Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/297/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311202812 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1311202812.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: R. Q., Q.. T., H.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky Q.. G. T., H.. XX.XX.XXXX, C. Q. XX, C., zastúpená JUDr. Zuzanou Stavrovskou, AK so sídlom Lamačská cesta 3, Bratislava, dieťa rodičov: matka - Z. T. - nebohá a otec - M. Q., H.. XX.XX.XXXX, C. C. XX, C., o návrhu oprávneného: M. Q., C. C. XX, C., na výkon rozhodnutia, proti povinnej: Q.. G. T., C. Q. XX, C., na odvolanie oprávneného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 38Em/2/2011-272 zo dňa 13. mája 2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 38Em/2/2011-272 zo dňa 13. mája 2014 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh na výkon rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III, č. k. 38P/90/2009-396 zo dňa 25.05.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, č. k. 11CoP/238/2010-448 zo dňa 09.11.2010. V odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na skutočnosť, že návrhom podaným na súd dňa 11.03.2011 sa otec maloletej R. M. Q.X. domáhal nariadenia súdneho výkonu rozhodnutia súdu prvého stupňa zo dňa 25.05.2010, č. k. 38P/90/2009-396 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.11.2010, č. k. 11CoP/238/2010-448. Návrh odôvodnil tým, že dňa 25.05.2010 vydal súd rozsudok, ktorým bola maloletá R. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky Q.. G. T. a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu čiastkou 150,- Eur mesačne. Zároveň bol upravený styk maloletej s otcom, a to tak, že otec má právo stretávať sa s maloletou každý pondelok a stredu v čase od 16.00 h. do 18.00 h. s tým, že si otec maloletú prevezme v tieto dni za účasti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, pracovisko Junácka 1, Bratislava, odovzdávanie maloletej za prítomnosti kolízneho opatrovníka bude v trvaní šesť mesiacov od vyhlásenia rozsudku; každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 09.00 h. do 19.00 h. s tým, že otec si maloletú prevezme a odovzdá v súdom stanovenom čase v mieste bydliska starej matky Q.. G. T.. Stará matka je v zmysle rozsudku povinná maloletú na styk riadne pripraviť. Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.11.2010. Oprávnený zdôraznil, že napriek existencii právoplatného a vykonateľného rozsudku súdu, ktorým je upravený styk otca s maloletou, k reálnemu výkonu styku medzi nimi nedochádza. Po predchádzajúcom období bezproblémového stretávania sa maloletej R. s otcom nastal v situácii zlom, a to v mesiaci február roku 2010, kedy bol vypracovaný znalecký posudok PhDr. Obucha v predmetnej veci. Stará matka maloletej R., Q.. G. T. začala opätovne porušovať realizáciu styku otca s maloletou a postupom času sa vzájomné stretnutia prestali konať úplne. Súd prvého stupňa vykonal v predmetnej veci dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi zo strany oprávneného špecifikovanými v odôvodnení napadnutého rozsudku a na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrhu otca na nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia podľa § 273 ods. 1 a 4 Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), nie je možné vyhovieť, nakoľko pre nariadenie výkonu rozhodnutia v zmysle návrhu otca nie sú splnené zákonné podmienky. Uviedol, že skutočnosti vyplývajúce z konania a všetky ostatné okolnosti týkajúce sa vzájomného vzťahu maloletej k otcovi za súčasnej situácie neodôvodňujú rozhodnutie súdu, ktorým by povinnú bolo možné postihnúť výkonom rozhodnutia, resp. nariadiť odňatie maloletej, nakoľko nie je možné bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že nerealizovanie styku maloletej s otcom je spôsobené zavineným konaním povinnej, a že táto neplní to, čo jej ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie. Uviedol, že za žiadnych okolností nemožno tiež opomenúť ani tú skutočnosť, že nariadením výkonu rozhodnutia v zmysle návrhu otca, a to odňatím maloletej, by bola postihnutá predovšetkým maloletá R.. Zdôraznil, že nariadenie výkonu rozhodnutia v danom prípade by bolo kontraproduktívne a u maloletej R. by viedlo k presne opačným dôsledkom, než očakáva otec maloletej, keďže z postoja maloletej je zrejmé, že by samotné nariadenie výkonu rozhodnutia v zmysle návrhu otca (odňatím maloletej) vnímala ako útok voči svojej osobe. Súd zdôraznil, že v danom prípade je podstatnou tá skutočnosť, že na uvedenom postoji maloletej má do značnej miery svoj podiel zodpovednosti svojim správaním aj otec, hoci si počas celého konania žiadny podiel zodpovednosti nepripustil. Súd poukázal na to, že tak zo strany kolízneho opatrovníka, ako aj zo strany súdu a odborných pracovníkov, ktorí viedli filiálnu terapiu, bol niekoľkokrát opakovane upozorňovaný na nevhodnosť svojho správania sa k maloletej R. a bol dôrazne vyzvaný, aby svoje správanie zmenil. Súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že otec k maloletej od počiatku pristupoval a stále pristupuje ako k dospelému jedincovi, prejednával s ňou záležitosti, ktoré by vôbec nemali byť obsahom ich vzájomných kontaktov, pristupuje k nej agresívnym spôsobom ako k jedincovi, ktorý nesie svoj podiel viny na súčasnom stave. Súd zdôraznil, že maloletá však žiadny podiel viny nenesie a je neprípustné, aby jej bolo čokoľvek kladené za vinu, a to ani jej vlastné správanie a konanie, ktoré prezentuje voči otcovi, keďže toto je len následkom všetkých ostatných okolností. Zdôraznil, že správanie otca k maloletej a jeho postoj k ich vzájomným vzťahom a predovšetkým ich nadväzovaniu a budovaniu je veľmi radikálny a autoritatívny, pri ktorom je bohužiaľ záujem maloletej R. a jej psychické a emocionálne prežívanie zatlačené do úzadia, ktorú skutočnosť si však otec maloletej odmieta priznať. Ďalej súd poukázal na to, že medzi otcom maloletej ako oprávneným a starou matkou maloletej ako povinnou, boli počas konania sporné všetky skutočnosti týkajúce sa realizácie styku otca s maloletou, okrem iného aj priebeh stretnutí maloletej s otcom realizovaných na pôde Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, resp. následne v obchodnom centre S., kde otec uvádzal, že tieto stretnutia boli bezproblémové, z čoho je podľa názoru otca možné usudzovať, že maloletá nemá opodstatnený dôvod na odmietnutie styku s otcom. Povinná pritom poukazovala na to, že ani tieto stretnutia neprebiehali v pokojnej, či priateľskej atmosfére, medzi otcom a maloletou dochádzalo ku konfliktom najmä v situáciách, kedy maloletá prezentovala na záležitosti svoj názor, ktorý bol odlišný od názoru otca a kedy sa prejavil agresívny prístup otca k maloletej a následné nútenie maloletej k osvojeniu si tohto názoru. Súd konštatoval, že zo strany kolízneho opatrovníka bola počas konania vyvíjaná intenzívna snaha o stabilizovanie vzťahov medzi otcom a maloletou R., avšak bez výraznejšieho a dlhodobejšieho úspechu. Z dlhodobého hľadiska je na strane otca síce prítomná snaha o priblíženie sa k maloletej R. zvolením menej útočného postoja a správania sa a snaha o prispôsobenie sa jej prežívaniu, avšak táto snaha je príliš krátka a otec opakovane vo svojom postoji skĺzne k správaniu, ktoré u maloletej vyvoláva absolútne negatívny postoj k nadväzovaniu vzťahu s otcom. Zdôraznil, že v prípade nariadenia navrhovaného výkonu súdneho rozhodnutia by tento nebolo možné reálne vykonať z dôvodu, že by bolo v príkrom rozpore so záujmom maloletej násilím ju odviesť a prinútiť ju stráviť čas s otcom. Následky takéhoto konania na celkový stav a budúci vývoj maloletej by boli bezpochyby fatálne, bez reálnej možnosti ich nápravy. Povinnosť a prípadná snaha povinnej pripraviť a nastaviť maloletú po psychickej stránke tak, aby stretnutia s otcom vnímala pozitívne, je na strane druhej marená prístupom otca k maloletej, k osobe povinnej, k členom ich rodiny a celkovým správaním sa otca. Otec maloletej nedostatočne odlišuje osobu maloletej R. a svoj vzťah k nej od osoby povinnej a svojho vzťahu k nej, čím dochádza k vysoko konfliktným situáciám, ktorých výsledkom je stále väčšie izolovanie sa maloletej od osoby otca. Súd prvého stupňa zdôraznil, že otec bol opakovane upozorňovaný, že budovanie si vzťahu s maloletou dehonestovaním členov rodiny, v ktorej maloletá od narodenia vyrastá, vyvoláva u maloletej presne opačný efekt, než aký sa snaží dosiahnuť nielen otec maloletej, ale aj všetci zúčastnení, vrátane súdu, a síce nadviazanie a budovanie vzťahu s maloletou. Zo skutočností preukázaných počas konania je zjavné, podľa názoru súdu prvého stupňa, že maloletá potrebuje a vyžaduje si úplne iný prístup a je schopná sa čiastočne uvoľniť a byť otcovi prístupnejšia zatiaľ iba v čase, keď má istotu, že s ním nebude musieť odísť preč a byť s ním osamote, ktorá skutočnosť by mala byť pre otca základom, na ktorom by bolo možné budovať vzťah s maloletou. Súd zdôraznil, že striktné domáhanie sa výkonu rozhodnutia o úprave styku s maloletou zo strany otca bez akéhokoľvek ohľadu na skutočnosť, že v danom konaní nejde o exekúciu v tradičnom zmysle slova, keďže sa tu jedná o výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletým dieťaťom, v ktorom konaní je nevyhnutné prihliadať na iné okolnosti než tie, ktoré sú predmetom klasickej exekúcie napr. pre peňažné plnenie, a kde sa nesplnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutia, ktoré sa má vykonať, posudzuje odlišne, nevedie a ani v budúcnosti nepovedie k pozitívnemu vyriešeniu problémov sprevádzajúcich vzťah maloletej s otcom bez jeho aktívneho prístupu v intenciách potrebných a žiaducich zmien v jeho postoji a správaní sa k maloletej. Súd poukázal na ust. § 272 ods. 1 písm. a) OSP v znení neskorších predpisov, podľa ktorého súd je oprávnený nariadiť výkon rozhodnutia na základe vykonateľného rozhodnutia súdu. Taktiež poukázal na ust. § 272 ods. 3 OSP, v zmysle ktorého pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa odseku 1 súd písomne vyzve povinného, ktorý sa odmieta podrobiť rozhodnutiu podľa odseku 1, aby sa rozhodnutiu podrobil. V tejto výzve upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí. Ak sa javí, že účel výzvy možno lepšie dosiahnuť pojednávaním, sudca je oprávnený nariadiť pojednávanie a môže naň predvolať povinného, oprávneného, maloleté dieťa, zástupcu príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zástupcu príslušného orgánu obce. Poukázal tiež na ust. § 272 ods. 5 OSP, ako na ust. § 273 ods. 1 a 4 OSP. Zdôraznil, že podľa § 273 ods. 4 prvá veta OSP, súd je oprávnený v súčinnosti s príslušným orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne s príslušným orgánom obce, zabezpečiť odňatie dieťaťa tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s dieťaťom po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestnené alebo zadržané dieťa prevziať. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že takýto spôsob nariadenia výkonu súdneho rozhodnutia v danom konkrétnom prípade vzhľadom na okolnosti uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, nie je možný. Z uvedeného dôvodu preto súd návrh na výkon súdneho rozhodnutia zamietol. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal oprávnený. Zdôraznil, že spochybňuje rozhodnutie sudkyne súdu prvého stupňa, keďže celú obhajobu svojho rozhodnutia postavila iba na rozprávaní povinnej p. T., ktorú viackrát, aj priamo na pojednávaní prichytila, ako jej klame do očí, hlavne keď počas celej doby trvania (tri roky) tohto prípadu tvrdila, že je to práve povinná, ktorá svojim konaním aktívne marí stretávanie oprávneného, teda otca s maloletou. Zdôraznil, že stretnutia prebiehajú len pro-forma, keď povinná iba za posledných 16 mesiacov zrealizovala stretnutia tak, že dcéru vidí 5 max. 10 sekúnd a veľakrát nemá možnosť ju ani pozdraviť. Uviedol, že viackrát počas celého trvania súdneho konania ponúkal sudkyni nahrávky zo stretnutí, kde sa jasne a zreteľne dalo počuť, čo kto povedal. Sudkyňa neprejavila záujem si tieto nahrávky vypočuť. Záujem vypočuť si niektoré nahrávky prejavil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava III, p. Z., ktorého vyjadrenie sa nachádza v spisovom materiály, ktorý veľmi slušne a decentne konštatoval, že p. T. slušne povedané fabuluje a zavádza, keď som bol obvinený, že týram a ponižujem moju dcéru. Nahrávky si vypočuli aj na polícii a na Obvodnom úrade Bratislava, kde dokázali, že tvrdenia a sťažnosti, ktoré na oprávneného podávala povinná sú vymyslené. Zdôraznil tiež, že filiálna terapia nepokračovala pre nezáujem p. T. a hlavne preto, že bola úspešná. Zdôraznil tiež, že k uloženiu poriadkovej pokuty povinnej pristúpila sudkyňa až po jeho upozornení na túto možnosť. Uviedol tiež, že počas trvania celého konania dostala povinná viac napomenutí a pokút, boli jej odobrané prídavky na dieťa, ale ani to ju neprimälo k tomu, aby dobrovoľne plnila to, čo jej ukladá zákon, nakoľko zákonná sudkyňa sa už v počiatkoch výkonu rozhodnutia vyjadrila, že výkon rozhodnutia silou nenariadi. Poukázal na stanovisko p. M., kolíznej opatrovníčky z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava III, ktorá sa osobne zúčastňovala na stretnutiach oprávneného s dcérou, a ktorá vypovedala, že doporučuje, aby stará matka bola sankcionovaná uložením poriadkovej pokuty za každý nezrealizovaný styk od marca 2013 doposiaľ a zdôraznila, že vzhľadom k tomu, že do marca 2013 istým spôsobom styk prebiehal aj za účasti kolízneho opatrovníka, aj bez jeho asistencie a kolízny opatrovník doporučuje, aby styk otca s maloletou bol zo strany starej matky realizovaný, nevidí žiadne zábrany, ktoré by tomu mali vadiť, dieťa nemá z otca strach. Uviedol tiež, že povinná mu pravidelne oznamuje, že stretnutia sa neuskutočnia iba pár hodín pred plánovanými stretnutiami, a to aj pri dôvodoch, ktoré museli byť dlhodobo plánované. Mal za to, že 13 ročné dieťa podľa jeho názoru musí chápať zmysel slova zákon, nariadenie, povinnosť, pokiaľ je tomu zodpovedne vedené. Poukázal na to, že nezastupiteľnú roľu oprávneného ako otca maloletej nie je ochotná akceptovať povinná, ktorá sa všemožne snaží spretŕhať putá medzi oprávneným a maloletou. Zdôraznil, že realizácia akéhokoľvek styku medzi oprávneným a maloletou je vo svojej podstate začiatok konca vzťahu maloletej a povinnej. Povinná si uvedomuje chlípnosť a zvrátenosť jej manžela ako i celej jej domácnosti a nechce, aby R. videla akýkoľvek iný model fungovania rodiny. Uviedol tiež, že jej život je plný nenávisti, zlosti, neakceptácie, arogancie a toto všetko vštepuje aj jeho maloletej dcére. Mal za to, že pokiaľ spôsob výkonu právoplatného rozhodnutia realizovaný zákonnou sudkyňou, ktorý trvá viac ako dva roky, nikam nevedie, je postup zákonnej sudkyne zlý a neúčinný. A teda súd nekoná a spôsobuje prieťahy v súdnom konaní. Poukázal na to, že konanie na výkon rozhodnutia má trvať zopár týždňov, v komplikovanej veci možno pár mesiacov a nie zopár rokov, ako v tomto prípade. Zdôraznil, že v roku 2010 neprišla maloletá na stretnutie viac ako 110 krát, a že povinná nevie a nechce akceptovať úlohu otca v živote maloletej dcéry, celkovo koná zo strachu, aby o maloletú neprišla, upevňuje si svoju pozíciu, nie je aktívna, čo v konečnom dôsledku vedie k tomu, že sa právoplatný rozsudok, napomenutia, pokuty, ako aj odobratie rodinných prídavkov stali iba zdrapom papiera. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a zabezpečil výkon právoplatného a vykonateľného rozsudku potvrdeného krajským súdom. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a aby nariadil výkon rozhodnutia, a to rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k. 38P/90/2009-396 zo dňa 25.05.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, č. k. 11CoP/238/2010-448 zo dňa 09.11.2010 v plnom rozsahu. Povinná vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu poukázala na to, že prvostupňový súd právne a skutkovo odôvodnil svoje rozhodnutie, v odôvodnení značného rozsahu sa prvostupňový súd dôsledne venoval všetkým otázkam a udalostiam, ktoré mali vplyv na rozhodnutie vo veci, osobné útoky odvolateľa voči súdu a zákonnej sudkyni je možné vyhodnotiť ako správanie, ktoré je v rozpore so zásadou dodržiavania úctivosti k súdu a zákonnej sudkyni. Poukázala na to, že v záverečnej správe Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie na Hubeného ul. v Bratislave o priebehu stretávaní R. Q. s jej otcom t. j. oprávneným je uvedené, že odporúčajú, aby sa R. stretávala so svojim otcom i naďalej pod dohľadom. Stretnutia osamote neodporúčajú. Žiadali, aby Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečil dohľad. Poukázala na to, že pokiaľ ide o stretnutia s oprávneným tak navrhuje, aby sa otec dieťaťa p. Q. zúčastňoval dlhodobej individuálnej psychoterapie. Vo svojich písomných vyjadreniach, ktoré sú založené v spise, povinná špecifikovala analýzu stretávania sa oprávneného s R. a jeho údajnú deklarovanú snahu byť skutočným rodičom. Zdôraznila, že akýkoľvek násilný zásah otca do realizácie styku s R. smeruje presne opačne, a to k ďalšiemu odcudzovaniu sa R. od otca. Nijako neboli v danom vzťahu prospešné násilné snahy o odobratie R., volanie polície nielen pred dom, kde maloletá žije, ale aj na pôdu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kde sa realizovalo predprípravné stretnutie na styk s otcom. Zdôraznila, že v danom konaní je potrebné vždy brať ohľad na záujem maloletého dieťaťa, napriek zákonnému právu otca na styk s dcérou. Konfliktné prostredie, ktoré sprevádza každé jednotlivé stretnutie maloletej s otcom, nie je v prospech jej zdravého vývoja, keď navyše po takomto incidente na stretnutí s otcom sa vážne zhorší jej zdravotný stav. Zdôraznila, že maloletá má astmu, ktorou trpí, úzkostné stavy a strach z otca majú na zhoršení jej stavu priamy nežiadajúci vplyv. Poukázala na to, že bolo niekoľkokrát otcovi, t. j. oprávnenému zdôraznené, že maloletá si nepraje na stretnutiach s ním nahrávanie a fotografovanie a oprávnený nikdy jej želanie nedodržal. Zdôraznila tiež, že v prípade, keď niekto nevyhovie želaniu oprávneného, tak všetkých naokolo uráža, aj maloletú dcéru, ktorá po smrti svojej matky dúfala, že vo svojom otcovi nájde oporu, ktorú veľmi potrebovala. Poukázala tiež na to, že nie je pravdou, že zničila vzťah oprávneného a jeho dcéry R.. Uviedla, že žiadny vzťah medzi nimi nikdy neexistoval, pretože si ho otec nikdy nevybudoval. Tiež uviedla, že po smrti matky maloletej, t. j. dcéry povinnej, ukradol oprávnený maloletej identitu tým, že jej takmer okamžite svojvoľne zmenil priezvisko, okradol ju o detstvo, maloletá musela predčasne dospieť. Pred R. poohováral rodinu povinnej v škole pred učiteľmi, spolužiakmi, priateľmi a poohováral ju aj na najbližších úradoch a na súde. Poukázala tiež na to, že v súdnoznaleckých posudkoch dvoch súdnych znalcov bola zvláštnosť správania oprávneného dosť zreteľne pomenovaná. Povinná považovala rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny a žiadala ho potvrdiť. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie oprávneného podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že sú dané dôvody na zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa a jeho vrátenie na ďalšie konanie. Odvolací súd po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi, stanoviskami oprávneného, stanoviskami povinnej, ako aj stanoviskom kolízneho opatrovníka a Centra pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie dospel k záveru, že v danom prípade, keďže ide o výkon rozhodnutia týkajúci sa maloletého dieťaťa a úpravu styku otca k maloletému dieťaťu, je potrebné postupovať podľa § 37 ods. 2 zákona o rodine, v zmysle ktorého ustanovenia, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach. Z obsahu spisu je nesporné, že styk otca s maloletou sa uskutočňoval aj prostredníctvom Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie na Hubeného ul. 25 v Bratislave, zo správ ktorého vyplýva, že stretnutia sa podľa plánov realizovali raz týždenne s odbornou pracovníčkou Z.. F., a že bolo zrealizovaných niekoľko stretnutí. V správe je konštatované, že stretnutia maloletej s oprávneným prebiehali v pokojnej atmosfére a v dobrej nálade. Bolo konštatované, že nebola nevyhnutná pomoc a usmerňovanie oprávneného odbornou pracovníčkou a R., t. j. maloletá bola na stretnutiach aktívna a dokázala sa hrať s oprávneným. Pritom zároveň konštatovalo, že návrh zo strany oprávneného na zmenu priezviska výrazne negatívne ovplyvnilo ich vzájomný vzťah, pretože maloletá nebola na zmenu pripravená a nerozumie jej a tvrdila, že sa za to na neho hnevá. Centrum zároveň konštatovalo, že komunikácia s oprávneným ohľadom tejto témy s R. nenapomáha vyriešiť tento konflikt, naopak ho vyostruje a dokonca maloletá vyslovila ultimátum, že ak sa nevráti k svojmu menu, nie je ochotná sa s oprávneným stretávať. Je pravdou, že centrum konštatovalo, že oprávnený neústupčivo trval na svojom stanovisku ohľadom priezviska. Centrum konštatovalo, že ohľadom tejto témy zvolil oprávnený nevhodný spôsob komunikácie s maloletou. Zároveň centrum konštatovalo, že sa osvedčila menšia frekvencia stretávania sa maloletej s oprávneným a doporučili zníženie frekvencie súdom nariadených stretnutí na jedenkrát týždenne. Zároveň bolo doporučené oprávnenému ustúpiť vo svojom stanovisku k R. menu a preukázať jej dobrú vôľu a nechať jej meno T.. Taktiež odporučili oprávnenému absolvovať špeciálny výcvikový program PRIDE, ktorý realizuje Úsmev ako dar. Ide o zážitkový program zameraný na rozvoj rodičovských zručností. Z ďalšej správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie vyplynulo, že stretnutia oprávneného s maloletou prebiehali za prítomnosti psychologičky predmetného centra, ale podľa možností bez jej priameho zásahu. Plánovalo sa postupne ich nechávať úplne samostatne, čo vzhľadom na priebeh a atmosféru stretnutí nebolo možné. Reakcie oprávneného boli neprimerané veku maloletej, vzťah s maloletou nepodporovali, skôr vytvárali napätie medzi maloletou a otcom. Centrum doporučilo pokračovať v stretávaní R. s oprávneným pod dohľadom tretej osoby. Vzhľadom na to, že maloletá má s otcom nadviazaný vzťah, je ochotná a schopná s ním tráviť čas, je možné čas ich stretnutí predĺžiť. Po dohovore s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny bude tieto stretnutia realizovať iná inštitúcia. Centrum neodporučilo stretávanie sa maloletej s oprávneným osamote. V záverečnej správe centrum doporučilo, aby sa oprávnený zúčastňoval dlhodobej individuálnej psychoterapie a zároveň uviedlo, že otec by mal ustúpiť vo svojom stanovisku k R. priezvisku a mal by zanechať tému osvojenia R. do vlastnej starostlivosti. Uvedené konfliktné témy vážne narušujú ich vzájomný vzťah. Bez tohto kroku nepredpokladá zlepšenie ich vzťahu a obáva sa zvýšenej neochoty maloletej zúčastňovať sa na stretnutí, následne tlaku oprávneného na ich vymáhanie s dopadom na psychický stav dieťaťa. Odvolací súd má za to, že by bolo vhodné v rámci výkonu súdneho rozhodnutia nariadiť maloletej aj oprávnenému s poukazom na ust. § 37 ods. 2 zákona o rodine povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach. Súd môže uložiť výchovné opatrenie bez ohľadu na to, či tak predtým urobil alebo neurobil orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, avšak už v zhodnotení sa uvádza, že je potrebná náležitá koordinácia a vzájomná informovanosť medzi súdmi a orgánmi sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately o uložení výchovných opatrení, pokiaľ sa o nich tento orgán nedozvedel už z účasti na pojednávaní, či už ako účastník konania alebo ako ustanovený opatrovník. Ak súd už v priebehu konania zistí, že navrhované opatrenie už maloletému uložil orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, potom posudzuje, či ide o dostatočné opatrenie, alebo či neprichádza do úvahy iný vhodnejší druh výchovného opatrenia. Odvolací súd má za to, že by bolo vhodné nariadiť čiastočným rozhodnutím súdu prvého stupňa výchovné opatrenie podľa ust. § 37 ods. 2 písm. d), a že v záujme úpravy, resp. nápravy vzťahov medzi maloletou a oprávneným by bolo vhodné podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že vzhľadom k tej skutočnosti, že maloletá je vo veku 14 rokov, kedy už vzhľadom na svoj vek by mohla posúdiť dôvodnosť tohto výchovného opatrenia, ako aj okolnosti, ktoré vedú otca maloletej, t.j. oprávneného k stretávaniu sa s ňou, bolo by vhodné, keby prostredníctvom odborných pracovníkov jej boli vysvetlené okolnosti, za akých bol podaný návrh na výkon súdneho rozhodnutia a čo oprávneného k takémuto návrhu viedlo. Odvolací súd má za to, že predmetné výchovné opatrenie nariadené aj vo vzťahu k oprávnenému by mohlo mať pozitívny vplyv, pokiaľ ide o vybudovanie si vzťahu medzi oprávneným a maloletou a mohlo by prispieť k obnoveniu tohto vzťahu aj vzhľadom k stanovisku kolízneho opatrovníka, ktorý v rámci vykonaného dokazovania na súde prvého stupňa uviedol, že otec mal umožnený kontakt s maloletou na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ďalej poukázal na to, že priniesol maloletej farebné hárky na vystrihovanie, čo maloletú zaujalo, spolu sa tejto činnosti venovali. Komunikovali vzájomne medzi sebou. Maloletá sa správala prirodzene, komunikovala s otcom a usmievala sa. Z uvedeného je zrejmé, že prípadným vhodným výchovným pôsobením na maloletú, ako aj na oprávneného, by mohol byť realizovaný styk oprávneného s maloletou v budúcnosti tak, ako bol nariadený súdnym rozhodnutím. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP s tým, že úlohou súdu prvého stupňa bude čiastočným rozhodnutím nariadiť oprávnenému aj maloletej výchovné opatrenie s poukazom na ust. § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine, v primeranom počte hodín tak, aby predmetné výchovné opatrenie splnilo daný účel. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.