Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/324/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213214599 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1213214599.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobkyne: B. V., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. V. A., Za I. XX, zast. Mgr. Ľudovítom Paulovičom, advokátom v Lučenci, M. Rázusa 19, proti žalovanému: Slovenský plynárenský priemysel a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 44/a, IČO: 35 815 256, zast. MGA IURIS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pri Starej Prachárni 10, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, zast. JUDr. Dagmar Kubovičovou, advokátkou v Bratislave, Nám. Biely Kríž 3, o mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 30. júna 2017 č.k. 16C/106/2013-219 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že priznal žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2/Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 13.05.2013 domáhala od žalovaného mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 16C/106/2013-151 zo dňa 27.01.2014, ktorým žalobu žalobkyne zamietol a zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov právneho zastúpenia. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5Co/292/2014-177 zo dňa 28.07.2015 rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil a v časti o náhrade trov právneho zastúpenia rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozsudku sa odvolací súd stotožnil s odvolacími námietkami žalobkyne, podľa ktorých súd nesprávne postupoval, keď pri rozhodovaní o danosti dôvodov hodných osobitného zreteľa nesprávne zohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa využila svoje procesné právo nechať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom. Tiež sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nedostatočne zaoberal posúdením uplatňovaných a priznaných trov konania z hľadiska ich účelnosti podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď neskúmal, či žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného vzhľadom na predmet svojej činnosti disponujú odborne zameranými zamestnancami, ktorými sa mohli dať v konaní zastúpiť. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v časti o náhrade trov konania žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec v rozsahu zrušenia podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3/Na základe právneho názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd doplnil dokazovanie a preskúmal spôsobilosť žalovaného a intervenienta na strane žalovaného nechať sa v konaní zastúpiť svojimi zamestnancami. Z podania žalovaného zo dňa 30.11.2015 vyplýva, že nemá zriadené právne oddelenie, ktorého zamestnanci by mali vo svojej pracovnej náplni oprávnenie zastupovať odporcu pred súdmi vo veciach práva sociálneho zabezpečenia a v agende úrazov a chorôb z povolania. Intervenient na strane žalovaného vo svojom podaní zo dňa 10.12.2015 uviedol, že vec, ktorá je predmetom tohto konania, spadá do pôsobnosti organizačnej zložky Sociálnej poisťovne - pobočka Bratislava. Táto organizačná zložka nemá zriadené právne oddelenie. Nemá zriadený ani iný útvar, v ktorom by boli zamestnanci s právnickým vzdelaním, ktorých pracovnou náplňou je zastupovanie na súdoch vo veciach náhrad škôd na zdraví z pracovných úrazov a chorôb z povolania a vo veciach úrazového poistenia. Pobočka Bratislava zamestnáva na odbore úrazového poistenia dve osoby s právnickým vzdelaním, avšak na pozícií metodikov a nie ako právnikov. Ich pracovnou náplňou nie je zastupovanie zamestnávateľa na súdoch, nie sú oprávnení k zastupovaniu na súdoch v predmetnej veci a nie sú takto ani odborne zameraní. 4/Súd prvej inštancie potom uznesením č.k. 16C/106/2013-189 zo dňa 25.01.2015 rozhodol tak, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného náhradu trov právneho zastúpenia. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5Co/315/2016-121 zo dňa 24.08.2016 uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie konštatujúc, že súd síce zabezpečil vyjadrenie žalovaného a intervenienta na strane žalovaného k otázke, či disponujú odborne zameranými zamestnancami, ktorými by sa mohli dať v konaní zastúpiť, avšak žalobkyňu s obsahom predmetných vyjadrení neoboznámil a nedal jej možnosť sa k týmto stanoviskám vyjadriť, čím jej odňal možnosť konať pred súdom. 5/Súd prvej inštancie potom zaslal dňa 21.10.2016 predmetné vyjadrenie žalovaného a vyjadrenie intervenienta na strane žalovaného žalobkyni. Právny zástupca žalobkyne predmetné vyjadrenia prevzal dňa 31.10.2016 a do dnešného dňa k nim nezaslal žiadne vyjadrenie. 6/Právny zástupca žalobkyne požiadal, aby v prípade neúspechu žalobkyne súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 150 O.s.p., (teraz § 257 C.s.p.) nakoľko žalobkyňa je invalidná dôchodkyňa a prípadná povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia by jej spôsobila vážne problémy. Právny zástupca žalovaného ako aj právna zástupkyňa intervenienta na strane žalovaného si uplatnili náhradu trov právneho zastúpenia s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa je v konaní zastúpená právnym zástupcom, ktorý má vedieť po odbornej stránke posúdiť úspešnosť uplatňovaného nároku aj s prihliadnutím na výšku uplatňovanej náhrady. 7/Súd prvej inštancie v teraz napadnutom uznesení, ktorým opäť priznal žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného proti žalobkyni nárok na náhradu trov konanie v plnom rozsahu, konštatoval, že majetkové pomery žalobkyne vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa je invalidná dôchodkyňa, nemožno hodnotiť ako priaznivé. Samotná táto skutočnosť však nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý by súd žalovanému alebo intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznal. Zákon predpokladá, že musí ísť o celkom výnimočný prípad. Súd nepovažoval ani prejednávanú vec za v žiadnom ohľade výnimočnú a nenašiel v tejto súvislosti žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 CSP. Žalobkyňa sa domáhala náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, avšak k aplikácií ust. § 257 CSP nemožno paušálne pristupovať pri všetkých konaniach určitého druhu. 8/V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveného v rozsudku č. k. 5Co/292/2014-177 zo dňa 28.07.2015 súd skúmal i účelnosť uplatňovaných trov konania žalovaného a intervenienta na strane žalovaného. Žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorej predmet činnosti súvisí s predajom a distribúciou zemného plynu. Intervenient na strane žalovaného je Sociálna poisťovňa, ako osobitný subjekt zriadený zákon za účelom zabezpečenia sociálneho poistenia. Ani jeden z týchto subjektov nemá v predmete činnosti poskytovanie právnych služieb. Dopytom na oba subjekty súd zistil, že nemajú zriadené osobitné právne oddelenia, v ktorých by pracovali zamestnanci, ktorých náplňou práce je zastupovanie týchto subjektov v konaní pred súdmi vo veciach pracovnoprávnych a veciach sociálneho zabezpečenia. S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia, ktoré žalovanému ako aj intervenientovi na strane žalovaného vznikli tým, že sa v konaní nechali zastupovať právnym zástupcom z radov advokátov, nemožno považovať za neúčelné alebo nepotrebné na uplatňovanie alebo bránenie práva proti žalobkyni. Žalovaný ako aj intervenient na strane žalovaného nedisponujú personálnymi kapacitami, ktoré by im umožňovali poveriť svojho zamestnanca ich zastupovaním v tomto súdnom konaní. 9/Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobníčka. Podľa nej sa súd prvej inštancie nesprávne vyporiadal s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, za ktoré považovala samotný charakter konania o náhradu škody na zdraví, spôsobenej jej v dôsledku vykonávania práce nariadenej pre žalovaného, jej zlý zdravotný stav, postoj žalovaného ako aj intervenienta, ktorý spôsobil komplikácie pri priznávaní základného odškodnenia, nepriaznivú sociálnu situáciu žalobníčky na jednej strane a majetkové pomery žalovaného a intervenienta na druhej strane. Žalovaný i intervenient na jeho strane sú pritom organizáciami, ktoré z hľadiska komplexnosti právnych vzťahov, do ktorých bežne pri svojej činnosti prichádzajú, disponujú aj vzdelanými a odborne zameranými vlastnými zamestnancami, ktorí sú spôsobilí v konaní stranu zastupovať a zabrániť tak vzniku neprimeraných trov právneho zastúpenia. Vyjadrenia žalovaného zo dňa 30. 11. 2015 ako aj intervenienta zo dňa 10. 12. 2015 považovala žalobníčka za účelové, keďže obidvaja patria medzi najväčších zamestnávateľov na Slovensku. Okolnosti prípadu sú podľa žalobníčky jednoznačne dôvodmi, ktoré mali súd prvej inštancie viesť k posúdeniu prípadu ako hodného osobitného zreteľa. Povinnosť žalobníčky znášať trovy konania žalovaného a intervenienta vzhľadom na okolnosti celkového priebehu jej odškodnenia a najmä s prihliadnutím na majetkové pomery účastníkov sa javí ako krajne nespravodlivá, ba až neľudská. Rovnako poukázala na skutočnosť, že v prípade nepriznania náhrady trov konania žalovanému a intervenientovi nemôže byť spôsobená žiadna ujma, vzhľadom na ich zverejnené zisky po zdanení za rok 2016. Napadnuté rozhodnutie tiež žalobkyňa považovala za nedostatočne zdôvodnené. Z vyššie uvedených dôvodov navrhla žalobníčka, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 10/Žalovaný sa k tomuto odvolaniu žalobkyne už písomne nevyjadril, intervenient na strane žalovaného vo vyjadrení považoval právo zvoliť si právneho zástupcu z radov advokátov v smere účinného bránenia práva pri nakladaní s verejnými prostriedkami za celkom legitímne. Skutočnosť, že žalobkyňa je invalidnou dôchodkyňou, ani majetkové pomery žalovaného a intervenienta, nie je možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa. Za takýto dôvod nemožno považovať ani samotný charakter prejednávanej veci, pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu, aby súd nepriznával náhradu trov konania v takomto druhu veci, bolo by to zakotvené v novej právnej úprave procesného poriadku. Žalobkyňa nie je trestaná za využitie svojich práv, mala by však niesť zodpovednosť za nedôvodné vedenie súdneho sporu. Intervenient preto navrhol potvrdenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. 11/Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne dôvodné nie je. 12/Podľa § 255 ods. 1 CSP strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Uvedené zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania (zásadu úspechu), čo znamená, že strana, ktorá mala vo veci plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Táto zásada platí ako v konaní pred prvoinštančným súdom, tak aj v odvolacom konaní, pričom každé štádium konania sa neposudzuje osobitne, ale podľa úspechu vo veci. 13/Za určitú výnimku z tejto zásady možno považovať ustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, výnimočne súd náhradu trov konania neprizná. V súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 150 O.s.p. platného a účinného do 30. júna 2016 bola prax všeobecných súdov jednotná v názore, že „aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 14/99 z 1. 9. 2000). 14/V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010 či sp. zn. 3 M Cdo 46/2012) ustanovenie § 150 O.s.p. (a ani dnes ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku) nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 CSP preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Účastníkovi (od 1. júla 2016 strane sporu), ktorý mal vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. 15/K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody (pozri k tomu bližšie napr. Mazák, J., Šoltýs, Ľ.: Trovy konania v civilnom procese. Bratislava, Slovenská advokátska komora. 1997, s. 95). Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania, ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nálezy Ústavného súdu Českej republiky vo veciach sp. zn. III. ÚS 727/2000 sp. zn. III. ÚS 292/07 či sp. zn. I. ÚS 303/12). 16/Žalobkyňa považovala za dôvod hodný osobitného zreteľa samotný charakter konania o náhradu škody na zdraví, spôsobenej jej v dôsledku vykonávania práce nariadenej pre žalovaného, jej zlý zdravotný stav, postoj žalovaného ako aj intervenienta, ktorý spôsobil komplikácie pri priznávaní základného odškodnenia, nepriaznivú sociálnu situáciu žalobníčky na jednej strane a majetkové pomery žalovaného a intervenienta na druhej strane, ako i skutočnosť, že žalovaný i intervenient na jeho strane sú organizáciami, disponujúcimi vzdelanými a odborne zameranými vlastnými zamestnancami, ktorí sú spôsobilí v konaní stranu zastupovať a zabrániť tak vzniku neprimeraných trov právneho zastúpenia. 17/Odvolací súd odvolateľkou označené dôvody hodné osobitného zreteľa však za dôvody takéhoto charakteru nepovažuje. Strane sporu, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Nepriaznivá sociálna situácia žalobkyne na jednej strane a majetkové pomery žalovaného a intervenienta na druhej strane tiež nie sú dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý by súd žalovanému alebo intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznal, keď rozhodovanie o trovách konanie je ovládané predovšetkým zásadou zodpovednosti za výsledok konania (zásadou úspechu v spore). I keď žalovaný resp. intervenient disponuje zamestnancami s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa v odbore právo, je oprávnený v spore so špecifickým predmetom dať sa zastúpiť advokátom. Posudzovanie účelnosti uplatnených trov právneho zastúpenia bude pritom predmetom osobitného rozhodovania súdneho úradníka o rozsahu priznaných trov konania (§ 256 ods. 2 CSP). Len pre úplnosť poukazuje odvolací súd na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky v jeho rozhodnutí, v zmysle ktorého zo žiadnych ustanovení ústavy ani Občianskeho súdneho poriadku (pozn. v súčasnosti CSP) nemožno vyvodiť záver, že by účastníkovi konania (konkrétne v prerokúvanej veci právnickej osobe súkromného práva), ktorý má zamestnancov s právnickým vzdelaním a napriek tomu si zvolí zástupcu z radov advokátov, nemala byť priznaná náhrada trov konania. Za účelne vynaložené trovy konania podľa § 142 ods. 1 OSP ( pozn. v súčasnosti § 251 CSP) možno pokladať iba také, ktoré museli byť procesnou stranou nevyhnutne vynaložené na to, aby mohla riadne obhajovať svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo na príslušnom súde. Trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka (strany sporu) advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva na súde. Iba v celkom výnimočných situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 264/2016 zo 17. augusta 2016). 18/Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Súdny úradník bude rozhodovať okrem trov prvoinštančného konania i o trovách predchádzajúceho odvolacieho konania. 19/V odvolacom konaní úspešnému žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného odvolací súd priznal plnú náhradu trov konania (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 20/Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho senátu prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)(§ 428 CSP).