Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/112/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314206185 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1314206185.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: ALKIN, s.r.o., Michalská 477/1, 059 18 Spišské Bystré, IČO: 36 490 555, zast.: JUDr. Martin Tomas, advokát, ul. 1. mája 216/7, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Winkler Slovakia spol. s r.o., Rybničná 36/I, 831 06 Bratislava, IČO: 31 351 964 (predtým Winkler - Sampet spol. s r.o.), zast.: LEGAL ADVISORY GROUP, s.r.o., Lužná 1, 851 04 Bratislava, IČO: 35 967 081, o zaplatenie 981,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb/190/2014-111 zo dňa 10. novembra 2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb/190/2014 - 111 zo dňa 10. novembra 2017 p o t v r d z u j e . Žalobca má proti žalovanému právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 981,50 eur spolu s 8,15 % ročným úrokom z omeškania od 19.02.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou s návrhom na vydanie platobného rozkazu doručenou súdu dňa 14.03.2014, sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 981,50 eur, spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 18.7.2012 do zaplatenia, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania. Návrh žalobca odôvodnil tým, že v prevádzke žalovaného v Poprade si dňa 16.07.2012 zakúpil spojkovú sadu H. XXXXXX-Y., ktorá mala byť namontovaná na vozidlo H.-L. (H.), č. chasis: W., ŠPZ: J.-XXX L., montáž spojkovej sady na základe objednávky žalovaného vykonala spoločnosť Camion servis, s.r.o.. Na základe faktúry žalovaného č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.06.2012 žalobca zaplatil žalovanému za spojkovú sadu sumu 562,10 eur a na základe faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.7.2012 zaplatil žalovanému za servisné práce sumu 419,40 eur. Poukázal na to, že po necelom roku sa na vozidle začali prejavovať závady - problém s radením a na prístrojovej doske vypisovalo „výpadok spojky“. Na základe toho si žalobca so súhlasom žalovaného dal dňa 09.05.2013 vymeniť spojku v servise Motor-Car spol. s r.o. v Poprade, aj novú spojku dodal žalovaný. Dňa 09.05.2013, si žalovaný vymenenú spojku prevzal od servisu na reklamáciu. Žalovaný po siedmych mesiacoch vydal dňa 18.12.2013 rozhodnutie o reklamácii, ktorým túto zamietol s odôvodnením, že spojková sada nebola zakúpená u neho. Uviedol, že podľa písomného vyjadrenia spoločnosti Motor-Car Poprad, spol. s r.o. zo dňa 16.01.2014 bola demontovaná spojková sada namontovaná na danom vozidle od prvovýroby, spojková sada bola označená logom Mercedes-Benz a objednávacími číslami patriacimi spoločnosti Mercedes-Benz. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že nedošlo k namontovaniu zakúpenej spojkovej sady na vozidlo, teda ani k dodaniu zaplateného tovaru a jeho montáži, preto je kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným neplatná a na strane žalovaného tým došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, keďže sumu 981,50 eur žalovaný nevrátil žalobcovi. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť. Uviedol, že výmena spojkovej sady za novú, kúpenú žalobcom od žalovaného, bola uskutočnená dňa 27.06.2012 v zmysle zákazkového listu č. XXXXXXX spoločnosti Camion servis, s.r.o., ktorá vylučuje možnosť nerealizovania výmeny. Poukázal na to, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že zakúpená spojková sada nebola do predmetného vozidla skutočne namontovaná. Okrem toho zdôraznil, že žalobca nepreukázal, že po výmene spojkovej sady nedošlo k neskoršej výmene za originálny diel značky Mercedes-Benz a taktiež nepreukázal, že spojková sada, ktorú na reklamáciu odovzdal, bola skutočne vymontovaná z predmetného vozidla. Mal za to, že u žalobcu došlo k zámene vymontovaných dielov. Zdôraznil, že zo skutočností tvrdených žalobcom teda nevyplýva, že by sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 24Cb/190/2014-52 zo dňa 30.1.2015 žalobe vyhovel, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 981,50 eur, spolu s úrokom z omeškania 8,15 % ročne od 19.2.2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Vo zvyšku úroku z omeškania, t.j. v sadzbe prevyšujúcej 8,15 % a za obdobie od 18.7.2012 do 18.2.2014, žalobu zamietol. Na základe odvolania podaného žalovaným, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, uznesením č.k. 4 Cob/106/2015-94 zo dňa 27.4.2017 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie následne umožnil stranám vyjadriť sa k rozhodnutiu odvolacieho súdu, podať prípadné doplňujúce vyjadrenia a ďalšie dôkazy. Ani jedna strana nepredložila žiadne vyjadrenie, ani ďalšie dôkazy. Strany za týchto okolností, a s prihliadnutím na dôvody zrušenia rozsudku, nemali námietky, aby spor bol rozhodnutý bez nariadenia ďalšieho pojednávania. V súlade so závermi odvolacieho súdu, súd prvej inštancie opätovne zhodnotil listinné dôkazy predložené stranami, prihliadal pritom na nesporné tvrdenia strán, a dospel k tým istým skutkovým zisteniam: Žalobca sa so žalovaným dohodol na výmene spojkovej sady na vozidle žalobcu Mercedes s ŠPZ: J.- XXXBX. Súd mal za to, že nešlo o vozidlo s ŠPZ J.-XXXBA, vozidlo s takouto ŠPZ nebolo opravované, vo faktúre č.XXXXXXXXXX bola chyba v písaní, medzi stranami nebolo sporné, v ktorom vozidle mala byť spojka vymenená a ktoré vozidlo je predmetom sporu. Konštatoval, že spojkovú sadu určenú na výmenu si žalobca kúpil od žalovaného, výmenu spojky mala vykonať Camion servis, s.r.o.. Za spojkovú sadu žalovaný dňa 12.06.2012 vystavil žalobcovi faktúru č. XXXXXXXXXXX na sumu 512,10 eur s DPH, ktorú žalobca zaplatil. Za vykonané servisné práce na vozidlách žalovaný dňa 10.07.2012 vystavil žalobcovi faktúru č.XXXXXXXXXX na sumu 1.744,75 eur, pričom za práce na vozidle J.-XXXBX, vo faktúre chybne napísaný A, namiesto X, bola žalobcovi účtovaná, suma 419,40 eur, ktorú žalobca taktiež zaplatil. Podkladom pre vystavenie faktúry bola faktúra Camion servis, s.r.o., č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.06.2012 na sumu 349,50 eur bez DPH, t.j. 419,40 eur s DPH, podľa ktorej práce boli vykonané na základe zákazkového listu č. XXXXXXX a daňová povinnosť vznikla dňa 02.06.2012. Dňa 09.05.2013 žalobca z dôvodu signalizácie opotrebenia spojky odovzdal vozidlo so súhlasom žalovaného do servisu Motor-Car Poprad, spol. s r.o., v ktorom bola spojková sada demontovaná a bola vykonaná montáž novej spojkovej sady, ktorú dodal znovu žalovaný. Demontovanú spojku si priamo zo servisu prevzal žalovaný na vybavenie reklamácie. Dňa 18.12.2013 žalovaný reklamáciu zamietol z dôvodu, že reklamovaná spojková sada bola namontovaná v prvovýrobe na novom vozidle alebo ide o originálny diel zakúpený v servisnej sieti MB, spojková sada teda nebola zakúpená u žalovaného. Žalovaný poukázal na to, že rok výroby taniera a lamely (september 2006) skôr poukazuje na originálnu sadu montovanú v tomto vozidle, ktorého dátum uvedenia do prevádzky je 12.12.2007, nie je možné, aby žalovaný v roku 2012 predal žalobcovi spojkovú sadu vyrobenú v roku 2006 a s logami a originálnymi číslami výrobcu vozidla MB, ale vždy iba s označením a číslami výrobcu Valeo. Dňa 16.01.2014 spoločnosť Motor-Car Poprad, spol. s r.o., na žiadosť žalobcu písomne potvrdila, že dňa 09.05.2013 demontovaná spojková sada, bola na vozidle ŠPZ J.-XXXBX namontovaná od prvovýroby. Právny zástupca žalobcu preto listom zo dňa 04.02.2014 požiadal žalovaného o prehodnotenie reklamácie, o zistenie stanoviska spoločnosti Camion servis, s.r.o., a to najneskôr do 18.02.2014, s tým, že ak po uplynutí tejto lehoty bude žalovaný trvať na neuznaní reklamácie, uplatní si svoje právo na súde. Listom zo dňa 18.02.2014 právny zástupca žalovaného odpovedal na pokus o zmier a uviedol, že Camion servis, s.r.o., odmietla akékoľvek pochybnosti o výmene náhradného dielu, práca bola vykonaná dňa 27.06.2012 podľa zákazkového listu č. XXXXXXX, pri použití náhradných dielov dodaných klientom. Zhodnotením dôkazov mal súd za dostatočne preukázanú rozhodujúcu skutočnosť, že spojková sada na vozidle J.-XXXBX nebola v júni 2012 vymenená za novú spojkovú sadu zakúpenú od žalovaného. Vyjadrenie autorizovaného servisu súd považoval za dôveryhodnejší dôkaz ako čestné prehlásenie vedúceho Camion servis, s.r.o.. Autorizovaný servis súd považoval za nestrannú osobu, ktorá nemala žiadny záujem na výsledku sporu, čo sa nedá povedať o servise, ktorý mal spornú výmenu vykonať. Okrem toho vedúci Camion servis, s.r.o. v prehlásení tvrdil, že spornú výmenu spojky vykonali dňa 27.6.2012, a to podľa zákazkového listu č. XXXXXXX, pričom práca bola fakturovaná žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX. Výmenu spojky na vozidle J.-XXXBX však Camion servis, s.r.o. fakturovala žalovanému už dňa 04.06.2012, a to faktúrou č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej daňová povinnosť vznikla dňa 02.06.2012, kedy bola, resp. mala byť výmena aj vykonaná. V dôkazoch predložených žalovaným, ktoré sa týkali prác vykonaných a fakturovaných spoločnosťou Camion servis, s.r.o. bol evidentný rozpor, čo bol ďalší dôvod, prečo súd nepovažoval čestné vyhlásenie za dôveryhodné. Dodatočné spochybnenie žalovaného, že faktúra č. XXXXXXXXXX neexistuje, súd vyhodnotil ako účelové a najmä oneskorené. Súd neprijal argument žalovaného, že žalobca nepreukázal, že po výmene spojkovej sady nedošlo k neskoršej výmene za originálny diel MB. Uviedol, že v konaní nevyšlo najavo nič, čo by nasvedčovalo tomu, že na vozidle bol v čase od júla 2012 do mája 2013 vykonaný ďalší servisný zásah do spojky. Mal za to, že nič nenasvedčovalo ani tomu, že by došlo k zámene demontovanej spojkovej sady za inú, žalobca ju nikdy nemal u seba. V neprospech žalovaného súd hodnotil aj to, že neprimerane dlhú dobu vybavoval reklamáciu žalobcu a počas celej tejto doby mal demontovanú spojku u seba. Konštatoval, že to všetko v konečnom dôsledku spochybňuje námietky žalovaného, že posudzovaný náhradný diel nezodpovedal najazdeným 500.000 km. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1 a 2, § 261 ods. 1, § 536 ods. 1 a 2, § 538, § 409 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, § 369 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 1 ods. 1 až 3 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. a uplatnený nárok žalobcu vyhodnotil ako dôvodný. Vzťah medzi stranami súd posudzoval ako obchodný vzťah zo zmluvy o dielo a kúpnej zmluvy. Konštatoval, že žalobca poveril vykonaním diela inú osobu, Camion servis, s.r.o., ktorá do vozidla nenamontovala spojkovú sadu, ktorú si žalobca kúpil od žalovaného, za nevykonanie dohodnutej výmeny náhradného dielu však žalovaný nesie zodpovednosť tak, akoby výmenu nevykonal sám. V dôsledku toho si žalovaný nesplnil povinnosť vykonať dohodnuté dielo, ani povinnosť previesť na žalobcu vlastnícke právo k zakúpenej spojkovej sade, preto je povinný vrátiť žalobcovi zaplatenú kúpnu cenu a cenu za dielo. Uviedol, že žalovaný je povinný plniť titulom vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Mal za to, že zmluva zanikla odstúpením pre podstatné porušenie zmluvy podľa § 345 Obchodného zákonníka, kedy za oznámenie o odstúpení od zmluvy bolo potrebné považovať žalobu. Súd preto vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 981,50 eur s úrokom z omeškania od 19.02.2014, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia, nakoľko v pokuse o zmier žalobca určil žalovanému lehotu na vybavenie reklamácie do 18.2.2014. Zároveň súd priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky podľa § 365 ods.1 písm. a) CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Mal tiež za to, že súd prvej inštancie odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Žalovanému nebolo jasné, ako prišiel súd k záveru, že žalovaný nemá záujem, aby bola vec rozhodnutá bez nariadenia pojednávania. Zastával názor, že súd prvej inštancie si vec opätovne zjednodušil a pokúsil sa vec si po svojom vysvetliť a bez toho, aby strany vypočul a vec riadne vysvetlil, vyložil si vlastné závery jednostranne v neprospech žalovaného. Mal za to, že ak súd uviedol, že išlo o auto so ŠPZ: J.-XXXBX, potom sa nevysporiadal so skutočnosťou, že prehľad jázd bol doložený za auto Y. O. Z., pričom spojka mala byť montované do vozidla H. L. C.. Poukázal na to, že uvedeným žalobca nevyvrátil tvrdenia žalovaného o tom, kedy sa mala vykonať výmena spojky (či 02.06.2012, ako tvrdil žalobca alebo 27.06.2012, v zmysle dôkazov predložených žalovaným). Nesúhlasil s tým, že súd vyhodnotil zásadné dôkazy predložené žalobcom za preukázané napriek tomu, že ich žalovaný zásadne spochybnil a pochybnosti neboli odstránené. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa neriadil poučením odvolacieho súdu, iba sa arbitrárne priklonil na strane žalobcu napriek tomu, že všetky kľúčové dôkazy boli spochybnené. Žalovaný nevedel vyvodiť, v čom mal byť autorizovaný servis nestrannejší ako spoločnosť Camion servis, s.r.o.. Nesúhlasil s odôvodnením v bode 20. napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa súd pokúsil vyjasniť, či k plneniu došlo dňa 02.06.2012 alebo 27.06.2012, ako tvrdil žalovaný. Poukázal na zásadný rozpor, a to že Camion servis, s.r.o. výmenu spojky nevykonal dňa 02.06.2012 a nefakturoval ho faktúrou č. XXXXXXXXXX, ale výmenu spojky vykonal až dňa 27.06.2012 a fakturoval ho faktúrou č. XXXXXXXXXX. Zdôraznil, že uvedená spoločnosť faktúru č. XXXXXXXXXX vôbec nemá evidovanú v účtovníctve. Za nepravdivé a irelevantné považoval tvrdenie, že žalovaný sa v pôvodnom konaní k tomuto dôkazu nevyjadril, pretože žalovaný jednak nemal ako vedieť, že sa jedná o podvrh a jednak to bol samotný súd, ktorý rozpor nepostrehol a nezaoberal sa ním. Poukázal na to, že prehľad jázd predložený žalobcom, sa týkal iného vozidla, pričom ale sedela ŠPZ. Uvedené podľa žalovaného doložilo nedôveryhodnosť dôkazov predložených žalobcom. Zastával názor, že ak žalobca predkladá dôkazy - faktúry, ktoré iné strany nemajú v účtovníctve, čo žalovaný preukázal vyjadrením vyjadrením spoločnosti Camion servis, s.r.o., a dokladá dôkazy, ktoré na prvý pohľad vykazujú vady a súd tieto dôkazy jednostranne vykladá v prospech žalobcu a ani nepožaduje od žalobcu, aby vysvetlil zásadné rozpory na pojednávaní, potom súd nepostupuje podľa procesných predpisov a nemohol vydať zákonné rozhodnutie. Uviedol, že podľa zásad CSP, vyvrátená dôveryhodnosť dôkazov predložených žalobcom, mu mala byť pričítaná na neprospech, čo sa však nestalo. Mal za to, že súd prvej inštancie, aby obišiel fakt, že sa nezaoberal zásadnou technickou pripomienkou, že je technicky nemožné, aby spojka na ťahači po 6 rokoch používania a odjazdení cca 650 000 km mala nepatrné opotrebenie a vôbec nebola zrejmá reklamovaná závada, sa zaoberal špekulatívnymi úvahami o tom, ako dlho trvala reklamácia u žalovaného, pritom mal súd informáciu, že konanie trvalo tak dlho preto, že si skúmanie spojky vyžiadal dodávateľ žalovaného. Namietal, že súd uprel žalovanému právo konať pred súdom a rozhodol bez nariadenia pojednávania, selektívne zhodnotil dôkazy a opätovne všetky dôkazy žalobcu vyhodnotil ako dôveryhodné a dôkazy žalovaného ako nedôveryhodné, čo odôvodnil arbitrárne. Okrem toho namietal, že súd neskúmal výšku bezdôvodného obohatenia, pričom je zrejmé, že k obohateniu v takej výške by nikdy nemohlo dôjsť s ohľadom na to, že strany sporu sú platcovia DPH. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie. 3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 05.02.2018. Napadnutý rozsudok považoval za vecne i právne správny. Ohľadom námietky žalovaného k dôkazu - prehľad jázd - poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 18.07.2016. Zopakoval, že čo sa týka pehľadu jednotlivých jázd, tak jednotka č. XXXXX bola najskôr namontovaná na vozidle H. C., Š.: J.-XXX L. a následne po odpredaji tohto vozidla, bola táto jednotka namontovaná na vozidlo Y. V., Š.: J. XXX M.. Z uvedeného podľa jeho názoru vyplýva, že v čase vykonania údajnej výmeny spojkovej sady na vozidle H. C., Š.: J.-XXX L. bola namontovaná jednotka č. XXXXX. Uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že spoločnosť Camion servis, s.r.o. vystavila žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX, v ktorej údaje ale nezodpovedajú realite (stav km) a žalovaný ju uhradil. Mal za to, že dôkazy, ktoré žalovaný vo veci predložil sú v rozpore s vykonaným dokazovaním a s dôkazmi predloženými žalobcom. Poukázal na to, že nemôže byť pravdivá skutočnosť uvádzaná v čestnom vyhlásení spoločnosti Camion servis, s.r.o. zo dňa 23.03.2015, že na vozidle žalobcu H. R., Š.: J.-XXX L. malo byť najazdených 0542786 km ku dňu 27.06.2012, nakoľko podľa prehľadu jázd bolo na konci tohto dňa na vozidle zaznamenaných 552 769 km. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Zároveň si voči žalovanému uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. 4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 19.03.2018. K tvrdeniu žalobcu, že palubná jednotka týkajúca sa zaznamenávania knihy jázd mala byť najprv umiestnená na jedno vozidlo a potom na iné vozidlo poukázal na to, že žalobca týmto vniesol do konania ďalšie tvrdenia, ktoré doteraz neuvádzal, čo žalovaný považoval za neprípustné a naviac nezdokladované. Ohľadom fakturácií trval na predchádzajúcich vyjadreniach a poukaz žalobcu na manipulovanie dôkazov zo strany žalovaného, resp. spoločnosti Camion servis, s.r.o. považoval taktiež za nové tvrdenia. Keďže žalobca nepredložil uvádzané argumenty na výzvu súdu prvej inštancie, považoval ich žalovaný za neskoro podané a preto by sa na ne nemalo prihliadať. 5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 6. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 7. Podľa čl. 11 ods. 4 CSP, súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom. 8. Podľa čl. 15 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. 9. Podľa § 185 ods. 1 a 2 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 11. Podľa § 215 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona. 12. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 13. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb/190/2014-111 zo dňa 10.11.2017, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 17. Civilný sporový poriadok vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Tento jeho postup však musí byť v istom zmysle objektivizovaný konceptom takého hodnotenia dôkazov, ktoré obstojí z hľadiska jeho prípadného rozporu so zákazom arbitrárnej jurisdikčnej ľubovôle, t. j. voľnosť hodnotenia dôkazov neznamená, že súd nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia, naopak, konečné meritórne rozhodnutie by malo vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Nevyhnutným predpokladom tohto konceptu hodnotenia dôkazov je náležité odôvodnenie procesu prisudzovania dôkaznej sily jednotlivým vykonaným dôkazom v odôvodnení meritórneho rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu neznamená ľubovôľu súdu pri hodnotení dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci, musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe a pod.. Súd každý dôkaz hodnotí najskôr individuálne a potom všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa rozhodnutia R V/1968 „V konaní zhromaždený materiál treba zhodnotiť. Súd pristupuje k hodnoteniu jednotlivých dôkazov z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti. Súd nie je obmedzovaný zákonnými predpismi v tom zmysle, ako ten či onen dôkaz hodnotiť (zásada voľného hodnotenia dôkazov). Hodnotiaca úvaha súdu však nie je ľubovoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Tieto skutočnosti má súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Súd pritom nie je viazaný žiadnym poradím významu a preukaznej sily jednotlivých dôkazov.“ 18. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa neriadil poučením odvolacieho súdu a zásadné nejasnosti neodstránil a taktiež, že súd sa arbitrárne priklonil na stranu žalobcu. Odvolací súd považuje tieto námietky za nedôvodné a poukazuje na to, že v napadnutom rozsudku č.k. 24Cb/190/2014-111 zo dňa 10.11.2017 súd prvej inštancie odstránil všetky nedostatky, ktoré mu odvolací súd vytkol v uznesení č.k. 4Cob/106/2015-94 zo dňa 27.04.2017, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 24Cb/190/2014-52 zo dňa 30.01.2015 a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie po vrátení veci konal v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami relevatnými pre rozhodnutie vo veci a spornými otázkami, ktoré mu odvolací súd nariadil. Odvolací súd má za to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd sa v konaní zaoberal skutočnosťami uvádzanými tak žalobcom ako i žalovaným. Súd zároveň dostatočným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za sporné a ktoré za nesporné, z ktorých dôkazov vychádzal i ako ich vyhodnotil a vec právne posúdil. Svoje závery súd riadnym a zároveň presvedčivým spôsobom odôvodnil a dostatočným spôsobom sa vysporiadal so všetkými skutkovými i právnymi skutočnosťami, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Vykonané dôkazy následne súd vyhodnotil v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa CSP. K skutočnostiam namietaným žalovaným, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v bode 13. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol na základe akých skutočností dospel k záveru, že výmena spojkovej sady bola vykonaná na vozidle Mercedes s ŠPZ: J.-XXXBX. Rovnako sa súd v bode 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku vysporiadal s tým, na základe akých dôvodov považoval vyjadrenie autorizovaného servisu Motor-Car Poprad spol. s.r.o. za dôveryhodnejší dôkaz ako čestné prehlásenie Camion servis, s.r.o.. Tu je potrebné zdôrazniť, že prisudzovanie hodnoty pravdivosti konkrétnemu dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva (napríklad svedok), a či správa sama osebe je svojím obsahom pravdepodobná, alebo nie, až potom môže súd pristúpiť k posudzovaniu, resp. hodnoteniu všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Odvolací súd v zmysle uvedeného zastáva názor, že súd prvej inštancie pri posudzovaní dôveryhodnosti týchto dôkazov dôvodne uprednostnil vyjadrenie Motor-Car Poprad spol. s.r.o., nakoľko autorizovaný servis považoval za nestrannú osobu na rozdiel od servisu, ktorý spornú výmenu vykonal. Súd prvej inštancie v konaní nevykonal len jediný dôkaz navrhnutý žalobcom - výsluch vodiča kamiónu, čo odôvodnil tým, že tento dôkaz nemohol objasniť spornú skutočnosť. Súd následne dôkazy hodnotil podľa § 191 CSP, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Odvolací súd je v zmysle uvedeného toho názoru, že súd v napadnutom rozsudku dostatočne zistil skutkový stav veci, vykonal dostatočné množstvo dôkazov, riadne odôvodnil prečo nevykonal ďalšie dôkazy a následne dospel k správnym právnym záverom a vec správne právne posúdil, pričom odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky atribúty podľa ustanovenia § 220 CSP. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd nemusí dať v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď na všetky námietky a argumenty strán, ale len na tie relevantné, ktoré sú podstatné a nevyhnutné pre správe a zákonné posúdenie žalovaného nároku a rozhodnutie vo veci. 19. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom uznesením č.k. 4Cob/106/2015-94 zo dňa 27.04.2017, vyzval prípisom zo dňa 14.06.2017 obe strany na podanie doplňujúcich vyjadrení a dôkazov, na ktorú strany nereagovali. Rovnako súd stranám oznámením zo dňa 07.09.2017 dal na vedomie, že vo veci nebude nariadené pojednávanie v zmysle § 177 ods. 2 písm. a) CSP s dovetkom, že ak s postupom nesúhlasia, majú oznámiť dôvody v lehote 30 dní od doručenia prípisu. Ani na toto oznámenie žiadna zo strán nereagovala a nevyslovila nesúhlas. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že kontradiktórny civilný sporový proces zvýšil požiadavky na procesnú aktivitu sporových strán, a s tým spojenú procesnú diligenciu (zodpovednosť) so sankčnými dôsledkami v prípadoch procesnej pasivity. Odvolací v tejto súvislosti zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dal žalovanému možnosť vyjadriť sa a navrhnúť ďalšie dôkazy v konaní, ktorú však žalovaný nevyužil. Rovnako žalovaný nemal námietky, aby bol spor rozhodnutý bez nariadenia ďalšieho pojednávania, túto skutočnosť namietal až v odvolacom konaní. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný bol po zrušení rozhodnutia a vrátení veci odvolacím súdom v konaní pasívny, nariadenia ďalšieho pojednávania sa nedožadoval a následky svojej procesnej pasivity sa snaží zvrátiť v odvolacom konaní. Námietku žalovaného, že súd uprel žalovanému pred súdom a rozhodol bez nariadenia pojednávania, odvolací súd preto považoval za nedôvodnú. 20. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal zásadnou technickou pripomienkou, že je technicky nemožné, aby spojka na ťahači po šiestich rokoch používania a odjazdení 650 000 km mala nepatrné opotrebenie a vôbec nebola zrejmá reklamovaná vada. Žalovaný na preukázanie tohto tvrdenia nepredložil žiadne dôkazy, ani nenavrhol znalecké dokazovanie, či vyžiadanie odborného vyjadrenia od odborne spôsobilej osoby. Odvolací súd poukazuje na to, že sporovom procese sa uplatňuje prejednacia zásada, súd nemá vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu, súd nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval i túto námietku žalovaného za nedôvodnú. 21. Odvolací súd dodáva, že pri skúmaní opodstatnenosti výšky žalobcom uplatneného nároku vychádzal z faktúr predložených v konaní žalobcom, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a na základe ktorých mal preukázanú výšku bezdôvodného obohatenia v sume priznanej žalobcovi súdom prvej inštancie. Vzhľadom na skutočnosť, že skúmanie a rozhodovanie o dodržiavaní účtovných a daňových predpisov stranami sporu nie je v právomoci súdu a tieto skutočnosti nemajú vplyv na vznik alebo existenciu práv a povinností, ktoré sú predmetom sporu, odvolací súd na argumentáciu žalovaného, ktorý namietal výšku žalobcom uplatňovanej sumy bezdôvodného obohatenia a to vzhľadom na skutočnosť, že strany sporu sú platcovia DPH, neprihliadal. 22. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 23. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 24 Cb/190/2014-111 zo dňa 10.11.2017 potvrdil ako vecne správny. 24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).