011. Žalobca tak podal žalobu o zaplatenie sumy 60,11 eur dňa 29.01.2013 t.j. po uplynutí zákonom stanovenej 3-ročnej premlčacej doby, námietka premlčania vznesená žalovanou bola preto dôvodná, uzavrel súd prvej inštancie. 4/ Súd prvej inštancie sa s argumentáciou žalobcu ohľadne tvrdení, že v prejednávanej veci je vzťah medzi žalobcom a žalovanou verejnoprávny a že pokuta je svojou povahou daňovým nedoplatkom v zmysle § 2 písmeno f) zákona č. 563/2009 Z.z. a úroky z omeškania sú úrokmi z omeškania v zmysle § 156 ods. 1 písmeno c) zákona č. 563/2009 Z.z. nestotožnil; poukazoval na to, že žalobca nie je správcom dane, ktorý by bol oprávnený vymáhať „daňový nedoplatok od žalovanej v lehote 6 rokov po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.“ Dodal, že verejná moc je vo všeobecnosti (a to aj v teórii ako aj v rozhodovacej praxi súdov) vymedzená definíciou bývalého Ústavného súdu ČSFR (ná- lez č. 3/1992), ktorý vymedzil verejnú moc „ako moc, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach a povinnos- tiach subjektov. Subjekt, o ktorého právach alebo povinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci sa nena- chádza v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí na vôli subjektu. Verejnú moc vykonáva štát predovšetkým prostredníctvom zákonodarných, výkonných a súd- nych orgánov, pričom kritériom pre určenie, či určitý subjekt koná ako orgán verejnej moci je skutočnosť, či konkrétny subjekt rozhoduje o právach a povinnostiach iných osôb“. Verejná moc teda autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach iných subjektov. Žalobca ako samosprávna stavovská organizácia združujúca všetkých advokátov nie je subjektom alebo orgánom verejnej správy, nemožno hovoriť o vzťahoch nadradenosti a podradenosti medzi účastníkmi konania, lebo tie sa neriadia ustanoveniami verejného, ale súkromného práva. Z uvedeného potom podľa názoru súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca nevystupuje ako nositeľ verejnej moci, teda vo vrchnostenskom postavení, v ktorom by mal autoritatívne oprávnenie , ale vystupuje v pozícii súkromnej osoby - dlžníka a teda vzťah samosprávnej stavovskej organizácie - žalobcu a jej člena - žalovanej, nie je verejnoprávnym vzťahom, lebo žalobca v tomto vzťahu nevystupuje v pozícii orgánu verejnej moci a teda ide o občianskoprávny vzťah upravený osobitným predpisom zákonom č. 586/2003 Z.z. 5/ Po právnej stránke oprel súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o ust. Občianskeho zákonníka ( § 489, §544 ods. 1, 517 ods. 2, ods. 2, § 100 ods. 1, ods. 1, § 101 ), ďalej o ustanovenia zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii ( § 29 ods. 1, 66 ods. 1, ods. 2, ods. 3 ), ďalej ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní ( § 1 ods. 1, § 2, § 85 ods. 1, ods. 5, § 156 ods. 1 písm. c/ ), ako aj § 2 ods. 1, ods. 3, ods. 5 prvá veta, § 3 ods. 1 Uznesenia konferencie advokátov o príspevku na činnosť Slovenskej advokátskej komory účinnom odo dňa 19. 6. 2004 a napokon o ustanovenia § 4 ods. 1, ods. 2 Uznesenia konferencie advokátov o sociálnom fonde účinnom odo dňa 16. 6. 2007. 6/ O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, teda podľa úspešnosti v konaní a úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania vo výške 16,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku za odpor a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 73,46 eur ( za 3 úkony právnej služby, a to : prevzatie a príprava zastúpenia v r. 2013, podanie odporu proti platobnému rozkazu v r. 2013 a účasť na pojednávaní dňa 3. 3. 2014, spolu s režijným paušálom 2 x 7,81 € a 1 x 8,04 € ), podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. 7/ Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote žalobca, v celom rozsahu, domáhajúc sa buď jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobe žalobcu vyhovie, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca nesúhlasil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ktorý posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako záväzkovo-právny v zmysle § 489 Obč. zák. Žalobca namietal, že súd opomenul, že povinnosť k platbám, ktoré sú predmetom sporu, vznikla z jednostranného rozhodnutia najvyššieho orgánu SAK - konferencie advokátov SAK a že žalovaná je povinná túto platbu uhradiť na základe § 75 zákona o advokácii a nie preto, že by sa k nej zaviazala na základe svojej autonómnej vôle. Žalobca trval na tom, že predmetný právny vzťah nemá občianskoprávny charakter, a už vôbec nie záväzkový, ale ide o vzťah verejnoprávny, pri ktorom sa autoritatívne a jednostranne rozhoduje o právach a povinnostiach žalovanej. Súd prvej inštancie sám v napadnutom rozsudku poukazuje na definíciu verejnej moci vymedzenú Ústavou SR, ďalej však konštatuje, že žalobca ako samosprávna stavovská organizácia združujúca všetkých advokátov, nie je subjektom alebo orgánom verejnej správy a že medzi žalobcom a žalovanou nejde o vzťah nadriadenosti a podriadenosti. Žalobca má za to, že je právnickou osobou zriadenou zákonom, ktorej zákon zveruje určité právomoci vo vzťahu k svojim členom, a preto ho treba považovať za orgán verejnej moci. Žalobca má vo vzťahu k žalovanej právo na určité platby, tomu zodpovedá aj povinnosť žalovanej k týmto platbám; vzťah medzi žalobcom a žalovanou je založený na nadriadenosti a podriadenosti, čo vylučuje existenciu jednej zo základných zásad súkromného práva, ktorou je právna rovnosť účastníkov. V tejto súvislosti poukázal žalobca aj na ust. § 244 ods. 2 O.s.p., ktorý zakladá právomoc súdov preskúmavať v správnom súdnictve zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov o.i. aj záujmovej samosprávy. Takýmto subjektom je aj Slovenská advokátska komora, pričom správne súdnictvo sa zaoberá preskúmavaním zákonnosti postupov a rozhodnutí v oblasti verejnej správy, t.j. aj právne vzťahy vznikajúce v oblasti verejného práva s autoritatívnym prvkom. Zákon o advokácii neupravuje žiadnym spôsobom premlčacie lehoty, pri žiadnych platbách, ktoré sú advokáti povinní platiť. Z toho plynie tiež možnosť, ktorú súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že sa takáto povinnosť nepremlčuje. Pokiaľ je ale súd názoru, že toto právo premlčaniu podlieha, potom žalobca vzhľadom na charakter vzťahu medzi žalobcom a žalovanou a vzhľadom na nedostatok špeciálnej úpravy v zákone o advokácii považuje za správne použiť príslušnú analógiu práva, pričom žalobca považuje vymáhané platby svojou povahou za najbližšie k daňovým nedoplatkom v zmysle ust. § 2 písm. f/ zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní ( Daňový poriadok ) a stanovený úrok ako úrok z omeškania v zmysle ust. § 156 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku, ktorý stanovuje 6 ročnú premlčaciu dobu. 8/ Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná tak, že navrhovala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnila právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 24,67 € za jeden úkon právnej služby ( vyjadrenie k odvolaniu ). Žalovaná vo vyjadrení poukazovala na to, že pokiaľ uplatnený nárok vznikol, tak súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o tom, že v konaní dôvodne vzniesla námietku premlčania žalobcovho nároku. Stotožnila sa so záverom súdu, že vzťah žalobcu a žalovanej nie je verejnoprávnym vzťahom, v ktorom by žalobca vystupoval v pozícii orgánu verejnej moci, ale vzťahom samosprávnej stavovskej organizácie - žalobcu a jeho člena - žalovanej, t.j. občianskoprávnym vzťahom, upraveným osobitným predpisom, a to zákonom o advokácii. Stavovská organizácia je nezávislá profesná komora, ktorá vznikla na základe zákona. Nemožno ju vnímať ako orgán verejnej správy, ktorý autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach jej členov. Slovenská advokátska komora nemá oprávnenie rozhodovať o právach a povinnostiach jej členov - advokátov. Práva a povinnosti vyplývajú členom SAK priamo zo zákona o advokácii, ale aj z iných všeobecne záväzných právnych predpisov platných v SR a nie z rozhodovacej činnosti žalobcu. Stotožnila sa tiež so záverom prvoinštančného súdu o tom, že nie je možné pokutu za včasné neuhradenie príspevku na činnosť SAK považovať za daňový nedoplatok a úrok z omeškania k príspevku do sociálneho fondu SAK za úrok z omeškania v zmysle § 156 ods. 1 písm. c/ daňového poriadku. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na obsah samotnej žaloby, v ktorej sám žalobca tvrdí, že si uplatňuje zákonný úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne uplatnený podľa § 157 ods. 2 Obč. zák., t.j. sám žalobca ho vyvodzuje podľa Obč. zákonníka ako predpisu súkromnoprávnej povahy; preto je argumentácia žalobcu o verejnoprávnej povahe záväzku nelogická. Ak žalobca vyvodzuje svoj právny nárok z § 517 ods. 2 Obč. zák., bezpochyby ide o súkromnoprávny nárok, na ktorý sa uplatní právna úprava premlčania podľa Obč. zák. Žalovaná vo vyjadrení tvrdila, že je tu ešte ďalší dôvod, pre ktorý nemožno žalobcovi jeho uplatňovaný nárok priznať; tento uplatnila už vo svojej obrane, súd prvej inštancie sa s ním však nestotožnil. Podľa žalovanej je peňažná pokuta uložená SAK disciplinárnym opatrením, ktoré môže SAK uložiť len za disciplinárne previnenie postupom predpokladaným v § 56 a nasl. zákona o advokácii. Nakoľko žalobca žalovanej neuložil žiadne disciplinárne opatrenie v disciplinárnom konaní, tak žalovanej povinnosť na zaplatenie pokuty vo výške 59,75 € nevznikla. 9/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP ( t.j. v celom rozsahu ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( vo veci verejne vyhlásil rozsudok ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 11/ Súd prvej inštancie zistil správne skutkový stav veci, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia a tieto považuje za správne. Odvolací súd pre doplnenie dodáva, že na konanie podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní ( zákon č. 71/1967 Zb. ), ak tento zákon neustanovuje inak ( § 75 ods. 3 zákona o advokácii ). Pokiaľ teda zákon o advokácii neoprávňuje správny orgán ( SAK ani jej orgány ), aby konal vo veciach upravených v tomto zákone ( t.j. pokiaľ zákon výslovne neustanovuje inak ), potom správny orgán ( SAK ) nemôže vydať individuálne rozhodnutie o uložení povinnosti platiť členský príspevok na činnosť SAK a príspevok do sociálneho fondu. Z rovnakého dôvodu nie je ani oprávnený individuálnym rozhodnutím uložiť členovi komory sankcie za oneskorené splnenie si tejto zákonnej povinnosti. Nie je na vedenie takéhoto (správneho) konania voči členovi komory oprávnený. Na základe uvedeného je odvolací súd názoru, že rozhodnutie o nároku žalobcu patrí do právomoci súdu ( ide o povinnosť vyplývajúcu zo zákona o advokácii ) a nie správneho orgánu. V prejednávanej právnej veci ide o záväzkovo-právny vzťah podľa § 488 Obč. zák., vzniknutý na základe zákona o advokácii ( § 29 cit. zák. ); ide o záväzkovo- právny vzťah, ktorý vznikol z iných skutočností uvedených v zákone ( § 489 Obč. zák. ). 12/ V občianskoprávnych vzťahoch platí, že majetkové práva sa zásadne premlčujú; niet preto žiadneho dôvodu na vylúčenie z premlčania nároku žalobcu na pokutu za omeškanie so zaplatením príspevku na jej činnosť, resp. na zaplatenie úrokov z omeškania za omeškanie so zaplatením príspevku do sociálneho fondu. V oboch prípadoch ide o majetkové právo, na ktorom závere nič nemení ani skutočnosť, že zákon o advokácii premlčanie nárokov neupravuje. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí správne vysporiadal aj s otázkou premlčania uplatňovaných nárokov. 13/ Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP, včítane vecne správneho rozhodnutia o trovách konania. 14/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, keďže v odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, priznal jej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške žalovanej priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP. 15/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).