Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/64/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314226348 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314226348.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Soni Pekarčíkovej v právnej veci žalobkyne: E. X., A.. XX.XX.XXXX, X. M. XXX, X. M., práv. zast. Bc. Dr. Vasil Hunder, Školská 3, Michalovce, proti žalovanému ČSOB Poisťovňa, a.s., Žižkova 11, Bratislava, IČO: 31 325 416, práv. zast. MGA IURIS s.r.o., Pri starej prachárni 10, Bratislava, IČO: 47 233 028, o zaplatenie 380 000,- EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 26Cb/239/2014-206 zo dňa 19.10.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 26Cb/239/2014-206 zo dňa 19.10.2016 v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania a trov štátu p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 344 951,87 EUR spolu s 9,5 % p. a. úrokom z omeškania od 18.5.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol, žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 81,54 % a štátu priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 81,54 %. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 22.7.2008 uzatvorená Poistná zmluva č. 8003005090, predmetom ktorej bolo poistenie budovy č. 26 s poistnou sumou 274 082,85 EUR, súbor vlastných hnuteľných vecí s poistnou sumou 66 378,84 EUR a súbor vlastných zásob s poistnou sumou 4 979,09 EUR. Súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky. Medzi stranami bolo sporné, či predmetom poistenia bola požiarom zničená reštaurácia, nakoľko žalobkyňa sa žalobou domáhala nároku na náhradu škody voči žalovanému na tom skutkovom základe, že dňa 9.12.2012 došlo k škodovej udalosti (požiaru), k zničeniu poistenej nehnuteľnosti ako aj viacerých dokumentov, ktoré sa v objekte nachádzali, avšak žalovaný po ukončení likvidácie škodovej udalosti odmietol poskytnúť poistné plnenie. Žalobkyňa k uzatvoreniu poistnej zmluvy uviedla, že s poisťovňou už mala predtým uzatvorenú poistnú zmluvu, ktorú chcela ukončiť z dôvodu neposkytnutia poistného plnenia. Vtedy ju však kontaktovali pracovníčky, uzatvorili novú poistnú zmluvu na mieste, vykonali obhliadku budovy, vedeli čo chce poistiť. 3. Súd prvej inštancie v súvislosti s prejednávanou vecou poukázal na to, že Okresný úrad v Kežmarku rozhodnutím zo dňa 17.4.1998 na pozemku parc. č. XXX/X,X, O.. J.. X. M., povolil užívanie hospodárskej budovy na reštauračné zariadenie týkajúce sa celého objektu dvojpodlažnej hospodárskej budovy s podkrovím, čo zahŕňalo prvé nadzemné podlažie, prízemie, skladovacie priestory, prevádzky, sociálne zariadenie zamestnancov a verejnosti, prípravňu zeleniny, kotolňu na tuhé palivo, sklad odpadu, žumpu, odstavné stanice, druhé nadzemné podlažie - reštauračná časť, tretie nadzemné podlažie - podkrovie, šatňa a denná miestnosť pracovníkov. Užívanie reštauračného zariadenia malo byť v súlade s vydaným kolaudačným rozhodnutím. V rozhodnutí sa podľa § 82 ods. 3 stavebného zákona osvedčilo, že prevádzkareň je spôsobilá na prevádzku. Stavebný úrad spojil konanie o zmene stavby počas výstavby s kolaudačným rozhodnutím. Rozhodnutím zo dňa 29.10.1999 povolil stavebníkovi užívanie stavby. Stavebník predložil súhlasné stanovisko OÚ v Kežmarku, odboru požiarnej ochrany, osvedčenie o stave nových komínových telies zo dňa 28.2.1998. Ku kolaudácii stavby sa kladne vyjadrili OÚ v Kežmarku, odbor požiarnej ochrany zo dňa 27.3.1998 pod č.j.: 631/5-98. Obec Spišské Hanušovce v potvrdení zo dňa 6.4.2014 uviedla, že celá budova Reštaurácie u kamenára v Spišských Hanušovciach mala súpisné číslo 26. 4. Súd prvej inštancie uviedol, že po oboznámení sa s vyšetrovacím spisom č. ČVS: ORP-143/KP- KK-2013 zistil, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ bolo prerušené trestné stíhanie voči E. X. pre trestný čin pokusu obzvlášť závažného zločinu poisťovacieho podvodu. V rámci vyšetrovania boli vykonané úkony - výsluchy svedkov a boli predložené listinné doklady. Vyšetrovanie sa týkalo predloženého dokladu - čistenie komína. Zo znaleckého posudku vypracovaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ Košice súdu vyplývalo, že pri požiari došlo na objekte - reštaurácii k vyhoreniu vchodových dverí, interiéru, ako aj okien a strechy. Za objektom reštaurácie smerom do dvora sa nachádzal kovový skelet z vyhorenej dvojpodlažnej drevenej prístavby, z ktorej zostalo zachované len predné drevené čelo. Pri ľavej strane od uvedeného zhoreniska sa nachádzali zhorené zostatky, pôvodne celodrevenej stavby - šopy, ktorá patrí k pozemku rodinného domu č. 25. Súčasťou spisu je fotodokumentácia. Súd podľa popisu zo znaleckého posudku a fotografií dospel k záveru, že došlo k totálnej škode, nakoľko pri požiari došlo k zničeniu celej budovy a ak sa tam nachádzajú torzá, tieto nie sú využiteľné ani ako zvyšky (statika). Poistená bola skolaudovaná budova č. 26. Podľa potvrdenia obce Spišské Hanušovce zo dňa 6.4.2014 celá budova Reštaurácie u kamenára mala súpisné číslo 26. Súd uviedol, že žalovaný nepreukázal, že súčasťou poistnej zmluvy bola aj požiadavka na geometrický plán, z ktorého by vyplývalo, že poistenie sa vzťahovalo iba na určitú časť budovy. Rovnako nepreukázal, že vypočítané poistné plnenie, ktoré platila žalobkyňa bolo znížené s ohľadom na časť nehnuteľnosti a že žalobkyňa si neplnila svoje povinnosti, ktoré mali za následok vznik požiaru. Žalobkyňa niekoľkokrát v priebehu pojednávania deklarovala, že všetky doklady, ktoré mala k dispozícii boli predložené žalovanému a okresnému riaditeľstvu PZ a ďalšie listinné doklady nemá k dispozícii z dôvodu požiaru budovy. 5. Súd prvej inštancie tak na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia (§ 788 ods. 1, § 797 ods. 2, § 806 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník /ďalej len ,,Obč. zák.“/) zastával názor, že žalobkyni ako poistenej vznikol nárok na poskytnutie poistného plnenia podľa § 797 ods. 2 Obč. zák.. Požiarom došlo k zničeniu predmetnej skolaudovanej budovy č. 26. Podľa článku I. Poistnej zmluvy č. 8003005090 výška poistnej sumy pri poistenej stavbe bola dohodnutá na 274 082,85 EUR, pri poistnom súbore vlastných hnuteľných vecí na 66 387,84 EUR a poistnom súbore vlastných zásob na 4 979,09 EUR. Pri každej časti poistených vecí bola dohodnutá spoluúčasť v sume 165,97 EUR. Žalobkyni vznikol tak nárok na poistné plnenie v sume 345 449,78 EUR po odpočítaní spoluúčasti v sume 497,91 EUR (3x 165,97 EUR), celkom 344 951,87 EUR. Žalobkyňa požadovala úroky z omeškania počnúc dňom 9.12.2012, t.j. odo dňa požiaru. Súd uviedol, že nárok na úroky z omeškania priznal podľa § 369 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ,,Obch. zák.“) s odkazom na § 269 ods. 9 Obch. zák. a podľa § 797 ods. 3 Obč. zák. až 15 dňom po ukončení šetrenia poistnej udalosti dňa 2.5.2013, t.j. počnúc od 18.5.2013. Záverom súd uviedol, že nebolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby predkladala doklady, ktoré nemala k dispozícii s ohľadom na poistnú udalosť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“). Súd priznal žalobkyni sumu 344 951,87 EUR, čo predstavuje 90,77% úspešnosť v spore. Žalobkyňa bola teda neúspešná v rozsahu 9,23%, preto jej vzhľadom k pomeru úspechu a neúspechu súd priznal pomernú náhradu trov konania v rozsahu 81,54%. O náhrade trov konania štátu rozhodol súd podľa výsledku konania podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 470 ods. 2 C.s.p.. Neúspešnému žalovanému uložil povinnosť na ich náhradu v rozsahu 81,54%. 6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie, a to v časti, v ktorej mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 344 951,87 EUR s príslušenstvom a v súvisiacich výrokoch o trovách konania žalobkyne a trovách štátu. Svoje odvolanie odôvodnil s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f/ a d/ C.s.p.. Žalovaný zastával názor, že žalobkyňa uplatnený nárok najmä čo do jeho rozsahu a výšky nepreukázala a za týmto účelom dokonca ani nebolo vykonané ďalšie dokazovanie. Žalovaný s odkazom na jednotlivé ustanovenia poistnej zmluvy uviedol, že jednotlivé poistné sumy pre jednotlivé predmety poistenia stanovovala jednostranne žalobkyňa ako poistník. Zdôraznil, že poistná suma nie je totožná s plnením, ktoré je poisťovateľ povinný poskytnúť poistenému v prípade poistnej udalosti, pričom zmluva stanovuje iba najvyššiu možnú výšku poistného plnenia. K nepreukázaniu poistného plnenia pre predmet poistenia, konkrétne pre stavbu žalovaný uviedol, že ani pri zničení predmetu poistenia sa výška poistného plnenia nerovná výške poistnej sumy a ani z nej nevychádza, pričom pre určenie výšky tohto plnenia bolo potrebné v prvom rade ustáliť, aké primerané náklady by v mieste poistenia a v čase vzniku poistnej udalosti bolo potrebné vynaložiť na obstaranie rovnakej stavby, resp. na jej opätovnú výstavbu a ktoré z týchto nákladov by boli nižšie. Žalovaný zdôraznil, že výška týchto nákladov z vykonaného dokazovania nevyplýva a na ich preukázanie ani žiadne dokazovanie vykonané nebolo. Žalovaný dodal, že pre ustálenie výšky uvedených nákladov sú navyše potrebné odborné znalosti a praktické skúsenosti z oblasti odhadu hodnoty nehnuteľností. Takéto znalosti sú pritom podľa žalovaného rovnako potrebné aj na posúdenie použiteľnosti zvyškov stavby, v súvislosti s čím považoval aj záver súdu prvej inštancie s odkazom na posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, za nesprávny. V tomto smere žalovaný dodal, že z vykonaného dokazovania taktiež nevyplynulo, že by žalobkyňa bola na základe zmluvného vzťahu s treťou osobou povinná vynaložiť náklady na opravu poistenej stavby, a preto žalovanému nemohla vzniknúť povinnosť zaplatiť žalobkyni v tejto súvislosti poistné plnenie. Ďalej žalovaný uviedol, že v konaní taktiež nebolo preukázané ani to, či a aké hnuteľné veci žalobkyne sa v mieste poistenia nachádzali a následne to, aká bola ich hodnota, na základe čoho je nesprávny záver súdu o výške poistného plnenia súboru hnuteľných veci, pričom tento záver súd ani žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Rovnako žalovaný argumentoval aj v prípade nepreukázania poistného plnenia pre súbor vlastných zásob žalobkyne, medzi ktoré by mali patriť tie, ktoré sa nachádzali priamo v predmete poistenia v čase vzniku poistnej udalosti. Žalovaný taktiež uviedol, že samotný požiar nevznikol priamo v predmetnej nehnuteľnosti, ale v jej drevenej prístavbe, ktorá však nebola skolaudovaná, pričom podľa č. 2 bod 2 písm. d/ YVL 07/2008 sa poistenie nevzťahuje na škody na stavbách bez vydaného kolaudačného rozhodnutia a na veci v nich sa nachádzajúce, pričom táto skutočnosť je podľa žalovaného významná z hľadiska rozsahu poistného plnenia. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na tvrdenia žalobkyne, že v tejto prístavbe na nachádzala pec na tuhé palivo, v dôsledku používania ktorej došlo k požiaru a táto pec bola spustená do prevádzky v rokoch 2007-2008, pričom však žalobkyňa nepreukázala, že by pred zapojením pece ku komínu zabezpečila odborné preskúšanie komína, z čoho vyplýva nedodržanie technologických postupov pri výstavbe, resp. montáži tejto pece, čo tiež patrí medzi výluky poistenia. Žalovaný taktiež nesúhlasil ani s tvrdeniami žalobkyne, že nemá k dispozícii žiadne doklady, nakoľko sama uviedla, že účtovné doklady za máj - október 2012 mala v čase požiaru u seba doma. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobkyni uloží povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. 7. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, podľa ktorej žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a nepredložil žiadne nové relevantné dôkazy, na základe čoho by sa podľa jej názoru mal odvolací súd stotožniť s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol dôvodne a zákonne. 8. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“) bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 9. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je plne v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania a je správne tak po skutkovej ako aj právnej stránke. Žalovaný v rámci svojho odvolania neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť a zákonnosť záverov súdu prvej inštancie, resp. s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti dodáva, že nemožno prihliadnuť na odvolacie námietky žalovaného, že stavba nebola skolaudovaná a žalobkyňa neudržiavala nehnuteľnosť v dobrom stave, nakoľko Okresný úrad v Kežmarku rozhodnutím zo dňa 17.4.1998 povolil užívanie predmetnej hospodárskej budovy ako reštauračného zariadenia, stavebný úrad spojil konanie o zmene stavby počas výstavby s kolaudačným rozhodnutím a užívanie stavby bolo povolené rozhodnutím zo dňa 29.10.1999. Stavebníkom bolo taktiež predložené aj súhlasné stanovisko OÚ v Kežmarku, odboru požiarnej ochrany, ktorý vydal osvedčenie o stave nových komínových telies zo dňa 28.2.1998 a ku kolaudácii stavby sa kladne vyjadril aj odbor požiarnej ochrany. Žalobkyňa v konaní predložila doklad zo dňa 5.10.2012 o tom, že v rámci predmetného reštauračného zariadenia sa uskutočnila revízia komína, na základe ktorej sa zistilo, že komín bol spôsobilý na zapojenie, pričom k poistnej udalosti došlo až následne dňa 9.12.2012. V konaní bolo preukázané, že z dôvodu poistnej udalosti došlo k zničeniu celej budovy, ktorá bola poistená u žalovaného, nebola možná jej rekonštrukcia a zničený bol rovnako aj poistený súbor vlastných hnuteľných vecí a súbor vlastných zásob žalobkyne nachádzajúcich sa v čase požiaru v predmetnej budove. S prihliadnutím aj na uvedené odvolací súd zastáva názor, že zo strany žalovaného nebol dôvod na zníženie, resp. odmietnutie poskytnutia poistného plnenia, nakoľko ako vyplýva aj z uvedeného potvrdenia o revízii komína, požiar a následne škody nevznikli opotrebením, chybami projektu, nedodržaním technologických postupov a pod. a žalobkyňa si svoje povinnosti vyplývajúce zo všeobecných poistných podmienok splnila. Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že od žalobkyne nemožno navyše požadovať ani predloženie dokladov zničených pri požiari. Súd prvej inštancie preto postupoval správne pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku žalobkyne, keď vychádzal z výšky poistného plnenia uvedenom v poistnej zmluve. Sumu poistného plnenia si navyše strany výslovne dohodli v zmluve a táto suma je preto podkladom pre určenie povinnosti žalovaného voči žalobkyni po odpočítaní taktiež dohodnutej spoluúčasti. Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu žalobkyne v konaní je správny aj záver súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania. Rovnako, vzhľadom na žalobkyni priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, sa odvolací súd stotožňuje aj s rozhodnutím súdu o povinnosti žalovaného nahradiť štátu vzniknuté trovy konania. 11. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).