Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/287/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214220983 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1214220983.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcov: 1/ Q. M., N.. XX.XX.XXXX, A.: K.J. XX, C., X/Nina V., N.. XX.XX.XXXX, A.: K. X, A. - R., Č.Z. T., obaja zastúpení Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Hlavná 31, Trnava proti žalovanému: X. X. W. P..B.., pobočka poisťovne z iného členského štátu, V. XX, A., J.: XX XXX XXX, zastúpený: Q. - C., P. K., B..T..Y.., B. M. E. XX, A., o zaplatenie 3.569,22 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 50C/239/2014-238 zo dňa 02.05.2018, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému nárok na náhradu trov konania súd priznal v rozsahu 100%. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 488, § 788 ods. 1, 3, § 794 ods. 1, 2, § 793 ods. 1, § 797 ods. 2, 3, § 802 ods. 1, § 817 ods. 1, 2, § 50 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 19.06.2014 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného uhradiť im každému sumu 1.784,61 € spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 29.07.2012 do zaplatenia a uhradiť im trovy konania. 3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 50C/239/2014-115 zo dňa 03.07.2015 tak, že žalobu zamietol a žalobcom 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému na účet Q. - C. P. K., B..T..Y.., náhradu trov konania vo výške 1003,28 €. 4. Na odvolanie žalobcov súd druhej inštancie predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval a mal za preukázané, že neb. C. M. uzavrel dňa so spoločnosťou Y. A., P..B.. zmluvu o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo (ďalej len ako "úver"), na základe ktorej Y. A., P..B.., poskytla právnemu predchodcovi žalobcov 1. a 2. rade za podmienok dohodnutých v zmluve v jeho prospech bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 10.000 €. Na základe tejto úverovej zmluvy, uzatvorili podľa § 788 a nasl. OZ, Y. A., P..B.., P. Y. X. Ž. W., P..B.., (X. X. W., P..B.. - žalovaný) poistnú zmluvu, ktorou bolo poručiteľovi poskytnuté poistenie jeho úveru. Žalovaný sa uzatvorenou poistnou zmluvou zaviazal v čl. 7 bod. 2 vyplatiť jednorázovo poistné plnenie, ak nastane poistná udalosť (tá nastala dňa 23.04.2012 smrťou poručiteľa). Žalobcovia poistnú udalosť ohlásili žalovanému dňa 30.04.2012. Dňa 13.07.2012 žalovaný písomne oznámil žalobcom, že im nevzniklo právo na poistné plnenie podľa zmluvných dojednaní, na základe čoho sa obrátili na súd so žalobou o zaplatenie 3.569,22 € s príslušenstvom. Uviedol, že žalovaný je vo veci pasívne legitimovaný a keďže nie je zrejmé z rozsudku prvej inštancie či žalobu zamietol pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie alebo preto, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, vec vrátil súdu na ďalšie konanie. 5. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu opätovne vec prejednal dňa 26.01.2018 a dňa 02.05.2018 a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť z nasledujúcich dôvodov : 6. Žalobcovia v 1. a 2. rade na podanej žalobe zotrvali, uviedli, že poistná zmluva bola uzatvorená medzi právnym predchodcom odporcu a bankou, teda účastníkom tejto zmluvy nebol právny predchodca žalobcov, a tak podmienka v poistnej zmluve v zmysle čl. 6 bod 2 poistnej zmluvy mu nebola známa, preto nemôže byť preňho ani záväzná. Keďže poručiteľ nebol informovaný pri uzatváraní úverovej zmluvy o obsahu poistnej zmluvy, poukázali na neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov poistného vzťahu. Poukázali tiež na to, že poistná udalosť nenastala následkom dlhodobej choroby ich otca a odkázali na odborné lekárske vyjadrenie zo dňa 06.11.2013. Spochybnili, či pri uzatváraní úverovej zmluvy bol zisťovaný zdravotný stav otca žalobcov, ako i to, či mu boli skutočne odovzdané všeobecné podmienky a informácia o zmluvnom dojednaní poistenia pre spotrebiteľské úvery do výšky 13.000 €. 7. Súdu na pojednávaní dňa 02.05.2018 predložili lekárske vyjadrenie zo dňa 24.04.2014 V.. A.. A. V. z odbornej kliniky Polikliniky Viniční Brno, podľa ktorého pacient (neb. p. M.) užíval tzv. antikoaguačnú medikáciu Warfarin, ktorý výrazným spôsobom ovplyvňoval zrážanlivosť krvi, preto nemohol byť najpravdepodobnejšou príčinou smrti. Na mŕtvom tele patológ popísal jasné známky poúrazového nálezu, krvácanie v oblasti CNS. Na otázku či poisťovňa riadne preskúmala zdravotný stav chorého lekár uviedol, že keby poisťovací orgán zisťoval zdravotný stav neb. p. M.Á. pred uzatvorením poistnej zmluvy, musel by odmietnuť dotyčného pre neadekvátne vysoké riziko alebo mu mal patrične zvýšiť poisťovací poplatok vzhľadom na závažnosť rizika. Na záver uviedol, že je možné zo strany poisťovacej spoločnosti súdnou cestou napadnúť záver patológa ako "nezodpovedajúci skutočnosti", nie je možné založiť argumenty na číro špekulatívnych predstavách, ktoré plne korešpondujú s patologickým záverom. 8. Právny zástupca žalobcov v záverečnej reči zotrval na všetkých jeho vyjadreniach. Má za to, že v konaní sa ustálilo a medzi stranami nie je sporené, že žalovanému vznikla povinnosť na plnenie voči žalobcom a to z poukazom na čl. 6 bodu 2 úverovej zmluvy, § 817 ods. 2 O. z., čl. 1 až 6 poistenej zmluvy, čo nenamietal ani žalovaný. Nie je sporná ani výška rozdielu poistenej sumy a zostatku pohľadávky banky. Namietal však, že žalovaný až po rozhodnutí súdu o tomto konaní predložil listinný dôkaz, a to, informáciu o zmluvnom dojednaní poistenia pre spotrebiteľské úvery do výšky 13,300 €. Keďže túto listinu nepredložil žalovaný skôr, považuje ju za nedôveryhodnú a namieta takto predložený dôkaz z procesných dôvodov. Poukázal na skutočnosť, že aj napriek predloženej listine žalovaný stále nepreukázal, že by bola existencia spornej výluky poručiteľovi, resp. žalobcom známa. Na listine nie je podpis zomrelého a názov sa nezhoduje s názvom dokumentu v čl. 6 bod 5 úverovej zmluvy. Upozornil na to, že pri úverovej zmluve ako spotrebiteľskej zmluve sa uplatňuje zásada, že všetky podstatné práva a povinnosti musia byť obsiahnuté v základnom zmluvnom dokumente, ktorý spotrebiteľ podpisuje. V opačnom prípade ide o nepredvídateľné a prekvapivé zmluvné dojednania, ktoré nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ustanovenia zmluvy, ktoré iba odkazujú na listiny, ktoré neboli spotrebiteľovi známe a osobitne vyrokované a obsahujú prekvapivé klauzule bez riadnej inkorporácie zmluvy sú neplatné z dôvodu ich neprijateľnosť. Predmetná listina - informácia o zmluvnom dojednaní poistenia pre spotrebiteľské úvery do výšky 13.300 € nebola ani zverejnená vo VOP žalovaného. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu potom z predložených dôkazov vo veci zrejme nevyplýva, že by poručiteľ bol v čas a riadne informovaný o predmetnej výluke. Uvedené je tvrdením žalovaného, ktorý aj vo vyjadrení vo veci z 14.02.2018 uviedol, že poručiteľ bol o listinách obsahujúcich výluku riadne informovaný. Nakoľko ide o tvrdenia žalovaného, žalovaného ťaží dôkazné bremeno. Odkázal na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, podľa ktorej nemožno preukázať neexistenciu určitej skutočnosti, tzn. že ak žalovaný tvrdí, že poručiteľ o výluke vedel, musí uvedené preukázať. Má za to, že žalovaný doposiaľ dôkazné bremeno v tejto súvislosti neuniesol. Keďže z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že banka si neuplatňovala voči žalovanému nároky z poistnej zmluvy, ale tieto si vymáha voči žalobcom, má za to, že ide o konanie v rozpore z poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi. Banka a poisťovňa, teda žalovaný sú majetkovo prepojené osoby a celý vzťah ohľadom poistenia úveru napĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky, tak ako je vzťah nastavený. Podľa tohto mechanizmu banka nie je povinná uplatňovať si svoje nároky na vrátenie zostatkového úveru s poistného plnenia od poisťovne a poisťovňa, ktorá od banky dostala odplatu zinkasovanú od spotrebiteľa za poistenie úveru nikdy teda nebude donútená plniť lebo banka ju o to nepožiada. Žiadal tiež, aby súd prihliadol na § 54 ods. 2 O. z. v súvislosti s pasívnou vecnou legitimáciou, teda pokiaľ by mal súd pochybnosti o obsahu spotrebiteľskej zmluvy v časti nárokov žalobcov, mal by použiť súd priaznivejší výklad pre spotrebiteľa. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti potom možno ustáliť, či má súd za to, že sporná výluka bola riadne inkorporovaná do úverovej zmluvy a teda či bola záväzná pre poručiteľa. Pokiaľ by mal súd za to, že sporná výluka riadne inkorporovaná do úverovej zmluvy bola, žalobcovia súhlasia s návrhom protistrany zo dňa 24.04.2015 s návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania, na preukázanie príčiny smrti poručiteľa žalobcovia však majú za to, že súd nemá na spornú výluku prihliadať, teda ani na zdravotný stav poručiteľa potrebné skúmať nie je, nakoľko to nie je podstatné pre rozhodnutie vo veci. Keďže súd pred skončením dokazovania vo veci v rámci predbežného právneho posúdenia neuviedol či považuje výluku za riadne inkorporovanú do úverovej zmluvy, žalobcovia súhlasia s návrhom protistrany na vykovanie znaleckého dokazovania v súvislosti so skúmaním zdravotného stavu nebohého. 9. Z dôvodu právnej istoty doručili súdu na pojednávaní dňa 02.05.2018 vyjadrenie V.. A.. V. A. k vyjadreniu poisťovne X. X., z ktorého je opätovne zrejmé, že záver patológa vo veci smrti poručiteľa je označený ako nezodpovedajúci skutočnosti a teda, že patológ na mŕtvom pacientovi - poručiteľovi popísal jasné známky poúrazového nálezu. V.. A. tiež vo vyjadrení uviedol, že pacient užíval tzv. antikoagulačnú medikáciu Warfarin, ktorý výrazným spôsobom ovplyvňoval zrážanlivosť krvi, embolus v ACM sa mohol vytvoriť jedine ex post a preto nemohol byť najpravdepodobnejšou príčinou smrti. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal za to, že nárok žalobcov je v plnom rozsahu dôvodný a žiadal, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. 10. V rámci doplneného dokazovania žalovaný dňa 12.02.2018 súdu uviedol, že žalovaný si splnil všetky informačné povinnosti voči poistníkovi, teda banke. Uviedol, že informačné povinnosti boli splnené aj voči poistenému (neb. p. M.K.), keďže mu bola poskytnutá osobitná informácia o zmluvnom dojednaní poistenia pre spotrebiteľské úvery do výšky 13.300 €, ktoré poistenec prevzal a súhlasil s nimi podpisom úverovej zmluvy. Obsahom poskytnutej informácie bol aj skutočnosť, na základe ktorej došlo k neposkytnutiu plnenia. 11. Podľa bodu 4 informácie o zmluvnom dojednaní poistenia pre držiteľov spotrebného úveru pre spotrebné úvery do výšky 13.300 € vydanou Y. X. Ž. W., P..B.. poistník má právo na plnenie z titulu úmrtia poisteného, avšak maximálne do výšky nesplateného úveru s príslušenstvom a do výšky ďalších pohľadávok poistníka zo zmluvy o spotrebnom úvere alebo z odstúpenia od nej. prípadný rozdiel medzi poistnou sumou pre prípad smrti poisteného a nesplateným úverom s príslušenstvom a s ďalšími pohľadávkami poistníka zo zmluvy o spotrebnom úvere alebo z odstúpenia od nej bude vyplatený v zmysle §817 ods. 2 OZ oprávneným osobám. 12. Podľa bodu 9 a) tejto informácie, z poistenia je poisťovateľ povinný poskytnúť jednorazové plnenie za prípad smrti poisteného z akýchkoľvek príčin za podmienky, že sa príznaky choroby v dôsledku ktorej došlo k úmrtiu poistného po prvýkrát prejavili najmenej 6 mesiacov po dátume začiatku tohto poistenia. 13. Podľa bodu 12 tejto informácie, poisťovateľ je oprávnený pri likvidácii poistnej udalosti prešetrovať zdravotný stav poisteného u všetkých lekárov, v zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach poskytujúcich zdravotnú starostlivosť, v ktorých sa poistený liečil. Poistený podpisom potvrdzuje, že dáva s týmto súhlas. 14. V tejto informácii je tiež na záver uvedené, že sprostredkovateľom je Y. A. B., P..B... 15. Žalovaný v záverečnej reči žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, pretože poistná zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou. Poukázal čl. VI. bod 5 úverovej zmluvy, keď dlžník svojím podpisom potvrdil, že bol oboznámený s Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie VPP-GZP-1/03, Všeobecnými poistnými podmienkami pre úrazové pripoistenie VPPUP-GZP-2/03 a Informáciou o zmluvnom dojednaní poistenia pre spotrebiteľské úvery do výšky 13.300 € vrátane, tieto prevzal a súhlasil s nimi. Ak žalobcovia namietajú že právny predchodca nebol informovaný o obsahu poistnej zmluvy na základe ktorej im žalovaný odmietol poistné plnenie, poukázal na č.l. 6 bod 5 úverovej zmluvy, kde je uvedené, že dlžník svojim podpisom potvrdzuje prevzatie konkrétnych listín, mimo iné aj informáciu o zmluvnom dojednaní poistenia pre spotrebiteľské úvery do výške 13.300 €. Nakoľko žalovaný nebol stranou úverovej zmluvy v poistnej zmluve bolo dohodnuté, že poistník, čo bola banka, je povinný pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere oznámiť a odovzdať VOP životného podmienky, VOP úverového poistenia ako aj informáciu o zmluvnom dojednaní poistenia, pre držiteľov spotrebného úveru, pre úvery do výške 13,00 €, čo vychádza z čl. 10 bod. 11 poistnej zmluvy. Žalovaný nebol pri uzatváraní úverovej zmluvy, preto nevie doložiť doklad o tom, že klient prevzal do banky tlačivo - informáciu o zmluvnom dojednaní poistenia pre spotrebiteľské úvery do výšky 13.300 €. Žalovaný nemá dôvod nedôverovať podpisu úverovej zmluvy zo strany klienta, kde ten svojim podpisom potvrdil prevzatie týchto listín. Pokiaľ žalobcovia namietajú, že v zmluve boli neprijateľné zmluvné podmienky, tak dodal, že na to nie je žalovaný v konaní pasívne vecne legitimovaný, pretože nebol stranou úverovej zmluvy. Ďalej poukázal tiež na to, že ak žalobcovia si v konaní uplatňujú nárok na doplatenie poistného plnenia, ktorý vyplýva z rozdielu poistnej zmluvy 10,000 € a dlžnej sumy úveru, pričom tento rozdiel je predmetom toho sporu vo výške 2/3, v zmysle 6 bod 1 poistnej zmluvy sa tento prípadný zostatok oprávneným osobám vyplatí len v tom prípade, že sa vyplatí potrebná suma banke. Podľa vyjadrenia jeho klienta žalovaný neuznal poistnú udalosť v celom rozsahu a nevyplatil sumu ani banke, ani oprávneným osobám. Podľa žalovaného bolo v konaní preukázané, že poručiteľ zomrel na mozgový infarkt a z lekárskej správy, ktorú mal žalovaný vyplynulo, že už v roku 2001 poručiteľ prekonal cievnu mozgovú príhodu. Žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti skúmala zdravotný stav nebohého, čo mu dovoľovala poistná zmluva v č.l. 10 ods. 10 ako aj in informácia o zmluvnom dojednaní poistenia pre spotrebiteľské úvery v čl. 12, kde bolo oprávnenie poisťovne prešetrovať zdravotný stav za účelom likvidácie poistnej udalosti. Na základe uvedeného v zmysle č.l. 6 bod 2 poistnej zmluvy poisťovňa neposkytla žalobcom poistné plnenie, čo vyplývalo aj z informácie o zmluvnom dojednaní pre spotrebiteľské úvery do výšky 13,000 € pod čl. 9 písm. a).. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému plnú náhradu trov konania. 16. V predmetnej veci bolo úlohou súdu posúdiť nárok žalobcov z poistnej a úverovej zmluvy, pričom súd mal primárne posúdiť neprijateľnú podmienku uvedenú v poistnej zmluve čl.2 bod 2 a neprijateľnú podmienku uvedenú v úverovej zmluve v čl. VI. ods. 2 podľa § 52 a nasl. Obč. zákonníka a následne priznať žalobcom vyčíslené poistné plnenie, ktoré im žalovaný odmieta vyplatiť. 17. S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia Obč. zákonníka, keď zákon definuje osoby spotrebiteľskej zmluvy je nesporné, že vyššie uvedená poistná zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou, tak ako sa domnievajú žalobcovia, pretože je uzatvorená medzi dvoma právnickými osobami - podnikateľmi (§ 52 ods. 3 a 4 Obč. zákonníka). 18. V konaní žalobcovia poukazovali aj na úverovú zmluvu uzavretú medzi zomrelým a bankou, keď podľa tejto zmluvy je potrebné posudzovať túto zmluvu ako spotrebiteľskú, na ktorú sa aplikujú ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a preto potom ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré odkazujú na listiny, ktoré neboli spotrebiteľovi známe a osobitne vyrokované a ktoré obsahujú pre spotrebiteľa prekvapivé klauzule sú bez ich inkorporácie do spotrebiteľskej zmluvy sú neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti. 19. V konaní mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcov uzatváral úverovú zmluvu s Y. A. B. a.s., podľa § 497 Obch. zákonníka dňa 30.06.2010. Podľa charakteru tejto zmluvy ide o zmluvu spotrebiteľskú, kde je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako lex specialis, ale i ustanovenia § 52 až §54 Obč. zákonníka, pričom v čase účinnosti ust. §52 OZ úverová zmluva nebola ešte v tomto ustanovení výslovne uvedená (až od 01.06.2010). Z uvedeného vyplýva, a to aj z pohľadu vývoja judikatúry k otázke určenia charakteru úverovej zmluvy, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, kde právny predchodca žalobcov bol spotrebiteľom a vzťahuje sa naňho zvýšená právna ochrana. 20. V konaní mal súd ale nesporne zistené, že právny predchodca žalobcov pri podpisovaní úverovej zmluvy súhlasil s pripoistením poskytnutého úveru vo výške 10.000 €, pričom toto poistenie bolo dohodnuté zmluvne priamo s poskytovateľom úveru, teda bankou. Banka ako sprostredkovateľ na základe rámcovej zmluvy uzatvorenej s poisťovňou (žalovaným) mala ako dodávateľ poskytnúť právnemu predchodcovi všetky potrebné informácie a listiny, mala s ním individuálne prerokovať podmienky aj poistenia, pretože tak konala za žalovaného. Ak žalobcovia v tomto konaní zotrvali na tom, že súd má najskôr posúdiť neprijateľnosť podmienky uvedenej v úverovej zmluve, opätovne súd uvádza, že na takéto posúdenie neplatnosti resp. neprijateľnosti zmluvnej podmienky nie je správne žalovaný subjekt, teda účastník v tomto konaní, s čím súvisí záver súdu, zhodný s tvrdením žalovaného, že žalovaný nie je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaný. 21. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak navrhovateľ žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd návrh zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale navrhovateľ za odporcu neoznačil. 22. Z uvedeného dôvodu, keďže sa žalobcovia domáhajú určenia neprijateľnosti podmienky dohodnutej z právneho vzťahu medzi dvoma právnickými osobami (uzavretej medzi bankou a žalovaným) a keďže žalovaný nebol účastníkom úverovej zmluvy (uzavretej medzi bankou a právnym predchodcom žalobcov), nie je možné určiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky v právnom vzťahu niekoho, kto nie je účastníkom konania a na ktorého sa takéto určenie vzťahuje. Podľa názoru súdu žalobcovia sa na preukázanie neprijateľnosti t.j. neplatnosti dohodnutej zmluvnej podmienky v úverovej zmluve mohli domáhať voči účastníkovi tejto zmluvy, teda banky, a to buď priamo v tomto konaní alebo určovacou žalobou v inom konaní. Ak by súd aj predbežne neplatnosť takéhoto dojednania preskúmal ako predbežnú otázku, nebola by dodržaná všeobecná požiadavka právnej istoty účastníkov konania záväzkového vzťahu, kde jeden z účastníkov konania nie je účastníkom konania o určení neplatnosti tohto právneho vzťahu. Z uvedeného súd vykonávané dokazovanie zamerané na predkladanie dôkazov pri uzatváraní úverovej zmluvy aj vyhodnotil, keď navyše dodáva, že ak žalovaný nebol účastníkom úverového vzťahu, ním predložený listinný dôkaz dosvedčuje skutočnosť, že takouto informáciou pravdepodobne banka disponovala a pripájala k zmluvám. 23. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, banka pri uzatváraní zmluvy právnemu predchodcovi predložila tak Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie VPP-GZP-1/03, Všeobecné poistné podmienky pre úrazové pripoistenie VPPUP-GZP-2/03 a Informáciu o zmluvnom dojednaní poistenia pre spotrebiteľské úvery do výšky 13.300 € a právny predchodca podpisom úverovej zmluvy prevzatie týchto listín potvrdil. Keďže žalobcovia iný dôkaz súdu nepredložili, ktorý by vyvrátil opak, teda skutočnosť, že pri úverovej zmluve neboli právnemu predchodcovi doručované tieto listiny, neboli mu individuálne vysvetlené podmienky poistenia, možno súhlasiť so žalovaným, že ak nebol zmluvnou stranou z úverovej zmluvy a keď z poistnej zmluvy vyplýva (pozn. súdu vypláva to aj priamo z Informácie...), že poistník, teda banka, je povinný pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere oznámiť a odovzdať podmienky podľa VOP životného poistenia, VOP úverového poistenia ako aj informáciu o zmluvnom dojednaní poistenia pre držiteľov spotrebného úveru (čl. 10 bod. 11 poistnej zmluvy) a že nemá dôvod nedôverovať podpisu úverovej zmluvy zo strany klienta, súd v tomto smere dokazovanie vyhodnotil tak, že žalobcovia v tvrdení neuniesli dôkazné bremeno. 24. V konaní zostalo medzi účastníkmi napokon sporné i to, či bol žalovaný povinný skúmať zdravotný stav poisteného, či zomrel následkom úrazového mechanizmu alebo následkom závažného kardiálneho ochorenia. 25. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený súdu. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou účastníkov konania a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, opierajúc sa o pravidlo "idem est non esse aut non probari" (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. 26. Napokon súd zamietol žalobu aj z dôvodu, že dôkazné bremeno žalobcovia neuniesli ani pri preukazovaní príčiny smrti neb. p. M.. Z listu o prehliadke mŕtveho súd mal preukázané, že príčinou smrti neb. C. M. bol mozgový infarkt - centrála smrť, pričom ako príčina smrti podľa klinického nálezu bola : a) choroba ktorá priamo privodila smrť - vdýchnutie obsahu žalúdka, b) predchádzajúce príčiny - mozgový infarkt, c) AS celebrovascularis a ako iné závažné chorobné stavy a zmeny - ischemická choroba srdca. 27. Pokiaľ ide o skúmanie zdravotného stavu neb. C. M., v tejto časti dokazovania mal súd preukázané, jednak, že podľa čl. 2 bod 6 VPPŽP-CYP-1/03 si poisťovateľ vyhradil oprávnenie (nie povinnosť) skúmať zdravotný stav koho poisťuje a jednak, že podľa čl. 2 bod 1 poistnej zmluvy bolo poistenie uzatvorené bez skúmania zdravotného stavu poistených a poisťovateľ v prípade poistnej udalosti si nebude uplatňovať právo odstúpiť od zmluvy pri nepravdivom a neúplnom zodpovedaní na otázky o zdravotnom stave (§ 802 Obč. zák.). 28. Žalovaný súdu uviedol, že podľa revíznej lekárky u žalovaného, či bola určená príčina úmrtia neb. C. M. správna, bolo konštatované, že podľa súdneho lekára a so záverov pitvy je nespochybniteľné, že pád, ktorý utrpel neb. C. M. a pri ktorom si udrel koleno, bol spôsobený stratou vedomia a nie opačne, aby sa pádom uvoľnil trombus z cievy. Navyše bolo preukázané vážne poškodenie srdca, poruchy srdcového rytmu, išlo teda o koincidenciu vážnych ochorení srdca, ktoré spôsobili také závažné poruchy mozgovej činnosti, ktoré neboli zlučiteľné so životom. 29. Ak v konaní žalobcovia súdu predložili dve správy od odborných lekárov, ktoré spochybňujú dôvod smrti právneho predchodcu žalobcov, resp. príčiny smrti, v tomto smere súd poukazuje na šetrenie žalovaného, ktoré bolo realizované na základe preskúmavania zdravotnej dokumentácie právneho predchodcu žalobcov a z ktorej vyplýva, že nebohý p. M. C.rpel ischemickou chorobou srdca, keď v roku 2011 prekonal TIA, keď dňa 06.04.2010 bol vyšetrovaný kardiológom (išlo o ischemickú chorobu), čiže ak boli zistené príčiny smrti tri, z ktorých jedna je ischemická choroba srdca, bolo by polemikou neodborníkov v tomto konaní posudzovať, ktorá z príčin bola bezprostrednou príčinou úmrtia a či na túto príčinu malo ochorenie srdca vplyv. Súd nemá dôvod spochybňovať pitevný nález odborníka v tejto oblasti a pokiaľ za celý čas v tomto konaní žalobcovia znalecké dokazovanie (ktoré by zodpovedalo na pochybnosti žalobcov) nenavrhovali a tento procesný útok v tomto smere realizovali až v záverečnej reči, súd procesný útok žalobcov vyhodnotil ako nedostačujúci a navrhovaný oneskorene. 30. Súd dodáva napokon, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 31. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia, ktorí žiadajú odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a ich žalobe vyhovel. Svoje odvolanie žalobcovia odôvodnili podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ C.s.p. a ďalej tým, že právny názor súdu prvej inštancie „žalovaný nie je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaný, pretože pasívne vecne legitimovaný v spore by bola druhá osoba“ je v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu. Odvolanie súdu prvej inštancie je v rozpore s § 220 ods. 2 C.s.p., nakoľko súd nesprávne vyhodnotil/ neprihliadol na viaceré vykonané dôkazy a uvedený postup náležite neodôvodnil. Pokiaľ mal súd za to. že bolo potrebné skúmať príčinu smrti právneho predchodcu žalobcov a mal vykonať navrhované dôkazy. Žalobcovia poukazujú na to, že predmetom konania je vyplatenie poistnej sumy o plnenie - nie žaloba o určenie, či tu právo je pre prípad smrti poisteného poisťovňou a je pasívne legitimovanou v konaní. Z poistnej zmluvy a podmienok vyplýva, že Banka nie je za žiadnych okolností zaviazaná uhradiť žalobcom pri prípad smrti poisteného akékoľvek plnenie a preto Banka nemôže byt pasívne legitimovaná na zaplatenie poistného plnenia. Závery súdu o tom, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný sú v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu. Žalobcovia poukazujú na rozsudok Najvyššieho súdu Československej republiky sp. zn. 3Cz/61/1987 z 29.02.1988. Pokiaľ súdy akceptujú pri rozhodovaní predbežnej otázky o platnosti právneho úkonu neúčasť účastníkov tohto úkonu v súdnom konaní, ktorá nie je prekážkou pre rozhodnutie vo veci samej , nemôže byť dôvodom na odmietnutie právnej ochrany skutočnosť, že pri posúdení predbežnej otázky - neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nie je účastníkom toho konania jeden z účastníkov tohto právneho úkonu. Výluka na ktorú odkazuje poisťovňa a pre ktorú bolo žalobcom, ako právnym nástupcom poručiteľa odmietnuté poskytnutie plnenia, nebola žiadnym spôsobom do úverovej zmluvy inkorporovaná a poručiteľ s touto nevyslovil žiaden súhlas a teda nestala sa pre poručiteľa ani následne pre oprávnené osoby právne záväznou a teda nemôže tak byť dôvodom na odmietnutie poistného plnenia. Žalovaný tak nemohol odmietnuť plnenie na základe tejto podmienky, nakoľko táto nebola v úverovej zmluve dojednaná. V súvislosti s tým, že na príčinu smrti sa nevzťahovala výluka žalobcovia predložili 2 správy odborných lekárov. Žalovaný neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno aby preukázal, že jednou z možných príčin smrti bola choroba, ktorou trpel poistený. Podľa pitevného protokolu bola základnou chorobou uzáver mozgovej tepny zmiešaným trombom a nie ischemická choroba srdca. 32. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu právo na náhradu trov konania. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcov o tom, že by súd prvej inštancie neprihliadol na rozhodnutie odvolacieho súdu. Žalovaný ďalej uvádza, že na posúdenie neprijateľnosti podmienky uvedenej úverovej zmluve nie je žalovaný pasívne legitimovaný subjekt. Žalovaná poukazuje na to, že ako poisťovateľ uzatvoril poistnú zmluvu s úverovou bankou ako poistníkom, kde si tieto dve zmluvné strany sami dohodli podmienky tejto poistnej zmluvy. V ČI. 6 bod 2 Poistnej zmluvy je výslovne uvedené, že „Poistné plnenie vyplatí poisťovateľ iba za predpokladu, že sa príznaky choroby, v dôsledku ktorej došlo k úmrtiu poisteného, Po prvýkrát prejavili najmenej 6 mesiacov PO dátume začiatku tohto poistenia." Nakoľko zmluvné strany Poistnej zmluvy si dojednali takéto osobitné zmluvné ustanovenie, žalovaný ako poisťovateľ začlenil túto osobitnú poistnú podmienku do Informácie o zmluvnom dojednaní poistenia pre držiteľov spotrebného úveru pre spotrebné úvery do výšky 13 300 € vrátene. Zároveň sa žalovaný s Bankou v či. 10 bod 11 Poistnej zmluvy výslovne dohodol, že: „POISTNÍK je povinný pri uzatváraní Zmluvy o spotrebnom úvere oboznámiť a odovzdať klientovi VPPZ, VPPU a Informáciu o zmluvnom dojednaní poistenia pre držiteľov spotrebného úveru pre spotrebné úvery do výšky 13.300 € vrátene (tvoria prílohu tejto zmluvy)". V súvislosti s príčinou smrti otca žalobcov žalovaná uvádza, že pokiaľ títo mali pochybnosti o dôvodoch úmrtia ich otca a nestotožnili sa so závermi preloženými žalovaným, mali dostatok času na predloženie relevantného dôkazu. 33. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia, ktorí opätovne poukazujú na to, že ak však súd platnosť alebo neplatnosť právneho úkonu (zmluvy) rieši ako otázku predbežnú (tj. ako otázku, ktorá síce sama o sebe nie je predmetom konania, ale ktorej vyriešenie je potrebné, pre rozhodnutie vo veci), riešiť bez zreteľa na to kto je účastníkom tohto konania, úsudok o platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu (zmluvy) ako o predbežnej otázke môže súd urobiť, aj keby účastníkom konania neboj žiadny z účastníkov tohto právneho úkonu (v tomto prípade je jeden účastník zmluvy stranou sporu) právneho úkonu (zmluvy) ako otázku predbežnú, môže si záver o tom urobiť oj v prípade, že účastníkom konania nie je žiadny z účastníkov tohto právneho úkonu rozsudok Najvyššieho súdu z 3.4.2002, sp. zn. 21 Cdo 679/2001, ktorý bol uverejnený pod č. 77 v časopise Súdna judikatúra, roč. 2002. Žalobcovia ďalej poukazujú na rozhodnutie ústredného inšpektorátu SOI č. SK/0207/99/2014 z 24.03.2014. V súvislosti s dôkazným bremenom príčiny smrti otca žalobcov, títo uvádzajú, že bremeno ohľadom preukázania naplnenia podmienky výluky je na žalovanom. Záver súdu o tom, že jednou z príčin smrti poisteného je ischemická choroba srdca nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. 34. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý opätovne sú toho názoru, že pokiaľ sa žalobcovia domáhajú toho, aby niektoré ustanovenia úverovej zmluvy neboli voči ním v konaní neúčinné, mali do konania prizvať aj Úverovú banku. Žalovaný zdôrazňuje, že nebol stranou úverovej zmluvy a ďalej poukazuje na čl. 10 bod 11 poistnej zmluvy 76/2008. Žalovaný ďalej zdôrazňuje, že poistná zmluva 76/2008 bola uzatvorená medzi ním a Bankou a preto nie je možné ju považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Žalobcovia sa snažia preniesť svoje dôkazné bremeno ohľadom príčiny smrti svojho otca na žalovaného, pričom zo zdravotnej dokumentácie nebohého vyplýva, že ten ešte pred uzatvorením úverovej zmluvy trpel na vážne poškodenie srdca. 35. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. 36. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C.s.p.). 37. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 38. V súvislosti s dôkazným bremenom, odvolací súd uvádza, že z dôkazov založených v súdnom spise súdu prvej inštancie má za preukázané, že nebohý C. M. zomrel 23.04.2012 pričom ako príčina smrti bol prehliadajúcim lekárom V. B. v pitevnom protokole č. PNRSL2012 0315 určený mozgový infarkt. Pričom zo zdravotnej dokumentácie právneho predchodcu žalobcov vyplýva, že v roku 2011 prekonal TIA, bol vyšetrený kardiológom dňa 06.04.2010, jednalo sa o ischemickú chorobu. Ďalej odvolací súd poukazuje na odsek 79 súdu prvej inštancie a to na názor revíznej lekárky, ohľadom určenia príčiny smrti C. M., ktorá konštatovala, že podľa súdneho lekára a záverov pitvy je nespochybniteľné, že pád, ktorý utrpel neb. C. M.K. a pri ktorom si poranil koleno bol spôsobený stratou vedomia. Ďalej súd prvej inštancie uvádza, že dokazovaním preukázané vážne poškodenie srdca, poruchy srdcového rytmu, koincidencie vážnych ochorení srdca, ktoré spôsobili také závažné poruchy mozgovej činnosti nezlučiteľné so životom. 39. Úvahy ohľadom nedostatku pasívnej legitimácie či už žalovaného alebo úverového partnera môžu byť len v rovine posudzovania predbežnej otázky v závislosti k výroku na plnenie. Samostatne nie sú predmetom posudzovania a preto sú v kontexte preskúmavaného rozhodnutia samostatne nadbytočné a majú význam len už k posúdeniu otázky povinnosti plniť u žalovaného ako vecne pasívne legitimovaného. 40. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 41. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).