KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava15. 3. 2017plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/24/2017 z 15. 3. 2017

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 15. marca 2017, sp. zn. 1Cob/24/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1315222371.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/24/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315222371
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315222371.3

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek
senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu: CREDIT INVEST
ALFA, s.r.o., Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 50 032 798, zast. BBH advokátska kancelária, s.r.o.,
Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 713 066, proti žalovanému: BENE Pharma s.r.o. (predtým
VULM SK s.r.o.), Jazdecká 1/A, 080 01 Prešov, IČO: 36 830 208, o zaplatenie 130.000.000,- CZK s prísl.,
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava III č.k. 26Cb/436/2015-411 zo dňa 22.8.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/436/2015-411 zo dňa
22.8.2016 v napadnutej vyhovujúcej časti z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 26Cb/436/2015-411 zo dňa 22.8.2016 zamietol návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zdržať sa prevodu (i) registrácie liekov, ktorých je držiteľom a ďalších práv vzťahujúcich sa k týmto liekom.
Napadnutým výrokom uznesenia súd zároveň uložil žalovanému povinnosť až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej zdržať sa prevodu (ii) vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, ku ktorým je
záložné právo zaregistrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp. zn. 26511/2014,
(iii) ochranných známok, vo vzťahu ku ktorým je ako majiteľ zapísaný v registri ochranných známok
Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, registri ochranných známok Medzinárodného
úradu Svetovej organizácie duševného vlastníctva a/alebo v registri ochranných známok Spoločenstva,
a (iv) svojich práv vo vzťahu ku kozmetickým výrobkom, výživovým doplnkom a zdravotníckym
pomôckam, ktorých je výrobcom, a to s výnimkou prevodu vlastníckeho práva k jednotlivým výrobkom
žalovaného v rámci bežného obchodného styku.

2. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou dňa 5.11.2015 sa žalobca
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 130.000.000,- CZK s príslušenstvom titulom pohľadávky
zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 4.7.2012 uzavretej medzi žalovaným ako dlžníkom a
spoločnosťou Metropolitní spořitelní družstvo v likvidaci (pôvodné obchodné meno - Metropolitní
spořitelní družstvo) so sídlom Balbínova 404/22, Vinohrady, 120 00 Praha 2, IČ: 255 71 150, ktorá
pohľadávka bola na žalobcu postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19.3.2015, pričom
postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené písomným oznámením zo dňa 10.4.2015; a
nahradenia trov konania.

3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 25.1.2016 žalobca podal aj návrh na vydanie predbežného
opatrenia. Uznesením č.k. 26Cb/436/2015-166 zo dňa 4.2.2016 súd nariadil predbežné opatrenie,
ktorým žalovanému uložil povinnosť až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zdržať sa prevodu
(i) registrácie liekov, ktorých je držiteľom a ďalších práv vzťahujúcich sa k týmto liekom, (ii) vlastníckeho



práva k hnuteľným veciam, ku ktorým je záložné právo zaregistrované v Notárskom centrálnom registri
záložných práv pod sp. zn. 26511/2014, (iii) vlastníckeho práva k ochranným známkam, ktorých je
majiteľom a (iv) svojich práv vo vzťahu ku kozmetickým výrobkom, výživovým doplnkom a zdravotníckym
pomôckam, ktorých je výrobcom. Uznesením č.k. 3Cob/93/2016-314 zo dňa 15.4.2016 Krajský súd v
Bratislave uvedené uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol.

4. Dňa 10.5.2016 bol súdu doručený návrh, ktorým sa žalobca opäť domáhal vydania predbežného
opatrenia. O uvedenom návrhu rozhodol súd prvej inštancie tak, že uznesením č.k. 26Cb/436/2015-369
zo dňa 17.5.2016 konanie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 10.5.2016 v celom
rozsahu zastavil pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O.s.p.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1Cob/175/2016-405 zo dňa 24.6.2016
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v častiach (i) a (ii) zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu
na ďalšie konanie a v častiach (iii) a (iv) ho zrušil.

5. V tomto v poradí druhom návrhu na vydanie predbežného opatrenia, doručenom súdu dňa 10.5.2016,
sa žalobca domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd, až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,
uložil povinnosť žalovanému zdržať sa prevodu, (i) registrácie liekov, ktorých je držiteľom a ďalších
práv vzťahujúcich sa k týmto liekom, (ii) vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, ku ktorým je záložné
právo zaregistrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp. zn. 26511/2014, (iii)
ochranných známok, vo vzťahu ku ktorým je ako majiteľ zapísaný v registri ochranných známok Úradu
priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, registri ochranných známok Medzinárodného úradu
Svetovej organizácie duševného vlastníctva a/alebo v registri ochranných známok Spoločenstva, a (iv)
svojich práv vo vzťahu ku kozmetickým výrobkom, výživovým doplnkom a zdravotníckym pomôckam,
ktorých je výrobcom, a to s výnimkou prevodu vlastníckeho práva k jednotlivým výrobkom žalovaného
v rámci bežného obchodného styku. Žalobca tento návrh odôvodnil tým, že od doby, kedy Krajský
súd v Bratislave v uvedenej veci rozhodoval, nastali závažné nové skutočnosti, ktoré v spojení so
skutočnosťami už popísanými v predchádzajúcich podaniach žalobcu bezpochyby odôvodňujú opätovné
nariadenie predbežného opatrenia v predmetnom konaní.

6. Žalobca poukázal na skutočnosť, že po podaní žalobného návrhu proti žalovanému založil jediný
spoločník a konateľ žalovaného D.. J. B. znova ako jediný spoločník a konateľ spoločnosť VULM s.r.o.
Žalovaný (VULM SK s.r.o.) a VULM s.r.o. majú rovnakého jediného spoločníka, jediného rovnakého
konateľa, sídlia na rovnakej adrese a majú tiež takmer rovnaké obchodné meno. Žalovaný v súlade s
predmetom činnosti zapísaným v obchodnom registri, ako aj so svojou internetovou stránkou, realizuje
projekty týkajúce sa výskumu, vývoja a najmä výroby rôznych druhov liekov, výživových doplnkov a
kozmetických prípravkov. K tomu, aby mohol vykonávať tieto činnosti musí byť držiteľom registračných
rozhodnutí na výrobu významných humánnych liekov, zdravotníckych pomôcok, kozmetických výrobkov
a výživových doplnkov. Výroba týchto produktov predstavuje kľúčovú činnosť žalovaného. Tieto
registrácie a práva z nich vyplývajúce tvoria absolútne zásadnú súčasť podniku žalovaného, nakoľko bez
nich nie je žalovaný oprávnený vykonávať podstatnú časť svojej podnikateľskej činnosti. Ako vyplýva
z databázy registrovaných liekov Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ďalej len ŠUKL), žalovaný bol
ešte začiatkom januára 2016 vedený ako držiteľ rozhodnutia o registrácií viacerých liekov. Držiteľom
predmetných registrácií ŠUKL bol žalovaný na základe vlastníctva tzv. dossiers, teda komplexnej
dokumentácie k liekom, predstavujúcich komplexnú receptúru ich výroby. V priebehu januára 2016 sa
držiteľom týchto registrácií stala spoločnosť VULM. Spolu s prevodom registrácií boli prevedené aj
dossiers. Žalobca sa domnieval, že ak by žalovaný a spoločnosť VULM skutočne nemali v pláne celú
činnosť žalovaného previesť na VULM, nemali by žiadny dôvod podstupovať časovo, administratívne a
finančne náročný proces vedúci k registrácií nových predmetov podnikania VULM potrebných pre výrobu
a distribúciu humánnych liekov. Z uvedeného jasne vyplýva, že spoločnosť VULM skutočne plánuje
spustenie výroby a distribúcie humánnych liekov, teda činnosti, ktoré sú hlavným predmetom podnikania
žalovaného a jediný spoločník a konateľ žalovaného pripravuje novozaloženú spoločnosť VULM ako
de facto právneho nástupcu žalovaného na prevzatie všetkých podnikateľských aktivít žalovaného.
Tieto skutočnosti podľa žalobcu jasne preukazujú, že žalovaný vo svojich podaniach úmyselne klamal
a zavádzal súd, keď tvrdil, že prevod registrácií liekov žalovaného na VULM je čisto formálnym
krokom, odôvodneným obavou, že žalovanému bude odobratý certifikát správnej výrobnej praxe, ktorý
nebude nasledovaný akýmikoľvek ďalšími prevodmi majetku žalovaného do spoločnosti VULM. Nakoľko
novozaložená spoločnosť VULM nedisponuje žiadnymi výrobnými kapacitami, existuje značné riziko, že



aj (ii) hnuteľné veci potrebné na výrobu a distribúciu liekov budú prevedené zo žalovaného na VULM,
nakoľko predmetné hnuteľné veci, bližšie špecifikované v k návrhu priloženom informatívnom výpise z
Notárskeho centrálneho registra záložných práv sp. zn. XXXXX/XXXX, pod ktorou je záložné právo
zaregistrované, sú založené v prospech jediného spoločníka a konateľa žalovaného.

7. Podľa argumentácie žalobcu rozdiel medzi konaním o pôvodnom a tomto návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia je aj v samotnom rozsahu navrhovaného predbežného opatrenia, nakoľko petit
tohto návrhu žalobca zúžil tak, že v časti (iii) ochranných známok žiada obmedziť prevoditeľnosť iba tých
ochranných známok, vo vzťahu ku ktorým je žalovaný zapísaný ako majiteľ v registri ochranných známok
Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, v registri ochranných známok Medzinárodného
úradu Svetovej organizácie duševného vlastníctva a/alebo v registri ochranných známok Spoločenstva.
Žalobca mal za to, že týmto označením je požiadavka konkretizácie ochranných známok naplnená.
Zároveň sa žalobca domnieval, že v blízkom čase dôjde aj k prevodu týchto ochranných známok na
novozaloženú VULM, nakoľko sú tieto známky tiež potrebné k prevádzke podniku. Takýmto prevodom,
čiže zmenšovaním majetku žalovaného je priamo ohrozené právo žalobcu na uspokojenie jeho
pohľadávky z titulu Zmluvy o úvere, a teda aj dosiahnutie samotného účelu súdneho konania. Žalobca v
návrhu zo dňa 10.5.2016 zároveň zúžil aj rozsah navrhovaného predbežného opatrenia, keď na základe
tohto návrhu žiadal, aby sa predmetné predbežné opatrenie neaplikovalo na prevody (iv) vlastníckeho
práva k jednotlivým výrobkom žalovaného v rámci jeho bežného obchodného styku. Uvedená zmena
petitu návrhu tak neobmedzuje podnikateľskú činnosť žalovaného, ani neznemožňuje predaj všetkých
jeho výrobkov, čo by mohlo negatívne vplývať na fungovanie podniku žalovaného.

8. Súd mal v súlade s § 329 CSP za to, že od času, kedy bolo rozhodnuté o prvom návrhu
na vydanie predbežného opatrenia (uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.4.2016 č.k.
3Cob/93/2016-314) nastali vo veci rozdielne skutkové okolnosti, pričom tieto sú pre rozhodnutie o
návrhu významné. Zo skutočností uvedených v návrhu je pravdepodobné, že jediný spoločník a
konateľ žalovaného založil VULM s.r.o., ktorej obchodné meno je takmer rovnaké ako obchodné
meno žalovaného (VULM SK), výlučne za tým účelom, aby na túto spoločnosť previedol majetok a
aktíva žalovaného, ktoré sa rozhodol cielene zmenšovať, a tým sa vyhnúť povinnosti uspokojiť svojich
veriteľov, medzi ktorých patrí aj žalobca. Zmenu skutkových okolností významných pre rozhodnutie
vo veci oproti pôvodnému návrhu vidí súd aj v registrácii nových predmetov podnikania spoločnosti
VULM do obchodného registra, ktoré umožňujú spoločnosti VULM prevziať celú podnikateľskú činnosť
žalovaného, t.j. výrobu a distribúciu humánnych liekov. Oproti skutkovým okolnostiam popísaným v
pôvodnom návrhu o vydanie predbežného opatrenia sa jedná o výraznú zmenu.

9. Súd s poukazom na ust. § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) a § 328 ods. 1 CSP, ako
aj na predpoklady a účel nariadenia neodkladného opatrenia dospel k záveru, že žalobca listinnými
dokladmi založenými do spisu osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu. Nariadenie
neodkladného opatrenia v znení, ako je uvedené v druhom výroku vydaného rozhodnutia, je podľa
súdu opodstatnené, nakoľko stav veci je taký, že neznesie odklad, a nenariadenie navrhovaného
neodkladného opatrenia by mohlo zmariť účel konania vo veci samej a ohroziť prípadný výkon exekúcie.
Na základe listinných dôkazov a vyššie uvedených skutočností mal súd za osvedčené, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako je uvedený v druhom výroku rozhodnutia, je dôvodný a
naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov, až do rozhodnutia vo veci samej, je daná.

10. Z tej časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorej sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zdržať sa prevodu (i) registrácie liekov, ktorých je držiteľom a ďalších práv
vzťahujúcich sa k týmto liekom, vyplýva, že držiteľom predmetných registrácií liekov žalovaný v
súčasnosti nie je. Prevod uvedených registrácií liekov zo žalovaného na novozaloženú spoločnosť VULM
s.r.o. (v priebehu mesiaca január 2016) nie je medzi stranami sporný, nakoľko existenciu tohto prevodu
potvrdil vo svojich podaniach sám žalovaný. Súd mal tak za preukázané, že v tejto časti návrhu nie je
nariadenie neodkladného opatrenia dôvodné, a preto v tejto časti návrh zamietol s tým, že o náhrade
trov konania súd rozhodne v súlade s § 262 CSP až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. a), b), d), f), g) a h) CSP a navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti
zrušiť alebo zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietnuť.



12. Žalovaný mal za to, že samotnú skutočnosť, že spoločnosť VULM s.r.o. rozšírila predmet svojho
podnikania, nemožno v zmysle § 329 ods. 3 CSP považovať za závažnú novú skutočnosť, a ani za dôvod
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ teda nedošlo k zmene skutkových okolností významných
pre rozhodnutie, žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie mal konanie zastaviť podľa § 161 ods. 2
CSP pre prekážku rozhodnutej veci, a to právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa
15.4.2016 č.k. 3Cob/93/2016-314.

13. Žalovaný poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej
inštancie neposudzoval v súlade s § 324 ods. 3 CSP, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. Zároveň namietol, že napadnuté výroky neodkladného opatrenia, a to body
(ii), (iii) a (iv) tak, ako aj návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v týchto bodoch, nie sú
dostatočne určito špecifikované.

14. Žalovaný mal za to, že podmienky nariadenia neodkladného opatrenia neboli v predmetnom prípade
splnené hlavne preto, že pohľadávka, v prípade preukázania jej existencie, je zabezpečená záložným
právom k v odvolaní špecifikovaným nehnuteľnostiam v kat. území V., evidovaných na LV č. XXXX;
všeobecná hodnota zálohu presahuje výšku v konaní uplatnenej pohľadávky; výkon rozhodnutia nie
je ohrozený, keďže žalobca sa môže v prípade splnenia podmienok uspokojiť zo zálohu; pričom k
dnešnému dňu, a to napriek tomu, že od nadobudnutia pohľadávky žalobcom uplynul takmer rok,
žalobca neurobil žiadne kroky smerujúce napr. k výkonu záložného práva, a teda je tu daná odôvodnená
pochybnosť o existencii obavy z ohrozenia exekúcie. Súdu prvej inštancie je táto skutočnosť známa
a napriek tomu, a teda aj napriek záverom odvolacieho súdu, ktorý v rozhodnutí zo dňa 15.4.2016
č.k. 3Cob/93/2016-314, s poukazom na skutočnosť, že majetok žalovaného je zaťažený záložným
právom v prospech žalobcu, mal za to, že nebola zo strany žalobcu preukázaná dôvodná obava, že
by výkon budúceho rozhodnutia vo veci samej bol ohrozený, neprihliadal na predmetnú skutočnosť
pri svojom rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia. Žalovaný poukázal na to, že pohľadávka
bola od počiatku zabezpečená predmetným záložným právom a vlastnou blankozmenkou vystavenou
žalovaným, pričom zo strany pôvodného veriteľa ani žalobcu nebola požiadavka na doplnenie alebo
zmenu zabezpečenia. S poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR mal žalovaný za to,
že zriadenie záložného práva na záloh predstavuje dostatočné zabezpečenie pohľadávky, tzn. nároku
uplatneného žalobcom v žalobe.

15. Podľa názoru žalovaného žalobca neosvedčil, že je daná dôvodná obava, že exekúcia je ohrozená,
nakoľko žalovaný má majetok, ktorého hodnota postačuje na prípadné uspokojenie pohľadávky, a ktorý
je zaťažený záložným právom žalobcu zriadeným na zabezpečenie jeho pohľadávky. Žalovaný pritom po
celú dobu, t.j. od 4.7.2012 neurobil žiaden úkon, ktorým by ohrozil uvedené zabezpečenie pohľadávky a
taktiež žalobca nijako nepreukázal, že by sa žalovaný zbavoval svojho majetku jeho predajom za nízku
cenu alebo darovaním.

16. Žalovaný v závere svojho odvolania popieral pohľadávku žalobcu v celom rozsahu, neuznával ju
a namietal absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere, pri ktorej by platilo, že na základe neplatnej zmluvy
nemohol medzi pôvodným veriteľom MSD a žalovaným vzniknúť úverový vzťah a že MSD žalovanému
neposkytol úver a žalovaný nie je povinný úver splatiť. Zároveň poukázal na to, že na Mestskom súde
v Prahe prebieha konanie sp. zn. 198 Icm 1395/2015 o žalobe na neplatnosť zmluvy o postúpení
pohľadávok, predmetom ktorej je aj pohľadávka žalobcu, a na Okresnom súde Bratislava III prebieha
konanie sp. zn. 25Cb/405/2015 o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, z ktorej žalobca uplatnenú
pohľadávku odvodzuje.

17. K odvolaniu žalovaného sa dňa 7.11.2016 písomne vyjadril žalobca a navrhol uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdiť. Argumentoval, že po vydaní rozhodnutia o zamietnutí
prvého návrhu na predbežné opatrenie v konaní o žalobe došlo k takým zmenám skutkových okolností,
že predmetné zamietavé rozhodnutie už nezakladá vo vzťahu k novému návrhu prekážku rozhodnutej
veci. Zmena skutkových okolností významných pre rozhodnutie vo veci spočíva najmä v registrácii
nových predmetov podnikania spoločnosti VULM (t.j. účelovo založenej spoločnosti s rovnakým
jediným spoločníkom a konateľom ako spoločnosť žalovaného, na ktorú žalovaný previedol registrácie
liekov ako najcennejšiu zložku svojho podniku) do obchodného registra. Registrácia týchto predmetov
podnikania do obchodného registra umožňuje spoločnosti VULM prevziať celú podnikateľskú činnosť
žalovaného, t.j. výrobu a distribúciu humánnych liekov. Oproti skutkovým okolnostiam existujúcim v čase



rozhodovania o prvom predbežnom opatrení v konaní o žalobe sa jedná o výraznú zmenu, nakoľko v
tomto čase je už úplne zjavné, že jediný spoločník a konateľ žalovaného pripravuje prenesenie všetkých
podnikateľských aktivít (vrátane príslušného majetku) zo žalovaného na spoločnosť VULM ako de facto
právneho nástupcu žalovaného.

18. Ďalšou zmenou skutkových okolností významných pre rozhodnutie o tomto návrhu je preukázanie,
že žalovaný vo svojich podaniach úmyselne zavádzal súd, keď tvrdil, že prevod registrácií liekov zo
žalovaného na VULM je čisto formálnym krokom, ktorý nebude nasledovaný akýmikoľvek ďalšími
prevodmi majetku žalovaného do spoločnosti VULM. O tomto však svedčí ďalšie konanie žalovaného
a spoločnosti VULM, keď obdobie, počas ktorého žalovaný nebol v konaní o žalobe obmedzovaný
žiadnym predbežným (neodkladným) opatrením, žalovaný a VULM využili na prevod väčšiny ochranných
známok žalovaného na VULM, a to jednak ochranných známok registrovaných Úradom priemyselného
vlastníctva SR pre územie Slovenskej republiky, ako aj ochranných známok Spoločenstva, pričom aj na
internetovej stránke www.vulm.sk, ktorá ešte pred niekoľkými mesiacmi slúžila na prezentáciu
žalovaného, je už za výrobcu a distribútora liekov označovaná priamo spoločnosť VULM, a nie žalovaný.
Nad rámec uvedeného žalobca uviedol, že ďalším rozdielom medzi konaním o tomto návrhu a konaním
o prvom návrhu na vydanie predbežného opatrenia v rámci konania o žalobe je samotný rozsah
navrhovaného predbežného opatrenia, nakoľko petit tohto návrhu nie je zhodný s petitom prvého návrhu.
V tomto návrhu žalobca zohľadnil výhrady odvolacieho súdu uvedené v uznesení, ktorým odvolací súd
zrušil prvé predbežné opatrenie nariadené v rámci tohto konania, a rozsah navrhovaného predbežného
opatrenia preto v druhom návrhu výrazne zúžil.

19. Žalobca bol toho názoru, že z výroku uznesenia je nespochybniteľné, prevoditeľnosť ktorých aktív
žalovaného je neodkladným opatrením znemožnená, a že majetkové práva, dispozícia s ktorými je
uznesením zakázaná, sú presne určiteľné, v dôsledku čoho je výrok uznesenia jasný a určitý.

20. Žalobca považoval za nesprávny a nepravdivý záver žalovaného o tom, že záložné právo k
uvedeným nehnuteľnostiam dostatočným spôsobom zabezpečuje pohľadávku žalobcu zo Zmluvy o
úvere, nakoľko všeobecná hodnota nehnuteľností určená žalovaným predloženou kópiu znaleckého
posudku je cca 6,5 milióna eur. Poukázal na to, že v rámci konania bola žalovaným predložená kópia
znaleckého posudku č. 99/2012 vypracovaná znalcom D.. H. X. na základe objednávky č. 99/2012 zo
dňa 7.6.2012. Tento posudok však obsahuje formálne nedostatky (bližšie popísané vo vyjadrení), ktoré
sú podľa názoru žalobcu natoľko závažné, že absolútne spochybňujú relevantnosť znaleckého posudku
a dokonca vyvolávajú dôvodné pochybnosti o jeho pravosti a nestrannosti (resp. o pravosti žalobcovi
predloženej kópie znaleckého posudku). Aj keby však kópia znaleckého posudku tieto formálne chyby
neobsahovala, nebolo by ju možné považovať za relevantný dôkaz hodnoty nehnuteľností. Znalecký
posudok totiž vyjadruje tzv. všeobecnú hodnotu nehnuteľností, t.j. nie ich trhovú cenu, za ktorú by ich
bolo možné speňažiť v rámci výkonu súdneho rozhodnutia. Záložné právo k nehnuteľnostiam preto
nepredstavuje dostatočné zabezpečenie žalovanej pohľadávky žalobcu, ktorá je ku dňu tohto vyjadrenia
(vrátane príslušenstva) už vo výške vyše 190.000.000,- Kč, t.j. vyše 7.000.000,- eur (a každým dňom
narastá.

21. Tvrdenie žalovaného o neosvedčení danosti nároku žalobcu považoval žalobca za účelovú
obštrukciu, ktorej jediným cieľom je predlžovať súdne konanie až do času, kedy sa žalovanému
podarí previesť všetok relevantný majetok na sesterskú spoločnosť VULM. Podľa žalobcových zistení
v poznámkach k účtovnej závierke spoločnosti žalovaného za rok 2015 žalovaný účtuje o predmetnej
pohľadávke žalobcu ako o „krátkodobej pôžičke“, t.j. žalovaný na jednej strane v súdnych konaniach
tvrdí, že pohľadávka žalobcu zo Zmluvy o úvere nepredstavuje úverovú pohľadávku, ale pohľadávku z
bezdôvodného obohatenia, na druhej strane však o tejto pohľadávke účtuje ako o „krátkodobej pôžičke“.
Žalovaný však v žiadnom zo svojich doterajších podaní (vrátane odvolania) neuvádza, že peňažné
plnenie zodpovedajúce úveru zo Zmluvy o úvere nebolo zo strany MSD (ako pôvodného veriteľa)
žalovanému nikdy poskytnuté. Spor medzi žalobcom a žalovaným sa teda bude týkať výlučne právneho
titulu, na základe ktorého boli finančné prostriedky žalovanému poskytnuté, a na základe ktorého ich
má žalovaný žalobcovi vrátiť, t.j. otázky, či žalovaný má povinnosť vrátiť plnenie z titulu Zmluvy o úvere
alebo z titulu bezdôvodného obohatenia na jeho strane.

22. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a označené dôkazy mal žalobca za to, že všetky tvrdenia
žalovaného spochybňujúce vydanie uznesenia boli vyvrátené.



23. Svoje argumenty ešte upresnili a rozšírili žalovaný vo vyjadrení zo dňa 7.12.2016 a žalobca vo
vyjadrení zo dňa 16.1.2017.

24. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov
a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 CSP), a po oboznámení sa s obsahom spisu, dôvodmi odvolania žalovaného, ako aj s vyjadrením
žalobcu k odvolaniu, dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej
vyhovujúcej časti zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

25. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení dospel k správnemu záveru, že vzhľadom na žalobcom
v druhom návrhu zo dňa 10.5.2016 uvedené nové skutkové okolnosti tu neexistuje prekážka rozhodnutej
veci, a teda návrh možno vecne prejednať aj v bode nezmeneného petitu (ii) podľa § 329 ods. 3 CSP
v nadväznosti na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/175/2016-405 zo dňa
24.6.2016. Jedná sa tu o také (zmenené) okolnosti, ktoré nepochybne nastali po podaní predošlého
návrhu žalobcu na predbežné opatrenie, a teda nemohli byť v ňom ešte uvedené (najmä rozšírenie
predmetu podnikania dňom 5.4.2016, ktoré umožňuje spoločnosti VULM s.r.o., IČO: 50 094 602, prevziať
celú podnikateľskú činnosť žalovaného, t.j. výrobu a distribúciu humánnych liekov), a ktoré možno
považovať za významné skutočnosti odôvodňujúce narastajúcu mieru obavy, že by výkon budúceho
rozhodnutia vo veci mohol byť ohrozený v dôsledku zbavovania sa majetku žalovaného, a to jeho
prenesením na novozaloženú spoločnosť VULM s.r.o., IČO: 50 094 602. Súd pritom nemal povinnosť
skúmať subsidiaritu neodkladného opatrenia vo vzťahu k možnému podaniu návrhu na zabezpečovacie
opatrenie v zmysle § 324 ods. 3 CSP, pretože predmetný návrh bol podaný dňa 10.5.2016, t.j. ešte pred
nadobudnutím účinnosti CSP, a preto jeho účinky sú v zmysle § 470 ods. 2 veta prvá CSP zachované k
predošlej procesnej úprave podľa O.s.p, ktorá takúto požiadavku na predbežné opatrenie nekládla.

26. Odvolací súd však zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal s predpokladmi
nariadenia navrhnutého neodkladného opatrenia z toho hľadiska, či v novom návrhu obsiahnuté
zmenené okolnosti samy osebe môžu odôvodniť vydanie neodkladného opatrenia v zmysle zmenených
bodov jeho petitu, zohľadňujúc záver odvolacieho súdu vyjadrený v skôr vydanom uznesení č.k.
3Cob/93/2016-314 zo dňa 15.4.2016, z ktorého jednoznačne vyplýva, že pred vznikom predmetných
nových okolností tu dôvod na nariadenie neodkladného (predbežného) opatrenia neexistoval.
Nakoľko hlavným dôvodom nevyhovenia prvému návrhu žalobcu odvolacím súdom v uznesení č.k.
3Cob/93/2016-314 (a teda neosvedčenia v predošlom konaní, že by bol prípadný výkon rozhodnutia
ohrozený) bolo to, že pohľadávky sú zabezpečené záložným právom žalobcu k nehnuteľným veciam
žalovaného s hodnotou 6.510.000,- EUR určenou podľa znaleckého posudku č. 99/2012 (a ďalej
vlastnou blankozmenkou č. 507681036, splatnou dňa 7.12.2015, ktorá bola z dôvodu omeškania dlžníka
vyplnená na sumu 169.021.666,67 KČ), súd v súčasnosti musí tieto skutočnosti opätovne skúmať a
hodnotiť v kontexte zmenených skutkových okolností. Zmenené okolnosti jednak vyplývajú z nového
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a jednak vyšli najavo v priebehu predmetného konania
(prevod niektorých ochranných známok žalovaného na VULM s.r.o. - viď vyjadrenie žalobcu na č.l.
433; návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 19.12.2016 na č.l. 531; vydanie
uznesenia Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/366/2016-92 zo dňa 7.11.2016, ktorým súd uložil v
tomto konaní žalobcovi CREDIT INVEST ALFA, s.r.o., IČO: 50 032 798, povinnosť zdržať sa akýchkoľvek
úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného k predmetným nehnuteľnostiam v tomto
konaní žalovaného VULM SK s.r.o., IČO: 36 830 208, začatie reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi
- žalovanému BENE Pharma s.r.o., IČO: 36 830 208, uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn.
2R/1/2017 zo dňa 17.2.2017, a ďalší priebeh tohto konania).

27. Až po zohľadnení všetkých týchto okolností a náležitom posúdení dostatočnej určitosti a
vykonateľnosti požadovaných výrokov rozhodnutia v bodoch (iii) a (iv) petitu z hľadiska dostatočnej
individualizácie ochranných známok v bode (iii) petitu a práv k výrobkom v bode (iv) petitu, a v
nadväznosti na to aj proporcionality neodkladného opatrenia v požadovanom znení podľa bodov (ii),
(iii) a (iv) petitu (s ktorými aspektmi prípustnosti neodkladného opatrenia sa súd prvej inštancie vôbec
alebo nedostatočne vysporiadal), môže súd vydať nové rozhodnutie vo veci nariadenia predmetného
neodkladného opatrenia, v ktorom tiež zohľadní obsah početných vyjadrení strán sporu podaných vo
veci.



28. Odvolací súd za účelom uskutočnenia uvedeného postupu na súde prvej inštancii vydané uznesenie
v napadnutých častiach zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil podľa § 391 ods. 1 CSP
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie v intenciách tohto rozhodnutia odvolacieho súdu. Tento spôsob
rozhodnutia odvolacieho súdu bol odôvodnený aj tým, že odvolací súd na základe zistení v priebehu
odvolacieho konania by mal pri inom rozhodnutí vychádzať zo zmeneného stavu veci, a teda nie zo
stavu podľa § 329 ods. 2 CSP rozhodujúceho v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, čo však
predmetné ustanovenie nepripúšťa.

29. Nakoľko v danom prípade bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v už
prebiehajúcom konaní o žalobe, o trovách neodkladného opatrenia, vrátane odvolacích trov, rozhodne
súd v konečnom rozhodnutí vo veci s poukazom na § 262 ods. 1 CSP.

30. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1315222371)