Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/48/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315209851 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315209851.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Y. V., V.. L., J.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - S. L. - L. a otec - O. V., J.. XX.XX.XXXX, G. F.. G. XX, G., o návrhu starej matky V.. D. L., J.. XX.XX.XXXX, G. V. XX, G., o zákaz styku otca s maloletou, o odvolaní otca, proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, čk. 51P/174/2015-160 zo dňa 18. apríla 2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 51P 174/2015-160 zo dňa 18.4.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 51P/174/2015-160 zo dňa 18. apríla 2017 zakázal styk otca s maloletou Y. V., J.. XX.XX.XXXX a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Návrhom, podaným na Okresnom súde Bratislava III dňa 05.05.2015 sa stará matka maloletej Y. domáhala zákazu styku otca s maloletou, ktorý odôvodňovala prístupom otca k maloletej, k budovaniu vzťahu s ňou, k osobe starej matky a celej jej rodiny a podrobne sa venovala i dlhodobému spôsobu realizácie styku otca s maloletou. Otec maloletej od roku 2009 nebol schopný zblížiť sa so svojou dcérou a v súčasnosti je vzťah maloletej k otcovi absolútne neakceptovateľný, každé stretnutie za posledný rok vyvoláva u maloletej vážne obavy pred nebezpečným a nevyspytateľným správaním otca, ktorý nie je schopný rozoznať následky svojho konania a závažnosť svojich úkonov vo vzťahu k maloletej. Pred stretnutiami s otcom má maloletá zdravotné problémy, a to až také, že jej zdravotný stav musela stará matka maloletej riešiť vyhľadaním detského psychiatra S.. M. H. z DFNsP v Bratislave. Stará matka poukazovala na to, že maloletá bola už v predchádzajúcom období v zdravotnej starostlivosti detskej psychiatričky S.. O. Š. 2009 - 2014. Maloletá je v súčasnosti v stave, že má zo svojho otca strach a nechce sa s ním stretávať, čo mu oznamuje pri každom pokuse o realizáciu styku. Po incidente zo strany otca na stretnutí v januári 2015 bola maloletá úplne zdrvená z toho, akým spôsobom jej otec neustále útočí, že sa o ňu vôbec nezaujíma a že stretnutia prebiehajú osočovaním a urážkami starej matky. Filiálna terapia, na ktorej sa otec spolu s maloletou zúčastňovali, bola ukončená z dôvodov, že otcovi maloletej už nevyhovovalo stretávať sa za účasti psychológov so svojou dcérou. Nepáčilo sa mu, že odborné pracovníčky v priebehu dlhšieho obdobia odhalili jeho neprimerané správanie a napísali to aj v záverečnom posudku. Namiesto toho, aby sa otec zameral na prácu v oblasti získania citovej empatie, rodičovských zručností a správnej komunikácie s maloletou a využil skúsenosti a rady získané z odborných kruhov, zameral svoju aktivitu na neustále iniciovanie výkonu rozhodnutia, hrubé osočovanie členov rodiny maloletej a predovšetkým starej matky, podanie návrhu na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti, (konanie bolo vedené na súde pod sp.zn. 38P/17/2011, návrh otca súd zamietol), vyvolanie strachu u maloletej, že bude odňatá zo starostlivosti starej matky, pričom o svojich aktivitách neželaným spôsobom oboznamuje priamo maloletú, čím vyvoláva u nej ešte väčší odpor a strach. Otec ani po šiestich rokoch nemal záujem zmeniť svoj vzťah k maloletej, nezmenil svoje správanie k nej, k rodine v ktorej žije, vo svojich návrhoch účelne a lživo používa vykonštruované tvrdenia s cieľom dosiahnuť vybudovanie vzťahu s Y. a nevyhne sa ani osobnostným útokom na starú matku maloletej, ktoré prekračujú hranice právom chráneného okruhu osobnostných práv starej matky. V minulosti bolo nekontrolované, neurotické a cynické správanie, fyzické a psychické útoky otca voči maloletej počas styku a urážlivé a hrubo osočujúce vyjadrenia na starú matku maloletej, dôvodom na asistenciu kolízneho opatrovníka pri realizácii styku otca s maloletou. Otec svojim konaním marí všetky možnosti nadviazať s maloletou citový kontakt, keď jeho správanie je odpudzujúce k možnej osobnej väzbe s Y., sám svojim konaním vyvoláva aj dnes situáciu, ktorá je od základu kontraindikovaná deklarovaným vyhláseniam otca, že má ozajstný záujem o stretávanie sa so svojou dcérou. Otec prichádza na stretnutia s provokatívnymi slovami, útokmi na starú matku maloletej, pritom si svoju dcéru vôbec nevšíma a neprejaví o ňu "ozajstný záujem". Vyslovením zákazu styku otca s maloletou sa preto sleduje legitímny cieľ, ktorým je ochrana zdravého vývinu a práv a slobôd maloletej, keďže zo všetkých dostupných dôkazných materiálov je zrejmé, že nie je možné trvať na pokračovaní v ďalších pokusoch nadväzovať styk otca s maloletou, nakoľko tieto pokusy zo strany otca predstavujú pre maloletú Y. výraznú stresovú záťaž, ktorá ohrozuje jej psychickú integritu. Poukázala na to, že správanie otca hrubým spôsobom zasahuje do zdravotného stavu maloletej, jej psychiky, úmyselne ju zraňuje a vyvoláva v nej pocity strachu, viny a úzkosti. Otec po celé predchádzajúce roky neakceptoval odporúčania súdu, kolízneho opatrovníka, odborníkov z filiálnej terapie i zo strany iných osôb, aby zmenil svoje nevhodné správanie k maloletej, ktoré skutočnosti sú podrobne popísané v konaniach vedených pod sp.zn. 38P/90/2009 a 38Em/2/2011. Stará matka založila do súdneho spisu e-mailovú komunikáciu s otcom maloletej ohľadom realizácie styku s maloletou, z ktorej je zrejmé správanie sa otca voči starej matke a jej vtedajšej právnej zástupkyni. 2. Otec maloletej žiadal návrh starej matky zamietnuť. Rovnako ako stará matka sa vyjadroval k priebehu jeho kontaktu s maloletou Y. a jeho nerealizáciu pripisoval výlučne na vrub konaniu a správaniu sa starej matky od času, kedy je maloletá v jej výlučnej starostlivosti. Pokiaľ ide o priebeh stretnutí s maloletou tak, ako ich popísala stará matka uviedol, že vo väčšine sa zhodujú s realitou, ozrejmil však ako jeho stretnutia s maloletou prebiehajú a poukázal na to, že všetko, čo starej matke povedal v čase, kedy mal mať styk s maloletou, počula iba stará matka a bolo to určené iba jej; maloletá pri tom nikdy nebola a nič z toho nepočula. Otec mal výhrady k správam o psychickom stave maloletej, ktoré stará matka založila do súdneho spisu, keďže uvedené s ním nebolo konzultované a ani nebol kontaktovaný za účelom spolupráce či vyjadrenia svojho názoru na celú záležitosť. Bola to práve stará matka, ktorá nepodporila pokračovanie filiálnej terapie, na ktorej sa zúčastňoval spolu s maloletou, keďže prinášala svoje výsledky. Výchovné opatrenie nariadeného súdom v konaní o výkon rozhodnutia považoval za vhodné, podľa jeho názoru je tu reálna šanca, že maloletá zistí, že ako jej otec je démonizovaný a veci sa majú úplne inak. Svoje postoje k starej matke maloletej nepopieral, vo svojom vyjadrení podrobne uviedol dôvody, pre ktoré je tomu tak, pričom tieto sa týkali predovšetkým správania sa a vplyvu starej matky vo vzťahu k matke maloletej a samotnej maloletej Y.. 3. Na pojednávaní konanom vo veci dňa 22.11.2016 boli účastníci konania oboznámení so správou VÚDPaP v Bratislave zo dňa 04.11.2016, v ktorej bola popísaná dovtedajšia spolupráca s maloletou a otcom a kde bol v záveroch, okrem iného konštatovaný aj negativistický vzťah maloletej k otcovi s tým, že v jej prežívaní momentálne absentujú vyjadrenia pozitívnych emócii voči nemu. Na poslednom stretnutí v 10/2016 si maloletá odmietla prevziať list, ktorý jej otec zanechal u psychologičky a vyjadrila aktuálny hnev na otca za to, že poslal e-mail jej novej triednej učiteľke na strednú školu, ktorú začala navštevovať a táto ju s touto správou nepríjemne konfrontovala. Pre maloletú to boli dva protichodné signály od otca - na jednej strane posolstvo od otca, že je tu pre ňu a na strane druhej neprimerané zasahovanie do jej významného sociálneho prostredia. Doporučili preto rešpektovať záujem Y. nestretávať sa osobne s otcom a styk ponechať na jej aktivite. Považovali za vhodné uprednostniť iné formy realizácie vzťahu otec - dcéra (napr. e-mail), ktoré by vychádzali z vyjadrovania výhradne pozitívnych prejavov otca voči maloletej, bez otvárania a kritizovania minulosti a osoby starej matky. Maloletá by tým mohla dostať od otca signál akceptácie jej vlastných potrieb a rozhodnutí a mohlo by dôjsť k zníženiu negatívneho emočného napätia v ich vzťahu. 4. Stará matka v priebehu konania označila správanie otca ako despotické, arogantné a osočujúce, ktoré vedie a aj v minulosti viedlo k odcudzovaniu sa maloletej od otca, ktorý nemal snahu sa maloletej ani rodičovsky ani ľudsky priblížiť. Poukázala na to, že maloletá dovŕšila počas konania vek 16 rokov, v ktorých už vie zrozumiteľne vyjadriť svoju vôľu nestýkať sa s otcom, pretože má z neho panický strach, ktorý prerástol až do zdravotných problémov. Obraz otca u maloletej Y. má už v súčasnosti vážny dopad na vytváranie citových a vzťahových väzieb maloletej do budúcnosti pri budovaní vlastného partnerského života. V správaní otca je zrejmá stupňujúca sa agresivita, napr. aj pri zasielaní výživného napíše na zloženku ako označenie starej matky "P. Zacharová a stará". Poukázala tiež na situáciu ohľadom nariadeného výchovného opatrenia v konaní o výkon rozhodnutia, ktoré sa začalo realizovať až v roku 2016 a neviedlo k náprave vzťahov medzi maloletou a otcom, otec svojou agresivitou neustále zhoršuje už aj tak vyhranený vzťah s maloletou. Od podania návrhu pritom nedošlo k žiadnemu zlepšeniu v celkovej situácii, otec sa nesnažil k maloletej priblížiť ako k svojej dcére, plnil svoju úlohu v tom, že sa jej vyhrážal, psychicky ju terorizoval a neprihliadal na to, že je krátko pred dovŕšením 16. roku veku života. Snažil sa poškodiť maloletú aj na strednej škole, ktorú začala maloletá navštevovať v 09/2016 a kde e- mailom kontaktoval triednu učiteľku a informoval ju o rodinnej situácii maloletej Y. z jeho pohľadu, čo maloletá niesla veľmi ťažko. Otec tak pritom robil i v minulosti, keď maloletá navštevovala základnú školu. Tvrdila, že ani v rámci nariadeného výchovného opatrenia a za spolupráce VÚDPaP v Bratislave nedošlo k žiadnej zmene vo vzťahu maloletej k otcovi, maloletá otca odmieta, všetky tie veci z jeho strany považuje za príkoria voči svojej osobe. Otec sa o maloletú nezaujímal 9,5 roka, aktívnym začal byť až po smrti matky maloletej a aj vtedy to robil tak ako to robil. Nesnažil sa nadviazať kontakt s maloletou, vždy to bolo z jeho strany násilné a sebecké. Od smrti matky sa otec voči maloletej dopustil všetkých negatív, aké sú len možné, ponížil ju, psychicky zdeptal a z pohľadu starej matky mu v skutočnosti o maloletú vôbec nejde. Maloletá bude mať v decembri 2017 17. rokov, začala navštevovať strednú školu a potrebuje sa sústrediť na svoj život, učenie, aktivity, nemá zmysel niečo nadväzovať, keďže to z dôvodu správania sa otca nie je možné. 5. Otec maloletej v priebehu konania poukázal na to, že sa s maloletou viac menej 4,5 roka nestretol a je mu aktívne bránené v kontakte s ňou. Od 07/2016 osobne maloletú nekontaktoval, nakoľko v tom období sa začalo realizovať nariadené výchovné opatrenie a na doporučenie psychologičky smeroval komunikáciu k maloletej prostredníctvom VÚDPaP. Pokiaľ ide o správu VÚDPaP túto nemal k dispozícii, avšak mal vedomosť o tom, že si maloletá odmietla prevziať list, ktorý jej napísal a zanechal u psychologičky. Poukázal na to, že maloletá je niekoľko rokov podporovaná v nenávisti voči nemu a jej vzťah k nemu teda nie je z jej strany žiadny. Vôbec nemá možnosť sa s maloletou rozprávať, pokiaľ ide o e-mailovú komunikáciu s triednou učiteľkou maloletej Y., táto mu odpovedala, že maloletú s obsahom tohto e-mailu nekonfrontovala. Otec tvrdil, že vyjadrenia maloletej Y. sú účelové a riadené starou matkou a bol presvedčený, že tak koná zo strachu pred starou matkou, keďže s ňou žije. So závermi správy predloženej VÚDPaP sa nestotožnil, nakoľko mal za to, že je to celé postavené na tom, že maloletá je uisťovaná, že ak bude s úsmevom hovoriť "nie" na styk s otcom, stretnutia sa uskutočňovať nebudú. Názor maloletej mu je v zásade známy, vie, že sa s ním dcéra nechce stretávať a bolo mu tlmočené jej stanovisko aj v rámci spolupráce s VÚDPaP, kde mu bolo doporučené hľadať alternatívne možnosti komunikácie, keďže ani to výchovné opatrenie, ktoré bolo nariadené súdom v rámci konania o výkone rozhodnutia sa nerealizuje z dôvodu, že to maloletá odmieta. Poukázal na to, že sa o dcéru začal zaujímať po smrti jej matky, keďže mu to jednak ukladá Zákon o rodine a jednak má záujem sa o svoju dcéru starať a v rámci možností ju vychovávať. Starú matku maloletej nepovažoval za svojho rovnocenného partnera, považoval ju za ženu, ktorá vlastnej dcére ukradla dieťa. Jeho dospievajúca dcéra potrebuje v živote mužský vzor a otec je v jej živote najdôležitejšia osoba, dokonca dôležitejšia ako matka, nakoľko v nej buduje profil budúceho muža a rodiny, ktorú si raz maloletá vybuduje. Mal za to, že je potrebné vynaložiť akékoľvek úsilie, aby s maloletou k sebe našli cestu. 6. Súd vykonal pohovor s maloletou Y. dňa 01.02.2017 za prítomnosti kolízneho opatrovníka. Maloletá bola oboznámená s postupom ohľadom pohovoru, na základe čoho vyjadrila súhlas s tým, aby bol pohovor zvukovo zaznamenaný. K osobe otca sa vyjadrila, že je to pre ňu cudzí človek a že sa s ním nechce už nikdy stretávať a ani s ním mať kontakt, a to z dôvodu toho, čo všetko jej urobil. Uviedla, že s tým nie je doposiaľ vysporiadaná a spontánne poukázala napr. na otázku svojho priezviska. Nemá záujem vôbec o nič, čo súvisí s osobou jej otca, končí to u nej tým, že je jej biologický otec. Chce sa sústrediť na budúcnosť, nechce sa vracať do minulosti a nechce, aby ju otec akýmkoľvek spôsobom kontaktoval. Pokiaľ ide o list, ktorý jej otec napísal a nechal k dispozícii u psychologičky vo VÚDPaP tento nemala a nemá záujem si prečítať, jeho obsah ju nezaujíma a vôbec to nepovažuje za dôležité, doslova to považuje za "stratu času". Posledné obdobie, kedy nedochádza k snahám o realizáciu styku označila za lepšie, než to predchádzajúce, cíti sa oveľa lepšie, je kľudnejšia, lepšie spáva a celkovo je spokojnejšia. Záverom uviedla, že nemá záujem už v súvislosti s touto situáciu nikam chodiť, ani na súd ani na žiadne sedenia k psychológom, nikam. Chce sa sústrediť na školu, svoje záujmy a život. 7. Kolízny opatrovník uviedol, že rodinná anamnéza maloletej je poznačená negatívnymi vplyvmi na ňu samotnú a jej rodinu. Prípad maloletej Y. je smutným prípadom toho, keď dvaja dospelí ľudia, ktorí jej mali byť najbližší, nezvládli zložitú rodinnú situáciu, ktorá nastala po smrti matky maloletej a po tak traumatizujúcej okolnosti smrti primárneho vychovávateľa maloletej - jej matky - nebol dosiahnutý najlepší záujem maloletej. Podľa názoru kolízneho opatrovníka bol príčinou tohto stavu prístup a správanie sa otca maloletej a starej matky. Bolo prirodzené, že dieťa vo veku, v ktorom bola Y. v čase smrti matky, má potrebu sa k niekomu pripútať. Vzhľadom na to, že od svojho narodenia žila v spoločnej domácnosti so svojou starou matkou bola tou osobou ona. Otec svojim prístupom a správaním túto vzťahovú väzbu maloletej nerešpektoval a vyvíjal kroky k tomu, aby vykonával osobnú starostlivosť o maloletú bez ohľadu na to, aké bolo citové prežívanie jeho dcéry. Hoci bolo pochopiteľné, že ako jediný žijúci rodič sa chcel o maloletú starať, prístup a prostriedky neboli z jeho strany zvolené v súlade s najlepším záujmom maloletej. Následne potom i správanie sa starej matky bolo také, ktoré taktiež nebolo v súlade s najlepším záujmom maloletej, keď vyššie uvedenú vzťahovú väzbu medzi ňou a maloletou vehementne bránila. Ako maloletá rástla, konfliktná rodinná situácia prerástla do stavu, keď už je len ťažko možno cestou opatrení súdu alebo sociálnoprávnej ochrany detí dosiahnuť najlepší záujem maloletej tak, aby bol tento v súlade s právami otca. Ak už neexistujú dostupné možnosti na nápravu vzťahov medzi maloletou a otcom a ani prostriedky na zmenu postoja otca k záujmom maloletej a nie sú dostupné také možnosti, ktoré by maloletú nezaťažovali a neubližovali jej, je zbytočné ju ďalej zaťažovať návštevou psychológov v smere nadväzovania kontaktu s otcom. 8. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 25 a § 38 Zákona o rodine v spojení s článkom 41 ods. 4 a článkom 7 ods. 5 ústavy a článkom 3, 9, 12 Dohovoru o právach dieťaťa. 9. Rozsudkom zo dňa 25.05.2010, č. k.3 a § 8P/90/2009-396, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.11.2010, č. k. 11CoP/238/2010 - 448 súd zveril maloletú Y. V., J.. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky V.. D. L., ktorá vykonáva osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletej a v bežných veciach ju zastupuje a spravuje jej majetok. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 150,- Euro mesačne, počnúc dňom 01.06.2010, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám starej matky maloletej, vždy do 15. dňa v mesiaci. Súd zároveň upravil styk otca s maloletou, a to tak, že otec bude mať právo stretávať sa s maloletou každý pondelok a stredu v čase od 16,00 hod. do 18,00 hod. s tým, že si otec maloletú prevezme v tieto dni za účasti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, pracovisko Junácka 1, Bratislava, pričom odovzdávanie maloletej za prítomnosti kolízneho opatrovníka prebiehalo v trvaní šesť mesiacov od vyhlásenia rozsudku; každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 09,00 hod. do 19:00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme a odovzdá v súdom stanovenom čase v mieste bydliska starej matky. Súd nariadil nad výchovou maloletej Y. V. výchovné opatrenie formou dohľadu, ktorý vykonával Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava. 10. Rozsudkom zo dňa 09.09.2014, č.k. 37P/267/20014-38 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.04.2015, č.k. 11CoP/523/2014-74 okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Y. V.Ú., J.. XX.XX.XXXX zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 230,- eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám starej matky maloletej V.. D. L. vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.07.2014. 11. Rozhodnutím zo dňa 13.05.2014, č.k. 38Em/2/2011-272 okresný súd návrh na výkon rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/90/2009-396, zo dňa 25.05.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/238/2010-448, zo dňa 09.11.2010 zamietol. 12. Uznesením zo dňa 21.10.2014, č.k. 21CoE/297/2014-294 Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 13.05.2014, č.k. 38Em/2/2011-272 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 13. Čiastočným rozsudkom zo dňa 05.05.2015, č. k. 38Em/2/2011-323 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.12.2015, č.k. 21CoE/167/2015-386 súd nariadil výchovné opatrenie, ktorým uložil povinnosť maloletej Y. V., J.. XX.XX.XXXX a otcovi maloletej O. V., J.. XX.XX.XXXX, podrobiť sa odbornému poradenstvu vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava v rozsahu 25 hodín, za účelom nápravy vzťahov medzi maloletou a oprávneným. 14. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh starej matky na zákaz styku otca s maloletou je v plnom rozsahu dôvodný, pretože nie je možné trvať na pokračovaní v pokusoch nadväzovať styk otca s maloletou, nakoľko tieto pokusy zo strany otca predstavujú pre maloletú výraznú stresovú záťaž, ktorá ohrozuje jej psychickú integritu, ako aj citové a psychické prežívanie. 15. Okresný súd vychádzal z toho, že opatrenia, ktoré rodiča pozbavia akéhokoľvek kontaktu s dieťaťom možno použiť len za výnimočných okolností a môžu byť ospravedlnené len vtedy, ak vychádzajú z prevažujúcej požiadavky, týkajúcej sa nadradeného záujmu dieťaťa. Záujem dieťaťa je faktorom, ktorý indikuje potrebu zásahu štátu do vzťahu rodič - dieťa a v prípade potreby vyvodiť dôsledky, ktoré majú vplyv na ďalší život maloletého dieťaťa. Všeobecná podmienka pre takýto krajný zásah do vzťahu medzi rodičom a dieťaťom spočíva v tom, že takýto zásah musí byť súčasne jediným účinným prostriedkom ochrany dieťaťa a potreba jeho vykonania musí v každom jednotlivom prípade, z hľadiska intenzity riadneho nevykonávania rodičovských práv a povinností, prevážiť nad právom dieťaťa byť v kontakte so svojim rodičom, byť ním vychovávaný, či byť v jeho starostlivosti. Rozhodnutie súdu o zákaze styku rodiča s dieťaťom je vo svojej podstate rozhodnutím vylučujúcim možnosť rodiča starať sa o dieťa a vychovávať ho, je špecifickým druhom obmedzenia rodičovských práv vo vzťahu k dieťaťu a svojim obsahom a dôsledkami veľmi výrazným zásahom do ich výkonu, a preto jediným kritériom vyslovenia zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Najlepší záujem maloletého dieťaťa je preto jedinou okolnosťou, ktorá je schopná svojim významom prelomiť ústavnú garanciu ochrany rodičovstva a rodiny a v nevyhnutnom prípade vysloviť zákaz styku rodiča s dieťaťom, buď v tom prípade ak sa samotný rodič dopustil voči dieťaťu priameho zneužitia svojej rodičovskej zodpovednosti, alebo došlo k iným skutočnostiam, ktoré takéto rozhodnutie odôvodňujú, predovšetkým správanie a konanie tohto rodiča vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Súd poukázal na Všeobecný komentár č. 14 (2013) o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho alebo jej najlepšieho záujmu (čl. 3 ods. 1), ktorý vydal Výbor pre práva dieťaťa Organizácie spojených národov ako výkladové pravidlo k čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie č. 104/1991 Zb.). Cieľom a snahou tohto komentára je zabezpečiť uplatňovanie a rešpektovanie najlepšieho záujmu dieťaťa zmluvnými stranami Dohovoru, pričom definuje požiadavky, na ktoré je potrebné klásť dôraz najmä v súdnych konaniach a rozhodnutiach týkajúcich sa maloletých detí a na ktorý komentár je nevyhnutné prihliadať i v tej súvislosti, že Dohovor o právach dieťaťa má v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR prednosť pred zákonmi. Podľa bodu 1 Všeobecného komentára čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho najlepších záujmov a ich prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére. Znamená to, že každý postup týkajúci sa dieťaťa alebo detí musí prednostne prihliadať na najlepší záujem dieťaťa. Súd ako inštitúcia, ktorá rozhoduje o dieťati a svojim rozhodnutím v mnohých prípadoch určuje smer života maloletého dieťaťa a jeho ďalší vývoj, musí viac než ktokoľvek iný mať na zreteli práva maloletého dieťaťa a predovšetkým jeho najlepší záujem. 16. Stará matka a otec maloletej Y. odôvodňovali svoje postoje skutočnosťami, o ktorých boli presvedčení, že sú spôsobilé ich názor podporiť a odôvodniť v dostatočnom rozsahu tak, aby sa s ním súd stotožnil a pritom poukazovali najmä na správanie sa toho druhého, ktoré považovali za tak závažné, že sa prieči záujmu maloletej Y. a je potrebné ho eliminovať. Skutočnosti, na ktoré obaja vo svojich návrhoch a vyjadreniach poukazovali pritom nevychádzali z momentálnej situácie, tá bola už následkom predchádzajúcej dlhotrvajúcej a stupňujúcej sa disharmónie v ich vzťahoch, ktorej počiatok je možné datovať do roku 2009, kedy skonala matka maloletej Y. a kedy došlo medzi otcom a starou matkou k iniciovaniu súdnych konaní, ktorých obsahom bol výkon osobnej starostlivosti o maloletú a ktorých priebeh je podrobne zaznamenaný v súdnych spisoch tunajšieho súdu. Od tohto obdobia prebehlo niekoľko konaní, týkajúcich sa maloletej Y., z ktorých posledným bolo konanie o výkon rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou, v rámci ktorého bol vyhlásený čiastočný rozsudok na základe ktorého bola otcovi a maloletej uložená povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie (čiastočný rozsudok zo dňa 05.05.2015, č.k. 38Em/2/2011-323 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.12.2015, č.k. 21CoE/167/2015-386) 17. Z uvedených dôvodov sa tento súd musel vysporiadať so zásadným konfliktom, kde na jednej strane stojí dlhodobé odmietanie otca zo strany maloletej Y., ktorá svojho otca absolútne odmieta rovnako ako každého, kto je nositeľom čo i len potenciálnej možnosti, ktorá by viedla k tomu, že by so svojim otcom nadviazala akýkoľvek kontakt a na strane druhej stoja práva otca ako rodiča maloletej, ktoré tvoria ucelený, komplexný a zložitý systém, ktorý je možné v danom prípade vyjadriť ako právo na kontakt so svojim dieťaťom a ktorý odmietanie maloletej považuje za bezdôvodné, vyvolané systematickým negatívnym ovplyvňovaním maloletej zo strany starej matky. Práva maloletého dieťaťa a jeho najlepší záujem verzus práva otca ako jediného žijúceho rodiča stáli v danom prípade v konflikte, ktorého rozsah bol tak veľký, že nebolo možné ho žiadnym spôsobom zmierniť a nájsť iný spôsob riešenia situácie, než obmedzenie rodičovských práv otca maloletej tak, že mu bude zakázaný styk s maloletou, keďže ani snahy smerujúce k sanácii vzťahov medzi otcom a maloletou neviedli k žiadnej, ani len čiastočnej, náprave (výchovné opatrenie nariadené v rámci konania o výkon rozhodnutia). Všeobecný komentár k Dohovoru o právach dieťaťa v tejto súvislosti uvádza, že "najlepší záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri prijímaní všetkých vykonávacích opatrení, pričom výraz "prvoradé hľadisko" znamená, že najlepší záujem dieťaťa sa nesmie posudzovať na rovnakej úrovni s inými hľadiskami. Najlepší záujem dieťaťa - po posúdení a určení - môže byť v rozpore s inými záujmami alebo právami, napr. rodičov tak, ako je tomu v tomto prípade. Všeobecný komentár č. 14 (2013) k tomu uvádza, že potenciálne konflikty medzi najlepším záujmom dieťaťa a právami iných osôb (napr. rodičov) treba riešiť individuálne, prípad od prípadu, starostlivo zvažovať záujmy všetkých strán a hľadať vhodný kompromis. Ak nie je možné ich zosúladiť, príslušné orgány a rozhodujúci činitelia musia zanalyzovať a posúdiť váhu práv všetkých zúčastnených, pamätajúc na to, že najlepší záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko znamená, že najlepší záujem dieťaťa má prioritu a nie je len jedným zo záujmov strán. Tomu, čo je v najlepšom záujme dieťaťa, preto treba pripísať omnoho väčšiu váhu." Z uvedeného je zrejmé, že právam maloletého dieťaťa prináleží jednoznačne väčšia miera ochrany než právam rodiča a v kontexte konfliktu medzi právami dieťaťa a právami rodiča sú práva dieťaťa jednoznačne silnejšie a práva rodiča im v prípade konfliktu musia ustúpiť. 18. V danom prípade je postavenie otca ako jediného žijúceho biologického rodiča maloletej Y. nepochybné, napokon otec naň opakovane v priebehu súdnych konaní poukazoval. Ani táto skutočnosť, hoci veľmi smutná, nie je spôsobilá k tomu, aby bolo bez ďalšieho možné konštatovať, že jeho správanie a konanie vo vzťahu k maloletej bude automaticky považované za súladné s jej záujmom, a teda že záujem maloletej má ustúpiť či prispôsobiť sa výkonu rodičovských práv otca voči maloletej. Skutočnosť, že otec je jediným žijúcim rodičom maloletej neznamená, že jeho rodičovská moc vo vzťahu k maloletej je absolútna a že jeho správanie vo vzťahu k maloletej nepodlieha žiadnym obmedzeniam či pravidlám; takéto vnímanie je skreslené. Otec je, rovnako ako iný rodič, povinný vyvarovať sa vo vzťahu k svojmu dieťaťu správania a konania, ktorého následkom by bolo utrpenie dieťaťa v akejkoľvek jeho forme a svoje správanie korigovať v súlade so záujmom maloletej, ktoré povinnosti si otec vo vzťahu k maloletej nesplnil. Práve preto, že otec je jediným žijúcim rodičom maloletej, pri nadväzovaní a budovaní vzťahu so svojou dcérou (keďže od jej narodenia až do 8,5. roku veku jej života s ňou nemal prakticky žiadny vzťah) mal zvoliť prostriedky a formy, ktoré by rešpektovali prežívanie maloletej a jej citové a sociálne zázemie, v ktorom vyrastala od svojho narodenia a ktoré bolo prirodzeným prostredím jej matky. Prístup otca mal byť, vzhľadom k traumatizujúcej situácii, za ktorej došlo k nadväzovaniu ich vzájomných vzťahov o to citlivejší, trpezlivejší a súcitnejší, otec však zvolil opačný prístup. Napriek svojmu deklarovanému prístupu svoj hnev a frustráciu z toho, že veci nepostupujú smerom a rýchlosťou, ktorú predpokladal, obrátil nielen voči starej matke a jej rodine, ale aj voči maloletej, ktorú absolútne nevhodným spôsobom a opakovane konfrontoval s tvrdeniami, ktoré boli pre ňu neznáme, kruté a nepochopiteľné. Skutočnosť, že otec nebol ochotný nazrieť na svoje správanie objektívne situáciu v priebehu času len zhoršovalo. 19. Maloletá absolútne odmieta akýkoľvek kontakt s otcom bez ohľadu na jeho prípadnú formu a v súčasnosti je už, vzhľadom k svojmu veku, schopná si tento svoj postoj presadiť i v prípade priamej konfrontácie či so samotným otcom alebo s kýmkoľvek iným, kto má snahu tento jej postoj zmeniť. Postoj maloletej Y. je zrejmý nielen z dôkazov založených do spisu starou matkou a otcom maloletej, ale aj zo záverov realizovaného odborného poradenstva a v neposlednom rade z pohovoru, vykonanom s maloletou na pôde súdu. Svoje stanovisko ku kontaktovaniu sa s otcom pritom maloletá prezentuje niekoľko rokov, a to aj po tom, čo boli v iných súdnych konaniach využité dostupné a pre prípad čo i len čiastočne použiteľné prostriedky, ktorých úlohou bolo sanovanie vzťahov medzi maloletou a otcom. Je nevyhnutné konštatovať, že všetky tieto prostriedky boli neúspešné. Ani odborné poradenstvo realizované VÚDPaP sa nerealizuje tak, ako bolo jeho pôvodným účelom (otec a maloletá sa ho postupom času mali zúčastňovať spoločne), keďže to maloletá jednoznačne odmieta, čo je zrejmé aj zo správy datovanej v 11/2016. Prirodzenou reakciou otca maloletej je, že nechce prijať tento stav, kedy je potrebné konštatovať, že napriek vynaloženej snahe nedošlo vo vzťahu maloletej k otcovi k žiadnemu pozitívnemu posunu, práve naopak. Riešenie tejto situácie pritom v súčasnosti trvá už 8 rokov, čo predstavuje už polovicu celého doterajšieho života maloletej Y.. Rodič maloletého dieťaťa sa upína k akejkoľvek možnosti, ktorej účelom je napraviť vzťahy s jeho maloletým dieťaťom a od každej takejto možnosti očakáva, že bude tou, ktorá spôsobí obrat v celom vzťahu a vyrieši problém. Je však nevyhnutné konštatovať, že existujú i prípady, kedy k uvedenému nedôjde; kedy všetci zúčastnení využijú a vyčerpajú všetky možnosti, ktoré sa dali v danom prípade, pri daných okolnostiach a účastníkoch a v danom čase použiť a žiadna z týchto možností nepriniesla želaný a očakávaný výsledok. Nie je pritom možné opomenúť ani fakt, že maloletá všetky tieto kroky, ktoré mali viesť k sanácii jej vzťahu k otcovi, vnímala a vníma ako nasmerované voči jej osobe, zaťažujúce a nepríjemné, pričom za vinníka tohto stavu označuje otca, ktorý sa neustále domáha kontaktu s ňou, hoci ho ona absolútne odmieta a uvedené mu aj pri každej takejto príležitosti zreteľne a jednoznačne komunikuje. Všetky tieto kroky, ktoré mali pre maloletú a otca predstavovať podporu a pomoc pri sanácii vzťahov medzi nimi, vníma maloletá presne opačne a tieto mali pre vzťah maloletej k otcovi kontraproduktívny vplyv, kedy ich maloletá vníma nie ako pomoc, ale ako ďalšie situácie, ktorým je proti svojej vôli vystavovaná z dôvodu, že to chce jej otec. V súčasnosti je už postoj a vnímanie maloletej Y. nepriateľské aj voči všetkým inštitúciám, s ktorými za celé tie toky prišla do kontaktu, keďže ich konanie voči nej vníma ako bezcitné a nezohľadňujúce jej želania, keď neustále opakuje, že sa so svojim otcom nechce stretávať a doposiaľ ju nikto nevypočul a jej názor nezohľadnil. Svoj názor pritom maloletá demonštruje bezo zmeny už niekoľko rokov, s pribúdajúcim vekom sa menili len vyjadrovacie prostriedky a ich forma, čo je prirodzene spôsobené pribúdajúcou vyspelosťou a samostatnosťou, ktoré so sebou vek prináša. 20. Pokiaľ ide o dôvody, ktoré spôsobili súčasný stav veci je nutné uviesť, že tieto spôsobili obaja zúčastnení, tak otec ako aj stará matka maloletej, avšak na strane otca spočívali v jeho aktívnom správaní a konaní vo vzťahu k maloletej a jej rodinnému zázemiu a ich charakter a závažnosť dosiahli intenzity, ktorá u maloletej vyvolala voči osobe otca aktívny odpor. Otec bol pritom počas všetkých predchádzajúcich súdnych konaní upozorňovaný na potrebu zmeny svojho prístupu vo vzťahu k maloletej a jej rodinnému prostrediu, v nadväznosti na prípadné vyústenie takéhoto správania v prežívaní maloletej, k čomu napokon aj došlo. Tieto upozornenia a výzvy smerom k osobe otca maloletej realizoval predovšetkým súd, ktorý nielen počas prebiehajúcich konaní, ale aj v odôvodneniach svojich rozhodnutí apeloval na otca, aby svoj postoj a správanie zmenil a snažil sa mu veľmi podrobne vysvetliť, ktoré aspekty jeho správania nie sú vhodné a pri nadväzovaní jeho vzťahu s maloletou sú kontraproduktívne a z akých dôvodov je tomu tak. Aj zo strany orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, odborných pracovníkov, ktorí viedli v minulosti filiálnu terapiu či súčasné odborné poradenstvo, ale aj zo strany súdu druhej inštancie, ktorý na otca apeloval vo svojich rozhodnutiach, dochádzalo smerom k otcovi k výzvam ohľadom zmeny jeho správania a konania nielen vo vzťahu k maloletej, ale aj k osobe starej matky a celej jej rodiny, avšak neúspešne. Dlhodobo je problémom predovšetkým správanie a postoj otca k starej matke, ktorá vykonáva osobnú starostlivosť o maloletú a kde invektívy otca na jej osobu dosahujú takej intenzity, že skutočne nie je možné ho prehliadať ani opomínať a nie je možné ho pri rozhodovaní nebrať do úvahy. Otec pritom svoje správanie voči starej matke nespochybňuje, naopak považuje ho za správne a v plnom rozsahu opodstatnené, v jeho ponímaní zaslúžené. V danom prípade sa súd nemohol stotožniť ani s tvrdením otca, že maloletá nebola svedkom jeho správania k osobe starej matky. Ak by aj súd prijal to, že maloletá nevie, čo je obsahom e-mailovej, resp. SMS komunikácie medzi otcom a starou matkou (hoci aj toto je možné vzhľadom k veku maloletej spochybniť) otec sa nevhodného a neprimeraného správania k starej matke dopúšťal aj v prítomnosti maloletej Y., napr. pri snahách o realizáciu styku s maloletou. Taktiež bola maloletá s niektorými prejavmi správania sa otca vo vzťahu k starej matke konfrontovaná aj v priebehu súdnych konaní, ktoré prebiehali medzi zúčastnenými v minulosti, nakoľko nie je objektívne možné maloletú od toho úplne izolovať. Odhliadnuc od zmýšľania otca, ktorý má zjavne za to, že takéto správanie k osobe starej matky je dôvodné a oprávnené, otec nedokázal od neho upustiť ani vtedy, keď mu bolo jasne (aj maloletou) tlmočené, že tým ubližuje priamo maloletej Y., ktorá to niesla veľmi ťažko a priala si, aby toho nemusela byť svedkom a aby sa to nedialo. Na strane jednej teda otec deklaruje záujem o maloletú Y., snahu výchovne na ňu vplývať, mať s ňou plnohodnotný kontakt a byť súčasťou jej života, na strane druhej počas celého toho obdobia nie je schopný oprostiť sa od výrazne negatívneho prežívania vo vzťahu k osobe starej matky a skorigovať svoje správanie v súlade so želaniami maloletej Y.. Reakcia maloletej v podobe odmietania osoby otca, ktorý sa takýmto spôsobom správa k starej matke, ktorá je pre ňu primárnou vzťahovou väzbou, bola bohužiaľ prirodzená. Prístup otca je do značnej miery nepochopiteľný, keďže mu bol fatálny vplyv jeho správania sa k osobe starej matky na budovanie jeho vzťahov s maloletou opakovane demonštrovaný, a to aj zo strany špeciálnych psychológov, otec však neprejavil počas tohto obdobia žiadnu schopnosť ustúpiť a zmeniť sa. Konanie starej matky, ktoré sa vyznačovalo výraznou pasivitou pri zmene postoja maloletej vo vzťahu k osobe otca, hoci stará matka deklarovala svoju aktívnu snahu a účasť na sanácii vzťahov medzi maloletou a otcom, táto bola zo strany súdu evidovaná len spočiatku, počas prvého súdneho konania. Následne už stará matka nevyvíjala aktívnu snahu smerom k náprave vzťahov medzi maloletou a otcom, čo bolo nepochybne spôsobené aj správaním sa otca tak, ako to bolo uvádzané aj vyššie. Hoci súd nespochybňuje prirodzené negatívne nastavenie starej matky voči osobe otca, odôvodnené jeho nevhodným správaním, predsa len mohla stará matka prejaviť väčšiu mieru schopnosti povzniesť sa nad postojom otca a povzbudzovať v maloletej pozitívne pocity vo vzťahu k otcovi, a to aj pri zohľadnení toho rizika, že tieto by následne sám otec svojim správaním negoval, k čomu i dochádzalo. 21. V čase rozhodovania súdu maloletá prekročila vek 16 rokov. Posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa musí, zahŕňať i rešpektovanie práva dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor a brať do úvahy jeho požiadavky v každej záležitosti, ktorá sa ho týka. Vo veku maloletej Y. nielen že názor dieťaťa nie je bezvýznamný a je potrebné ho rešpektovať, ale prípadné odchýlenie sa od tohto názoru by bolo možné iba za predpokladu, že by mal súd za preukázané, že maloleté dieťa, napriek tomuto veku, nie je schopné posúdiť obsah vyjadreného názoru a jeho dôsledky (či už s ohľadom na zdravotný stav dieťaťa, či úroveň jeho psychických a mentálnych schopností a pod.). Uvedené však u maloletej nie je prítomné, táto je vo vzťahoch so svojim otcom i starou matkou dobre zorientovaná a jej názor je nevyhnutné rešpektovať, nakoľko jeho nerešpektovanie by vzhľadom k jej veku bolo neudržateľné. Na uvedené poukazuje i Všeobecný komentár v bode 44, keď vraví, že "čím viac dieťa vie, zažilo a chápe, tým väčšmi rodič, právny zástupca a iné za dieťa právne zodpovedné osoby musia zmeniť svoje príkazy a riadenie dieťaťa do formy pripomienok a rád a neskôr sa snažiť spolupracovať s dieťaťom ako s rovnocenným partnerom....Postupne ako dieťa dozrieva sa v posudzovaní jeho najlepšieho záujmu pripisuje väčšia váha aj jeho názorom." Na uvedené poukazuje vo svojich záveroch aj K.. M. H., K.. psychologička VÚDPaP, v ktorom prebiehalo odborné poradenstvo a ktorá uviedla, že na základe komplexného posúdenia Ústav doporučil rešpektovať záujem mladistvej Y. nestretávať sa osobne s otcom a styk s ním ponechať na jej aktivite. Túto aktivitu Y. odmieta, jej želaním je vyslovenie zákazu styku, aby otec za ňou už nechodil a ona nemusela prežívať situácie ohľadom realizácie styku. 22. Pokiaľ ide o odborné poradenstvo, na ktoré sa otec maloletej počas konania odvolával a v ktorom videl šancu, aby maloletá pochopila ako sa veci v skutočnosti majú, na tomto mieste súd odkazuje na vyššie uvedené skutočnosti, týkajúce sa, okrem iného, aj veku maloletej, ktorý okrem rešpektovania jej názoru ohľadom stretávania sa s otcom v sebe zahŕňa aj určitú nemožnosť prinútiť maloletú k nejakej terapii. Maloletá prekročila vek 16. rokov, kedy akékoľvek forma nútenia podrobiť sa odbornému poradenstvu je z praktického hľadiska nemožná. Y. sa síce týchto sedení zúčastňuje, ale výlučne individuálne, čo je pre naplnenie účelu tohto poradenstva nedostatočné. Súdu pritom nie je zrejmé, ako by maloletú k realizovaniu spoločných sedení s otcom v rámci tohto poradenstva, prinútil. Ani starú matku, ktorá vykonáva náhradnú osobnú starostlivosť o maloletú, nemožno zaviazať povinnosťou, aby sa samotná maloletá aktívne na tomto poradenstve podieľala, čo je základným predpokladom realizovania akejkoľvek terapie - aby sa človek na nej aktívne podieľal a terapia tak mohla plniť svoj účel. K uvedenému súd uvádza, že v danom prípade došlo k snahám nadviazať styk otca s maloletou za pomoci odborníkov a terapie aj v minulosti, rovnako bez úspechu. Otec zlyhanie všetkých týchto opatrení pričítal starej matke, avšak je nutné objektívne poznamenať, že maloletá sa na všetky tieto stretnutia dostavovala, stará matka účasť maloletej na týchto sedeniach ani v minulosti ani teraz neblokovala. V minulosti sa dokonca niektoré tieto sedenia realizovali aj za účasti otca, no ani tie napokon neviedli k želanej sanácii vzťahov. 23. Vzhľadom na uvedené, okresný súd návrhu vyhovel a o trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak. 24. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletej, ktorý uviedol, že prípad sa ťahá od roku 2009, kedy si matka maloletej dcéry Y. vzala vlastnoručne život. Okresný súd Bratislava III ako aj Krajský súd v Bratislave pani L., ktorej bola maloletá zverená do starostlivosti, viackrát uložil pokutu (38Em/2/2011, 38Em/l/2012) a veľakrát ju napomenul, nakoľko dospel k záveru, že je to práve pani L., ktorá nedokáže akceptovať rolu otca v živote maloletej Y. a že aktívne marí styk maloletej s otcom. Taktiež posudok psychológa ukázal, že maloletá Y. koná zo strachu pred hnevom starej matky. Nahrávky otca zo stretnutí s maloletou dcérou viackrát starú matku usvedčili z klamstva a dokázali, že jediný jej cieľ je poškodiť vzťah maloletej s jej otcom. Okresný aj Krajský súd viackrát (pravdivo) konštatovali že: „Povinná čoraz viac svojim konaním signalizuje súdu ako i ostatným zúčastneným, že doposiaľ postavenie otca či jeho matky v živote maloletej nie je schopná akceptovať a umožniť im zaujať také postavenie v živote maloletej, aké im prináleží. Otec ani nevie čo ďalej. Dcéra má 16,5 roka a akceptuje názor, že nie je možné ju v tomto veku do čohokoľvek nútiť. 25. K odvolaniu otca sa vyjadrila stará matka maloletej, ktorej bola maloletá zverená do starostlivosti tak, že otec maloletej - O. V. ani po takmer deviatich rokoch od smrti matky maloletej, nezmenil svoje správanie voči mal. dcére Y.. Na začiatku každého stretnutia, ktoré určil OS Bratislava III, vyvolával konflikt, fyzicky a psychicky napádal maloletú, vyvolával úmyselne neprimeraný tlak a strach v maloletej. Nato súd určíl stretnutia v psychologickej poradni, kde sa maloletá s otcom stretávala za prítomnosti psychológa. Jeho správanie voči maloletej aj pred odborným pracovníkom bolo nevhodné. Na žiadosť otca OS Bratislava III nariadil ďalšie stretnutia vo Výskumnom ústave detskej psychológie a parapsychológie na Cyprichovej ulici v Bratislave. Napriek tomu sa na výzvu výskumného ústavu polroka neozval. Otec dieťaťa ani po absolvovaní osobnej prípravy psychologičkami, ich usmernení ako sa má správať voči maloletej, ani po absolvovaní mnohých stretnutí s dcérou v psychologickej poradni, nezmenil. Choval sa naďalej arogantne, despotický, používal vulgárny slovník a naďalej fyzicky napádal maloletú. Maloletá Y. bude mať v decembri 17 rokov, skončila prvý ročník na strednej škole. V tomto veku vie jasne a zrozumiteľne vyjadriť svoju vôľu - nestýkať sa s otcom - pretože má z neho panický strach, ktorý prerástol až do zdravotných problémov. Najväčšou zásluhou otca je, že maloletá má vážne zdravotné problémy, musí navštevovať psychiatrickú ambulanciu a podrobovať sa psychiatrickému liečeniu. Otec vo svojom odvolaní neprimeraným spôsobom osočuje starú matku maloletej a hrubo uráža aj sudkyňu. Všetky dôvody v jeho odvolaní sú klamstvom, umelo vykonštruované, len aby nás čo najviac urazil a ponížil. To, že sa domáha práv voči svojej dcére, je iba zámienka, aby neustále smeroval pozornosť všetkých len a len na svoju osobu. Veľakrát dokázal, že o maloletú vôbec nemá záujem. Riadi sa podľa svojho „sloganu", ktorý vyriekol ešte pred narodením dieťaťa - ja som predsa povedal, že Žiadne decko nechcem! 26. Otec maloletej viac, ako 3/4 roka ignoroval rozhodnutie súdu - výkon rozhodnutia. Svojvoľne, bez akéhokoľvek oznámenia, zdôvodnenia, prestal chodiť na súdom určené stretnutia, a to ešte pred vydaním rozsudku o zákaze styku. Z uvedených dôvodov stará matka maloletej navrhla potvrdenie rozsudku Okresného súdu Bratislava III, sp.zn. 51P/174/2015-160 zo dňa 18. apríla 2017. 27. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok; ďalej len C.m.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l, zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné. 28. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh starej matky na zákaz styku otca s maloletou je v plnom rozsahu dôvodný, pretože nie je možné trvať na pokračovaní v pokusoch nadväzovať styk otca s maloletou, nakoľko tieto pokusy zo strany otca predstavujú pre maloletú výraznú stresovú záťaž, ktorá ohrozuje jej psychickú integritu, ako aj citové a psychické prežívanie. 29. Z obsahu odôvodnenia rozsudku vyplýva, že okresný súd opísal vzťahy medzi otcom maloletej a starou matkou, ktorej bola maloletá zverená do starostlivosti, poukázal na problémy medzi nimi v súvislosti so stykom otca s maloletou, opísal ich vzťah, vyjadril svoj názor, zhodnotil ich vzťah aj v súvislosti s maloletou 30. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. 31. Obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom prichádza do úvahy vtedy, keď súd zistí, že toto opatrenie je v záujme dieťaťa nevyhnutné. Pojem „záujem dieťaťa“ dáva súdu široké možnosti obmedziť alebo zakázať styk maloletého dieťaťa s rodičom, keď je to v záujme dieťaťa, a to nielen z hľadiska ohrozenia jeho fyzického alebo psychického zdravia, ale aj z ohrozenia jeho mravného vývoja alebo z hľadiska nevhodnosti životného príkladu rodiča pre maloleté dieťa so zreteľom na spôsob života, ktorý rodič vedie, a pod. Zákazom styku rodiča s dieťaťom sa rodičovi celkom odoberá právo stýkať sa s dieťaťom, a to akýmkoľvek spôsobom. Zákaz styku s dieťaťom možno vysloviť na neurčitú dobu, bez časového obmedzenia, alebo aj na dobu určitú, ak bude možné bezpečne ustáliť dobu, počas ktorej má obmedzenie alebo zákaz tohto styku trvať. 32. Zákaz styku rodiča s dieťaťom je najzávažnejším zásahom do rodičovských práv. Tento zásah sa však uskutočňuje predovšetkým v záujme dieťaťa, a je preto nevyhnutné na tieto záujmy prihliadať. Je potrebné, aby súd poznal aj názor maloletého dieťaťa, ak je schopné vzhľadom na svoj vek a celkovú rozumovú vyspelosť (duševnú, intelektuálnu) svoj samostatný názor súdu poskytnúť. Pri splnení týchto predpokladov má maloleté dieťa právo samostatne a slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú, a ak sa v týchto veciach koná, má právo byť vypočuté. Názoru dieťaťa sa pritom musí venovať náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. 33. Zákon o rodine v § 25 ods. 3 upravuje inštitút obmedzenia a zákazu styku rodiča s maloletým dieťaťom. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že tento inštitút je považovaný za výnimočné riešenie, keďže predstavuje vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností. Obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s dieťaťom môže byť odôvodnený len vážnymi okolnosťami na strane dieťaťa. 34. Jediným kritériom, podľa ktorého súd rozhoduje je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Súd je pri rozhodovaní o návrhu rodiča na obmedzenie, príp. zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom povinný spoľahlivo zistiť dôvod, prečo bol návrh podaný. 35. V danej veci súd prvej inštancie nedostatočne skúmal skutočnosti uvedené v návrhu na zákaz styku. Súd v odôvodnení rozhodnutia vyslovil názor, že nie je možné trvať na pokračovaní v pokusoch nadväzovať styk otca s maloletou, ktorá ohrozuje jej psychickú integritu, ako aj citoví a psychické prežívanie. Úlohou súdu bolo predovšetkým preukázať zo strany navrhovateľky a zo strany súdu posúdiť tvrdené skutočnosti pre zákaz styku, ktoré musia byť dostatočne preukázané, pretože súd nemôže rozhodnúť iba na základe názoru alebo úvahy ako prebieha styk a ako sa strany pritom správajú. Takéto zistenie je pre rozhodnutie veci v tak závažnej otázke nepostačujúce. Ako bolo už uvedené vyššie, tento inštitút je považovaný za výnimočné riešenie, keďže predstavuje vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností. Obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s dieťaťom môže byť odôvodnený len vážnymi okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto vážne okolnosti ale musia byť dostatočne preukázané a musia vyplývať z odôvodnenia rozhodnutia, ktorým došlo k tak závažnému zásahu do rodičovských práv, ktorý je v záujme dieťaťa nevyhnutný. 36. Súd spravidla v konaní o návrhu na obmedzenie, resp. zákaz styku rodiča s dieťaťom vykonáva dokazovanie smerujúce k poznaniu rozhodujúcej skutočností, či styk rodiča s maloletým dieťaťom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa, a to na základe znaleckých posudkov psychológov, pediatrov, pedopsychológov, prípadne psychiatrov. 37. Ak by súd dospel na základe dokazovania k záveru, že najlepší záujem maloletého dieťaťa vyžaduje, aby bol styk rodiča s ním obmedzený alebo zakázaný, súd styk obmedzí alebo zakáže. V prípade zákazu nie je rodič po právoplatnosti súdneho rozhodnutia oprávnený sa s dieťaťom vôbec stretávať, v prípade obmedzenia styku súd napríklad rozhodne, že rodič sa môže s dieťaťom stýkať napr. len pár hodín za mesiac. V takomto prípade súd súčasne môže určiť aj podmienky tohto styku napr. tak, že bude môcť prebiehať len za prítomnosti druhého rodiča alebo inej osoby a pod. alebo len na určenom mieste. 38. Súdy styk rodiča s dieťaťom spravidla zakážu v tých prípadoch, ak dieťaťu hrozí v dôsledku tohto styku ujma na fyzickom zdraví alebo na psychickom zdraví dieťaťa alebo môže ísť aj o ujmu v inej než zdravotnej oblasti. Tieto skutočnosti musia byť v konaní náležite preukázané a to aj prípadným znaleckým dokazovaním. 39. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa, ktorý však nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii jeho výchovy. Posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je otázkou právnou, nie skutkovou a pre jeho posúdenie je potrebné vychádzať z práv dieťaťa zakotvených v Dohovore o právach dieťaťa, kde z článku 8 odsek 1 vyplýva, že dieťa má právo nielen na zachovanie vzťahu so svojimi rodičmi, ale ja právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov v súlade so zákonom a vylúčením nezákonných zásahov. Záujem dieťaťa definuje v článku 5 aj Zákon o rodine Slovenskej republiky tak, že pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami a využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia, ak sa zvažuje zásah rodičovských práv a povinností. 40. V prípade maloletých detí a úpravy stretávania sa s rodičom, je rozhodujúci vek, vývinové možnosti a potreby, zdravotný stav detí, citové väzby a v akej miere a akým spôsobom tento rodič doposiaľ zabezpečoval starostlivosť o maloleté dieťa. Úplné alebo čiastočné obmedzenie styku rodiča s dieťaťom znamená nielen zásah do jeho práv, ale i zásah do práv dieťaťa, ktoré má právo vytvárať a budovať si vzťah s oboma rodičmi. 41. Podľa článku 3 Dohovoru, musí byť pri akejkoľvek činnosti súdu, ktorá sa týka maloletých detí, prvoradým kritériom záujem dieťaťa. Právo styku rodiča je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností. Právo styku vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru, a to v článku 7 (právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť), v článku 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom, článku 9 bod 3, v zmysle ktorého štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmom dieťaťa, pričom článok 18 v bode 1 priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným pravidlom, z ktorého by mali súdy vychádzať je, že každý z rodičov má zásadne právo stráviť s dieťaťom polovicu jeho voľného času. Pokiaľ za určitých okolností súd rozhodne o stretávaní sa rodiča pod hranicou štandardnej (východiskovej) úpravy alebo ktorý má obmedziť stretávanie s rodičom iným spôsobom, napríklad určením miesta stretávania, uložením povinnosti strpieť tretie osoby pri stretávaní a podobne, v tomto prípade dochádza k obmedzeniu styku. Využitie tohto inštitútu prichádza do úvahy iba v prípade v zmysle § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ktorý obsahuje hmotnoprávnu podmienku, a to, že je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa je jediná subjektívna podmienka, ktorá má existovať na strane dieťaťa. Spoľahlivé spoznanie skutočností, či styk rodiča s maloletým dieťaťom ohrozuje fyzické alebo psychické zdravie dieťaťa vyžaduje spravidla spoluprácou súdu s odborníkmi z iných vedných odborov. V jeho rámci má dôležitú úlohu názor maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že je nevyhnutné skúmať, nakoľko dieťa prezentuje svoj vlastný názor, či pri jeho tvorbe bolo skutočne slobodné a či mu boli dostupné všetky relevantné informácie, či je slobodné aj pri jeho interpretácii a či je tento názor v súlade so skutočným záujmom dieťaťa. Dieťa je totiž korumpovateľné a za určitých okolností pri spore rodičov si uvedomí, že je výhodné, keď rodičmi nemanipuluje a keď sa necháva korumpovať, či už len s drahším darčekom, prepáčením nepríjemnej povinností, tolerovaním nezodpovednosti, či výzvou ku klamlivým výhovorkám. Dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku môže byť teda každopádne potencionálna ujma na fyzickom stave dieťaťa, ujma na psychickom zdraví dieťaťa a ujma v inej než v zdravotnej oblasti (morálna, osobnostná a podobne). Často dochádza k stavu, kedy rodič podáva návrh preto, aby dostatočne potrestal druhého z rodičov, pričom dieťa sa často stáva živým nástrojom na vyporiadanie dosiaľ nevysporiadaného vzťahu medzi rodičmi dieťaťa z doby, keď žili spoločne. Preto je veľmi obtiažne odhalenie skutočného dôvodu, ktorý vedie jedného z rodičov k podaniu návrhu na súdne obmedzenie v styku druhého z rodičov, prípadne bránenie stretávania sa dieťaťa s druhým rodičom. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ jeden z rodičov bezdôvodne, či už z vymyslených dôvodov sa snaží vytesniť zo života dieťaťa druhého biologického rodiča za predpokladu, že tento má záujem na styku a podieľaní sa na výchove dieťaťa, potom len ťažko možno hovoriť o takom rodičovi ako o osobe, ktoré by mala viesť výchovu maloletého dieťaťa. V rozhodovanom prípade ide o obdobnú situáciu, kedy stará matka podala návrh na zákaz styku otca s maloletou, pričom matka maloletej už nežije a dieťa bolo rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti starej matke. Aj v tomto prípade je nutné tvrdené skutočnosti zo strany starej matky, otca a maloletej, dostatočne preukázať k tomu, aby mohol súd o tak závažnej otázke rozhodnúť. Prihliadnuť treba tiež na to, že rozsudkom zo dňa 25.05.2010, č.k. 8P/90/2009-396, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.11.2010, č.k. 11CoP/238/2010-448 súd zveril maloletú Y. V., J.. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky V.. D. L. a zároveň upravil styk otca s maloletou, a to tak, že otec bude mať právo stretávať sa s maloletou každý pondelok a stredu v čase od 16,00 hod. do 18,00 hod. s tým, že si otec maloletú prevezme v tieto dni za účasti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, pracovisko Junácka 1, Bratislava, pričom odovzdávanie maloletej za prítomnosti kolízneho opatrovníka prebiehalo v trvaní šesť mesiacov od vyhlásenia rozsudku; každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 09,00 hod. do 19:00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme a odovzdá v súdom stanovenom čase v mieste bydliska starej matky. Súd nariadil nad výchovou maloletej Y. V.Ž. výchovné opatrenie formou dohľadu, ktorý vykonával Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava. Do práv otca maloletej bolo už čiastočne zasiahnuté rozhodnutím súdu a pokiaľ je podľa názoru okresného súdu potrebné zakázať styk otca s maloletou, takýto záver súdu je ale potrebné dostatočne odôvodniť. Správnosť a presvedčivosť takéhoto záveru sudu ale zatiaľ z odôvodnenia rozsudku nemožno zistiť. Zákon o rodine v § 25 ods. 3 upravuje obmedzenie a zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom ako výnimočné riešenie, ktoré predstavuje vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností a preto obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s dieťaťom môže byť odôvodnený len vážnymi okolnosťami na strane dieťaťa, ktoré musí posúdiť súd a svoj záver v odôvodnení rozhodnutia vysvetliť tak, aby ho bolo možné preskúmať v prípadnom odvolacom konaní. Nestačí len poukázať na vzťahy, nezhody, obviňovanie a útoky zo strany otca a starej matky a vplyv ich konania pri stretávaní otca s maloletou na samotnú maloletú a jej citové prežívanie tejto situácie. Treba zvážiť, či prostredie dieťaťa, v ktorom žije dostatočne umožňuje výkon rodičovských práv otca, či nie je dieťa manipulované a usmerňované voči otcovi v negatívnom zmysle a či z toho dôvodu, že otec nemá možnosť vykonávať svoje rodičovské práva (v dôsledku toho, že dieťa bolo zverené starej matke) sa nespráva neprimerane, prípadne agresívne, keď má záujem o maloleté dieťa, ale tento svoj záujem nemá možnosť realizovať. Tu treba prihliadnuť aj na to, či je v záujem maloletej daná situácia a či by nebolo vhodné zmeniť výchovné prostredie maloletej. Stará matka, aj keď jej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti rozhodnutím súdu, má povinnosť rešpektovať a umožňovať výkon rodičovských práv rodiča, teda otca, ktorému maloletá nebola zverená do osobnej starostlivosti a v tomto prípade má právo iba na styk s maloletou, ktorý sa ale nerealizuje. Pokiaľ navrhovateľka navrhla rozhodnutím súdu zakázať styk otca s maloletou, k tomu musí súd s prihliadnutím na príslušné ustanovenia Zákona o rodine vykonať dokazovanie, posúdiť zistený skutočný stav podľa príslušnej právnej normy a svoj záver v odôvodnení rozsudku dostatočne odôvodniť. K tomu treba poukázať na obsah odôvodnenia rozhodnutia súdu, ktorý uviedol, že „Pokiaľ ide o dôvody, ktoré spôsobili súčasný stav veci je nutné uviesť, že tieto spôsobili obaja zúčastnení, tak otec ako aj stará matka maloletej, avšak na strane otca spočívali v jeho aktívnom správaní a konaní vo vzťahu k maloletej a jej rodinnému zázemiu a ich charakter a závažnosť dosiahli intenzity, ktorá u maloletej vyvolala voči osobe otca aktívny odpor. Práve z tohto zistenia súdu nevyplýva, na základe čoho dospel okresný súd k záveru, že v danom prípade je nutné pristúpiť k tak závažnému opatreniu súdu, ktorým je zákaz styku otca s maloletou, keď súd mal preukázané, že daný stav spôsobili obaja zúčastnení, tak otec ako aj stará matka maloletej. Potom je vhodné posúdiť aj otázku správnosti postupu osoby, ktorej maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti, pri možnosti výkonu práv otca na styk s maloletou, pretože stará matka maloletej za danej situácie je povinná umožniť otcovi výkon jeho rodičovských práv. 42. Podľa § 25 Civilného mimosporového poriadku v návrhu na začatie konania sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie účastníkov, ich zástupcov, ak ich majú, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a musí byť zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha. 43. Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 44. Podľa § 36 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. 45. Za danej situácie, s prihliadnutím na námietky otca v podanom odvolaní, je potrebné tiež uviesť, že v nesporových konaniach účastník nenesie žiadne dôkazné bremeno. Nemá ani žiadnu dôkaznú povinnosť, pretože v nesporovom konaní sa uplatňuje vyšetrovacia procesná zásada, ktorej obsah realizuje súd. Účastníci nesporového konania majú len také procesné povinnosti, ktoré vo všeobecnosti prispievajú k dosiahnutiu jeho účelu, najmä povinnosť súčinnosti a povinnosť nespôsobovať zbytočné prieťahy v konaní. 46. Platná procesná úprava to vyjadruje tak, že vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. V týchto veciach si súd nemôže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. 47. Po posúdení námietky otca v podanom odvolaní, spochybňujúcej presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, dospel odvolací súd k záveru, že odvolacia námietka je opodstatnená, rozhodnutie nezodpovedá požiadavke ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p., keď okresný súd nedostatočne v zmysle tohto ustanovenia odôvodnil svoje rozhodnutie. 48. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán - postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (viď tiež II. ÚS 76/07). 49. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že významnú úlohu v procese hodnotenia dôkazov zohráva vnútorné presvedčenie súdu. Toto presvedčenie nemá predstavovať svojvôľu a nezodpovednosť súdu, ale naopak, malo by sa vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov, a to jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však má svoje limity. Jej kontrola sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 220 ods. 2 C.s.p., pretože inštitút odôvodnenia je jednou z podstatných záruk kontroly výkonu súdnej moci, súdu je priamo uložená povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku (uznesenia) bolo presvedčivé. Odôvodnenie musí vyhovieť najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti, ktorá má svoje opodstatnenie nielen z hľadiska možného použitia opravných prostriedkov, ale tiež preto, že zákonné ustanovenia týkajúce sa spôsobu odôvodňovania rozsudkov (uznesení) súvisia s postupom súdu z hľadiska práva na spravodlivý proces. 50. Tvrdenie otca v podanom odvolaní, o neúplnosti vykonaného dokazovania, resp. že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opodstatnené. 51. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, ktoré majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05 a tiež Kraska c. Švajčiarsko). 52. Aj Európsky súd pre ľudské práva formuloval viaceré zásady odôvodnenia rozsudkov, z ktorých vyplýva, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sú založené, rozsah tejto povinnosti sa však môže meniť s ohľadom na povahu rozhodnutí a musí byť posudzovaný podľa okolností každého prípadu (H. c. Belgicko z 30. novembra 1987, Ruiz Torija a Hiro Blani c. Španielsko). Odôvodnenie pritom musí vyhovovať najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti, ktorá má svoje opodstatnenie nielen z hľadiska možného použitia opravného prostriedku, ale ako bolo uvedené, súvisí aj s postupom súdu z hľadiska práva na spravodlivé súdne konanie. 53. Samotné rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov súdneho konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého súdneho konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na zrozumiteľnosť, jasnosť a súlad skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku. 54. Zákonné požiadavky na odôvodnenie rozsudkov vyplývajú z § 220 ods. 2 C.s.p. Jeho účelom je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku, zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Toto ustanovenie dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozsudku. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku sa žiada, aby odôvodnenie obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov a ich konečné návrhy, dôkazy, o ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti, ktoré mal preukázané a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Ak súd svoj skutkový a naň nadväzujúci právny záver v rozhodnutí riadne neodôvodní, jeho rozsudok nemožno považovať za preskúmateľný. 55. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nezodpovedá ustanoveniu § 220 ods. 2 C.s.p. a právu účastníkov na spravodlivé súdne konanie. Pri takomto nepreskúmateľnom odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, nemôže odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu potvrdiť a ani zmeniť, ale iba zrušiť, a okrem toho takéto rozhodnutie súdu, nemôže obstáť z hľadiska požiadavky správnosti rozhodnutia a musí byť zrušené. 56. S prihliadnutím na uvedené, bude povinnosťou súdu výrok rozhodnutia riadne odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. tak, aby bol preskúmateľný a aby bolo z odôvodnenia rozhodnutia zrejmé, prečo súd tak rozhodol. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 C.s.p., je nepreskúmateľné. 57. So zreteľom na to, že v konaní došlo k odňatiu možnosti odvolateľa konať pred súdom, pretože okresný súd svoje rozhodnutie, vyplývajúce zo záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný, neodôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p., čo malo za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, Krajský súd v Bratislave zrušil odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. 58. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).