Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/91/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313222457 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1313222457.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a sudcov JUDr. Ľubici Břouškovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: CENTRAL EUROPEAN GUARD ADMINISTRATION, s.r.o., Trnavská cesta 50, Bratislava, IČO: 35 806 591, zastúpený: Advokátka kancelária Mikáči s. r. o., Prievozská 4, Bratislava, IČO: 47 252 871, proti žalovanému: Obchodná spoločnosť Halková s. r. o., Jarošova 1, Bratislava, IČO: 44 353 383, zastúpený: JUDr. Dagmar Kubovičová, advokátka, Nám. Biely kríž 3, Bratislava, o zaplatenie 12.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 25Cb 111/2013-351 zo dňa 26.11.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb 111/2013-351 zo dňa 26.11.2015 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia 3.188,65 eur na účet právneho zástupcu žalovaného a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 12.000,- eur s príslušenstvom ako náhradu škody, ktorá predstavuje výšku odmeny, na ktorú by mal žalobca nárok počas zmluvne dohodnutej 3 mesačnej výpovednej lehoty (t.j. 3 x 400,- eur), nakoľko nedošlo k naplneniu žiadneho z taxatívne uvedených dôvodov vymedzených v čl. VIII bod 5, písm. a, b, c, d) Zmluvy, ktoré by oprávňovali žalovaného odstúpiť od Zmluvy. Žalovaný odstúpením od Zmluvy porušil svoj záväzkový vzťah. 3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca ako dodávateľ alebo SBS a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 30.8.2012 Zmluvu o poskytovaní služieb, ktorej predmetom bolo poskytovanie služieb fyzickej ochrany a administratívnych služieb v objekte objednávateľa. Konkrétna špecifikácia služieb bola obsiahnutá v čl. II bod 2, 3 Zmluvy. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s možnosťou jej ukončenia písomnou výpoveďou s dohodnutou trojmesačnou výpovednou lehotou, resp. možnosťou písomného odstúpenia jednej zo zmluvných strán v prípade porušovania Zmluvy druhou zmluvou stranou podstatným spôsobom, zadefinovaným v bode 4, 5 čl. VIII Zmluvy. Žalobca písomne odstúpil od zmluvy dňa 20.8.2013 k 31.8.2013 s odkazom na čl. VIII bod 3 a 5c) z dôvodu nekvality poskytovaných služieb, na ktoré dodávateľa viac krát upozornil. Samotnému odstúpeniu od zmluvy predchádzali mailové upozornenia na nedostatky vo výkone činnosti žalobcu a to zo dňa 6.5.2013 27.5.2013, 25.6.2013, 8.7.2013, 9.7.2013, 16.8.2013. Žalobca Odstúpenie od Zmluvy prevzal dňa 30.8.2013 tak, ako to vyplýva z jeho odpovede na Odstúpenie od Zmluvy (č.l. 30). 4. Súd prvej inštancie posudzoval, či nedostatky vytýkané v mailových upozorneniach boli podstatným porušením zmluvy odôvodňujúcim oprávnenosť odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného, či odstúpením od zmluvy porušil žalovaný zmluvu a či v príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním došlo ku vzniku škody. Vec právne posúdil podľa § 373 a § 379 Obchodného zákonníka. 5. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa čl. III ods. 1 písm. b) Zmluvy administratívny pracovník t.j. recepčná má po dobu 8 hodín denne v pracovné dni od 8.00 hod. do 16.00 hod. zabezpečovať plnenie predmetu zmluvy. Meškanie recepčnej mal súd za preukázané jednak výpoveďou L.. A. A., ako aj z jeho mailu zo dňa 16.8.2013, ktorým takéto správanie recepčnej vytkol žalobcovi so žiadosťou o nápravu, ako aj z fotografií z kamerového systému, podľa ktorých dňa 1.8.2013 je zaznamenaný jej príchod o 8:32:40 hod., (meškanie 32 minút), dňa 2.8.2013 o 8:36:02 (meškanie 36) minút), 5.8.2013 o 8:05:40 hod. (meškanie 5 minút), dňa 6.8.2013 o 8:12:22 (meškanie 12 minút), dňa 7.8.2013 o 8:24:45 (meškanie 24 minút), dňa 8.8.2013 o 8:28:15 (meškanie 28 minút), 9.8.2013 o 8:28:23 (meškanie 23 minút), 12.8.2013 o 8:33:40 hod. (meškanie 33 minút), 15.8.2013 o 8:20:05 (meškanie 20 minút), dňa 16.8.2013 o 8:23:17 (meškanie 23 minút), 22.8.2013 o 8:15:15 (meškanie 15 minút), 23.8.2013 o 8:09:09 (meškanie 9 minút), dňa 26.8.2013 o 8:16:12 (meškanie 16 minút). Z fotografií je teda zrejmé, že meškanie recepčnej bolo takmer pravidelné a každodenné a to aj po dátume 16.8.2013, kedy bolo jej správanie vytknuté žalobcovi. Na všetkých fotografiách je zaznamenaná tá istá osoba, o ktorej bolo žalovaným potvrdené, že ide o osobu recepčnej. Súd považoval takéto dôkazy za relevantné a pokiaľ aj boli získané spôsobom odporujúcim zákonu č. 122/2013 Z.z. v platnom znení, môže sa obrátiť žalobca na orgán príslušný na prešetrenie takéhoto konania žalovaného. Meškanie recepčnej je jednoznačne porušením Zmluvy v čl. III bod 1 písm. b) na ktoré bol žalobca upozornený mailom zo dňa 16.8.2013 (č.l. 61). 6. Podľa čl. II bod 2 písm. i) Zmluvy poskytované služby fyzickej ochrany spočívajú aj v plnení ohlasovacej činnosti v súvislosti s výkonom služby voči orgánom verejnej moci a voči objednávateľovi. Odcudzenie bicykla zamestnancovi nájomcu v chránenom objekte sporné nebolo, bolo potvrdené výpoveďami svedkov či už L.. N., L.. A. ako aj L. C., strážnika, ktorý potvrdil, že sa tak stalo počas služby jeho kolegu pána M., ako aj obsahom vypracovaného Stanoviska k správe o zistených nedostatkoch (č.l. 68), v ktorom bolo konštatované, že zamestnanec SBS pochybil tým, že neuviedol údaje o odcudzení bicykla v dennom reporte, s tým, že s menovaným mal byť ukončený pracovný pomer. Jednoznačne tým bolo preukázané a potvrdené, že žalobca neinformoval žalovaného o vzniknutej udalosti, správu o odcudzení bicykla neuviedol v dennom reporte a neoznámil ju ani iným relevantným spôsobom žalovanému. Takéto konanie resp. nekonanie je porušením čl. II bod 2 písm. i) Zmluvy na ktoré bol žalobca upozornený mailom zo dňa 9.7.2013 (č.l. 60). 7. Podľa čl. II bod 3 písm. c) Zmluvy poskytovanie administratívnych služieb zahŕňa aj telefonické vyrozumenie sídliacich obchodných spoločností o návštevách. Porušenie tejto povinnosti zo strany administratívneho pracovníka mal súd za preukázané mailom nájomcu v budove OC M. zo dňa 8.7.2013 (č.l. 202), ktorým sa okrem iných vecí sťažoval aj na skutočnosť, že ľudia prichádzajúci na pohovory prichádzajú bez upovedomenia z vrátnice. Žalovaný následne mailom z toho istého dňa oznámil uvedený nedostatok žalobcovi. Takéto konanie resp. nekonanie administratívneho pracovníka žalobcu je porušením čl. II bod 3 písm. c) Zmluvy, na ktoré bol žalobca upozornený mailom zo dňa 8.7.2013 (č.l. 59). 8. Mailom zo dňa 8.7.2013 bolo taktiež žalobcovi vytýkané ponechanie otvoreného turniketu. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že sa nejedná o turniket ale tripod t.j. mechanické zariadenie, ktoré podľa svojho účelu slúži na zabránenie vstupu neoprávnených osôb do stráženého objektu. Nie všetky úlohy a povinnosti žalobcu sú vyšpecifikované priamo v niektorom z ustanovení Zmluvy, dôležité je však dodržiavanie všetkých povinností, ktoré stráženie objektu v sebe reálne zahŕňa a takouto povinnosťou je určite aj dodržiavanie určitých štandardov pri realizácii činnosti ochrany budovy, kam spadá aj povinnosť žalobcu zabrániť vstup neoprávnených osôb do budovy, čomu slúži aj zariadenie tripod, ako jednoduchá mechanická zábrana, pričom už zo samotného charakteru daného zariadenia vyplýva, že na to, aby mohlo slúžiť svojmu účelu je potrebné, aby toto zariadenie bolo zatvorené. Ponechanie otvoreného tripodu možno jednoznačne považovať za porušenie čl. II ods. 1 písm. a) a bod 2 písm. b) Zmluvy, na ktoré bol žalobca upozornený mailom zo dňa 8.7.2013. 9. Podľa čl. II bod 2 písm. b) Zmluvy poskytovanie služby fyzickej ochrany objektu zahŕňa aj zamedzenie neoprávnenému vstupu osôb do chráneného objektu. Z výpovede svedka L.. A. mal súd za preukázané, že počas víkendu mu zastupujúci strážnik, ktorý ho osobne nepoznal na požiadanie vydal kľúče od kancelárie a vpustil ho do budovy bez toho, aby si vyžiadal od neho doklad totožnosti a zapísal ho do príslušnej evidencie. Svedok následne mailom zo dňa 6.5.2013 takýto postup strážnika vytkol žalobcovi. Uvedené konanie strážnika je porušením čl. II bod 2 písm. b) Zmluvy, na ktoré bol upozornený mailom zo dňa 6.5.2013. 10. Pokiaľ ide o mail žalovaného zo dňa 27.5.2013 týkajúci sa porušenia kľúčového režimu a mail z 25.6.2013 týkajúci sa neohlásenia poškodenia zárubne dverí do garáží na -2 PP mal súd za to, že v daných prípadoch sa porušenie povinnosti zo strany žalobcu nepreukázalo, nakoľko kľúčový režim, hoci podľa Zmluvy mal byť vypracovaný v písomnej podobe, žalobcovi nikdy odovzdaný nebol a teda nemohol byť zo strany žalobcu ani porušený, navyše v konaní nebolo preukázané tvrdenie L.. A. o ponechaní kľúčov v zámke technologickej miestnosti, keď takéto tvrdenie žalobca poprel (svedok N.) a navyše takáto skutočnosť nevyplýva ani z evidencie vydaných kľúčov. Pokiaľ ide o poškodenie zárubne, tak vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že k tomuto došlo počas výkonu strážnej služby žalobcu v objekte OC M., zo založenej fotodokumentácie nemožno vyvodiť záver o vzniku poškodenia v súvislosti s pokusom o násilný vnik do budovy, poškodenie zárubne nevykazuje také znaky, ktoré by takéto tvrdenie odôvodňovali a navyše nie je sporné to, že niekoľko metrov od spomínaných dverí sa nachádza voľný vjazd do budovy a teda je nelogické, aby sa nepovolaná osoba snažila o takýto komplikovaný spôsob vniknutia do budovy, ak mohla vojsť neďalekým voľným vstupom. Pokiaľ by bol žalovaný presvedčený o tom, že zárubňa vykazuje znaky pokusu o neoprávnené vniknutie do budovy zrejme, by takúto skutočnosť nahlásil príslušnému policajnému orgánu, čo sa však nestalo, resp. nebolo v konaní preukázané, že takto postupoval. 11. Pokiaľ ide o nesplnenie oznamovacej povinnosti žalobcu spočívajúcej v tom, že hoci strážnik podľa kamerového záznamu videl unikajúcu vodu zo závlahového systému na -1 PP a neoznámil túto skutočnosť žalovanému, tak z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že takéto porušenie povinnosti žalobcovi mailom alebo písomne oznámené nebolo a iná forma oznámenia, napr. ústna alebo telefonická preukázaná nebola. Nenahlásenie prasknutého potrubia je síce obsahom listu žalovaného zo dňa 10.9.2013, avšak je tak urobené až potom, ako žalovaný odstúpil od uzatvorenej Zmluvy a preto takéto oznámenie nemôže byť podkladom pre odstúpenie od Zmluvy. 12. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že žalovaný mailovým podaním zo dňa 6.5.2013, 8.7.2013, 9.7.2013, a 16.8.2013 oprávnene vytýkal žalobcovi nedostatky vo výkone činnosti strážnej služby, ktoré predstavovali porušenie ustanovení Zmluvy tak, ako boli vyššie vyšpecifikované. Keďže predpokladom na možnosť žalovaného ako objednávateľa odstúpiť od zmluvy je neplnenie predmetu Zmluvy aj napriek dvom písomným upozorneniam na nekvalitu dospel súd k záveru, že žalovaný žiadne povinnosti zo Zmluvy neporušil a oprávnene a v súlade so Zmluvou od tejto Zmluvy odstúpil. 13. Podľa názoru súdu prvej inštancie preto prvý predpoklad vzniku nároku na náhradu škody, t.j. porušenie povinnosti zo strany žalovaného splnený nebol. Uviedol, že síce nie je splnený prvý predpoklad pre vznik nároku na náhradu škody a to porušenie povinnosti, avšak podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o výšku náhrady škody v prípade, ak by bolo v konaní preukázané porušenie povinnosti žalovaného zo Zmluvy. Vzhľadom na nespokojnosť žalovaného s výkonom strážnej služby a na nedostatky, na ktoré bol žalobca opakovane upozorňovaný možno s veľkou mierou pravdepodobnosti predpokladať, že k odstúpeniu od Zmluvy zo strany žalovaného by došlo kedykoľvek aj v čase po 31.8.2013 a preto automaticky požadovať odmenu za 3 mesiace je prihliadnuc na okolnosti neodôvodnené. Žalobca súdu nepreukázal, či vôbec a aká škoda mu vznikla v súvislosti s tým, že nemal kam umiestniť svojich zamestnancov po tom, ako žalovaný od Zmluvy odstúpil. Navyše z výsluchu svedka C., strážnika súd zistil, že tento konkrétny strážnik aj po ukončení stráženia budovy OC M. vykonával strážnu službu pre žalobcu, čo je v priamom rozpore s tvrdením konateľa žalobcu o nemožnosti umiestniť svojich pracovníkov po ukončení Zmluvy. 14. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci priznal právo na náhradu trov konania. 15. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a opieral svoje rozhodnutie o dôkazy, ktoré boli žalobcom niekoľkokrát namietané. 16. Poukázal na to, že v prípade dokazovania meškania recepčnej vychádzal súd z fotografií predložených žalovaným, hoci žalobca poukázal na možné zneužitie kamerového systému prevádzkovateľa a možné porušenie právneho predpisu - zákon NR SR Z.z. z 30. apríla 2013 o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“). Uviedol, že existuje pochybnosť žalobcu o tom, či žalovaný je v zmysle § 6 zákona o ochrane osobných údajov prevádzkovateľom kamerového systému, z ktorého predložil 2 roky staré fotografie dotknutej osoby a existuje dôvodná pochybnosť žalobcu o tom, že žalovaný pri získavaní osobných údajov vo forme monitorovania dotknutej osoby - recepčnej, prostredníctvom kamerového systému, postupoval v súlade s vymedzeným účelom spracúvania osobných údajov v súlade s § 15 ods. 7 zákona o ochrane osobných údajov. 17. Uviedol, že súd konštatuje, že odcudzenie bicykla sporné nebolo a bolo potvrdené jednotlivými výpoveďami. Výpoveďami však nebolo potvrdené, či a kedy ku krádeži bicykla došlo. Je tu pochybnosť o jednoznačnom uvedení konkrétneho dňa odcudzenia bicykla, tzn. žalovaný nevie jednoznačne určiť deň možného odcudzenia bicykla. O skutočnosti, že dňa 26.06.2013 došlo ku krádeži bicykla, žalovaný informoval žalobcu formou elektronickej komunikácie až dňa 09.07.2013. Žalobca na základe uvedeného opätovne poukazuje na svoju zodpovednosť za objekt a má zato, že žalobca neporušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. 18. Uviedol, že súd skonštatoval, že mechanické zariadenie tzv. tripod, ktoré má slúžiť na zabránenie vstupu neoprávnených osôb do stráženého objektu malo byť zatvorené. Žalobca niekoľkokrát upozorňoval žalovaného na nefunkčnosť a zasekávanie tohto mechanického zariadenia. Zo strany strážnikov žalobcu dochádzalo k legitimácii osôb neustále, pričom to bolo zaznamenané v Knihe evidencie návštev. 19. Podľa žalobcu žalovaný nepreukázal, že existoval dôvod na odstúpenie od zmluvy. Odstúpením od zmluvy bez zmluvného a zákonného dôvodu porušil zmluvnú povinnosť a tak žalobcovi spôsobil škodu. 20. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil alebo zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. 21. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že opakovane poukazuje na to, že upozornil žalobcu na nekvalitu plnenia písomnými podaniami zo dňa 06.05.2013, 27.05.2013, 25.06.2013, 08.07.2013, 09.07.2013, 08.08.2013. Písomné upozornenia žalovaného uznané prvostupňovým súdom ako dôvodné však sú postačujúce a nad rámec minimálneho počtu upozornení potrebných pre odstúpenie od Zmluvy v súlade s dohodnutými podmienkami. 22. Žalovaný je toho názoru, že po vykonaní dokazovania konajúci súd dospel k správnym skutkovým zisteniam. Tvrdenie žalobcu, že výhrady žalovaného a upozornenia na nekvalitu plnenia sú nedôvodné nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, naopak bolo nesporne viacerými dôkazmi preukázané, že zo strany žalobcu došlo opakovane k neplneniu rozsahu a úrovne plnenia predmetu zmluvy, že žalovaný mu toto opakovane písomne vytýkal a napriek tomu dochádzalo k ďalším porušovaniam a nekvalitným plneniam zo strany žalobcu. 23. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a uplatnil si právo na náhradu trov odvolacieho konania. 24. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 17.01.2017. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, ako aj s vyjadrením žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 25. Podľa ust. § 470 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 26. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 27. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže súd správne zistil skutkový stav, vyvodil z neho správne právne závery a vysporiadal sa zo všetkými relevantnými skutočnosťami. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a predovšetkým k odvolacej námietke, že súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie o dôkazy, ktoré boli žalobcom namietané, odvolací súd uvádza nasledovné. 28. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou, že dôkazy predložené žalobcom vo forme snímok kamerového systému z obdobia august 2013, ktoré podľa vyjadrení žalovaného dokazujú údajné neskoré príchody recepčnej, nebolo možné použiť ako dôkaz pre nesúlad s právnymi predpismi. 29. Podľa § 187 ods. 1 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. 30. Podľa článku 16 ods. 2 CSP súd v konaní nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1. 31. Civilný sporový poriadok je v oblasti dokazovania ovládaný princípom zákonnosti t.j. aby súd postupoval a rozhodoval v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona, avšak uplatňovanie tohto princípu nie je absolútne. Podľa právnej teórie v občianskom súdnom konaní nemôže byť pre úvahu súdu rozhodujúce, či boli podobizne alebo obrazové snímky vyhotovené alebo nadobudnuté nezákonným spôsobom. Rozhodujúce môže byť jedine to, či ide o prostriedky, ktoré môžu slúžiť na zistenie stavu veci. Nemožno z hodnotenia dôkazov vylúčiť dôkaz, ktorý predložila neoprávnená osoba (t.j. osoba, ktorá získala dôkaz v rozpore so zákonom). Ako príklad sa uvádza fotografia získaná bez povolenia zobrazovanej osoby. Avšak ak súd pochybil pri získavaní a vykonávaní dôkazných prostriedkov tým, že porušil niektorý právny predpis (napr. porušením povinnosti mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach chránených osobitných zákonom ), takýto dôkaz je procesne neúčinný. 32. Osobitne je táto problematika upravená v zákone č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle ust. § 15 ods. 7 citovaného zákona „priestor prístupný verejnosti možno monitorovať len na účely ochrany verejného poriadku a bezpečnosti, odhaľovania kriminality, narušenia bezpečnosti, ochrany majetku alebo zdravia, a to len vtedy, ak je priestor zreteľne označený ako monitorovaný, monitorovaný priestor je prevádzkovateľ povinný zreteľne označiť bez ohľadu na to, či sa snímaný obraz alebo zvuk zaznamenáva na nosič informácií. Označenie monitorovaného priestoru sa nevyžaduje, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Vyhotovený záznam možno využiť len na účely trestného konania alebo priestupkového konania, ak osobitný zákon neustanovuje inak.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že kamerové záznamy vyhotovené v súlade s týmto zákonom sú použiteľné výlučne na účely trestného alebo priestupkového konania, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Za osobitný zákon možno považovať práve čl. 16 ods. 2 CSP v spojení s čl. 3 ods. 1 CSP. 33. S cieľom preukazovania činnosti, ktorá vykazuje znaky protiprávnosti, by malo byť v záujme veci a dosiahnutia spravodlivosti akceptovateľné a právom dovolené jej zdokumentovanie aj takým spôsobom, ktorý nemusí byť nevyhnutne súladný so zákonom, a to za podmienky, že neodchádza k závažnému zásahu do práv tretej osoby. Ak teda použitie obrazového záznamu, resp. nezákonne získaného dôkazu sleduje legitímny cieľ, v tomto prípade preukázanie porušeného práva v súdnom konaní, nie je rozumný dôvod pre odmietnutie tohto dôkazu v civilnom procese. 34. Vzhľadom na uvedené je odvolací súd toho názoru, že v konaní bolo možné použiť ako dôkaz snímky z kamerového záznamu, keďže týmto dôkazom preukázal žalovaný porušenie povinností žalobcom a nebyť tohto dôkazu, ocitol by sa v dôkaznej núdzi. Vykonaním tohto dôkazu nebolo závažným spôsobom zasiahnuté do práv snímanej osoby. Uvedené však neznamená, že žalovaný nenesie prípadnú administratívnoprávnu zodpovednosť. V tomto kontexte je podstatné rozlišovať medzi hmotnoprávnou a procesnoprávnou rovinou. V zásade by mohol byť žalovaný sankcionovaný v hmotnoprávnej rovine, avšak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby bol procesne sankcionovaný tým, že dôjde k odmietnutiu jeho dôkazu a vystaví sa tým riziku dôkaznej núdze. V tomto prípade, nebyť kamerového záznamu, žalovanému by sa nepodarilo preukázať porušenie tejto konkrétnej povinnosti (čl. II. ods. 1 písm. b) Zmluvy), keďže vypočutý svedok zo strany žalobcu vypovedal, že recepčná až na jeden prípad chodila do práce načas a teda podľa jeho výpovede si žalobca plnil povinnosti v súlade so Zmluvou. 35. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie dôvody, je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu a dospel k správnemu záveru, že konanie žalovaného bolo porušením konkrétnych ustanovení zmluvy, na ktoré bol žalobca mailom upozornený. V prípade odcudzenia bicykla nebolo podstatné pre posúdenie porušenia povinností žalovaným, či a ako vyšetrili odcudzenie orgány činné v trestnom konaní, ale že neohlásením tejto udalosti v dennom reporte, porušil žalovaný článok II ods. 2 písm. i) Zmluvy, na ktoré bol žalobca upozornený mailom zo dňa 9.7.2013. 36. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že otvorený tripod nebol porušením žiadnej povinnosti a nezodpovedal za otvorený tripod z dôvodu jeho nefunkčnosti. Svoje tvrdenia, že tripod bol otvorený z dôvodu nefunkčnosti, t.j. že ho nebolo možné používať, žalobca nepreukázal a z povahy tohto zariadenia a povinnosti žalobcu strážiť objekt a zamedziť vstup neoprávneným osobám vyplývalo, že toto zariadenie malo byť zatvorené. Možno teda súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že došlo k porušeniu čl. II ods. 1 písm.a) a ods. 2 písm. a) Zmluvy, na čo bol žalobca mailom upozornený. 37. K tvrdeniu žalobcu, že L.. A. strážnici poznali a preto nedochádzalo k jeho legitimácii, je potrebné uviesť, že podľa upozornenia kontrolu vykonal strážnik, ktorý osobne L.. A. nepoznal a teda došlo k porušeniu povinnosti v čl. II ods. 2 písm. b) Zmluvy. 38. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že žalobca nepreukázal zákonný predpoklad vzniku nároku na náhradu škody, t.j. porušenie povinnosti zo strany žalovaného a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 40. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 41. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 42. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).