Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/169/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313221915 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1313221915.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, 826 46 Bratislava, IČO: 35 850 370, zast.: Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s. r. o., Révová 7, 811 02 Bratislava, IČO: 36 858 731 proti žalovanému: Bytová agentúra rezortu ministerstva obrany, Pri Šajbách 12, 831 06 Bratislava, IČO: 34 000 666, zast.: Mgr. Tomáš Szabo, advokát, Radvanská 23, 811 01 Bratislava - Staré Mesto o zaplatenie sumy 14.297,16 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 22Cb/105/2014-137 zo dňa 14.6.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 22Cb/105/2014-137 zo dňa 14.6.2017 v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 649,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. od 15.1.2011 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90,92 %. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.10.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 14.297,16 eur s príslušenstvom titulom neuhradenej ceny za poskytnuté služby, ktoré pozostávajú z vodného vo výške 5.512,03 eur, stočného 5.956,50 eur a zo zrážok vo výške 545,81 eur, všetko bez DPH. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 6.4.2004 zmluvu č. PZ00160073_001 o dodávke pitnej vody a zmluvu č. Z768 o odvádzaní odpadových vôd na odberné miesto Ubytovňa Pri Šajbách 6, Bratislava. Ďalej uviedol, že žalovanému dodal pitnú vodu a odviedol odpadové vody v súlade so zmluvou a vystavil daňový doklad faktúru č. 110194901 splatnú dňa 14.1.2011 vo výške 14.297,16 eur. 3. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že v období od 9.11.2010 do 19.12.2010, za ktoré si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, dochádzalo k neoprávnenému odberu. Ďalej mal za preukázané, že žalovaný podal žiadosť o prerušenie dodávky vody na konkrétne miesto a žalobca vykonal úkony, ktoré smerovali k prerušeniu dodávky vody. Uzavretie vodovodnej prípojky bolo vykonané dňa 30.11.2010, čo znamená že voda nemala byť dodávaná. 4. Prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca ako dôkaz o neoprávnenom odbere a vypúšťaní vody žalovaným len poukazoval na odpočet vodomeru. V súlade s § 25 ods. 2 až 4 zákona č. 442/2002 Z.z. má žalobca preukázať, akú povinnosť žalovaný porušil, či zmluvnú alebo zákonnú. Ďalej uviedol, že žalovaný keď zistil, že je opätovne obnovená dodávka vody, podal trestné oznámenie. Žalobca nepreukázal, ktorú zmluvnú povinnosť žalovaný porušil. Nepreukázal, že žalovaný opätovne obnovil dodávanie vody, že žalovaný neoprávnene odoberal vodu. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z. (účinného v čase dočasného prerušenia) dodávka vody kvalitou, množstvom a tlakom je splnená vtokom vody z verejného vodovodu do vodovodnej prípojky, ak sa vlastník verejného vodovodu a odberateľ nedohodnú inak. Žalovaný požiadal žalobcu, aby prerušil dodávku pitnej vody, chcel dosiahnuť to, aby voda nebola dodávaná, s čím žalobca súhlasil, realizoval objednávku, uzatvoril vodovodnú prípojku. Na dodávateľovi je technické riešenie, postup. Nie je povinnosťou žalovaného navrhnúť technické riešenie, upozorniť dodávateľa, že uzatvorenie hlavného ventilu môže byť nedostatočné. Rovnako nebolo povinnosťou žalovaného informovať o tom, že v areáli je bez právneho titulu iná spoločnosť. 5. Konajúci súd ďalej uviedol, že zodpovednosť žalovaného by prichádzala do úvahy vtedy, keby nedošlo k dohode o prerušení dodávky vody. Šachta, v ktorej je umiestnené meradlo, je mimo areálu žalovaného. Podľa vyjadrenia žalovaného šachtu technicky žalobca zabezpečil, uzamkol, do vodomernej šachty po prerušení dodávky vody prístup nemal. 6. Podľa súdu prvej inštancie žalobca rovnako nepreukázal porušenie povinnosti žalovaného v zmysle § 26 ods. 1 písm. e) citovaného zákona. Nedošlo k manipulácii, poškodeniu a inému neoprávnenému zásahu na meradle. Ak by bolo meradlo poškodené, tak by nemohol správne urobiť odpočet spotreby vody. 7. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že to bol práve žalovaný, ktorý neoprávnene odoberal vodu z verejného vodovodu a vypúšťal vodu do verejnej kanalizácie. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno. Mal vykonať prerušenie dodávky vody na odberné miesto technicky tak, aby táto bola prerušená. Nemožno preniesť zodpovednosť za technické zlyhanie žalobcu, že to nedokázal. Nepostačuje len uzatvorenie prívodu bez technického zabezpečenia tak, aby si tretia osoba svojpomocne otvorila prívod vody. Šachta sa nachádza mimo areálu, nad ktorou nemal kontrolu žalovaný. Areál žalobca nevyužíval. Za dôkaz nepostačuje odpočet vodomeru, ktorý sa nachádzal v šachte, preto konajúci súd žalobu, ktorá pozostáva z nároku na vodné a stočné, zamietol. Keďže žalovaný nespochybnil nárok žalobcu na úhradu sumy 649,51 eur, ktorý predstavuje cenu za odvádzanie a čistení vôd z povrchového odtoku zo zmluvy o odvádzaní vôd z povrchového odtoku č. Z768 uzatvorenej podľa zákona č. 442/2002 Z.z., súd prvej inštancie v tejto časti žalobe vyhovel. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. 8. Proti tomuto rozsudku, proti jeho zamietajúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Poukázal na žiadosť žalovaného o prerušenie dodávky vody zo dňa 8.10.2010 a uviedol, že na základe uvedenej žiadosti vyzval žalovaného na odstránenie pripojenia vodovodnej prípojky na verejný vodovod spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu (odkrytie napojenia vodovodnej prípojky s verejným vodovodom 1 m v každom smere a jeho odpojenie prevádzkovateľom verejného vodovodu). S poukazom na uvedené je zrejmé, že žalobca mal záujem, resp. bol pripravený prerušiť dodávku pitnej vody tak, aby viac nebolo možné na danom odbernom mieste vykonávať odber pitnej vody z verejného vodovodu. Žalovaný na reakciu žalobcu uviedol, že nemá záujem o úplné, ale o dočasné prerušenie dodávky pitnej vody. Spôsob prerušenia dodávky vody tak v danom prípade určoval žalovaný, nie žalobca. Žalovaný si s ohľadom na skutočnosť, že ide o dočasné prerušenie dodávky pitnej vody a rovnako tak s ohľadom na to, že tretia osoba (DEMAR, spol. s r.o.) užívala majetok v správe žalovaného, musel a mal byť vedomý skutočnosti, že môže dôjsť k odberu pitnej vody, ak s ohľadom na svoju prevenčnú povinnosť nezabezpečí žiadne kroky k jeho zabráneniu. Žalobca v danom smere splnil všetky svoje povinnosti, ako aj požiadavky žalovaného na dočasné prerušenie dodávky pitnej vody a ďalej nemal povinnosť sústavne pozorovať, resp. strážiť odberné miesto žalovaného za účelom preverovania, či žalovaný skutočne pitnú vodu neodoberá. Po tom, čo sa žalobca dozvedel, že na odbernom mieste žalovaného došlo k odberu pitnej vody a s poukazom na skutočnosť, že žalovaný trval na pokračovaní zmluvného vzťahu vyplývajúceho stranám zo zmluvy, vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 110194901 vo výške 14.297,16 eur za obdobie od 9.11.2010 - 19.12.2010, splatnú dňa 14.1.2011. Pre ozrejmenie situácie ohľadom možnosti odberu vody žalobca podotkol, že nemá k dispozícii žiadne prostriedky (okrem trvalého odstránenia pripojenia vodovodnej prípojky na verejný vodovod, s čím však žalovaný vyjadril svoj písomný nesúhlas), na základe ktorých by zabránil prúdeniu vody do prípojky žalovaného. 9. Žalobca ďalej uviedol, že v období od 9.11.2010 do 19.12.2010 bola pitná voda z odberného miesta žalovaného odoberaná počas trvania zmluvného vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy, pričom medzi stranami bola uzatvorená písomná dohoda (k zmluve) o dočasnom neodoberaní pitnej vody z odberného miesta. Nakoľko žalovaný trval na krátkodobom, a teda nie trvalom (ktoré poskytuje objektívnu nemožnosť odberu pitnej vody) prerušení dodávky pitnej vody, je to práve žalovaný, kto je zodpovedný za odber pitnej vody v čase platnosti a účinnosti písomnej zmluvy a k nej prijatej dohode o dočasnom neodoberaní pitnej vody. Poukázal pritom na § 25 zákona č. 442/2002 Z.z. 10. Žalobca mal za to, že žalovaný svojím prístupom k veci a prípadne správe majetku, ktorý bol v jeho dispozícií, uskutočnil, resp. zavinil odber pitnej vody na odbernom mieste žalovaného. V danom prípade bolo podľa názoru žalobcu zo strany súdu nutné ustáliť len skutočnosť, či sa jedná o neuhradenie faktúry za poskytnuté služby v zmysle plnenia zmluvy (bez ohľadu na dočasné prerušenie dodávky vody) alebo neoprávnený odber pitnej vody/neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd z dôvodu odberu/vypúšťania v rozpore so zmluvou, resp. dohodou o dočasnom neodoberaní pitnej vody, dodatkom prijatým k zmluve. Čo sa týka výšky škody, táto je podľa názoru žalobcu preukázaná dostatočne, a to výškou faktúry, ktorá jednoznačne vyčísľuje sumu za vodné, stočné a zrážky. Zároveň bolo zo strany žalobcu preukázané, že k odberu pitnej vody na odbernom mieste žalovaného skutočne došlo, a to prehľadom odpočtov vodomeru predloženým zo strany žalobcu, čo však súd prvej inštancie považoval za irelevantné a navyše v odôvodnení rozsudku absentuje údaj o tom, ako súd tento žalobcom predložený dôkaz vyhodnotil (§ 220 ods. 2 CSP). 11. Na základe všetkých uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. 12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 31.10.2017 uviedol, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by už neboli predmetom samotného konania a s ktorými by sa súd nevysporiadal. Ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že „spôsob prerušenia dodávky vody v danom prípade určoval žalovaný“. Žalovaný uviedol, že o nerozhodoval o spôsobe prerušenia dodávky pitnej vody, ale len zadal požiadavku na prerušenie pitnej vody. Samotné prerušenie, ako aj technické prevedenia prerušenia dodávky pitnej vody bolo v réžii a na zodpovednosti žalobcu. Povinnosťou žalovaného nie je (ani nemôže byť) navrhnúť technické irešenie spôsobu prerušenia dodávky pitnej vody. Žalovaný zastáva názor, že ak by žalobca vykonal prerušenie dodávky pitnej vody zodpovedne a riadne, nemohlo by dôjsť k obnove dodávky pitnej vody bez zásahu žalobcu. 13. Žalovaný ďalej uviedol, že vlastníkom objektu prípojky v súlade so zákonom č. 442/2002 Z.z. je žalobca. V súlade s § 27 ods. 6 citovaného zákona je žalobca povinný zabezpečiť objekty verejného vodovodu proti neoprávnenému vniknutiu nepovolaných osôb. Žalovaný má za to, že v dôsledku nesplnenia zákonnej povinnosti žalobcom, ako aj nesplnenia povinnosti riadneho prerušenia dodávky vody žalobcom je zrejmé, že za vniknutú škodu má zodpovedať žalobca. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 14. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal, že to bol práve žalovaný, ktorý neoprávnene odoberal vodu z verejného vodovodu a vypúšťal vodu do verejnej kanalizácie v čase, kedy bolo medzi účastníkmi sporu dohodnuté, že žalobca nebude dodávať pitnú vodu žalovanému na základe žiadosti žalovaného o prerušenie dodávky vody. Žalobca v rámci súdneho konania na preukázanie neoprávneného odberu pitnej vody žalovaným, okrem odpočtu vodomeru, nepredložil iný dôkaz a ani nenavrhol vykonanie iného dôkazu. 15. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhoval, aby odvolací rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. 16. Žalobca vo svojej replike zo dňa 20.2.2018 zotrval na dôvodoch uvádzaných v odvolaní. 17. Žalovaný sa v písomnom stanovisku zo dňa 22.6.2018 pridŕžal argumentácie uvedenej vo vyjadrení k odvolaniu. 18. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 19. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 21. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy, ktorý žalobca pôvodne právne odôvodnil aplikáciou § 15 ods. 7 písm. b) a § 16 ods. 7 písm. b) zákona č. 442/2002 Z.z., neskôr aplikáciou § 25 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. 22. Za nesporné považoval súd prvej inštancie, že žalovaný požiadal žalobcu o prerušenie dodávky pitnej vody na odberné miesto Pri Šajbách, Bratislava, že uzatvorenie prípojky bolo vykonané dňa 30.11.2010 a že v období od 9.11.2010 do 19.12.2010 došlo na predmetnom odbernom mieste k neoprávnenému odberu pitnej vody a neoprávnenému vypúšťaniu odpadových vôd. 23. Súd prvej inštancie v konaní skúmal, či žalobca preukázal, že to bol práve žalovaný, ktorý neoprávnene odoberal vodu z verejného vodovodu a vypúšťal vodu do verejnej kanalizácie za situácie, keď medzi stranami sporu bolo dohodnuté, že žalobca nebude dodávať pitnú vodu žalovanému na základe jeho žiadosti o prerušenie dodávky vody. S poukazom na výsledky dokazovania konštatoval, že žalobca nepreukázal, ktorú zmluvnú povinnosť žalovaný porušil, nepreukázal, že žalovaný opätovne obnovil dodávanie vody a nepreukázal, že žalovaný neoprávnene odoberal vodu. Ďalej konštatoval, že zodpovednosť žalovaného by prichádzala do úvahy vtedy, keby nedošlo k dohode o prerušení dodávky vody. V konaní takisto nebolo preukázané, že by došlo k manipulácii, poškodeniu alebo inému neoprávnenému zásahu na meradle. 24. Podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 442/2002 Z.z. neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu je odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody alebo v rozpore s takouto zmluvou. Podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona kto neoprávnene odoberá vodu z verejného vodovodu, je povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejného vodovodu. Podľa § 25 ods. 3 písm. a) zákona č. 442/2002 Z.z. neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie je vypúšťanie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd alebo v rozpore s takouto zmluvou. Podľa § 25 ods. 4 citovaného zákona kto neoprávnene vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie, je povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie. 25. V posudzovanej veci vykonal žalobca na základe žiadosti žalovaného zo dňa 8.10.2010 úkony, ktoré smerovali k prerušeniu dodávky vody na dotknuté odberné miesto. Uzavretie vodovodnej prípojky bolo vykonané dňa 30.11.2010. Počas prerušenia dodávky vody možno považovať uzavretú zmluvu č. PZ00160073_001 o dodávke pitnej vody a zmluvu č. Z768 o odvádzaní odpadových vôd za neúčinné, t.j. zmluvné strany sa v tomto období nemohli dovolávať svojich práv a splnenia povinností vyplývajúcich z predmetných zmlúv. Vzhľadom na špecifickosť danej situácie sa preto žalobca nemôže dovolávať zodpovednosti žalovaného za neoprávnený odber pitnej vody a neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd len z titulu samotného uzavretia vyššie uvedených zmlúv (ktoré v rozhodnom období nevyvolávali právne účinky). Aplikujúc § 25 ods. 2 a 4 zákona č. 442/2002 Z.z. bolo na žalobcovi, aby produkoval dôkazy, že to bol práve žalovaný, kto mu spôsobil neoprávneným odberom pitnej vody a neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd škodu. 26. S poukazom na vykonané dokazovanie možno považovať záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že to bol práve žalovaný, ktorý neoprávnene odoberal vodu z verejného vodovodu a vypúšťal vodu do verejnej kanalizácie v čase, kedy bolo medzi účastníkmi sporu dohodnuté, že žalobca nebude dodávať pitnú vodu žalovanému na základe žiadosti žalovaného o prerušenie dodávky vody, za správny. 27. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní nespochybnil ani nevyvrátil závery prvoinštančného súdu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, preskúmajúc ho v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 29. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).