Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/31/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216216462 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1216216462.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: A.. H. R. S. Y. A. Š. , narodený dňa X.X.XXXX, bytom R. V., P. Č.. XXXX/X, zastúpený Advokátskou kanceláriou Kucek & Partners, s. r. o., Bratislava, Mickiewiczova č. 9, IČO: 36 865 192, za ktorú koná JUDr. Adrián Kucek, proti žalovanému: P. - R., R.. R. K..S.., Bratislava, Orenburská č. 44, IČO: 31 342 311, o splnenie povinnosti zo zmluvy o postúpení pohľadávok, s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 15. novembra 2016, č.k. 16 C 164/2016-41, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 15. novembra 2016, č.k. 16 C 164/2016-41, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 16 C 164/2016, v ktorom sa žalobca domáha splnenia povinností žalovaného vyplývajúcich mu zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.9.2016, sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť nenakladať s pohľadávkami, ktoré postúpil na neho (žalobcu) zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.9.2016, najmä aby ich postúpil, zamenil, založil alebo dohodol zabezpečovacie postúpenie týchto pohľadávok, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; rovnako nenakladať s peňažnými prostriedkami, ktoré predstavujú úhradu pohľadávok postúpených na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.9.2016 do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca oprel o zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 14.9.2016, na základe ktorej nadobudol pohľadávky v zmluve, jej prílohe, presne špecifikované. Ich celková hodnota bola v sume 119.988,69 €, odplata za postúpenie pohľadávok bola v sume 120,-- €. Žalovaný od zmluvy o postúpení pohľadávok odstúpil, a túto skutočnosť mu oznámil dňa 3.10.2016; právny úkon žalovaného odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávky považuje ale za absolútne neplatný právny úkon. Bežnou praxou žalovaného je postupovať svoje pohľadávky predovšetkým za účelom „rýchleho“ získania peňažných prostriedkov. Žalovaný môže kedykoľvek postúpiť predmetné pohľadávky na iného, resp. medzičasom môže dôjsť k úhrade pohľadávky, ktorú mu nepostúpil na jeho účet v súlade so zmluvou o postúpení pohľadávok. S ohľadom na skutočnosť, že niektorí dlžníci sú v omeškaní so zaplatením pohľadávok, ktoré sú predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok, aj dlhšie ako 365 dní, je vysoko pravdepodobné, že sa žalovaný rozhodne tieto pohľadávky postúpiť na tretiu osobu, a tým okamžite získať peňažné prostriedky. Tieto skutočnosti odôvodňujú nutnosť bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Do právoplatného skončenia konania vo veci samej existuje reálna obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená, ale aj v prípade, ak by žalovaný mohol nakladať s peňažnými prostriedkami, ktoré má podľa zmluvy postúpiť na jeho účet. Jeho nárok (žalobcu) je tak dôvodný, stále trvá, je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, existuje obava, že exekúcia bude ohrozená a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 2. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 15.11.2016, č.k. 16 C 164/2016-41, návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Dôvodil ustanovením § 324 ods. l, ods. 2, ods. 3, § 325 ods. l, § 326 ods. l, ods. 2, § 327, § 328 ods. l, § 329 ods. l C.s.p. a skutkovo tým, že žalobca ničím neosvedčil ani nepreukázal také skutkové okolnosti, ktoré by bez rozumných pochybností umožňovali prijať záver, že mu v dôsledku správania žalovaného bezprostredne hrozí nebezpečenstvo vzniku značnej ujmy, resp. žeby budúca exekúcia bola ohrozená a vzniku takejto ujmy možno zabrániť nariadením neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len vtedy, ak je potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu ochranu. Vždy je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné; musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda že osoba, ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v končenom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu exekúcie. Ohrozenie nároku musí byť konkrétne, musí byť osvedčené, nestačí iba abstraktnú (pravdepodobnú) možnosť ohrozenia práv. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť. V prejednávanej veci žalobca síce vyslovil obavu, že žalovaný bude mať snahu s predmetnými pohľadávkami ďalej nakladať, avšak uvedenú obavu neosvedčil nijakými relevantnými dôkazmi, z ktorých by mal súd za preukázané, že na strane žalovaného existuje snaha s predmetnými pohľadávkami nakladať. Žalobca nepodložil žiadnymi relevantnými dokladmi preukazujúcimi jeho ďalšie tvrdenie v tom, že u žalovaného je bežnou praxou postupovať svoje pohľadávky za účelom „rýchleho“ získania finančných prostriedkov, žeby sa tak v minulosti stalo. 3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 365 ods. l písm. f/, h/ C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú zákonné minimá na splnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti odlišné ako v konaní vo veci samej, nakoľko skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi, ale dôvodnosť návrhu je potrebné osvedčiť; postačuje opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Stačí, ak žalobca osvedčí potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, resp. obavu, že exekúcia bude ohrozená, pričom miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. V tejto súvislosti zdôraznil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.11.2012, sp.zn. 6 M Cdo 5/2012. Rozhodnutie, pri ktorom súd prvej inštancie nenariadil neodkladné opatrenie len z dôvodu, že neboli predložené dôkazy na preukázanie tvrdení žalobcu, sa javí ako arbitrárne. Opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť nároku žalobcu, ako to vyžaduje zákonné ustanovenie (§ 326 ods. l C.s.p.), nie je podmienené predložením dôkazov. Je spoločníkom žalovaného a bez porušenia obchodného tajomstva žalovaného nebolo možné predložiť dôkaz preukazujúci ním tvrdenú skutočnosť, že je bežnou praxou žalovaného postupovať pohľadávky za účelom „rýchleho“ získania peňažných prostriedkov. Naopak skutočnosť, že je spoločníkom žalovaného (do 14.9.2016 aj konateľom žalovaného) by mala skôr potvrdiť hodnovernosť jeho tvrdenia o bežnej praxi žalovaného. Súčasná právna úprava (Civilného sporového poriadku) inštitútu neodkladného opatrenia v porovnaní s inštitútom predbežného opatrenia (podľa Občianskeho súdneho poriadku) nevyžaduje odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Už len možnosť voľnej dispozície žalovaného (bez akéhokoľvek obmedzenia) s pohľadávkami, ktoré boli postúpené na neho (žalobcu), resp. finančnými prostriedkami, ktoré žalovaný už medzičasom mohol získať zaplatením pohľadávky od niektorého z dlžníkov, osvedčujú dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Jedine nariadením neodkladného opatrenia sa môže zabrániť tomu, aby v prípade jeho úspechu vo veci samej bol rozsudok nevykonateľný. Do rozhodnutia súdu vo veci samej môže dôjsť k zániku pohľadávok napr. ich splnením a v tom prípade by odovzdanie dokumentácie týkajúcej sa postupovaných pohľadávok a predkladanie salda pohľadávok zo strany žalovaného nemalo pre neho žiadny význam. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. 4. Žalovaný sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, k odvolaniu žalobcu, nevyjadril (§ 329 ods. l C.s.p.). 5. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 324, § 325 ods. l, ods. 2 písm. c/, d/, § 329 ods. l, ods. 2, ods. 3, § 378 ods. l, § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), ďalej len C.s.p.] a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. 6. Uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako správnym, uznesenie odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.). 7. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd pripomína, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.). Neodkladné opatrenie môže súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Žalobca (v žalobe, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) neuviedol rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, neopísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 324 ods. 3, § 326 C.s.p.). Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. 8. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (po 1.7.2016) či už v konaní podľa Civilného sporového poriadku, ale aj podľa Civilného mimosporového poriadku, má obsahovať náležitosti uvedené v stanovení § 326 C.s.p. (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), spolu s pripojením listín, na ktoré sa odvoláva. Cieľom neodkladného opatrenia zostalo rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pričom záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktných požiadavkách na formu neodkladného opatrenia. 9. Či vôbec bude nárok žalobcu vo veci samej dôvodný (vzhľadom na odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávok žalovaným), bude vyslovené až v právoplatnom a vykonateľnom rozsudku po vykonanom dokazovaní. Z dokladov predložených žalobcom nepochybne vyplýva, že je spoločníkom žalovaného a (podľa jeho vyjadrenia) do 14.9.2016 bol aj jeho konateľom, že dňa 14.9.2016 v pozícii postupníka uzavrel so žalovaným ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok v celkovej hodnote 119.988,69 €, avšak on mal zaplatiť odplatu (len) v sume 120,-- €. Podpis konateľky na jednotlivých stranách zmluvy o postúpení pohľadávok Hany Pekníkovej za postupcu je ale úplne iný ako na str. 5 zmluvy, iný na právnom úkone odstúpenia od zmluvy o postúpení pohľadávok. Nepredloženie listinných dokladov (len) s odôvodnením zachovania obchodného tajomstva žalovaného vyznieva vágne. 10. Naďalej tak pretrvávajú pochybnosti o naliehavej potrebe neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu v navrhovanom znení. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).