Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/106/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314206185 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314206185.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci žalobcu: ALKIN, s.r.o., Michalská 477/1, 059 18 Spišské Bystré, IČO: 36 490 555, zast.: JUDr. Martin Tomas, advokát, ul. 1. mája 216/7, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Winkler - Sampet spol. s r.o., Rybničná 36/I, 831 06 Bratislava, IČO: 31 351 964, zast.: LEGAL ADVISORY GROUP, s.r.o., Lužná 1, 851 04 Bratislava, IČO: 35 967 081, o zaplatenie 981,50 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 24 Cb/190/2014 - 52 zo dňa 30.01.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 24 Cb/190/2014 - 52 zo dňa 30.01.2015 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti odporcu (žalovaného) zaplatiť navrhovateľovi (žalobcovi) sumu 981,50 eur spolu s 8,15 % - ným ročným úrokom z omeškania od 19.02.2014 do zaplatenia a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa (žalobcu) náhradu trov konania vo výške 675,61 eur, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia vo výške 617,11 eur a iných trov konania vo výške 58,50 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku úroku z omeškania súd návrh zamietol. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou s návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 12.03.2014, sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 981,50 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 18.07.2012 do zaplatenia, spolu s náhradou trov konania. Návrh odôvodnil tým, že v prevádzke odporcu v Poprade si dňa 16.07.2012 zakúpil spojkovú sadu H. XXXXXX-Y., ktorá mala byť namontovaná na vozidlo H.-L. (H.), č. chasis: W., ŠPZ: J.-XXX L.. Na základe faktúry odporcu č. 1210900275 zo dňa 12.06.2012 navrhovateľ zaplatil odporcovi za spojkovú sadu sumu 562,10 eur a na základe faktúry č. 1220200018 zo dňa 10.07.2012 zaplatil odporcovi za servisné práce aj sumu 419,40 eur. Po necelom roku sa na vozidle začali prejavovať závady - problém s riadením a na prístrojovej doske bolo vypísané: „výpadok spojky“. Následne si navrhovateľ so súhlasom odporcu dal dňa 09.05.2013 vymeniť spojku v servise Motor-Car spol. s r.o. v Poprade. Aj novú spojku dodal odporca. Dňa 09.05.2013 si odporca vymenenú spojku prevzal od servisu na reklamáciu. Dňa 18.12.2013 (t. j. po siedmych mesiacoch) vydal odporca rozhodnutie o reklamácii, ktorým túto zamietol s odôvodnením, že predmetná spojková sada nebola u neho zakúpená. Navrhovateľ ďalej uviedol, že podľa písomného vyjadrenia spoločnosti Motor-Car Poprad, spol. s r.o., zo dňa 16.01.2014 bola demontovaná spojková sada namontovaná na danom vozidle od prvovýroby, spojková sada bola označená logom H.-L. a objednávacími číslami patriacimi spoločnosti H.-L.. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ zastáva názor, že nedošlo k namontovaniu zakúpenej spojkovej sady na vozidlo, teda ani k dodaniu zaplateného tovaru a jeho montáži, preto je kúpna zmluva medzi navrhovateľom a odporcom neplatná. Na strane odporcu tým došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľa, keďže sumu 981,50 eur odporca navrhovateľovi nevrátil. 3. Odporca v priebehu konania navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že výmena spojkovej sady, t.j. nahradenie starej spojkovej sady za novú, kúpenú navrhovateľom od odporcu, bola uskutočnená dňa 27.06.2012 v zmysle zákazkového listu č. 0001585 spoločnosti Camion servis, s.r.o., ktorá vylučuje možnosť nerealizovania výmeny. Zdôraznil, že navrhovateľ, ktorý nesie dôkazné bremeno, nepreukázal svoje tvrdenie, že zakúpená spojková sada nebola do predmetného vozidla skutočne namontovaná. Navrhovateľ nepreukázal, že po výmene spojkovej sady nedošlo k ďalšej výmene (k neskoršej výmene) za originálny diel značky H.- L. a taktiež nepreukázal, že spojková sada, ktorú na reklamáciu odovzdal, bola skutočne vymontovaná z predmetného vozidla. Odporca tiež poukázal na skutočnosť, že rok výroby taniera a lamely (september 2006) skôr poukazuje na originálnu sadu namontovanú v tomto vozidle, ktorého dátum uvedenia do prevádzky bol 12.12.2007. Nie je možné, aby odporca v roku 2012 predal navrhovateľovi spojkovú sadu vyrobenú v roku 2006 a s logami a originálnymi číslami výrobcu vozidla H., ale vždy iba s označením a číslami výrobcu Y.. Odporca zotrval na stanovisku, že na posúdenie vád tovaru v rámci reklamácie nebol predložený ním predaný a spoločnosťou Camion servis, s. r. o., namontovaný tovar, ako uviedol v rozhodnutí o reklamácii zo dňa 18.02.2013. 4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní dostatočne preukázal rozhodujúcu skutočnosť, že spojková sada na vozidle J.-XXX L. nebola v júni 2012 vymenená za novú spojkovú sadu zakúpenú od odporcu. Navrhovateľ teda svoje dôkazné bremeno v konaní uniesol. Dôkazy predložené odporcom považoval súd prvej inštancie za rozporuplné, a preto nedôveryhodné. Nebolo z nich podľa neho zrejmé, kedy mala byť výmena vykonaná, či dňa 02.06.2012 podľa zákazkového listu 0001399 alebo dňa 27.06.2012 podľa zákazkového listu č. 0001585. Odporca nepreukázal, že spojkovú sadu vymenil. Podľa záveru súdu prvej inštancie nič nenasvedčovalo tomu, že by došlo k zámene demontovanej spojkovej sady za inú. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, podľa § 261 ods. 1, § 536 ods. 1 a 2, § 538, § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka ako aj § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, a § 1 ods. 1 až 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.. 5. V závere svojho rozhodnutia (rozsudku) súd prvej inštancie konštatoval, že odporca (žalovaný) svoje povinnosti nesplnil vôbec, t. j. ani sčasti, ani s vadami, a preto je povinný vrátiť navrhovateľovi (žalobcovi) zaplatenú kúpnu cenu a cenu za dielo. Odporca je povinný plniť titulom vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Konajúci súd preto žalobe vyhovel a zavial žalovaného na zaplatenie sumy 981,50 eur (562,10 eur + 419,40 eur), úrok z omeškania žalobcovi priznal až od 19.02.2014, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia. 6. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 O. s. p.. Návrh bol podaný dôvodne, navrhovateľ mal v konaní len nepatrný neúspech. Súd mu preto priznal plnú náhradu účelných trov konania tak, ako ich špecifikoval na č. l. 7 svojho rozhodnutia č. k. 24 Cb/190/2014 - 52 zo dňa 30.01.2015. 7. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný (odporca), ktorý spochybnil tvrdenie, uvádzané na str. 3 predmetného rozsudku, t. j. že podkladom pre vystavenie faktúry bola faktúra Camion servis, s. r. o., č. 2012101316 zo dňa 04.06.2012 na sumu 349,50 eur bez DPH, t. j. 419,40 eur s DPH; podľa tejto faktúry boli práce vykonané na základe zákazkového listu č. 0001399 a daňová povinnosť vznikla dňa 02.06.2012. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na odpor proti platobnému rozkazu, ktorého súčasťou bolo Čestné prehlásenie spoločnosti Camion servis, s. r. o., zo dňa 17.02.2014, v ktorom je okrem iného uvedené: „Vykonaná práca za výmenu spojkového setu bola následne fakturovaná firme Sampet pod č. faktúry 2012101444 zo dňa 28.06.2012.“ Citované tvrdenia by teda mali byť podľa žalovaného pre konajúci súd minimálne rozporné. Mal sa teda nimi zaoberať, na rozpor poukázať a vyzvať účastníkov konania, aby sa k nemu vyjadrili. Podľa názoru odvolateľa nemal súd prvej inštancie bez ďalšieho prijať tvrdenie žalobcu a toto považovať za nesporné, napriek existencii odlišného tvrdenia žalovaného. Odvolateľ tiež uviedol, že faktúra č. 2012101316 zo dňa 04.06.2012 nie je súčasťou jeho účtovníctva, preto spochybnil jej pravosť a pravdivosť, a považuje ju za podvrh, ktorý do konania vniesol žalobca. Rovnako žalovaný spochybnil stanovisko spoločnosti Motor-Car Poprad spol. s r. o., ktoré považuje za dodatočné potvrdenie, ktorým sa žalobca snažil preukázať totožnosť vymontovanej spojky a spojky danej na reklamáciu, čo je však po ôsmich mesiacoch po vybavení samotnej realizácie zjavne oneskorené a reálne nemožné. Žalovaný ďalej poukázal na významné fakty, s ktorými sa konajúci súd nevysporiadal vôbec alebo nedostatočne: - V čase odovzdania vozidla H., číslo podvozku Z. XXXXXX, číslo chassis W., Š. J.-XXX L., na vykonanie výmeny spojkovej sady do spoločnosti Camion servis, s. r. o., bolo vozidlom najazdených 542 786 km. Reklamačným konaním bolo zistené, že po odmeraní hrúbky spojkového obloženia na reklamovanej lamele (nameraná hodnota 9,6 mm) a hrúbky spojkového obloženia na novej lamele (nameraná hodnota 11,0 mm), je zrejmé, že opotrebenie lamely 1,4 mm je iba mierne. Obloženie lamely je neporušené, všetky nity, pružiny a drážkovanie sú v bezchybnom stave. Z uvedeného nie je zrejmá reklamovaná závada. S týmito informáciami sa konajúci súd nevysporiadal, ani sa nimi nezaoberal, napriek tomu, že žalovaný na túto skutočnosť upozornil priamo na pojednávaní. Žalovaný má za to, že nie je technicky možné, aby pri najazdených cca 650 000 km (za cca 5 rokov prevádzky vozidla bolo najazdených takmer 550 000 km, za ďalší rok teda cca 100 000 km), bola nameraná hodnota hrúbky spojkového obloženia 9,6 mm, t. j. iba o 1,4 mm menej oproti úplne novej lamele. Z uvedeného teda podľa názoru odvolateľa vyplýva jednoznačný záver, že spojková sada odovzdaná na reklamáciu nebola originál spojková sada namontovaná od prvovýroby (pôvodná spojka), lebo jej opotrebovanie nezodpovedá najazdených cca 650 000 km. Navrhovateľ (žalobca) teda odovzdal na reklamáciu inú spojku ako tú, ktorú mu do vozidla namontoval žalovaný (odporca). Táto skutočnosť ale nie je dôkazom toho, že žalovaný nerealizoval výmenu spojkovej sady. V závere svojho odvolania žalovaný zhrnul, že súd pochybil, keď považoval vyjadrenie spoločnosti Motor-Car Poprad spol. s r. o., za dôveryhodné, hoci bolo vystavené po ôsmich mesiacoch a na žiadosť žalobcu. Súd sa tiež vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, ako je možné, aby diel, ktorý mal byť namontovaný v prvovýrobe (v tom prípade cca už 6 rokov používaný), čo súd považoval za pravdivé, po najazdení cca 650 000 km vyzeral ako takmer nový. Konajúci súd tiež považoval za nesporné, že k výmene došlo začiatkom júna 2012 (lebo to tvrdil žalobca), hoci žalovaný doložil doklad o výmene z konca júna 2012. Súd tento rozpor pripísal na ťarchu žalovaného bez akéhokoľvek ďalšieho skúmania. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie. 8. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý k faktúre č. 2012101316 znejúcej na 419,40 eur spoločnosti Camion servis, s. r. o., ktorej pravosť spochybnil žalovaný, uviedol, že túto mu predložil sám žalovaný, keď tvorila prílohu k faktúre žalovaného č. 1210900275 zo dňa 12.06.2012 splatnej dňa 12.07.2012, ktorú žalobca riadne zaplatil. Žalobca ďalej poukázal na to, že považuje za nelogické, aby spoločnosť Camion servis, s. r. o., vystavila žalovanému faktúru č. 2012101316 (ktorá tvorila prílohu odvolania) na sumu 0 eur, uviedol tiež, že táto faktúra nie je nikým podpísaná. Žalobca k svojmu vyjadreniu k odvolaniu priložil tiež „Přehled jednotlivých jízd“ zo dňa 18.07.2016, ktorý považuje za dôkaz skutočnosti, že v čase vykonania údajnej výmeny spojkovej sady na vozidle H. C., W.: W., Š.: J.-XXX L. bola namontovaná jednotka č. 27838, ktorá po odpredaji tohto vozidla spoločnosti Insurenet, s. r. o., bola namontovaná na vozidlo Y. O.. V predchádzajúcom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobca tiež uviedol, že vozidlo H. C., ŠPZ: J.- XXX L. nemohlo byť pristavené dňa 27.06.2016 v zmysle tvrdenia žalovaného v spoločnosti Camion servis, s. r. o., nakoľko podľa priloženého prehľadu jázd (GPS) bolo vozidlo mimo územia SR. 9. K podaniam žalobcu sa opakovane písomne vyjadril žalovaný, t. j. odvolateľ, ktorý uviedol, že navrhovateľ predložil nedôveryhodný dôkaz, nakoľko priložený dokument s názvom „Přehled jednotlivých jízd“ za obdobie od 01.06. do 28.06.2012 sa týka vozidla Y. O. Z., pričom spojka bola namontovaná do vozidla H. L. C.. Opakovane zdôraznil, že pre konanie je významná skutočnosť, že pri výmene malo byť na vozidle najazdených 552 769 km a nie je reálne, aby vozidlo s takýmto počtom najazdených kilometrov malo pri vymontovaní údajne pôvodnej spojkovej sady túto spojkovú sadu nevymenenú od prvovýroby v stave, ako je uvedené vo výsledku reklamačného konania (t. j. minimálne opotrebovanie lamely). Nie je to technicky možné. Žalovaný ďalej uviedol, že navrhovateľ (žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 13.04.2015) priznáva, že podkladom fakturácie medzi účastníkmi konania bola faktúra spoločnosti Camion servis, s. r. o., č. 2012101444, z čoho je zrejmé, že priložil neexistujúcu faktúru. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného ako aj s písomnými podaniami strán sporu, dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť. 11. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je nesporné, že po vykonanom dokazovaní Okresný súd Bratislava III ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní uniesol dôkazné bremeno, nakoľko dostatočne preukázal rozhodujúcu skutočnosť, že spojková sada na vozidle J.-XXX L. nebola v júni 2012 vymenená za novú spojkovú sadu zakúpenú od odporcu. Vyjadrenie autorizovaného servisu Motor-Car Poprad spol. s r. o., že demontovaná spojková sada bola na vozidle namontovaná od prvovýroby, súd považoval za relevantné, keďže podľa jeho názoru, ide o dostatočne odbornú a nestrannú osobu. Dôkazy predložené žalovaným súd považoval za rozporné a nedôveryhodné, nakoľko mal za to, že z nich nebolo zrejmé, kedy mala byť výmena vykonaná, či dňa 02.06.2012 podľa zákazkového listu č. 001399 alebo dňa 27.06.2012 podľa zákazkového listu č. 0001585. Odporca preto podľa záveru súdu prvej inštancie nepreukázal, že spojkovú sadu vymenil. Na strane 3 v prvom odseku svojho rozsudku konajúci súd uviedol, že za vykonané servisné práce na predmetnom vozidle ako aj na iných vozidlách vystavil odporca navrhovateľovi dňa 10.07.2012 faktúru č. 1220200018 na sumu 1.744,75 eur, pričom za práce na predmetnom vozidle bola navrhovateľovi účtovaná suma 419,40 eur (349,50 eur bez DPH), ktorú navrhovateľ zaplatil. 12. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že vo faktúre č. 1220200018, na ktorú odkazuje súd prvej inštancie, sú fakturované servisné práce na vozidle J.-XXX L., pričom predmetom konania je vozidlo s ŠPZ J.-XXX L.. 13. Žalovaný, t. j. odvolateľ spochybnil skutočnosť, že súd prvej inštancie považoval vyjadrenie spoločnosti Motor-Car Poprad spol. s r. o. za dôveryhodné, hoci bolo vystavené po ôsmich mesiacoch od spornej skutočnosti a na žiadosť navrhovateľa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že k reklamovanej udalosti došlo v šiestom mesiaci roku 2012, pričom potvrdenie spoločnosti Motor-Car Poprad spol. s r. o. je zo dňa 16.01.2014. Nie bez významu je skutočnosť, ktorú zdôraznil odvolateľ vo svojom odvolaní, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, prezentovanou na pojednávaní dňa 30.01.2015 (ako aj v odvolaní), že posudzovaný náhradný diel nezodpovedal najazdeným viac ako 500 000 km. 14. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku rovnako podľa názoru odvolacieho súdu nedostatočne odôvodnil, prečo čestné prehlásenie vedúceho servisu Camion servis, s. r. o. zo dňa 17.02.2014 o vykonaní predmetných prác dňa 27.06.2012 považoval za rozporuplné, resp. nedôveryhodné, napr. vo vzťahu k vyjadreniu spoločnosti H. L. zo dňa 16.01.2014, ktoré považoval za právne relevantné. 15. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel s poukazom na ustanovenie § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka titulom bezdôvodného obohatenia, keď je potrebné zdôrazniť, že dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného, musí ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou na súde žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že prvoinštančný súd sa dostatočne nevysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre rozhodnutie veci. Odvolací súd poukazuje na to, že základné právo na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Nevysporiadanie sa s takýmito pre rozhodnutie podstatnými skutočnosťami je porušením práva na spravodlivý súdny proces, v rámci ktorého majú strany právo na riadne, zrozumiteľné, vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia. 17. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). 18. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá § 157 ods. 2 O.s.p., platnému a účinnému v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, (po zmene právnej úpravy od 01.07.2016 ust. § 220 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok „ďalej len „CSP“), keď sa súd dôkladne nezaoberal námietkami žalovaného a v časti, v ktorej mal stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, napadnutý rozsudok riadne neodôvodnil. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 19. Súd prvého stupňa mal pritom v súlade s § 132 O.s.p., (po zmene právnej úpravy od 01.07.2016 podľa § 191 CSP) vykonané dôkazy vyhodnotiť každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a starostlivo prihliadnuť na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli strany. Vyhodnotenie dôkazov mal následne odôvodniť tak, aby odôvodnenie napadnutého rozsudku bolo presvedčivé a zaoberalo sa všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej. V odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje komplexné hodnotenie dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. Jednotlivé časti odôvodnenia a ich obsahová (materiálna) náplň nezakladá v súhrne jeho zrozumiteľnosť a všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Konajúci súd sa riadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalovaného uplatnenými v rámci jeho obrany. 20. Vzhľadom na vyššie uvedený nesprávny procesný postup súd prvej inštancie znemožnil žalovanému uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť oprávnenosť nároku žalobcu na zaplatenie čiastky 981,50 eur s príslušenstvom a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadať so všetkými relevantnými námietkami a tvrdeniami strán sporu. Úlohou súdu prvej inštancie bude jeho rozhodnutie odôvodniť tak, aby spĺňalo kritéria zakotvené v § 220 ods. 2 CSP, keď uvedie, z akých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil, jasne a zrozumiteľne dá odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s uplatnenými nárokmi a úvahy o skutkových a právnych záveroch zrozumiteľne odôvodní. 21. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). 22. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 23. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).