Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/66/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216207339 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1216207339.3 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci žalobkyne: G. Q., A.. XX. XX. XXXX, W.: Q. XXXX/XX, W., v zast.: JUDr. Peter Fratrič, advokát so sídlom: Timravina 9, Bratislava, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom: Pribinova 25, Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy a iné, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k.: 67C/79/2016-71 zo dňa 14. 12. 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená medzi žalobkyňou a žalobcom dňa 06. 03. 2009, je neplatná. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.489,06 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti žalobu zamietol. Žalobkyni priznal náhradu trov v pomere 2/3. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet X. F., Y.. X.. - prevádzkovateľa systému, súdny poplatok za žalobu v sume 188,50 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a/, e/, § 3 ods. 2, § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb., § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 39, § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 137 písm. c/ C. s. p. a vecne tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 28. 4. 2016 domáhala proti žalovanému určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX uzatvorená dňa 6. 3. 2009 medzi ňou a žalovaným je neplatná, určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená medzi ňou a žalobcom dňa 6. 3. 2009, je neplatná, vydania bezdôvodného obohatenia zo zmluvy č. XXXXXXX v sume 1.489,06 eur a náhrady trov konania. 3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s listinnými dôkazmi založenými v spise zistil nasledovný skutkový stav veci. 4. Dňa 6. 3. 2009 bola medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka zmluva o úvere, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.700,- eur, s výškou mesačnej splátky 278,- eur, počtom mesačných splátok 12, splatných počnúc dňom 5. 5. 2009, poplatkom 1.636,- eur, celkovou čiastkou, ktorú sa dlžník zaviazal splatiť v sume v sume 3.336,- eur, s tým, že v zmluve bol ako účel poskytnutia finančných prostriedkov označený krížikom - výkon zamestnania. V zmluve nie je uvedená výška ročnej úrokovej sadzby, zmluva neobsahuje údaj o RPMN, údaj o priemernej RPMN, ani termín konečnej splatnosti úveru, či údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. 5. Žalobkyňa sa v konaní domáhala zaplatenia sumy 1.489,06 eur a to s poukazom skutočnosť, že zmluva o poskytnutí úveru uzavretá so žalovaným je neplatná. Úverová zmluva, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver má bezpochyby charakter zmluvy spotrebiteľskej podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka, ako aj zákona č. 258/2001 Z. z.. Pokiaľ aj žalovaný namietal, že zmluva nespadá pod režim zákona č. 258/2001 Z. z., nakoľko v zmluve je uvedené, že finančné prostriedky boli žalobkyni poskytnuté na výkon zamestnania, k tomuto možno uviesť, že z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobkyňa zmluvu podpisovala ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Žalobkyňa zároveň uviedla, že úver použila na úhradu iných finančných záväzkov a bežnú existenciu, teda na súkromné účely. Naviac z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že v čase uzatvorenia zmluvy bola zamestnaná a teda pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej, podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti, na ktoré by poskytnuté finančné prostriedky mali byť použité. Vzhľadom na skutočnosť, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je zväčša to, že zmluvy sú vopred pripravené, pre vyjednávanie o obsahu zmluvy nie je daný priestor, s prihliadnutím na skutočnosť, že zo strany žalovaného označením účelu poskytnutého úveru "na výkon zamestnania" mohlo dôjsť k zastieraniu skutočného účelu uzatvorenia zmluvy, v prípade pochybnosti či sa jedná o spotrebiteľský alebo nespotrebiteľský úver, dôkazné bremeno spočíva na dodávateľovi. Nakoľko žalovaný nepreukázal, na čo konkrétne "na výkon zamestnania" mal byť úver žalobkyňou použitý, keď z ničoho ani nevyplýva iné právne postavenie žalobkyne v predmetnom právnom vzťahu iba ako fyzickej osoby - spotrebiteľa, právny vzťah medzi stranami sporu vzniknutý z uzavretej úverovej zmluvy je preto potrebné považovať za úver spotrebiteľský. Zmluva bola uzatvorená podľa § 497 Obch. zákonníka. Na základe uzatvorenej úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.700,- eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť žalovanému sumu zvýšenú o poplatok vo výške 1.636,- eur, t. j. v sume 3.336,- eur. Nakoľko zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takého zmluvy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 písm. g) neobsahuje konečnú splatnosť úveru, v rozpore s ust. § 4 ods. 2 písm. h) neobsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe, v rozpore s ust. § 4 ods. 2 písm. i) neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v rozpore s § ust. 4 ods. 2 písm. j) neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, v rozpore s ust. § 4 ods. 1 písm. k) neobsahuje údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miere nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpisu zmluvy. Spotrebiteľský úver poskytnutý žalobkyni sa preto považuje podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Je však potrebné ďalej uviesť, že samotná zmluva spolu so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru je naformulová tak, že je v nej výrazná nerovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Jedná sa o ustanovenia týkajúce sa zabezpečovacích prostriedkov, ktorých využitie a čas realizácie spočíva výlučne na úvahe dodávateľa, pričom tieto môže realizovať v podstate bez vedomia spotrebiteľa, a smerujú k vymoženie plnenia dodávateľa aj z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly - spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu prostredníctvom splnomocnenca, uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne prostredníctvom splnomocnenca (v texte zmluvy), dohoda o vyplnení zmenky (čl. 17 všeobecných podmienok), predaj cenných papierov prostredníctvom splnomocnenca (čl. 16 všeobecných podmienok). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj rozhodcovská doložka (čl. 18 všeobecných podmienok), ktorá ako už bolo judikované vo viacerých súdnych rozhodnutiach, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ak je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, pričom aj pokiaľ ide o tzv. "nevýhradnú rozhodcovskú doložku", pri ktorej je možná voľba všeobecného súdu, je možnosť voľby pre spotrebiteľa len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských zmluvách je tak možná len osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku, čo v prípade, ak je táto doložka súčasťou všeobecných podmienok nie je splnené, keď zároveň súd ani iný štátny orgán nie je pri právnom posúdení a výkone jemu zverenej právomoci viazaný rozsudkom súkromného rozhodcu založenom na neplatnej rozhodcovskej doložke. Rovnako dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok (č. l. 5 všeobecných podmienok) a podľa ktorej je dodávateľ oprávnený uviesť si sám výšku aktuálneho zostatku, opätovne bez akejkoľvek súdnej kontroly, či možnosti posúdenia dôvodnosti zostávajúcej výšky pohľadávky spotrebiteľom. Za neprijateľné zmluvné podmienky možno považovať aj niekoľkonásobné a kumulované zmluvné pokuty, ktoré svojim obsahom nie sú jasné a zrozumiteľné (napr. 10,- eur za každý prípad omeškania - čl. 4, čl. 5, čl. 7, čl. 9), výškou neurčené poplatky (čl. 11). Všetky označené dojednania predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky. Nie je možné považovať ich za individuálne dojednané, nakoľko boli súčasťou predtlačeného, vopred naformulovaného textu, ktorého obsah žalobkyňa nemala možnosť nijako ovplyvniť. Neprijateľná zmluvná podmienka je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná alebo opakovaná sankcia za porušenie záväzku), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo v rozpore so základnými princípmi právnej úpravy, od ktorej sa odchyľuje alebo podstatné práva a povinnosti obmedzuje tak, že ohrozuje dosiahnutie účelu samotnej zmluvy, ako aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu nie je reálne dodané a v skutočnosti slúži iba záujmom dodávateľa (napr. poplatky, ktoré si dodávateľ účtuje bez poskytnutia reálnej protihodnoty). V zmluve je ďalej uvedené, že dlžníkovi bol poskytnutý úver v sume 1.700,- eur, ktorý sa zaviazal vrátiť navýšený o poplatok v sume 1.636,- eur, t. j. celkom v sume 3.336,- eur, v 12 mesačných splátkach po 278,- eur. Poplatok stanovený žalovaným tak v percentuálnom vyjadrení predstavuje úrok vo výške 96,24 % ročne, ktoré dojednanie je v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ako aj množstvo zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy, obsiahnutých v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy, absenciu tých náležitostí zmluvy vyžadovaných zákonom č. 258/2001 Z. z., ktoré sú pre spotrebiteľa rozhodujúce, nie je možné v danom prípade vysloviť iba čiastočnú neplatnosť zmluvy, nakoľko zmluva ako celok, vrátane všeobecných podmienok, sa prieči dobrým mravom, je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktorý je žalovaný povinný zachovávať, a to najmä vo vzťahu k spotrebiteľovi ako slabšej strane, preto je záver o zachovaní aspoň čiastočnej platnosti zmluvy neudržateľný. Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 Obč. zákonníka). V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa zo zmluvy o úvere uhradila žalovanému celkom sumu 3.189,06 eur, pričom žalovaný poskytol žalobkyni zo zmluvy o úvere sumu 1.700,- eur. Žalobkyňa teda titulom neplatnej zmluvy uhradila žalovanému o 1.489,06 eur viac ako bola povinná vrátiť, čo na strane žalovaného predstavuje plnenie, ktoré je povinný žalovaný žalobkyni vydať titulom bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu (§ 451 Obč. zákonníka). Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. 6.. Nakoľko súd dospel k záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu je neplatných právnym úkonom, nemôže byť platná ani dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút, ktorého existencia je závislá od existencie zabezpečovaného záväzku. Taktiež treba uviesť, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretá medzi stranami sporu dňa 6. 3. 2009 je neplatným právnym úkonom aj z toho dôvodu, že neobsahuje podstatnú náležitosť takejto dohody a to určenie celkovej sumy, ktorá byť zrazená. Keďže v prejednávanej veci žalobca už začal s realizáciou svojho práva na základe dohody o zrážkach zo mzdy, súd má za to, že na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je daný naliehavý právny záujem, nakoľko takýmto určením sa odstráni aktuálny stav právnej neistoty medzi stranami sporu. 7. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvy úvere, keď vychádzal z toho, že naliehavý právny záujem na určení je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Určujúci návrh je teda prostriedkom ochrany právneho postavenia žalobcu skôr ako bolo jeho právne postavenie porušené. Cieľom je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany smerujúce k dosiahnutiu zmeny právneho postavenia žalobcu. V prípade, ak došlo k porušeniu práva, je namieste žaloba na plnenie. 8. V prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere uzavretej so žalovaným dňa 6. 3. 2009, nakoľko v danom prípade sa žalobkyňa podanou žalobou domáha aj zaplatenia sumy 1.489,06 eur a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že predmetná zmluva je neplatná. Určením neplatnosti zmluvy by tak žalobkyni nebola poskytnutá preventívna ochrana smerujúca k dosiahnutiu zmeny jej právneho postavenia a nebude ani odstránený aktuálny stav právnej neistoty medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorý by ohrozoval jej právne postavenie, nakoľko tento je možné odstrániť už samotnou žalobou na plnenie. 9. Len pre úplnosť treba uviesť, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že v zmysle čl. 6 všeobecných podmienok má nárok na úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania (91,25 % ročne), tento nárok mu z ním citovaného článku ani zo žiadneho iného ustanovenia všeobecných podmienok neprináleží, nakoľko z obsahu čl. 6 Všeobecných podmienok vyplýva, že v prípade omeškania má veriteľ nárok na úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obch. zákonníka. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva; ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Aj uvedené svedčí o nekontrolovateľnosti výšky dlhu vyplývajúceho žalobkyni z uzavretej zmluvy a konaní žalovaného, ktoré nemožno považovať za súladné s dobrými mravmi, či poctivým obchodným stykom. 10. O trovách konania žalobkyne bolo súdom prvej inštancie rozhodnuté podľa § 255 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), podľa ktorého v konaní úspešnej žalobkyni patrí proti žalovanému náhrada trov konania v pomere úspechu, ktorý predstavuje 2/3. 11. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu bolo rozhodnuté podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom. Nakoľko v konaní úspešná žalobkyňa je od platenia poplatkov oslobodená podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb., súd na zaplatenie súdneho poplatku v sume 99,50 eur (žaloba o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy - pol 1 písm. b/ Sadzobníka) a v sume 89,- eur (žaloba o zaplatenie 1.489,06 eur - pol. 1 písm. a/ Sadzobníka), t. j. celkom v sume 188,50 eur, zaviazal žalovaného. 12. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. d/. f/ a h/ C. s. p. Žalovaný namieta, že nie je možné žiadať neplatnosť právneho úkonu ako takého, keďže podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť. Žalobca teda nemôže dosiahnuť neplatnosť celej zmluvy, z dôvodu neprimeranej výšky odplaty, keďže neexistuje zákonné ustanovenie, na ktoré by sa mohol odvolať. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci č. C-453/10 F., F.Á../. S. O. S. financ, č. C-26/13 z 30.04.2014 (Y.. O. Y. M.. O. H.), nález Ústavného súdu ČR z 14. 01. 2005, sp. zn. I ÚS 625/03. Žalovaný namieta, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ust. obchodného zákonníka, z čoho vyplýva, že iný zákona ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať, pričom zmluva bola medzi stranami uzatvorená v čase, keď podľa obchodného zákonníka sa zmluva považovala za absolútny obchod. Žalovaný taktiež poukazuje na to, že v čase uzavretia zmluvy nebol účinným žiaden predpis podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Podľa názoru žalovaného je dôkazné bremeno na preukázanie neprimeranosti odplaty na žalobcovi a nie na žalovanom. Žalovaný namieta, že výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere uzavretej podľa Obchodného zákonníka. Žalovaný taktiež nesúhlasí s tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, keďže predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, pričom z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, že by žalobca preukázal, že by nebol o následkoch uzavretia tejto dohody osobitne poučený a žalovaný taktiež poukazuje na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa základné náležitosti. Vyplnením dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že klient mal možnosť dohodu individuálne dohodnúť, teda znemožňuje to aby šlo len o formulárovú listinu. Žalovaný poukazuje na to, že požadovaný nárok žalobcu sa stal premlčaný, pričom k premlčaniu prišlo tak v objektívnej ako i subjektívnej lehote dňa 24. 05. 2015 a dáva do pozornosti rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.: 13Co/567/2015 z 22. 09. 2015, 22. 09. 2015 13Co/557/2015, z 15. 03. 2016 13Co/90/2015. Podľa názoru žalovaného existuje v konaní neodstrániteľná prekážka konania (existencia veci rozhodnutej). O platnosti jednotlivých častí zmlúv už bolo rozhodnuté dňa 14. 09. 2010 rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s, sp. zn. SR 07361/10, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18. 10. 2010. Podľa názoru žalovaného nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, ani právny dôvod na platenie z tejto zmluvy nikdy neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. 13. K odvolaniu žalovaného sa žalobkyňa nevyjadrila. 14. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C. s. p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. 15. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 16. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C. s. p. 17. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 C. s. p. potvrdil. 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnej žalobkyni náhradu trov konania priznáva v rozsahu 100 %,. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C. s. p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).