Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/77/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214220983 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1214220983.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej vo veci žalobcov: 1/ Q. M., N.. XX.XX.XXXX, A.: K. XX, A., 2/ N. V., N.. XX.XX.XXXX, A.: K. X, A. - R., Č. T., obaja v zast.: Prosman a Pavlovič, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: Groupama Garancia poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 47 236 060 Miletičova 21, Bratislava, v zast.: JAVOR-TOKÁR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, o zaplatenie 3.569,22 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k.: 50C/239/2014-115 zo dňa 03.07.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému na účet JAVOR-TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., náhradu trov konania vo výške 1003,28 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 488, § 788 ods. 1, 3, § 794 ods. 1, 2, § 817 ods. 1, 2, § 50 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka a vecne tým, že žalobcovia v 1/ a 2/ (ďalej aj ako „navrhovatelia“) sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 19.06.2014 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného (ďalej aj ako „odporca“) uhradiť navrhovateľom v 1. a 2. rade každému sumu 1.784,61 € spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 29.07.2012 do zaplatenia a uhradiť im trovy konania titulom úhrady poistného. 3. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania, ich písomnými podaniami, uznesením Okresného súdu Topoľčany č. k. 10D/245/2012-168, D not 127/2012, zmluvou o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo č. XXXX XXXX XX T., listami zo dňa 19.02.2014, 04.03.2014, 27.03.2014, 07.04.2014, 12.04.2014, 13.07.2012, zdravotnou dokumentáciou N.. C. M., úmrtným listom C. M., Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie VPPŽP- CŽP-1/03, Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie k spotrebiteľskému úveru - 2004/1(VPP PSÚ), žiadosťou o poistné plnenie zo dňa 27.03.2014, poistnou zmluvou č. XX/XXXX a ďalšími listinami a dospel k tomuto skutkovému a právnemu stavu veci : 4. Dňa 30.06.2010 bola uzatvorená medzi OTP Banka Slovensko, a.s. (ďalej len "banka") a C. M., N.. F. XX.XX.XXXX, C. A. K. XX, C.P. (ďalej len dlžník") zmluva o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo č. XXXX XXXX XX T., z obsahu ktorej vyplýva, že banka sa zaviazala poskytnúť poistenému bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 10.000 €. 5. Dňa 30.12.2008 bola uzavretá poistná zmluva medzi OTP Bankou Slovensko, a.s. a OTP Garancia životná poisťovňa, a.s. č. XX/XXXX, obsahom ktorej bolo skupinové rizikové životné poistenie s pripoistením trvalých následkov úrazu pre klientov, ktorí čerpajú spotrebný úver v OTP Banka Slovensko, a.s.. Pre rizikové poistenie a úrazové pripoistenie dojednané v tejto zmluve platia ustanovenia Občianskeho zákonníka, Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie VPP-GZP-1/03 platnosť od 01.07.2003, Všeobecné poistné podmienky pre úrazové pripoistenie VPPUP-GZP-2/03 platnosť od 01.07.2003. 6. Podľa úmrtného listu C. M., N.. F. XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX zomrel. 7. Podľa uznesenia Okresného súdu Topoľčany č. k. 10D/245/2012-168, D not 127/2012 navrhovatelia sú dedičmi po C. M.. 8. Z listu o prehliadke mŕtveho súd zistil, že príčinou smrti neb. C. M. bol mozgový infarkt - centrála smrť, pričom ako príčina smrti podľa klinického nálezu bola : a) choroba ktorá priamo privodila smrť - vdýchnutie obsahu žalúdka, b) predchádzajúce príčiny - mozgový infarkt, c) AS celebrovascularis a ako iné závažné chorobné stavy a zmeny - ischemická choroba srdca. 9. Dňa 30.04.2012 bolo právnemu predchodcovi odporcu doručené oznámenie poistnej udalosti - a to úmrtie poisteného C. M., kde v prípade úmrtia v dôsledku smrti navrhovateľ uviedol , že k poistnej udalosti došlo v dôsledku choroby a to : mozgový infarkt. 10. Dňa 27.03.2012 požiadal právny zástupca i navrhovateľky v 2. rade odporcu o poistné plnenie. 11. Dňa 13.07.2012 odporca oznámil navrhovateľke v 2. rade, že nebola splnená podmienka na vyplatenie poistného podľa čl. 6 ods. 2 poistnej zmluvy, nakoľko zo zdravotnej dokumentácie neb. C. M. vyplýva, že išlo o smrť dôsledkom mozgového infarktu, že išlo o závažné kardiálne ochorenia. 12. Dňa 12.04.2014 odporca oznámil navrhovateľke v 2. rade, že na základe jej emailovej žiadosti zo dňa 04.03.2014 dal prešetriť revíznej lekárke u odporcu, či bola určená príčina úmrtia neb. C. M.K. správna, pričom bolo konštatované, že podľa súdneho lekára a so záverov pitvy je nespochybniteľné, že pád, ktorý utrpel neb. C. M. a pri ktorom si udrel koleno, bol spôsobený stratou vedomia a nie opačne, aby sa pádom uvoľnil trombus z cievy. Navyše bolo preukázané vážne poškodenie srdca, poruchy srdcového rytmu, išlo teda o koincidenciu vážnych ochorení srdca ktoré spôsobili také závažné poruchy mozgovej činnosti, ktoré neboli zlučiteľné so životom. 13. Listom zo dňa 07.04.2014 odporca právnemu zástupcovi navrhovateľov oznámil, že poistiteľ si splnil všetky svoje informačné povinnosti v súlade s § 788 Obč. zákonníka, keď nad rámec tohto bola poistenému poskytnutá osobitná informácia o zmluvnom dojednaní poistenia pre spotrebiteľské úvery do výšky 13.000 €, ktoré poistený prevzal a súhlasil s nimi. Obsahom poskytnutej informácie bola aj skutočnosť, že z poistenia je poisťovateľ povinný poskytnúť jednorazové plnenie za smrť poisteného z akejkoľvek príčin za podmienky, že sa príznaky choroby v dôsledku ktorej došlo k úmrtiu poisteného po prvýkrát prejavili najmenej 6 mesiacov po dátume začiatku poistenia. 14. Podľa potvrdenia OTP Banka Slovensko, a.s. zo dňa 06.02.2013 zostatok pohľadávky ku dňu smrti poručiteľa ( N.. C. M.) ku dňu 23.04.2012 činila sumu 4.558,39 €. 15. Podľa vyjadrenia V.. A.. V. A. - z interného oddelenia Polikliniky M. zo dňa 06.11.2013 na základe žiadosti navrhovateľky v 2. rade "...podľa pitevného protokolu je dôležitou pitevnou skutočnosťou opuch mozgu (otok mozku) ... smrť pri poúrazovom opuchu mozgu a pokiaľ bol pacient v bezvedomí, je najpravdepodobnejšou skutočnou príčinou smrti. Ostatné okolnosti nadviazali na základnú príčinu...". 16. Navrhovatelia na podanom návrhu zotrvali, keď súdu uviedli, že poistná udalosť nenastala následkom dlhodobej choroby ich otca, odkázali na odborné lekárske vyjadrenie zo dňa 06.11.2013 a ďalej uviedli, že poistná zmluva bola uzatvorená medzi právnym predchodcom odporcu a bankou, teda účastníkom tejto zmluvy nebol právny predchodca navrhovateľov, a tak podmienka v poistnej zmluve v zmysle čl. 6 bod 2 poistnej zmluvy mu nebola známa, preto nemôže byť preňho ani záväzná. Keďže poručiteľ nebol informovaný pri uzatváraní úverovej zmluvy o obsahu poistnej zmluvy, poukázali na neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov poistného vzťahu. Spochybnili, či pri uzatváraní úverovej zmluvy bol zisťovaný zdravotný stav otca navrhovateľov, ako i to, či mu boli skutočne odovzdané všeobecné podmienky a informácia o zmluvnom dojednaní poistenia pre spotrebiteľské úvery do výšky 13.000 €. 17. Odporca žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný s poukazom na to, že poistná zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou. Poukázal čl. VI. bod 5 úverovej zmluvy, keď dlžník svojím podpisom potvrdil, že bol oboznámený s Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie VPP-GZP-1/03, Všeobecnými poistnými podmienkami pre úrazové pripoistenie VPPUP-GZP-2/03 a Informáciou o zmluvnom dojednaní poistenia pre spotrebiteľské úvery do výšky 13.300 € vrátane, tieto prevzal a súhlasí s nimi. 18. Na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového a právneho stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrhu navrhovateľov nie je možné vyhovieť. 19. V konaní mal súd preukázané, že dňa 30.06.2010 uzatvoril C. M., N.. F. XX.XX.XXXX, C. A. K. XX, C. s OTP Bankou Slovensko, a.s. zmluvu o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo Č.. XXXX XXXX XX T. a v rámci tejto zmluvy bol mu poskytnutý úver vo výške 10.000 €, ktorý bol skupinovo poistený pre prípad smrti na základe poistnej zmluvy uzatvorenej medzi touto bankou a Groupama životnou poisťovňou, a.s. ako právnym predchodcom odporcu. 20. V konaní mal súd ďalej preukázané, že dňa 30.12.2008 bola uzavretá poistná zmluva medzi OTP Bankou Slovensko, a.s. a OTP Garancia životná poisťovňa, a.s. č. XX/XXXX, obsahom ktorej bolo skupinové rizikové životné poistenie s pripoistením trvalých následkov úrazu pre klientov, ktorí čerpajú spotrebný úver v OTP Banka Slovensko, a.s.. Pre rizikové poistenie a úrazové pripoistenie dojednané v tejto zmluve platia ustanovenia Občianskeho zákonníka, Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie VPP-GZP-1/03 platnosť od 01.07.2003, Všeobecné poistné podmienky pre úrazové pripoistenie VPPUP-GZP-2/03 platnosť od 01.07.2003 a že čl. 5 bod 2 tejto poistnej zmluvy poistné plnenie (dojednanú poistnú sumu) vyplatí poisťovateľ iba za predpokladu, že sa príznaky choroby, v dôsledku ktorej došlo k úmrtiu poisteného, po prvýkrát prejavili najmenej 6 mesiacov po dátume začiatku tohto poistenia. Splnenie podmienky 6 mesiacov trvania poistenia po dátume začiatku poistenia sa nevyžaduje, ak k úmrtiu došlo výlučne z dôvodu úrazu, ktorý poistený utrpel po začiatku poistenia. 21. V konaní neboli medzi účastníkmi sporné skutočnosti, a to, že dňa XX.X.XXXX C. M., otec navrhovateľov zomrel na infarkt a že navrhovatelia ako dedičia požiadali odporcu o poistné plnenie v súlade s uzatvorenou úverovou zmluvou, pričom výšku zostatku poistného plnenia preukazovali konkrétnym vyčíslením zo strany banky po odúčtovaní všetkých platieb a poplatkov, teda sumy, ktorej sa v tomto konaní domáhajú od odporcu, ako aj skutočnosti, že odporca viackrát písomne poistné plnenie navrhovateľom odmietol uhradiť. 22. V predmetnej veci bolo úlohou súdu posúdiť nárok navrhovateľov z úverovej zmluvy a poistnej zmluvy, pričom súd mal primárne posúdiť neprijateľnú podmienku dohodnutú v úverovej zmluve v čl. VI. ods. 2 podľa § 52 a nasl. Obč. zákonníka a následne priznať navrhovateľom vyčíslené poistné plnenie, ktoré im odporca odmieta vyplatiť. 23. V danej veci súd uvádza, že vyššie uvedená úverová zmluva uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka je zmluvou spotrebiteľskou a teda podlieha preskúmaniu platnosti zo zákona v prospech spotrebiteľa. 24. Je nesporné tiež, že vyššie uvedená poistná zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou, tak ako to uviedol odporca, pretože je uzatvorená medzi dvoma právnickými osobami - podnikateľmi ( § 52 ods. 3 a 4 Obč. zákonníka). 25. V prejednávanej veci sa navrhovatelia domáhali od odporcu úhrady zostatku poistného plnenia na základe uzatvorenej poistnej zmluvy medzi bankou a poisťovňou s poukazom na ust. § 52 a nasl. Obč. zák., keď majú za to, že táto zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku v čl. 6 ods. 2 týkajúcu sa obmedzenia poistného plnenia, keď navyše nebol ich otec pri uzatváraní úverovej zmluvy oboznámený s obsahom tejto poistnej zmluvy a domáhali sa vyplatenia zostatku poistného plnenia podľa § 817 Obč. zákonníka aj z dôvodu, že neb. C. M. zomrel následkom úrazového mechanizmu a nie následkom závažného kardiálneho ochorenia, ako aj, že odporca dôsledne neskúmal zdravotný stav nebohého pred uzatvorením úverovej zmluvy. 26. Pri začatí konania je potrebné diferencovať medzi aktívnou a pasívnou legitimáciou. Aktívnou legitimáciou disponuje navrhovateľ, žalobca konania, ktoré je subjektom práva uvedeného v návrhu a uplatňovaného cestou aplikácie. Naopak, pasívna legitimácia prináleží odporcovi, žalovanému, ktorý je subjektom povinnosti požadovanej v návrhu konania. 27. V danej veci súd uvádza, že úlohou súdu bolo predovšetkým skúmať vecnú legitimáciu odporcu, keď navrhovatelia poukázali na neplatnosť časti poistnej zmluvy, ktorú označili ako zmluvu spotrebiteľskú. Keďže účastníkom tejto poistnej zmluvy právny predchodca navrhovateľov nebol a poistná zmluva bola uzatvorená medzi dvomi právnickými osobami konajúcimi v rámci svojej obchodnej činnosti, nejedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, preto v tejto časti návrhu súd platnosť či neplatnosť poistnej zmluvy neskúmal. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že navrhovatelia poukazujú aj na to, že poručiteľ nebol pri uzatváraní úverovej zmluvy oboznámený o obsahu poistnej zmluvy, ide teda o neprijateľnú podmienku. V danej veci súd uvádza, že pokiaľ sa navrhovatelia v konaní domáhajú aj určenia neprijateľnej podmienky podľa úverovej zmluvy, odporca nie je v tomto konaní pasívne legitimovaný, pretože pasívne legitimovaným v tomto spore by bol druhý účastník úverovej zmluvy, teda banka. 28. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak navrhovateľ žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd návrh zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale navrhovateľ za odporcu neoznačil. 29. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v konaní zamerané aj na povinnosť odporcu uhradiť zostatok poistného plnenia podľa § 817 Obč. zákonníka, keď mal preukázané, že neb. C. M. ako poistený dňa XX.XX.XXXX zomrel následkom infarktu. V konaní zostalo medzi účastníkmi sporné, či bol odporca resp. banka povinní skúmať zdravotný stav poisteného, či zomrel následkom úrazového mechanizmu alebo následkom závažného kardiálneho ochorenia. 30. Ako vyplýva z listu o prehliadke mŕtveho príčinou smrti neb. C. M. bol mozgový infarkt - centrála smrť, pričom ako príčina smrti podľa klinického nálezu bola : a) choroba ktorá priamo privodila smrť - vdýchnutie obsahu žalúdka, b) predchádzajúce príčiny - mozgový infarkt, c) AS celebrovascularis a ako iné závažné chorobné stavy a zmeny - ischemická choroba srdca. 31. V konaní navrhovatelia nesúhlasili s tvrdením odporcu, že smrť neb. C. M. nastala v dôsledku choroby srdca a poukázali na závery lekárskych správ, najmä správy zo dňa 06.11.2013. Odporca v tejto časti navrhol prípadné znalecké dokazovanie, avšak právny zástupca navrhovateľov na pojednávaní dňa 24.04.2013 uviedol, že znalecké dokazovanie považuje za nehospodárne a neúčelné a na pojednávaní dňa 03.07.2015 ďalšie dokazovanie vo veci nenavrhoval. 32. Pokiaľ ide o skúmanie zdravotného stavu neb. C. M., v tejto časti dokazovania mal súd preukázané, jednak, že podľa čl. 2 bod 6 VPPŽP-CˇYP-1/03 si poisťovateľ vyhradil oprávnenie (nie povinnosť) skúmať zdravotný stav koho poisťuje a jednak, že podľa čl. 2 bod 1 poistnej zmluvy bolo poistenie uzatvorené bez skúmania zdravotného stavu poistených a poisťovateľ v prípade poistnej udalosti si nebude uplatňovať právo odstúpiť od zmluvy pri nepravdivom a neúplnom zodpovedaní na otázky o zdravotnom stave ( § 802 Obč. zák. ). V danej veci podľa názoru súdu je výlučným oprávnením odporcu stanoviť vo všeobecných podmienkach podmienky pri preskúmavaní zdravotného stavu klienta podľa § 788 Obč. zákonníka a prípadný rozpor medzi všeobecnými podmienkami a konkrétnou poistnou zmluvou je oprávnený spotrebiteľ právne napadnúť, avšak za podmienky, že odporca je v konaní pasívne legitimovaný. 33. K preskúmaniu povinnosti odporcu informovať poisteného o obsahu poistnej zmluvy súd uvádza, že neb. C. M. bol v záväzkovom vzťahu s bankou, ktorá ho o poistnej zmluve informovala a ktorá ho oboznámila s obsahom všeobecných poistných podmienok, ako aj s informáciou o zmluvnom dojednaní poistenia pre spotrebiteľské úvery do výšky 13.000 €, bolo preto v záujme navrhovateľov v tomto konaní uniesť dôkazné bremeno. Len tvrdenia navrhovateľov, že neb. C. M. obsah poistnej zmluvy nebol predložený a že nemal žiadnu vedomosť o výluke v konaní nepostačujú. Faktom je, že neb. C. M. svojím podpisom všeobecné poistné podmienky vrátane ďalšej informácie prevzal, čo potvrdil svojím podpisom. Navrhovatelia ani v tejto časti dokazovania ďalšie dokazovanie nenavrhli a neprevzatie vyššie uvedených písomností v konaní iným spôsobom nepreukázali. 34. Ak navrhovatelia v konaní tvrdili, že neb. C. M. netrpel chorobou srdca pred poistnou udalosťou, uvedenú skutočnosť súdu dostatočným spôsobom nepreukázali, pričom bolo v ich záujme uniesť dôkazné bremeno a preukázať, že neb. C. M. netrpel chorobou srdca pred poistnou udalosťou, príp., že nešlo o smrť následkom mozgového infarktu na základe kardiocembolickej genézy a o také závažné ochorenie, následkom ktorého došlo k mozgovému infarktu a následnej smrti. Navrhovateľmi predložený listinný dôkaz - odborné stanovisko lekára zo dňa 06.11.2013, ktorým len predpokladane poukázal na nesprávne závery z pitevnej správy o príčine smrti neb. C. M. nebol dostatočne presvedčivý tak, aby bol vyvrátený opak v konaní a odporcom navrhované prípadné znalecké dokazovanie navrhovatelia odmietli. 35. K prejednávanej veci súd prvej inštancie ešte uviedol, že podľa § 101 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. 36. Uvedené ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku upravujú tzv. procesné bremená, resp. povinnosti, a to povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený súdu. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou účastníkov konania a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, opierajúc sa o pravidlo "idem est non esse aut non probari" (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. 37. S poukazom na uvedené, tým, že právny zástupca navrhovateľov oprel nárok navrhovateľov o neplatnosť čl. 6 ods. 2 poistnej zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy a domáhal sa úhrady zostatku poistného s poukazom na ust. § 817 Obč. zákonníka, keď v konaní odporca nie je pasívne legitimovaný ako aj, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno, nebolo možné rozhodnúť v prospech navrhovateľov. Súd preto návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol a úspešnému odporcovi priznal trovy konania. 38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi priznal ich náhradu, ktorá spočíva z trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej pomoci po 131,13 € takto. 39. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/, ktorí žiadajú, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, resp. rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odvolatelia odôvodnili podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ a f/, § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. Odvolatelia nesúhlasia s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný v predmetnom spore nie je pasívne legitimovaný. Podľa názoru žalobcov im súd uprel právo na poistné plnenie, s odkazom na nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v predmetnom spore. Podľa názoru odvolateľov, pokiaľ ide o vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, veriteľovi už pred uzavretím zmluvy v prospech tretieho vznikne po vyjadrení jej súhlasu s touto zmluvou samostatné právo na plnenie od dlžníka, teda jednostranný a neodvolateľný nárok zo zmluvy. Odvolatelia ďalej poukazujú na to, že pre zmluvu v prospech tretieho, je charakteristické, že na základe právneho úkonu medzi veriteľom a dlžníkom vzniká právny pomer medzi dlžníkom a treťou osobou, ktorá sa stala dlžníkovým veriteľom. V rámci toho vzťahu je dlžník povinný plniť tretej osobe podľa zmluvy, pričom právo tretej osobe je priame a samostatné. Tretia osoba si svoje právo voči dlžníkovi môže uplatniť samostatne, bez pomoci a účasti veriteľa. Odvolateľ ďalej namieta, že s poukazom na ust. § 817 ods. 2, § 794 OZ, čl. VI bodu 1, 2 Úverovej zmluvy, čl. 1, čl. 6, čl. 7 ods. 2 Poistnej zmluvy žalobcom, ako oprávneným osobám vznikol voči žalovanému priamy a samostatný nárok na poskytnutie plnenia, t.j. žalobcovia boli aktívne vecne legitimovaný na podanie danej žaloby, pričom pasívna vecná legitimácia patrila výlučne žalovanému ako dlžníkovi. Žalobcovia opätovne zdôrazňujú, že poručiteľ, ani oni neboli účastníkmi Poistnej zmluvy, ktorá mala obsahovať v článku 6 bod 2 vyššie uvedenú výluku z poistného plnenia a obsah ktorej nebol žalobcom známy, keď táto nebola súčasťou úverovej zmluvy ani jej príloh, nebola súčasťou Všeobecných obchodných podmienok žalovaného ani všeobecných poistných podmienok Banky. Podľa žalobcov taktiež žalovaný v konaní nepreukázal, že obsahom informácie o zmluvnom dojednaní poistenia pri spotrebiteľskom úveru by bola aj informácia týkajúca sa vyššie uvedenej výluky z poistenia ani informáciu o zmluvnom dojednaní poistenia pre spotrebiteľské úvery nepredložil. Výluka na ktorú odkazuje poisťovňa podľa odvolateľov nebola do úverovej zmluvy inkorporovaná, poručiteľ s touto nevyslovil súhlas a teda nestala sa preňho právne záväznou. Žalobcovia namietajú, že súd prvej inštancie nesprávne zaťažil dôkazným bremenom vo vzťahu k vedomosti o výluke obsiahnutej v poistnej zmluve žalobcov. Žalobcovia namietajú, že pokiaľ mal súd za to, že v predmetnej veci je za účelom objasnenia sporných tvrdení nevyhnutné vykonať znalecké dokazovanie, mal tak s odkazom na vznesený návrh žalovaného učiniť. K odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ sa vyjadril žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania. Žalovaný poukazuje na to, že pokiaľ by išlo o neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve úverovej, tu nie je žalovaná pasívne legitimovanou osobou. Žalovaný ďalej namieta, že k zamietnutiu žaloby súdom prišlo z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcov. Žalovaný upozorňuje, že právny predchodca žalobcov s svojím podpisom úverovej zmluvy potvrdil, že bol s poistnou zmluvou ako aj s príslušnými poistnými podmienkami oboznámený, pričom v konaní nebol preukázaný opak. Žalovaný ďalej namieta, že z objektívnych dôkazov vyplýva, že príčinou smrti nebohého bol mozgový infarkt a rovnako tak je medzi účastníkmi nesporné, že príznaky tejto choroby sa u žalobcu objavili najmenej 6 mesiacov po začiatku poistenia. 40. K vyjadreniu žalovaného zaslali repliku vyjadrenia žalobcovia 1/ a 2/, ktorí tvrdia, že v zmysle právneho názoru súdu nebolo možné skúmať platnosť inkorporácie spornej výluky z poistného plnenia obsiahnutej v poistnej zmluve do úverovej zmluvy a to v dôsledku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Žalobcovi namietajú, že oboznámenie právneho predchodcu žalobcov s poistnými podmienkami musí vyslovene plynúť zo samotnej zmluvnej dokumentácie podpísanej právnym predchodcom žalobcov, resp. z jeho príloh. Žalobcovia zdôrazňujú, že predmetná výluka z poistného plnenia nebola žalobcom resp. právnemu predchodcovi žalobcov známa, keďže táto nebola súčasťou úverovej zmluvy ani jej príloh, nebola súčasťou Všeobecných zmluvných podmienok žalovaného ani všeobecných podmienok Banky. 41. K replike žalobcov 1/ a 2/, žalovaný dupliku vyjadrenia súdu nezaslal. 42 Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 43. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ je opodstatnené. 44. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu súdu prvej inštancie má za preukázané, že neb. C. M.Y. uzavrel dňa so spoločnosťou OTP Banka, a.s., zmluvu o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo (ďalej len ako „úver“), na základe ktorej OTP Banka, a.s., poskytla právnemu predchodcovi žalobcov 1/ a 2/ za podmienok dohodnutých v zmluve v jeho prospech bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 10.000 eur. Na základe tejto úverovej zmluvy, uzatvorili podľa § 788 a nasl. OZ, OTP Banka, a.s., a OTP Garancia životná poisťovňa, a.s., (Groupama Garancia poisťovňa, a.s. - žalovaný) poistnú zmluvu, ktorou bolo poručiteľovi poskytnuté poistenie jeho úveru. Žalovaný sa uzatvorenou poistnou zmluvou zaviazal v čl. 7 bod. 2 vyplatiť jednorázovo poistné plnenie, ak nastane poistná udalosť (tá nastala dňa XX.XX.XXXX, smrťou poručiteľa). Žalobcovia poistnú udalosť ohlásili žalovanému dňa 30.04.2012. Dňa 13.07.2012 žalovaný písomne oznámil žalobcom, že im nevzniklo právo na poistné plnenie podľa zmluvných dojednaní, na základe čoho sa obrátili na súd so žalobou o zaplatenie 3.569,22 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie ich žalobu zamietol, pričom konštatoval, že žalovaný nie je v spore pasívne legitimovanou stranou a žalobcovia neuniesli v konaní dôkazné bremeno. 45. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. 46. Žalobcovia v predmetnom konaní svojou žalobou žalujú žalovaného o splnenie povinnosti, zaplatiť im sumu 3.569,22 eur s príslušenstvom, titulom uzatvorenej poistnej zmluvy ich právneho predchodcu, ktorou bol (žalovaným) poistený jeho úver vo výške 10.000 eur, pre prípad ak nastane poistná udalosť. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že poistnou udalosťou zo dňa XX.XX.XXXX, žalobcom v zmysle § 817 ods. 2 OZ vzniklo voči žalovanému právo nárokovať si poskytnutie poistného plnenia. Žalovanému teda vznikla subjektívna povinnosť vyplývajúca mu z hmotného práva, na plnenie voči žalobcom. Skutočnosť, že vznikom poistnej udalosti vznikla žalovanému povinnosť na plnenie voči žalobcom, žalovaný počas celého konania nenamieta a tá nie je ani medzi stranami sporu sporná. 47. V nadväznosti na uvedené odvolací súd ďalej dodáva, že z napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, z akého dôvodu tento žalobu zamietol, či z dôvodu ním tvrdeného nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, alebo z dôvodu, že žalobcovia 1/ a 2/ neuniesli dôkazné bremeno. 48. Pretože tieto nedostatky sú zásadné a predstavujú prekážku preskúmateľnosti rozsudku pre nezrozumiteľnosť, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil /§ 389 ods. 1 písm. b) C.s.p./ a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie /§ 391 ods. 1 C.s.p. zachovávajúc podmienku dvojinštančnosti konania. 49. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne vec prejedná v súlade s právnym názorom a usmerneniami uvedenými v tomto rozhodnutí odvolacieho súdu a vo veci rozhodne tak, aby v prípade odvolacieho konania mohol odvolací súd preskúmať rozhodnutie súdu prvej inštancie, jeho právny názor, postupy a dôvody, na základe ktorých rozhodol. 50. O výške náhrady trov celého konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 51. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).