Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/218/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313221915 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1313221915.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, 826 46 Bratislava, IČO: 35 850 370, zast.: Mgr. Miroslav Vilím, advokát, Michalská 9, 811 01 Bratislava proti žalovanému: Bytová agentúra rezortu ministerstva obrany, Pri Šajbách 12, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 34 000 666, o zaplatenie sumy 14.297,16 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 22Cb/105/2014-83 zo dňa 18.5.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 22Cb/105/2014-83 zo dňa 18.5.2015 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.10.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 14.297,16 eura s príslušenstvom titulom neuhradenej ceny za vodné a stočné. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 6.4.2014 zmluvu č. Z 768 o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd na odberné miesto Ubytovňa Pri Šajbách 6, Bratislava. Ďalej uviedol, že žalovanému dodal pitnú vodu a odviedol odpadové vody v súlade so zmluvou a vystavil daňový doklad faktúru č. 110194901 splatnú dňa 14.1.2011 vo výške 14.297,16 eura. Nárok bol uplatnený podľa § 17 ods. 7 písm. b) a § 16 ods. 7 písm. b) zákona č. 442/2002 Z.z. 3. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že v období od 9.11.2010 do 19.12.2010, za ktoré si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, dochádzalo k neoprávnenému odberu. Ďalej uviedol, že žalovaný podal žiadosť o prerušenie dodávky vody na konkrétne miesto a žalobca vykonal úkony, ktoré smerovali k prerušeniu dodávky vody. Uzavretie vodovodnej prípojky bolo vykonané dňa 30.11.2010, čo znamená že voda nemala byť dodávaná. Prvoinštančný súd mal za to, že bolo na žalobcovi ako technicky realizuje spôsob, aby voda nebola dodávaná do miesta určenia. Žalovaný po tom, čo sa dozvedel, že aj napriek uzatvoreniu vodovodnej prípojky dochádza k dodávaniu vody, túto skutočnosť oznámil žalobcovi a podal aj trestné oznámenie. Toto jeho správanie vyhodnotil konajúci súd ako konanie, ktoré sledovalo účel predchádzaniu škody pre žalobcu. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že na posudzovaný prípad vzhľadom na osobitné okolnosti nemožno aplikovať § 25 ods. 3 a 4 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách o neoprávnenom odbere a neoprávnenom vypúšťaní odpadových vôd a VOP článok XI. Skutkové podstaty uvádzané v § 25 cit. zákona, ktoré sú založené na princípe objektívnej zodpovednosti. Vyvodzovať zodpovednosť žalovaného len z toho dôvodu, že došlo k neoprávnenému odberu, nie je podľa mienky súdu prvej inštancie namieste. Prvoinštančný súd poukázal na dohodu žalobcu a žalovaného, v zmysle ktorej voda nemala byť dodávaná na odberné miesto. Skutočnosť, že žalobca dostatočne neurobil všetky úkony tak, aby zabránil dodávaniu vody na miesto určenia, nemôže byť na ťarchu žalovaného a nemôže na neho preniesť zodpovednosť za neoprávnený odber inou osobou. Žalobca sa ani k zmyslu a účelu dočasného prerušenia dodávky vody nevedel vyjadriť. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu ako neoprávnenú zamietol, keďže žalovaný neporušil žiadnu svoju povinnosť, a preto žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016). 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Uviedol, že žalobou zo dňa 11. 10. 2013 sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 5.512,03 eur bez DPH - vodné, sumy vo výške 5.956,58 euro bez DPH - stočné a sumy 545,81 eur bez DPH - zrážky, t. j. odvádzanie a čistenie vôd z povrchového odtoku. Namietal, že nárok v časti sumy 649,51 eura za odvod vody z povrchového odtoku (zrážky) nebol zo strany žalovaného rozporovaný a dôvody zamietnutia žaloby tak, ako ich uviedol súd prvej inštancie, sa na tento nárok vzťahovať nemôžu. Vo vzťahu k uvedenej časti plnenia prvoinštančný súd nevykonával osobitné dokazovanie a z uvedeného dôvodu má žalobca za to, že nebol daný dôvod na zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Ďalej poukázal na trestné oznámenie zo dňa 8.2.2011, v ktorom žalovaný uviedol, že „za podozrivého z neoprávnenej manipulácie s vodovodnou prípojkou považuje spoločnosť DEMAR, spol. s r.o., ktorá nebytový priestor i naďalej užíva a prevádzkuje v ňom diskotéku s barom. K tomu je potrebné mať zabezpečenú dodávku základných služieb, medzi ktoré patrí i dodávka pitnej vody“. Z obsahu trestného oznámenia podaného žalovaným je teda zrejmé, že žalovaný vo svojom liste zo dňa 8.10.2010 nepravdivo uviedol, že predmetná ubytovňa nie je prevádzkovaná. Súčasne je zrejmé, že žalovaný nedbalým prístupom k správe majetku, ktorý bol v jeho dispozícii, umožnil tretej osobe jeho užívanie bez právneho titulu a vo vzťahu k dodávateľom jednotlivých energií nesplnil svoju prevenčnú povinnosť uloženú § 415 Občianskeho zákonníka. Žalobca ďalej uviedol, že ak by ho žalovaný upozornil, že objekt, do ktorého má byť prerušená dodávka pitnej vody, je naďalej užívaná treťou osobou a navyše neoprávnene, nesúhlasil by žalobca len dočasným prerušením dodávky vody. S poukazom na dotknuté ustanovenia zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách má žalobca za to, že žalovaný ako vlastník vodovodnej prípojky je zodpovedný v prípade neoprávneného odberu z tejto prípojky, a to bez ohľadu na to, či túto vodu odoberal sám žalovaný, nájomcovia alebo tretia osoba. Nakoľko žalovaný žiadal žalobcu o ponechanie vodovodnej prípojky, mal zabezpečiť šachtu vodovodnej prípojky vo svojom vlastníctve tak, aby k nim nemala prístup tretia osoba. Na základe uvedených skutočností mal žalobca za to, že jeho nárok je dôvodný v celom rozsahu, a preto navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 24.7.2015 uviedol, že ním uvádzaná skutočnosť, že predmetná ubytovňa nie je prevádzkovaná, je pravdivá, pretože uvedená ubytovňa nebola v užívania schopnom stave a nebola dlhodobo prevádzkovaná. Mimo ubytovne sa však nachádza kuchynsko - jedálenský blok, ktorý bol v tom čase prevádzkovaný spoločnosťou DEMAR, s.r.o. ako bar. Tieto skutočnosti žalovaný nikdy nezatajoval, navyše tieto skutočnosti boli aj verejne známe, keďže označenie prevádzky baru bolo viditeľné z okolia a v danej lokalite bol predmetný bar v povedomí verejnosti. Žalovaný vyjadril súhlas so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalovaný tým, že požiadal žalobcu o prerušenie dodávky pitnej vody, chcel dosiahnuť to, aby táto voda nebola dodávaná a bolo na dodávateľovi ako technicky vyriešiť túto situáciu. Ďalej uviedol, že podľa jeho informácií nebolo prerušenie dodávky pitnej vody uskutočnené technický predpísaným spôsobom. Podľa vyjadrenia p. Q. (zamestnanca žalobcu) nedošlo k zaslepeniu prívodu vody do fakturačného vodomeru a prívod vody nebol žalobcom zaplombovaný. Následne zamestnanci žalobcu osadili vodomernú šachtu poklopom, ktorým bol uzamknutý žalobcom a od ktorého mal kľúče iba žalobca. Žalovaný do vodomernej šachty po prerušení dodávky vody prístup nemal. Uvedeným konaním si žalobca nesplnil svoju povinnosť riadne prerušiť dodávku pitnej vody, čím umožnil obnovenie dodávky vody neznámou osobou. Žalovaný súčasne uviedol, že vlastníkom verejného vodovodu vrátane meradla na vodovodnej prípojke a vrátanie pripojenia vodovodnej prípojky na verejný vodovod je žalobca a ako vlastník na zákonnú povinnosť zabezpečiť objekty verejného vodovodu proti neoprávnenému vniknutiu nepovolaných osôb. 6. Žalobca v rámci svoje repliky zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v odvolaní zo dňa 8.6.2015. 7. Žalovaný vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 9. 9. 2016 opätovne zdôraznil, že pri dočasnom prerušení dodávky vody vykonanou zamestnancami žalobcu nedošlo k riadnemu prerušenie dodávky vody do fakturačného vodomeru. Konaním žalobcu tak bolo umožnené obnovenie dodávky vody neznámou osobou. Súčasne zdôraznil, že vodomerná šachta sa nenachádza v uzavretom objekte žalovaného, ale nachádza sa na otvorenom verejne prístupnom mieste cca 70 metrov od objektu žalovaného, do ktorého bola voda dodávaná. 8. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. 10. Žalobca v odvolaní namietal, že dôvody zamietnutia žaloby tak, ako ich uviedol súd prvej inštancie, sa nevzťahujú aj na nárok na zaplatenie sumy 649,51 eur za odvádzanie a čistenie vôd z povrchového odtoku (zrážky). Poukázal pritom na skutočnosť, že žalovaný danú časť nároku nerozporoval a prvoinštančný súd k tejto časti plnenia nevykonával osobitné dokazovanie. Je nutné prisvedčiť uvedenej námietke odvolateľa, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s predmetným čiastkovým nárokom žalobcu. Súčasne je potrebné uviesť, že skutočnosti, ktoré konajúci súd vyhodnocoval pri ostatných uplatnených nárokoch, t.j. pri vodnom a stočnom, akými boli neoprávnený odber vody a neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd, zodpovednosť za škodu, sa nemôžu vzťahovať aj na odvádzanie a čistenie vôd z povrchového odtoku (zrážky). Absencia odôvodnenia napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa čiastkového nároku žalobcu na zaplatenie sumy 649,51 eur, má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 11. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že na posudzovaný prípad vzhľadom na osobitné okolnosti nemožno aplikovať § 25 ods. 3 a 4 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách o neoprávnenom odbere a neoprávnenom vypúšťaní odpadových vôd a VOP článok XI. Skutkové podstaty uvádzané v § 25 cit. zákona, ktoré sú založené na princípe objektívnej zodpovednosti. Za osobitné okolnosti považoval prvoinštančný súd dohodu žalobcu a žalovaného, v zmysle ktorej voda nemala byť dodávaná na odberné miesto, ako aj skutočnosť, že žalobca oznámil žalovanému, že došlo k neoprávnenému odberu a že podal v tejto súvislosti trestné oznámenie. Ďalej mal za to, že vyvodzovať zodpovednosť žalovaného len z toho dôvodu, že došlo k neoprávnenému odberu, nie je namieste. 12. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z. kto neoprávnene odoberá vodu z verejného vodovodu, je povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejného vodovodu. 13. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je správny záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého „na posudzovaný prípad vzhľadom na osobitné okolnosti nemožno aplikovať § 25 ods. 3 a 4 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách o neoprávnenom odbere a neoprávnenom vypúšťaní odpadových vôd a VOP článok XI. Skutkové podstaty uvádzané v § 25 cit. zákona, ktoré sú založené na princípe objektívnej zodpovednosti“. Keď pre tento záver vychádzal súd prvej inštancie len zo skutočnosti, že žalovaný požiadal o prerušenie vody, pričom žalobca s týmto súhlasil a dodávku vody prerušil, tak aj za týchto okolností (keď žalovaný požiadal o prerušenie dodávky vody a žalobca s týmto súhlasil) by žalovaný mohol byť zodpovedný za neoprávnený odber a neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd, ak by neoprávnene odoberal vodu z verejného vodovodu a neoprávnene vypúšťal odpadovú vodu do verejnej kanalizácie. Dôkazné bremeno na preukázanie zodpovednosti žalovaného je na žalobcovi, t.z. že žalobca musí preukázať, že to bol práve žalovaný, ktorý neoprávnene odoberal vodu z verejného vodovodu a vypúšťal vodu vo verejnej kanalizácie za situácie, keď medzi stranami sporu bolo dohodnuté, že žalobca nebude dodávať pitnú vodu žalovanému na základe žiadosti žalovaného o prerušenie dodávky vody. Ak v danom prípade dospeje súd prvej inštancie k záveru, že to bol žalovaný, ktorý vodu neoprávnene odoberal, bude konajúci súd povinný skúmať existenciu skutočností, na základe ktorých sa žalovaný môže zbaviť zodpovednosti za neoprávnený odber vody. 14. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie je pre absenciu náležitého odôvodnenia nepreskúmateľné, ako aj na skutočnosť, že prvoinštančný súd nedostatočne vyhodnotil predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu v súvislosti s neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu a neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvej inštancie špecifikuje konkrétnu skutkovú podstatu neoprávneného odberu vody a neoprávneného vypúšťania odpadových vôd, vyhodnotí zodpovednostný subjekt a následne prípadne posúdi možnosti liberácie spod danej zodpovednosti za škodu. 15. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci v súlade s § 396 ods. 3 CSP. 16. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).