Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/652/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215206450 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1215206450.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Michaely Královej v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, a. s., so sídlom Dúbravská cesta 14, Bratislava, IČO: 35 919 001, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, o zaplatenie 447,10 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 25. júna 2015, č.k. 19C/135/2015-71, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 447,10 eur s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od 26.02.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok 26,50 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že na diaľnici D1 v km 148,3 v smere jazdy od Bratislavy do Žiliny došlo dňa 26.07.2013 k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené pletivo v dĺžke 40 m a 20 stĺpikov. Škoda bola spôsobená motorovým vozidlom T. V.-H., Y. L. Y., vodičom dopravného prostriedku M. M., R. M., D., pričom náklady na odstránenie škody boli vyčíslené sumou 1.490,32 eur. Listom zo dňa 11.02.2014 oznámila Komunálna poisťovňa žalobcovi, že dňa 10.02.2014 ukončili šetrenie poistnej udalosti, na základe ktoré vyčíslili výšku plnenia a poukazujú na ich účet sumu 1.443,22 eur. Žalobca u žalovaného uplatnil náhradu uvedenej sumy, avšak žalovaný mu uhradil len jej pomernú časť, zníženú o amortizáciu v rozsahu 30%, a zvyšok uhradiť odmietol. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 4 ods. 2, § 9 ods. 6, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 veta prvá, § 20 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b/, d/, zák. č. 381/2001 Z. z., § 120, § 420 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3d ods. 5, písm. a/, § 9 ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb., § 8 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ako aj podľa bodu 3.7.1 písm. d/ Smernice na údržbu diaľnic TP 07/2000, a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Poukázal na to, že z ustanovenia § 9 ods. 6 Cestného zákona (ako lex specialis) vyplýva povinnosť odstrániť poškodenie a uviesť komunikáciu do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia, pričom odkázal na opakovane odvolacími súdmi vyslovené právne závery v totožných veciach, podľa ktorých je použitie ustanovení § 442 a 443 Občianskeho zákonníka z dôvodu potreby aplikácie ust. § 9 ods. 6 Cestného zákona v takomto prípade vylúčené. Na základe uvedeného konštatoval, že škodca je povinný uhradiť správcovi komunikácie náhradu škody spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, bez akéhokoľvek obmedzenia. Poukázal na to, že v prejednávanej veci tieto náklady žalobca listinnými dôkazmi preukázal, a teda bolo povinnosťou žalovaného žalobcovi ako správcovi diaľnice predmetné náklady v preukázanej výške v plnom rozsahu uhradiť. Uviedol tiež, že v zmysle vyhlášky MVSR č. 158/2004 Z. z. zvodidlá, ktoré boli v tomto prípade poškodené, podliehajú povinnému preukazovaniu zhody, čo bráni pri výmene použitiu starých alebo opotrebovaných zvodidiel, a preto uvedenie komunikácie do pôvodného stavu nebolo možné realizovať inak, len použitím nových dielov zvodidiel zodpovedajúcich aktuálnym normám. Pri oprave pritom neboli použité diely kvalitnejšie, či nadštandardné, ani diely ktoré by neboli nevyhnutné, a preto opravou zvodidiel nedošlo ani k zjavnému prínosu pre poškodeného, keďže výmena dielov zvodidiel nezvýšila ich úžitkové vlastnosti. Na základe uvedeného konštatoval, že nakoľko odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu bolo žalobcom vykonané účelne a smerovalo len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, nie je možné na neho prenášať povinnosť úhrady časti nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu a nedôvodné ho tak znevýhodňovať voči škodcovi. Zdôraznil, že zmyslom a účelom ustanovení priznávajúcich poškodenému právo na náhradu škody je zaistiť, aby mu bola v plnej miere kompenzovaná majetková ujma. Osobitne v tejto súvislosti uviedol, že k rovnakým záverom dospeli i Krajský súd v Bratislave v rozsudku zo dňa 07. októbra 2010, sp. zn. 9Co/289/09, Krajský súd Žilina vo veci sp. zn. 13Cob/65/2012 a tiež Krajský súd Prešov vo veci sp. zn. 18Co/4/2012. Nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného, ktorý namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu z dôvodu, že podľa § 9 ods. 6 Cestného zákona je žalobca oprávnený žalovať výlučne toho, kto poškodenie spôsobil, nakoľko v Cestnom zákone nie je upravený priamy nárok voči odporcovi, keď poukázal na to, že podľa citovaného ustanovenia je náklady spojené s odstránením poškodenia komunikácie povinný uhradiť ten, kto poškodenie spôsobil, podľa § 15 ods. 1 druhá veta zák. č. 381/2001 Z. z. je poškodený oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a podľa § 24 ods. 2 písm. b/ žalovaný odporca poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, a preto je v tomto spore pasívne vecne legitimovaný žalovaný, ktorý navyše svoju pasívnu legitimáciu uznal, keď konal v zmysle vyššie uvedených predpisov, poistnú udalosť zlikvidoval a žalobcovi časť náhrady škody uhradil. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, pozostávajúcu z náhrady za zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 26,50 eur. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia podanej žaloby v celom rozsahu dôvodiac, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zotrval na argumentácii, že v danej veci je z hľadiska rozsahu plnenia nevyhnutné vychádzať z ustanovenia § 443 Občianskeho zákonníka, a preto naďalej považuje za správny postup, pri ktorom sa zohľadňuje cena poškodenej veci v čase jej poškodenia, pričom ak by nezohľadňoval mieru jej opotrebenia, nebolo by možné hovoriť o cene v čase poškodenia. Ak má totiž zodpovednosť za škodu plniť reparačnú funkciu, poškodenému sa má nahradiť iba to, o čo pri poškodení prišiel, teda výška škody sa musí určiť tak, aby škodca poškodenému uhradil škodu vo výške zodpovedajúcej cene danej veci v čase jej poškodenia. Výška náhrady škody pritom môže byť totožná s cenou veci v čase poškodenia iba v prípade, ak ide o poškodenie celkom novej veci, o ktorú však v danom prípade nešlo. Na základe uvedeného konštatoval, že jeho postup, keď žalobcovi uhradil poistné plnenie vo výške zohľadňujúcej amortizáciu poškodených vecí, bol správny, a žalobcovi preto nevznikol nárok na zaplatenie sumy uplatnenej podanou žalobou. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keď sa v celom rozsahu stotožnil s právnymi závermi súdu prvej inštancie, že vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci je potrebné vychádzať z ust. § 9 ods. 6 Cestného zákona, vznikla škodcovi, a teda aj žalovanému, nahradiť mu ujmu spočívajúcu vo vynaložení nákladov na odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu, v celom rozsahu bez akéhokoľvek obmedzenia, keď správnosť uvedených záverov potvrdzuje i rozhodovacia prax krajských súdov. V tejto súvislosti k vyjadreniu pripojil rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Prešove, na ktorých právne závery poukázal. Zdôraznil, že v súvislosti s uvedením komunikácie do pôvodného stavu nemal, vzhľadom na právne predpisy upravujúce predpoklady zjazdnosti komunikácii, možnosť voľby, akým spôsobom túto zabezpečí, keď bol povinný opravu vykonať výmenou poškodených dielov za nové, zodpovedajúce prepísanému štandardu. Napokon poukázal na to, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neuviedol v rámci konania na súde prvej inštancie. 4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu písomne nevyjadril. 5. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 6. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenie plnenia z garančného fondu žalovaného, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal žalovaný na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci žalobcovi vzniklo proti žalovanému právo na zaplatenie peňažnej sumy, vynaloženej na uvedenie poškodenej komunikácie do pôvodného stavu, a to bez zohľadnenia tzv. amortizácie poškodených dielov, pričom na vec aplikoval i zodpovedajúce ustanovenia § 4 ods. 2, § 9 ods. 6, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 veta prvá, § 20 ods. 1, zák. č. 381/2001 Z. z., § 120, § 420 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3d ods. 5, písm. a/, § 9 ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb., § 8 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., a svoje závery, pre ktoré žalobe vyhovel aj dostatočne odôvodnil, keď sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok súvisiacich s predmetom konania. Obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska ním uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní (odvolacích dôvodov), keď žalovaný v zásade iba zopakoval svoju argumentáciu prednesenú v priebehu konania na súde prvej inštancie, s ktorou sa prvoinštančný súd správne a dostatočne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 7. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že na diaľnici D1 v km 148,3 v smere jazdy od Bratislavy do Žiliny došlo dňa 26.07.2013 k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené pletivo v dĺžke 40 m a 20 stĺpikov. Škoda bola spôsobená motorovým vozidlom T. V.-H., Y. L. Y., vodičom dopravného prostriedku M. M., bytom M., D., pričom náklady na odstránenie škody boli vyčíslené sumou 1 490,32 eur. Listom zo dňa 11.02.2014 oznámila Komunálna poisťovňa žalobcovi, že dňa 10.02.2014 ukončili šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého vyčíslili výšku plnenia a poukazujú na ich účet sumu 1.443,22 eur. Žalobca u žalovaného uplatnil náhradu uvedenej sumy, avšak žalovaný mu uhradil len jej pomernú časť, zníženú o amortizáciu v rozsahu 30%, a zvyšok uhradiť odmietol. Sporná bola len otázka, či bol žalovaný oprávnený znížiť poskytnuté plnenie o sumu 447,10 eur, zodpovedajúcu amortizácii v rozsahu 30% z celkovej sumy vynaloženej žalobcom na uvedenie komunikácie do pôvodného stavu. 8. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že právny vzťah náhrady nákladov vynaložených na uvedenie komunikácie do pôvodného stavu sa v preskúmavanej veci riadi zákonom č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku v postavení osobitného zákona (lex specialis), z ktorého ustanovenia § 9 ods. 6 vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, bez možnosti akéhokoľvek krátenia, či obmedzenia výšky plnenia s poukazom na ust. § 443 Občianskeho zákonníka. Rovnako je správna argumentácia súdu prvej inštancie; vychádzajúca z ustálenej súdnej praxe odvolacích súdov v Slovenskej republike; že vzhľadom na právne normy upravujúce požiadavky na ochranné a bezpečnostné prvky predmetnej komunikácie (diaľnice) nebolo objektívne možné vykonať odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu inak, než použitím nových dielov zvodidiel zodpovedajúcich aktuálnym normám, pričom nakoľko vykonanou opravou nedošlo ani k zjavnému prínosu pre poškodeného, keď výmena dielov zvodidiel nezvýšila ich úžitkové vlastnosti, nemožno za daného stavu od žalobcu spravodlivo požadovať, aby z vlastných prostriedkov znášal čo i len časť nákladov vzniknutých výlučne v dôsledku konania škodcu, naviac za stavu, keď účelom ust. § 9 ods. 6 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách je zabezpečiť správcovi komunikácie úplnú kompenzáciu majetkovej ujmy, ktorá mu vznikla uvedením komunikácie do pôvodného stavu. 9. Správne potom prvoinštančný súd; na základe dostatočne vykonaného dokazovania a správne ustáleného skutkového stavu veci; dospel k záveru, že nakoľko v danej veci nebolo možné zohľadniť tzv. časovú hodnotu poškodených dielov na komunikácii, keď v prípade výšky uplatneného nároku je potrebné vychádzať z ust. § 9 ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb., z ktorého vyplýva, že správca komunikácie má právo na náhradu všetkých nákladov, potrebných na jej uvedenie do pôvodného stavu, a teda akékoľvek krátenie tohto plnenia neprichádza do úvahy; žaloba bola podaná dôvodne. 10. Námietku žalovaného v odvolaní, ktorý (opätovne) poukázal na to, že v danej veci treba z hľadiska rozsahu plnenia vychádzať z ust. § 443 Občianskeho zákonníka, a zohľadniť cenu poškodenej veci v čase jej poškodenia s tým, že výška náhrady škody môže byť totožná s cenou veci v čase poškodenia iba v prípade, ak ide o poškodenie celkom novej veci, považuje odvolací súd za nedôvodnú. Ako už totiž bolo uvedené, vo vzťahu k ustáleniu výšky plnenia správne súd prvej inštancie vychádzal z relevantných ustanovení zákona č. 135/1961 Zb., na základe ktorých, s prihliadnutím na nevyhnutnosť vykonania opravy komunikácie špecifickým spôsobom vyžadovaným osobitnými právnymi predpismi, dospel k správnemu záveru, že v preskúmavanej veci je cena predmetných vecí v čase poškodenia bez právneho významu. 11. S ohľadom na uvedené možno zhrnúť, že súd prvej inštancie sa v rámci predmetného konania správne vysporiadal s otázkou splnenia predpokladov pre vznik nároku žalobcu proti žalovanému na zaplatenie sumy 447,10 eur s príslušenstvom, a so zreteľom na všetky relevantné skutočnosti, po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. Súdu prvej inštancie tak nemožno vytknúť žiadne pochybenie pri právnom posúdení danej veci, a preto je rozsudok súdu prvej inštancie, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia, správny. 12. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 CSP). 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).