Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/195/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313214622 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1313214622.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej v právnej veci manžela: R.. W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., G. XX, zastúpený JUDr. Danielou Ježovou, LL.M., PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave, Javorinská 13, proti manželke: R.. E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., G. XX, zastúpená AK Neuschlová, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 5, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom: X. K., nar. XX.XX.XXXX a Y. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom v Bratislave, Vazovova 7/a, na odvolania manžela a manželky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19.11.2015, č.k. 51P/134/2013-794, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v odvolaním napadnutej časti z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov konania, maloleté deti K., X., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX, zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení obe maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého X. sumou XXX € mesačne a na výživu maloletej Y. sumou XXX € mesačne, u oboch počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktoré sumy je povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, otcovi uložil povinnosť prispievať na tvorbu úspor pre maloletého X. vo výške XXX € mesačne a pre maloletú Y. vo výške XXX € mesačne, u oboch počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré sumy je otec povinný zasielať na osobitný účet oboch maloletých detí vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca, matke uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia písomne oznámiť otcovi číslo osobitného účtu maloletých detí a peňažný ústav, v ktorom je účet vedený a zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi každý druhý víkend v kalendárnom roku od soboty od 10,00 hodiny do nedele do 19,00 hodiny, každý kalendárny rok v čase vianočných sviatkov od 26.12. od 10,00 hodiny do 30.12. do 19,00 hodiny a od 2.1. od 10,00 hodiny do 6.1. do 19,00 hodiny, každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin určených vyhláškou Ministerstva školstva SR od prvého dňa jarných prázdnin od 10,00 hodiny do posledného dňa jarných prázdnin do 19,00 hodiny, každý kalendárny rok vo Veľkonočnú nedeľu od 10,00 hodiny do 19,00 hodiny, každý párny kalendárny rok od prvého dňa jesenných prázdnin určených vyhláškou Ministerstva školstva SR od 10,00 hodiny do posledného dňa prázdnin do 19,00 hodiny a každý kalendárny rok počas letných prázdnin vždy v dvojtýždňových intervaloch počnúc dňom 1.7. od 10,00 hodiny do 14.7. do 19,00 hodiny a od 1.8. od 10,00 hodiny do 14.8. do 19,00 hodiny tak, že otec si v stanovené dni a hodiny vždy prevezme obe deti v mieste bydliska maloletých detí a vráti matke v stanovené dni a hodiny v mieste jej bydliska. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 23 ods. 1 a 2, § 24 ods. 1 a 4, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine a § 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania neplní svoj účel a je trvalo rozvrátené. Maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti ich matky na základe úvahy, že sa o ne riadne stará a maloleté deti toho času potrebujú jedno stabilné miesto vo svojom živote, v ktorom budú cítiť pocit bezpečia a stability. O zastupovaní maloletých detí a spravovaní ich majetku oboma rodičmi rozhodol z dôvodu, že ani jeden z nich nebol pozbavený rodičovských práv a ani mu nebol ich výkon nijakým spôsobom obmedzený. Výšku určeného výživného odôvodnil primeranosťou k odôvodneným potrebám maloletých detí, ktoré boli vyčíslené a preukázané jednotlivými položkami, pričom prihliadol na školské a mimoškolské aktivity a zdravotný stav detí a na zárobkové a majetkové možnosti a schopnosti otca. Otcovi zároveň určil povinnosť prispievať na tvorbu úspor pre maloleté deti, kedy pri stanovení ich výšky zohľadnil, že majetkové pomery, možnosti a schopnosti otca sú dostačujúce, čo v posledných rokoch zjavne preukázal, nakoľko platil deťom aj školné, oblečenie, prispieval na zdravotnú starostlivosť a deťom zabezpečil zahraničnú dovolenku. Výživné na tvorbu úspor je otec povinný zasielať na osobitný účet oboch maloletých detí, k čomu sa viaže povinnosť matky písomne otcovi oznámiť číslo osobitného účtu maloletých detí a peňažný ústav, v ktorom je účet vedený, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Pri rozhodovaní o intervaloch styku otca s maloletými deťmi súd prihliadol na vyjadrenia účastníkov, kolízneho opatrovníka a súdneho znalca. 3. Proti rozsudku v časti bežného výživného a úpravy styku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí poukazujúc na to, že hoci súd vykonal dokazovanie, dôkazy nesprávne vyhodnotil a v tejto časti nesprávne rozhodol. Tiež z dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. f) vtedy platného O.s.p. žiadala rozhodnutie zmeniť tak, že otec bude povinný prispievať na výživu maloletého X. sumou XXX € mesačne a na výživu maloletej Y. sumou XXX € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti výroku o rozvode manželstva a bude oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi počas vianočných prázdnin každý kalendárny rok dňa 26.12. od 10,00 hodiny do 19,00 hodiny a každý párny kalendárny rok v čase od 2.1. od 10,00 hodiny do 6.1. do 19,00 hodiny s tým, že v uvedených dňoch a hodinách si maloleté deti vyzdvihne a odovzdá v mieste bydliska matky. Súdu prvej inštancie vytýkala nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia v časti odvolaním napadnutých výrokov považujúc ho za všeobecne formulované, nedávajúce odpoveď na viacero otázok, ktoré sú spojené s rozhodovaním o výživnom a úpravou styku. Podľa nej absencia odôvodnenia smeruje k vytvoreniu prekážok pre účastníkov konania v prípade možnosti využitia ich procesných práv, vrátane práva na podanie riadneho opravného prostriedku. Predmetná prekážka v uplatnení spomínaného procesného práva, t.j. práva využiť riadny opravný prostriedok, je aj prípad nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktoré má za následok absenciu možnosti získania informácií pre účastníkov konania o tom, ako súd postupoval pri rozhodovaní vo veci samej. S prihliadnutím na uvedené je toho názoru, že zo strany súdu došlo v súvislosti s nedostatočným, príliš všeobecným a strohým odôvodnením prvostupňového rozhodnutia k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom, čím rozsudok trpí vadou v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Súd sa žiadnym spôsobom nezaoberal jej príjmom, len nesprávne skonštatoval, že činí X.XXX,XX. € netto, čo však nie je pravda, keď aj z predložených dokladov vyplýva, že jej príjem sa pohybuje na úrovni cca X.XXX € netto. Tiež nie je správne konštatovanie súdu, že ku dňu 31.10.2013 mala na účte vlastné prostriedky v sume XXX.XXX,XX €, keď išlo o spoločné prostriedky účastníkov konania získané predajom ich bytu. Rovnako ako v jej prípade, aj v prípade otca maloletých detí nie je v súvislosti s jeho príjmom v odôvodnení rozhodnutia uvedené, z akého priemerného mesačného netto príjmu otca súd vychádzal pri rozhodovaní, jednoznačne je však nadštandardný a pre porovnanie jej priemerný mesačný netto príjem je na úrovni cca 30% z priemerného mesačného netto príjmu otca. Pokiaľ otec dosahuje príjem vysoko prekračujúci sumu priemerného mesačného príjmu na Slovensku, a ktorý je trojnásobne vyšší, ako jej príjem, nie je možné sa stotožniť s rozhodnutím súdu a akceptovať určenie bežného výživného vo výške XXX € na maloletého X. a XXX € na maloletú Y.. Súdom určené výživné ju dostáva do situácie, že všetky finančné prostriedky predstavujúce jej mzdu bude nútená vynakladať na financovanie potrieb maloletých detí pri minimalizácii svojich nákladov bez možnosti dovolenia si prípadného vyššieho jednorazového výdavku na absolvovanie dovolenky s maloletými deťmi. Čo sa týka úpravy styku, z rozhodnutia vyplýva, že počas vianočných sviatkov bude mať možnosť stráviť s maloletými deťmi len čas do 26.12. do 10,00 hodiny a následne od 30.12. od 19,00 hodiny do 2.1. do 10,00 hodiny každý rok bez toho, aby mohla s deťmi počas týchto prázdnin absolvovať plnohodnotnú dovolenku, resp. dlhší pobyt mimo miesta bydliska. 4. V zákonnej lehote podal odvolanie tiež otec maloletých detí, a to proti rozsudku v časti výživného a tvorby úspor. Rozsudok súdu prvej inštancie žiadal zmeniť tak, že bude povinný prispievať na výživu maloletého X. sumou XXX € mesačne a na výživu maloletej Y. sumou XXX € mesačne a výrok o povinnosti tvorby úspor pre maloleté deti bude zrušený. V prípade, ak by mal odvolací súd za to, že napadnutý rozsudok nemôže zmeniť, žiada aby rozhodnutie v časti výroku o výživnom a tvorbe úspor zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie prvoinštančnému súdu. Poukázal na to, že v zmysle Zákona o rodine sa vyžaduje, aby sa pri určení rozsahu výživného vychádzalo z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré majú svoju konkrétnu hranicu danú jeho spotrebným charakterom, a preto treba dbať aj na to, aby výživné nad túto hranicu nepriamo neuspokojovalo sčasti aj potreby iných osôb. Výživné nesmie byť použité na zvyšovanie životnej úrovne celej rodiny a ani výnosy z neho, pretože je osobitným majetkom maloletých detí. Okrem vyživovacej povinnosti na maloleté deti Y. a X. má aj vyživovaciu povinnosť na maloletého T. K., nar. X.X.XXXX. Narodenie jeho tretieho dieťaťa znamená pokles životnej úrovne všetkých členov rodiny. Maloletý T. má zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú zvýšené náklady na jeho starostlivosť, má alergiu na bielkovinu kravského mlieka, preto mu musí zakupovať špeciálnu stravu. On sám má zdravotné problémy, jeho finančné náklady vzrástli aj v súvislosti so zdravotným stavom, nakoľko sa u neho zvýšili výdavky na lieky a zdravotnícke pomôcky. Má za to, že súd pri určovaní výšky výživného mal zohľadňovať zaužívanú judikatúru súdov Slovenskej republiky, podľa ktorej má vyživovacia povinnosť povinného na všetky jeho maloleté deti (X., Y., T.) predstavovať úroveň 20 - 30 % z príjmu povinného. Potreby maloletých detí X. a Y. uspokojoval a aj uspokojuje nad rámec výživného, zakupuje im pravidelne hračky, oblečenie, obuv, športové a iné potreby a zabezpečuje návštevu kultúrnych a športových podujatí, čím takto pravidelne prispeje nad rámec výživného sumou XXX € mesačne. Nesúhlasí so súdom prvej inštancie v tom, že pri stanovení výšky tvorby úspor zohľadnil aj tú skutočnosť, že jeho majetkové pomery, možnosti a schopnosti sú dostačujúce, keď okrem zaplateného výživného na maloletého X. v sume XX.XXX € a na maloletú Y. v sume XX.XXX € za posledné roky, platil deťom aj školné, kupoval oblečenie, prispieval na zdravotnícku starostlivosť a zabezpečil deťom dovolenku v G.. Rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktorým stanovil výšku tvorby úspor na základe skutočnosti, že je schopný okrem vyživovacej povinnosti zabezpečovať aj vyššie uvedené platby, považuje za neadekvátne. Celkovo suma XXX € na dieťa ako tvorba úspor je aj v hrubom nepomere so samotnou výškou výživného, ako aj s jeho životnou úrovňou. Prvoinštančný súd tiež nezohľadnil, že maloletým deťom sporil a sporí cez životné poistky. Jeho pracovný pomer so zamestnávateľom H. M., s.r.o., bol ukončený dohodou ku dňu 31.1.2016, táto zmena okolností nastala až po vyhlásení rozsudku, v čase jeho vyhlásenia nemal o nej vedomosť, od 1.2.2016 je evidovaný na úrade práce, rozhodnutie o poberaní dávky v nezamestnanosti mu ešte nebolo doručené, ale vzhľadom na jeho príjem bude mať nárok na maximálnu výšku dávky v nezamestnanosti, čo je okolo XXX € mesačne. V snahe zvýšiť svoje šance uspieť pri hľadaní budúceho zamestnania založil si živnosť, takto má možnosť hlásiť sa do rôznych tendrov a využiť aj svoje kontakty z predchádzajúceho zamestnania na účely nájdenia budúceho príjmu. Nedisponuje takmer žiadnymi úsporami na prekonanie tohto obdobia práve z dôvodu nevysporiadaného BSM, kde matka maloletých detí má na svojom účte všetky úspory pochádzajúce z manželstva, on k nim prístup nemá až do vysporiadania BSM, čo môže trvať aj roky. 5. Otec maloletých detí sa k odvolaniu matky maloletých detí vyjadril tak, že on rovnako považuje odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa za nedostatočné, všeobecné a strohé. V otázke bežného výživného poukázal na zmenu svojich pomerov, ktorú podrobne rozpísal vo svojom odvolaní. Poukázal aj na to, že matka maloletých detí má na svojom účte finančné prostriedky, ktoré získali predajom bytu, on však k nim nemá dispozičné právo, ktoré mu ona nedovolila zriadiť. Matka maloletých detí využíva celý ich majetok, býva v nadštandardnom dome v lukratívnej lokalite Bratislavy, využíva spoločné osobné motorové vozidlo a zároveň drží spoločné úspory. Za zavádzajúce považoval tvrdenie matky maloletých detí o tom, že jeho priemerný mesačný príjem počítaný od roku 2012 je na úrovni cca X.XXX €, jeho priemerná mzda za posledné tri roky predstavuje sumu X.XXX € spolu s odmenami, ktoré poskytol deťom. Čo sa týka nákladov na maloleté deti, tieto predložené ich matkou sú výrazne nadhodnotené a obsahujú aj náklady na pokrytie potrieb samotnej matky a niektoré, ako náklady za opravu auta a domu, nie je možné považovať za oprávnené náklady maloletých. K tvrdeniu matky, že súdom určené výživné ju dostáva do situácie, že všetky finančné prostriedky, ktoré predstavujú jej mzdu, bude nútená vynakladať na financovanie potrieb maloletých detí pri minimalizovaní svojich nákladov bez možnosti dovolenia si prípadného vyššieho jednorazového výdavku na absolvovanie dovolenky s maloletými, uvádza, že práve on sa dostáva do ťažkej situácie, kedy na rozdiel od matky žije v podnájme, nemá auto, maloletý T. dokonca nemá ani vlastnú detskú izbu a je potrebné zakupovať mu špeciálnu stravu a momentálne je bez práce. Má za to, že matka maloletých detí sa svojim odvolaním v časti výroku o úprave jeho styku s deťmi počas vianočných sviatkov snaží ešte vo väčšej miere obmedziť jeho styk s deťmi, pričom ona sama takúto úpravu styku navrhla. Už takáto úprava styku je výrazne menšia, ako žiadal a matka sa snaží ešte ju zmenšiť v podanom odvolaní. Takto by v nepárnom roku s deťmi trávil len jeden deň počas Vianoc. 6. Matka maloletých detí sa k odvolaniu ich otca vyjadrila, že sa v plnom rozsahu pridržiava argumentácie, ktorú, čo sa týka výšky výživného, rozviedla v odvolaní proti prvoinštančnému rozsudku, ako aj v jednotlivých písomných vyjadreniach, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Nie je možné stotožniť sa s názorom otca maloletých detí, že ňou uvedená výška výdavkov na deti nie je správna, lebo pokrýva aj jej potreby. Z odvolania otca vyplýva, že odmieta akceptovať, že maloletým deťom bola rodičmi nastavená určitá životná úroveň, ktorú nie je dôvod meniť, nakoľko pomery otca sa žiadnym zásadným spôsobom nezmenili. Pri rozhodovaní o výške výživného nemožno opomenúť výraznú diskrepanciu príjmov medzi účastníkmi konania. Jej priemerný mesačný príjem je na úrovni cca 30% z priemerného mesačného netto príjmu otca maloletých detí, na túto skutočnosť neprihliadol ani súd pri určení bežného výživného. Nie je prípustná taká disproporcionalita, aby rodič s nadštandardnými príjmami prispieval iba na úhradu základných či bežných výdavkov a na rodiča, ktorý sa o maloleté deti kompletne stará, bola prenesená povinnosť hradiť zostávajúcu časť výdavkov. Nerozporuje, že otec hradí maloletým deťom investičné životné poistenie, túto platbu však nie je možné započítať na platbu výživného pre maloleté deti, poistníkom, teda osobou oprávnenou s príslušnými poistnými zmluvami disponovať, je výlučne otec a nie je vylúčené, že bez jej vedomia a súhlasu poistné zmluvy zruší a požiada o výplatu nasporených finančných prostriedkov do svojej dispozície. Otcovi maloletých detí bolo v súvislosti so skončením pracovného pomeru vyplatené odstupné vo výške štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku vrátane náhrady za nevyčerpanú dovolenku, otec tiež disponuje spoločnými úsporami, ktoré si ponechal po odchode zo spoločnej domácnosti. Aj keď otec maloletých detí tvrdí, že je nezamestnaný a evidovaný na úrade práce, od 15.2.2016 si zriadil živnosť. 7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniam rodičov nevyjadril. 8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej len C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že za daného stavu nie je možné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ani zmeniť. 9. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozsudkom zo dňa 19.11.2015, č.k. 51P/134/2013-794, rozviedol manželstvo účastníkov konania a upravil výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine a O.s.p. platného do 30.06.2016. 10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 12. Podľa § 393 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní, prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax; ustanovenia § 387 ods. 2 a 3 tým nie sú dotknuté. Odôvodnenie rozhodnutia senátu obsahuje aj pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté. 13. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, kedy súd prvej inštancie bude názorom odvolacieho súdu viazaný v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 a 2 C.s.p.. 14. Je potrebné stotožniť sa so stanoviskom obidvoch rodičov maloletých detí, a to že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je nedostatočné a strohé, bez jasného vysvetlenia, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil, čím porušil povinnosti mu dané ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.. 15. Za zmätočný považuje odvolací súd postup súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, resp. pri posudzovaní celkových možností a schopností obidvoch rodičov podieľať sa v dobe po rozvode manželstva na výžive maloletých detí. Hoci rozsudok bol vyhlásený dňa 19.11.2015, prvoinštančný súd vyhodnocoval príjmové pomery rodičov už od roku 2012, pričom z odôvodnenia jeho rozsudku nie je zrejmé, ktoré časové obdobie považoval za rozhodujúce pre určenie výživného, resp. z akej priemernej výšky príjmov rodičov vychádzal. Nepresvedčivé a nedostatočné je konštatovanie, že majetkové pomery a možnosti a schopnosti otca maloletých detí sú dostačujúce, čo v posledných rokoch zjavne preukázal, nakoľko okrem zaplateného výživného na maloleté deti za posledné roky platil deťom aj školné, zakupoval oblečenie a pod., ktoré zdôvodnenie súd použil aj vo vzťahu ku výživnému určenému na tvorbu úspor. Je potrebné mať na zreteli, že predmetom konania je určenie vyživovacej povinnosti otca na čas po rozvode manželstva a nie vyhodnocovanie jeho participácie na výžive detí za predchádzajúce roky, kedy pomery na strane rodičov, ako aj na strane maloletých detí, nemuseli byť totožné s aktuálnymi pomermi, ktoré sú v súčasnosti rozhodujúce pre určenie výživného. 16. Taktiež je potrebné pri vyhodnocovaní majetkových pomerov rodičov rozlíšiť ich spoločný majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) od ostatného majetku v ich osobnom vlastníctve, keď sa má za to, že ich podiely na majetku v BSM sú rovnaké, a preto pre účely určenia výživného je možné zohľadňovať len majetok, ktorý nie je súčasťou BSM. 17. Súd prvej inštancie nesprávne postupoval pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti otca konštatujúc, že výživné považuje za primerané odôvodneným potrebám maloletých detí, ktoré boli v konaní vyčíslené, medzi iným študentská izba zakúpená v roku 2013, náklady za koncesionárske poplatky, plyn, vodu a odpad, poistenie domácnosti, životné poistenie, poistenie auta, diaľničnú známku, havarijné poistenie a pod. Pri rozhodovaní o výživnom na maloleté dieťa pre budúce obdobie, t.j. na čas po rozvode manželstva rodičov je potrebné zohľadniť vek a k nemu zodpovedajúce bežné potreby dieťaťa (strava, ošatenie a obutie, hygienické potreby, školské pomôcky a pod.), ktoré je nadbytočné preukazovať konkrétnymi pokladničnými blokmi za jednotlivé nákupy, keď postačuje vychádzať zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa určitého veku, ako aj opakujúce sa mimoriadne výdaje s dieťaťom súvisiace, ktoré sú pre neho špecifické, napr. školné v súkromnom školskom zariadení, výdaje spojené s organizovanou záujmovou aktivitou (športové kluby, jazykové školy, ľudová škola umenia...), náklady spojené s liečbou chronických ochorení (opakujúce sa výdaje za lieky, kompenzačné pomôcky, diétne stravovanie) a pod.. 18. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vykonať dôsledné dokazovanie vyššie naznačeným smerom, teda ohľadne aktuálnych možností, schopností a majetkových pomerov obidvoch rodičov vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. U otca je potrebné zistiť súčasný zdroj jeho príjmu, či sa zamestnal v novom pracovnom pomere, resp. či pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba (a pre aké predmety podnikania má vystavené živnostenské oprávnenie), aké sú jeho príjmové pomery, a či zodpovedajú jeho celkovým možnostiam a schopnostiam (vzdelanie, odbornosť, prax...), pokiaľ má otec trvalo zvýšené náklady na svoju výživu z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu ako to vo svojom odvolaní uviedol, je potrebné, aby ich preukázal lekárskym svedectvom. U maloletých detí je nevyhnutné zistiť ich súčasné potreby, ktoré nie sú bežné tak, ako už bolo vyššie naznačené. Až po vyhodnotení terajších pomerov oboch rodičov a maloletých detí bude možné rozhodnúť o výške vyživovacej povinnosti otca, pričom pokiaľ súd prvej inštancie dospeje k záveru o opodstatnenosti plnenia aj výživného na tvorbu úspor, vo výroku rozsudku bude musieť určiť jeho plnenie nie na jeden osobitný účet maloletých detí tak, ako sa stalo v predchádzajúcom rozhodnutí, ale na osobitný účet u každého maloletého dieťaťa zvlášť. 19. Súd prvej inštancie musí znovu rozhodnúť aj o úprave styku otca s maloletými deťmi, nakoľko je potrebné akceptovať námietku matky uvedenú v jej odvolaní ohľadne vianočného obdobia, resp. zimných prázdnin. Tiež je potrebné opraviť výrok rozsudku v časti úpravy styku počas víkendov, kedy doterajšia definícia každého druhého víkendu v kalendárnom roku od soboty od 10,00 hodiny do nedele do 19,00 hodiny je nejasná a nevykonateľná, a to určením styku počas párneho alebo nepárneho kalendárneho týždňa. 20. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v dôsledku čoho bolo potrebné jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď uvedený nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a nie je ani účelné dokazovanie odvolacím súdom doplniť. 21. Súd prvej inštancie, ktorý je v zmysle § 391 ods. 2 C.m.p. viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, doplní dokazovanie už vyššie uvedeným smerom a dôvody svojho rozhodnutia uvedie v jeho písomnom vyhotovení tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p.. 22. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov konania ( § 396 ods. 3 C.s.p. ). 23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).