Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/37/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113220519 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113220519.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Oľgy Bahníkovej v právnej veci žalobcu: Bezpečnostný a detektívny servis, s.r.o., Mierová 118, 821 05 Bratislava, IČO: 34 129 251, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 3.291,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 34 Cb/39/2013 - 126 zo dňa 19.02.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 34 Cb/39/2013 - 126 zo dňa 19.02.2016 m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.291,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.291,10 eur od 26.01.2013 do zaplatenia, k rukám YIT Slovakia a. s., so sídlom Račianska 153/A, 831 54 Bratislava, IČO: 35 718 625, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca má právo na plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa po úprave petitu žaloby domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu vo výške 3.291,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.291,10 eur od 26.01.2013 do zaplatenie k rukám spoločnosti YIT Reding a.s.. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 20.12.2000 uzatvoril (pod pôvodným obchodným menom GS CONSULTING s.r.o.) ako poistník so žalovaným ako poistiteľom, Poistnú zmluvu č. 500009689 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou a zodpovednosti za výrobok. Dňa 19.05.2004 uzatvoril žalobca ako poskytovateľ so spoločnosťou YIT Reding a.s. Zmluvu o poskytnutí strážnej služby, predmetom ktorej bolo poskytnutie strážnej služby v prospech objednávateľa poskytovateľom v rozsahu určenom touto zmluvou. Žalobca uviedol, že spoločnosť YIT Reding a.s. ho vyzvala na zaplatenie škody vo výške 3.623,04 eur s odôvodnením, že dňa 07.10.2012 v čase okolo 21:00 hod. došlo k odcudzeniu hnuteľných vecí z jej vlastníctva, v čoho dôsledku vznikla tejto spoločnosti škoda na majetku. Žalobca mal za to, že poškodenému zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou podľa § 420a Občianskeho zákonníka a ide o objektívnu zodpovednosť. Žalobca poukazoval na to, že v zmysle dohodnutých podmienok bol určený počet pracovníkov pripadajúcich na zmenu prevádzky a periodicita vykonávania pochôdzok. Nepozorované vniknutie osoby do stráženého objektu v čase mimo pochôdzok podľa žalobcu nebola okolnosťou, ktorá je nezávislá od organizovania činnosti prevádzkovateľa. 2. Žalovaný argumentoval tým, že v danom prípade nejde o prevádzkovú činnosť v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka a škoda bola spôsobená konaním tretích osôb a neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi činnosťou vykonávanou žalobcom a vznikom škody na strane poškodeného. 3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nevznikol záväzok zo zodpovednosti za spôsobenú škodu neznámym páchateľom, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že škoda vznikla následkom činností, ktoré vykonával žalobca. Mal za to, že žalobcovi nevzniklo právo na vyplatenie poistného plnenia z uzatvorenej Poistnej zmluvy č. 500009689 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou a zodpovednosti za výrobok, na základe hlásenej škodovej udalosti zo dňa 07.10.2012, nakoľko predmetná škodová udalosť nezakladá vznik povinnosti poisteného nahradiť škodu. V danom prípade, samotný žalobca potvrdil jednak v procese likvidácie predmetnej poistnej udalosti, že „pracovník SBS vykonávajúci stráženie objektu vzhľadom na jeho rozsiahlosť a členitosť nemohol zabrániť vniknutiu do garáží cez únikový východ“ a jednak v súdnom konaní, že neporušil žiadnu zákonnú ani zmluvnú povinnosť, t.j. že vykonával všetky tieto činnosti v súlade so Zmluvou č. 66 o poskytovaní strážnej služby, a to že vykonával pochôdzky v stanovených časových intervaloch, a že vzhľadom na rozsiahlosť stráženého objektu nebolo možné zabrániť páchateľovi vniknutiu do stráženého objektu. Súd nemal pochybnosť o tvrdení žalobcu, preto ho vzal do úvahy. 4. Konajúci súd právne vec posúdil podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka, ktoré vymedzuje pojem náhrady škody v obchodných záväzkových vzťahoch, ustanovuje predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zodpovednosť za škodu je objektívnou zodpovednosťou, kde pre vznik škody sa nevyžaduje zavinenie a predpokladmi jej vzniku sú porušenie povinnosti zo záväzku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti (kauzálny nexus). K nástupu zodpovednosti za škodu je nutné, aby boli splnené podmienky definované v § 373 a násl. Obchodného zákonníka, tzn. aby bola naplnená objektívna stránka deliktu. V danom prípade ide o obchodnoprávnu zodpovednosť za škodu, ktorá je objektívnou zodpovednosťou, ktorej sa možno zbaviť preukázaním liberačného dôvodu v zmysle § 374 Obchodného zákonníka, t.j. ak existovala prekážka, ktorá nastala nezávisle na vôli škodcu, bránila mu v splnení jeho povinnosti a nebolo ju možné v dobe vzniku záväzkového vzťahu predvídať. Súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade neboli splnené podmienky žalobcu v zmysle ustanovenia § 420a Občianskeho zákonníka, nakoľko škodová udalosť nebola spôsobená prevádzkovou činnosťou žalobcu. Na záver skonštatoval, že žalobca si uplatnil voči žalovanému náhradu škody, a to, aby ju uhradil priamo k rukám tretej osoby - poškodeného. Skonštatoval, že súd rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov konania, nie o právach a povinnostiach iných osôb, tzn. len účastníkovi konania vznikajú procesné práva a povinnosti. 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na to, že právna úprava zodpovednosti za škodu sa svojím systematickým usporiadaním nachádza tak v Občianskom ako aj Obchodnom zákonníku. V Občianskom zákonníku sú upravené osobitné druhy zodpovednosti za škodu, ktoré sa aplikujú aj na zodpovednosť podnikateľov. Medzi takéto osobitné druhy zodpovednosti za škodu patrí aj zodpovednosť za škodu spôsobenú inému prevádzkovou činnosťou v zmysle § 420a OZ. Žalobca v konaní nepreukazoval ani netvrdil vznik zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 Obchodného zákonníka. V danom prípade výkon strážnej služby má charakter prevádzkovej činnosti podľa § 420a OZ. Prevádzkovou činnosťou sa rozumie taká činnosť súvisiaca s predmetom činnosti, ktorú fyzická osoba alebo právnická osoba prevádzkovaním vyvíja. Prevádzkovú činnosť žalobcu v čase uzavretia poistnej zmluvy upravoval zák. č. 379/1997 Z.z. a v súčasnosti ju upravuje zákon č. 473/2005 Z.z.. Pojem strážna služba uvedené predpisy definujú v zásade ako ochranu majetku alebo osôb na určitom mieste či preprave, ďalej ako vypracovávanie plánov ochrany a prevádzkovanie zabezpečovacích systémov. Výkon strážnej služby predstavuje súbor časove a personálne organizovaných činností, ktorými prevádzkovateľ zasahuje svoje okolie a nesie zodpovednosť za následky spôsobené jeho prevádzkovou činnosťou. Medzi prevádzkovou činnosťou žalobcu a vznikom škody existuje príčinná súvislosť, pretože škoda nastala z dôvodu nedovoleného vstupu osoby na miesto, kde sa nachádzal strážený majetok a prevádzkovú činnosť žalobcu bezprostredne tvorí vykonávanie ochrany majetku pred osobami, ktoré by sa ho chceli nedovolene zmocniť alebo inak ohroziť chránený záujem. Ide o špecifickú vlastnosť prevádzky žalobcu a nepozorovaným vniknutím nepovolaných osôb do stráženého objektu v miestach, kde sa nachádza majetok, ktorého ochranu vykonáva žalobca, môže dôjsť k vzniku škody. Ďalej poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo/1/2010, ktorý je podľa neho možné analogicky aplikovať aj v tomto konaní, v ktorom najvyšší súd dospel k záveru, že správanie sa tretej osoby, ktorá pri kúpaní na kúpalisku skočí na inú kúpajúcu sa osobu a spôsobí pri tom vážnu ujmu na zdraví, nemožno považovať za neodvrátiteľnú udalosť podľa § 400a ods. 3 OZ, ktorá nemá pôvod v prevádzkovej činnosti, pretože ust. § 420a ods. 3 OZ sa vzťahuje len na prípad škôd, ktoré nemajú pôvod v prevádzke. Podľa jeho názoru, ak súd dospel k záveru, že škoda mala pôvod v konaní tretích osôb, ktoré sa dopustili nezákonného konania, neznamená to vylúčenie vzniku súbežnej zodpovednosti podľa ust. § 420a OZ založenej na objektívnom princípe. 6. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, keď žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca si uplatnil voči žalovanému náhradu škody, a to, aby ju uhradil k rukám tretej osoby - poškodeného. Žalobca si voči žalovanému neuplatnil náhradu škody, ale uplatňuje si voči nemu nárok vyplývajúci z ust. § 822 OZ. Žalobcovi svedčí priamy nárok voči poisťovni, aby poisťovňa vyplatila poškodenému náhradu škody. Podľa neho v tomto smere neobstojí argument, že poškodený nie je účastníkom konania, a preto mu nemožno súdnym rozhodnutím ukladať práva a povinnosti. Vzhľadom na to, že poškodený nemá priamy nárok voči poisťovni, tento má len účastník zmluvného vzťahu s poisťovňou, prichádza z hmotnoprávneho hľadiska pri porušení ust. § 822 a 823 OZ podanie žaloby zo strany poisteného, ktorý uplatňuje nárok voči poisťovni práve v súlade s uvedenými normami, ktoré upravujú povinnosť žalovaného vyplatiť náhradu poškodenému. 7. Na záver podotkol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k skutkovému zisteniu, že škoda nebola spôsobená prevádzkovou činnosťou žalobcu, pričom túto prevádzkovú činnosť žalobcu z hľadiska jej špecifických vlastností stráženia objektu pochôdzkami s časovými intervalmi vôbec skutkovo nevzal do úvahy a konanie neznámeho páchateľa vyhodnotil len izolovane ako jedinú príčinu vzniku škody. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil. 8. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne. Žalobca neporušil žiadnu svoju zákonnú alebo zmluvnú povinnosť, a teda z tohto dôvodu nevznikol na jeho strane záväzok zo zodpovednosti za škodu. Žalovaný zdôraznil, že činnosť vykonávaná žalobcom nie je prevádzkovou činnosťou a škoda má pôvod v konaní tretích osôb. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/653/2014 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3Cob/112/2010, v konaniach ktorých sa posudzovala otázka zodpovednosti prevádzkovateľa strážnej služby za škodu spôsobenú pri jej výkone. 9. V súvislosti s poukazom žalobcu na rozhodnutie NS SR uviedol, že existuje zásadný rozdiel medzi prevádzkou kúpaliska a prevádzkou strážnej služby. Podľa najvyššieho súdu je skákanie tretích osôb bezprostredne spojené s prevádzkou kúpaliska. Bezprostrednou príčinou škody v prejednávanom prípade (krádež predmetov) však nebola činnosť, ktorá by bola bezprostredne spojená s výkonom strážnej služby. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 11. Žalobca ako poistník uzavrel so žalovaným ako poisťovateľom dňa 20.12.2000 Poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou a zodpovednosti za výrobok, v ktorej účastníci vymedzili druh prevádzkovej činnosti ako prevádzkovanie strážnej služby. Spoluúčasť žalobcu podľa poistnej zmluvy bola dohodnutá vo výške 10.000,- Sk, t.j. 331,94 eur. 12. Podľa čl. 2 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok Poistenie podnikateľov Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou a zodpovednosti za výrobok: Pri dojednaní poistenia zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkovou činnosťou má poistený právo, aby poistiteľ za neho nahradil podľa týchto všeobecných poistných podmienok škodu za života, zdraví a na veciach alebo z nej vyplývajúcu inú majetkovú škodu, pokiaľ bol proti nemu vznesený nárok na náhradu tejto škody, alebo aby za neho nahradil náklady nutné na právnu ochranu pred takým neoprávneným nárokom. 13. Podľa Osobitných zmluvných dojednaní pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou súkromných bezpečnostných služieb časť Úvodné ustanovenia ods. 2: Poistnou udalosťou je vznik povinnosti poisteného nahradiť škodu, za ktorú zodpovedá na základe občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych predpisov, a ktorá bola spôsobená náhodnou udalosťou. 14. V danom prípade je pre posúdenie veci rozhodujúce vyriešenie otázky, či je u žalobcu daná zodpovednosť za škodu spôsobená poškodenému - spoločnosti YIT Reding a.s. krádežou predmetov z objektu stráženého žalobcom na základe Zmluvy o poskytnutí strážnej služby. 15. Zmluvou č. 66 o poskytnutí strážnej služby spolu s Dodatkom č. 33 bol medzi žalobcom a spoločnosťou YIT Reding a.s. založený obchodnoprávny vzťah v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, predmetom ktorého bolo poskytnutie strážnej služby v prospech objednávateľa, pričom v zmysle Dodatku č. 33 objektom stráženia bola stavba L. G. R.. V konaní nebolo sporné, že spoločnosti YIT Reding a.s. vznikla škoda krádežou vo výške 3.623,04 eur, a to v čase, keď žalobca vykonával stráženie predmetného objektu. 16. Pokiaľ ide o úpravu zodpovednosti za škodu v obchodnoprávnych vzťahoch, všeobecná zodpovednosť za škodu je upravená v ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. V Občianskom zákonníku sú upravené osobitné druhy zodpovednosti, ktoré sa aplikujú aj na zodpovednosť podnikateľov, a to zodpovednosť za škodu spôsobenú inému prevádzkovou činnosťou, zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, zodpovednosť za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach a pod. Čo sa týka všeobecnej úpravy zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, jeho použitie na obchodnoprávne vzťahy prichádza do úvahy len vtedy, ak subjekt obchodného záväzkového vzťahu poruší povinnosť stanovenú v právnom predpise inom, ako v Obchodnom zákonníku. 17. V danom prípade teda, ak by bol výkon činnosti žalobcu považovaný za prevádzkovú činnosť, prichádzalo by do úvahy subsidiárne použitie ustanovení Občianskeho zákonníka o osobitnom druhu zodpovednosti za škodu, aj keď ide o obchodnoprávny vzťah, nakoľko Obchodný zákonník pozná len všeobecnú úpravu zodpovednosti za škodu. Bolo preto potrebné ustáliť, či výkon strážnej služby predstavuje činnosť, ktorá má prevádzkovú povahu. 18. Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. 19. Podľa § 420a ods. 2. Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti. 20. Podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. 21. Pojem „prevádzková činnosť“ je cieľavedomá a organizovaná činnosť rozmanitého druhu, ktorá spravidla súvisí s výkonom podnikateľskej alebo obchodnej činnosti smerujúcej k dosiahnutiu určitého cieľa. Ide o činnosť súvisiacu s predmetom činnosti, ktorú fyzická alebo právnická osoba prevádzkovaním vyvíja. Predmet tejto činnosti je vymedzený v zakladateľskej listine, v oprávnení k podnikateľskej činnosti alebo v živnostenskom oprávnení. Prevádzková činnosť súvisí s predmetom činnosti osoby, ale nemusí byť vymedzená v predmete činnosti v obchodnom alebo inom registri a nemusí ísť ani o činnosť vyvíjanú podnikateľsky. Musí ísť o sústavne vykonávanú činnosť, ktorá je organizovaná právnickou, prípadne fyzickou osobou v určitej prevádzke. 22. V danom prípade má žalobca v predmete činnosti podľa výpisu z OR okrem iného zapísaný výkon činnosti strážnej služby v rozsahu podľa § 3 písm. a), b), c), d), e), f), g) h) zák. č. 473/2005 Z.z.. V danom prípade škoda súvisela s prevádzkovou činnosťou žalobcu, nakoľko bola spôsobená na majetku neznámou osobou v objekte, ktorého stráženie a ochranu žalobca zabezpečoval. Stráženie objektu sa vykonáva ako súbor časove a personálne organizovaných činností a v prípade krádeže dochádza k vzniku škody v závislosti od organizácie jednotlivých činností (napr. pochôdzky, usmerňovanie pohybu osôb a pod.), ktoré majú zabrániť k nedovolenému vniknutiu nepovolených osôb do stráženého objektu. Prevádzkovú činnosť žalobcu tvorí vykonávanie ochrany majetku pred osobami, ktoré by sa ho chceli nedovolene zmocniť alebo inak ohroziť chránený záujem. 23. Keďže sa jedná o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou nebolo možné skúmať porušenie nejakej povinnosti žalobcom ani skúmať, či spôsobenie škody bolo zavinené alebo nie, nakoľko pre naplnenie podmienok pre vznik tejto zodpovednosti stačilo, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou žalobcu, čo v konaní bolo preukázané. Ide o zodpovednosť objektívnu bez ohľadu na zavinenie kohokoľvek. Možnosť zbavenia sa zodpovednosti zákon obmedzuje na prípady, kedy škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. Preukázanie týchto skutočnosti je na zodpovednom prevádzkovateľovi. Neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke, je treba rozumieť živelnú udalosť, ktorá nemohla byť odvrátená, a to ani pri vynaložení takého úsilia, ktoré by bolo potrebné vynaložiť. Odvolací súd má za to, že v danom prípade neprichádza do úvahy liberácia žalobcu, nakoľko tento v konaní ani nepreukazoval, že by škoda mala byť spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného, pričom je to práve prevádzkovateľ, ktorý má tieto skutočnosti preukazovať, aby sa zbavil zodpovednosti za škodu. Ako však už bolo vyššie spomenuté, krádež neznámym páchateľom, na ktorú poukazoval žalovaný, nemožno považovať za neodvrátiteľnú udalosť, keďže nepozorované vniknutie páchateľa do stráženého objektu je závislé od organizovania prevádzkovej činnosti žalobcu. 24. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozhodnutia slovenských súdov v inej veci, odvolací súd konštatuje, že právnym názorom vysloveným v týchto rozhodnutiach nie je viazaný. Navyše v uvedených prípadoch bola žalobcom poisťovňa (t.j. osoba, ktorá vystupuje v tomto konaní ako žalovaný), na ktorej spočívalo bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, a teda mala povinnosť uviesť relevantné skutočnosti zakladajúce opodstatnenosť žalobného nároku. V uvedených konaniach bola primárne riešená otázka porušenia povinnosti žalovaného pri výkone strážnej služby a žiadna zo strán nenamietala vyriešenie otázky, či v danom prípade ide o prevádzkovú činnosť prevádzkovateľa strážnej služby. 25. V súvislosti s petitom žaloby, v ktorom žalobca navrhol, aby žalovaný plnil žalobcovi k rukám tretej osoby - poškodeného, odvolací súd uvádza, že spoločnosť YIT Slovakia a. s. (predtým YIT Reding a.s.) je len platobným miestom, pričom táto skutočnosť nemá žiaden dopad na procesné ani hmotné práva a povinnosti tretích osôb. 26. Podľa § 822 OZ z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá. 27. Podľa § 823 OZ náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. 28. Žalobca si navrhovaným petitom uplatnil nárok, ktorý vyplýva z citovaných ustanovení a plnením žalovaného do rúk poškodeného dôjde k výkonu práva poisteného, aby poistiteľ za neho nahradil škodu, za ktorú zodpovedá, nakoľko poškodený nemá priamy nárok voči poisťovni. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, preto v súlade s ustanovením § 388 CSP odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 29. Podľa čl. 10 ods. 4 Všeobecných poistných podmienok Poistenie podnikateľov Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou a zodpovednosti za výrobok: Pri dojednaní poistenia zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkovou činnosťou plnenie je splatné do pätnástich dní akonáhle poistiteľ skončil šetrenie nutné na zistenie rozsahu povinnosti poisteného poskytnúť náhradu škody. 30. Listom zo dňa 10.01.2013 žalovaný oznámil žalobcovi výsledok ukončenia likvidácie, a teda k plneniu malo dôjsť najneskôr dňa 25.01.2013. Nakoľko žalovaný svoju povinnosť nesplnil, odo dňa 26.01.2013 sa dostal do omeškania a žalobcovi tak od tohto dátumu patria úroky z omeškania. 31. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. 32. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. 33. Žalovaný bol ku dňu 26.10.2013 v omeškaní, kedy základná úroková sadzba ECB bola 0,25 %, a preto žalobcovi patrí úrok z omeškania podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. vo výške 9,25 %. Nakoľko si však žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne, odvolací súd mu v zmysle zásady iudex ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán) priznal takto uplatňovanú výšku príslušenstva pohľadávky. 34. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP. Plný úspech vo veci mal žalobca, preto mu odvolací súd priznal plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. 35. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 36. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 37. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).