Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/141/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316205507 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1316205507.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: O.. L.. A. B., bytom F. XXX/XX, Bratislava, proti žalovaným: 1/ L.. S. B., rod. Š., Y. XX/XXX, Š., 2/ M. B., Y. XX/ XXX, Š., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 4. januára č.k. 19C 162/2016-69, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia zákazu žalovanej 1/ zverejňovať čokoľvek o jeho osobe, ohovárať ho cestou internetu, zverejňovať akékoľvek informácie z jeho súkromného života a spôsobe života. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol súdu doručený žalobcom spolu so žalobou na ochranu osobnosti smerujúcou proti obom žalovaným a s návrhom na konanie o spôsobilosti žalovanej 1/ na právne úkony, pričom v časti proti žalovanému 2/ bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia právoplatne odmietnutý. Vec posúdil právne podľa ust. § 324, § 325 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Podrobne vysvetlil náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, samotný inštitút neodkladného opatrenia ako i zákonné predpoklady a podmienky pre jeho nariadenie. Uviedol tiež, že nakoľko o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje súd v lehote podľa § 328 ods. 2 C.s.p., ktorá nevytvára priestor pre plnohodnotné dokazovanie, rozhoduje na základe osvedčenia podstatných skutočností, ktoré vymedzuje jednak ust. § 326 ods. 1 C.s.p. v rámci zákonných náležitostí návrhu a jednak ust. § 325 ods. 1 C.s.p., pokiaľ ide o podmienky nariadenia neodkladného opatrenia. Ozrejmil, že osvedčenie skutkových tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia znamená, že jeho tvrdenia sa na základe predložených dôkazov javia ako vysoko pravdepodobné, pričom dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa neodkladného opatrenia. Vysvetlil tiež, že súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia javí nárok vo veci samej nedôvodný. Konštatoval, že navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia, a o tom, že navrhovaná úprava pomerov strán neznesie odklad, a že je naliehavá a nevyhnutná. Dospel potom k záveru, že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. 3. V zmysle uvedených zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia vyhodnotil, že žalobca neosvedčil ním tvrdené skutočnosti. Poukázal na to, že žalobca považoval za podstatnú skutočnosť napríklad to, že v bare N. videl v svojej blízkosti osoby, ktoré ho mali následne sledovať aj v iných častiach Bratislavy. V tejto súvislosti súd prvej inštancie skonštatoval, že skutočnosť, že žalobca stretol na viacerých miestach toho istého mesta opakovane tých istých ľudí, nemôže byť dôvodom pre tvrdenie, že je prenasledovaný, a už vôbec nemôže odôvodňovať záver, že takéto prenasledovanie je zapríčinené žalovanou 1/. Ohľadom ďalšieho útoku, ktorý mal byť namierený voči osobe žalobcu, a ktorý bol žalobcom označený za absolútne najzávažnejší, súd prvej inštancie uviedol, že napriek snahe pochopiť opísané skutočnosti, nedokázal rozpoznať ani jeho závažnosť, ani akýkoľvek logický súvis s popisovanými udalosťami. Poukázal na to, že žalobca ďalej uviedol napríklad prenasledovanie dvoma osobami mužského pohlavia blízkym veku jeho syna M. B., pričom jeden z týchto mužov mal povedať: má rýchle nohy, tak ako to ona hovorila, z čoho žalobca odvodil, že títo muži ho poznali a mali o ňom vedieť od žalovanej 1/, čo vyhodnotil ako tvrdenie zbavené čo i len potencionálneho nároku na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu absentujúcej väzby medzi tvrdením a osvedčením a logickej argumentácie v prospech dôvodnosti chráneného nároku. Skonštatoval, že žalobca uviedol aj množstvo iných podľa jeho uváženia rozhodujúcich skutočností, ktoré by mali odôvodňovať nariadenie neodkladného opatrenia, dospel však k záveru, že jeho návrh je z objektívneho hľadiska nepresvedčivý, keď absentuje logická línia medzi popisovanými udalosťami, ako aj logická súvislosť a zrozumiteľnosť v popisovaných udalostiach. Dospel potom k záveru, že žalobca neosvedčil žiadnu z tvrdených skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené, a preto jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej 1/ zamietol. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie a v spojení s jeho doplnením žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a ním navrhované neodkladné opatrenie nariadiť. Súdu prvej inštancie vytkol, že mu opätovným zamietnutím jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozpore s platným právom znemožnil prístup k spravodlivosti. Mal za to, že súd prvej inštancie len účelovo a tendenčne opísal časti žaloby, v ktorých uvádzal osoby, ktoré nebolo možné identifikovať, keď podľa jeho názoru jediným účelom uvádzania týchto osôb bolo práve potvrdenie nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia a potreba ustáliť cestou súdneho pojednávania svedkov, a zistiť, kde sa logovali, na aké sociálne siete, a následne požiadať o vyhotovenie znaleckého posudku, čím by súd získal dostatok dôkazov na adekvátne rozhodnutie. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa neriadil pokynmi odvolacieho súdu a vec predbežne neprejednal, teda nenariadil pojednávanie, nevypočul svedkov napr. občana tuniskej štátnej príslušnosti C. G. a iných, a teda tým, že nevykonal dôkazy, sám zmaril možnosť riadne sa oboznámiť so skutkovým stavom. Keby konal v zmysle pokynov nadriadeného súdu, dospel by k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné. Ďalej uviedol, o čom sa rozprával dňa 8.10.2016 s C. G. a dňa 5.10.2016 s bližšie nestotožneným C., tiež H., a vyvodil záver, že tento si veštil od žalovanej 1/, a že došlo k útoku na jeho osobu z jej strany. Ako ďalší útok uviedol jeho príhodu z reštaurácie „X. N.“, kde stretol bližšie nestotožnených ľudí, z vyjadrení ktorých nadobudol dojem, že ho ohovárajú, a logujú sa na stránku žalovanej 1/, keďže v ich konaní videl vzájomnú interakciu medzi ohováraním, zasahovaním do jeho práv a spätnou reakciou osôb. Vyvodil potom, že žalovaná 1/ poškodzuje jeho práva a súd má konať. V doplnení svojho odvolania uviedol, že zásahy do jeho osobnostných práv a aj iných práv boli medzičasom opätovne vykonané a vyznačujú sa intenzívnosťou, dlhodobosťou, a opakovaním sa s nenapraviteľnými následkami. V tejto súvislosti opísal aj ďalšie údajné útoky na jeho osobu, ku ktorým malo dôjsť v jeho pracovnom kolektíve, a ktoré spočívali v rôznych, podľa odvolacieho súdu bližšie nič nehovoriacich vyjadreniach jeho spolupracovníkov (jeden z nich údajne na adresu žalobcu povedal, ako sa on má dobre, najlepšie z nich; niekto povedal, že neverí, že B. vidí duchov; a ďalší mal povedať, že uvidíme, osud je osud, či sa naplní), z ktorých žalobca vyvodzoval záver, že proroctvá, schizofrenické závery a veštenie žalovanej 1/ ho výrazne poškodilo v jeho zamestnaní. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nie dôvodné. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne, a keďže sa v celom rozsahu stotožnil aj s jeho odôvodnením, poukazuje naň. 6. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Podľa ust. § 324 ods.1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa ust. § 325 ods.1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 10. Podľa ust. § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 11. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 12. Podľa ust. § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 13. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Citované zákonné ustanovenia upravujú neodkladné opatrenie ako inštitút procesného práva, ktorého účelom je po začatí konania rýchla dočasná úprava právnych pomerov strán sporu. Pre úspešné uplatnenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje zákon osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto dočasnej úpravy pomerov strán, teda osvedčenie, že bez úpravy právnych pomerov by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené, pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené súčasne, inak nie je možné návrhu vyhovieť. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Musí teda ísť o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Vždy je potom potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčený, a či je neodkladné opatrenie potrebné. Existenciu vyššie uvedených skutočností je povinný osvedčiť jeho navrhovateľ, v posudzovanej veci žalobca. Súd prvej inštancie potom postupoval správne, keď skúmal podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda či žalobca osvedčil tvrdené skutočnosti, svoj nárok, nebezpečenstvo bezprostredne mu hroziacej ujmy, a naliehavú potrebu úpravy pomerov strán súdom. 15. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, a to, že žalobca nepreukázal naliehavú potrebu dočasne upraviť pomery sporových strán ním navrhovaným neodkladným opatrením, keď podľa názoru odvolacieho súdu výlučne pre účely rozhodovania o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil ani dôvodnosť svojho nároku, ani skutočnosť, že mu v dôsledku nejakého konkrétneho konania žalovanej 1/ reálne hrozí ujma, ktorej je možné zabrániť nariadením ním požadovaného neodkladného opatrenia. S týmito dôvodmi, ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, keď po preskúmaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, napadnutého uznesenia ako i súdneho spisu zhodne so súdom prvej inštancie nezistil dôvod, na základe ktorého by bola neodkladná úprava pomerov medzi sporovými stranami, teda žalobcom a žalovanou 1/, naliehavo potrebná. 16. V posudzovanom prípade žalobca požadoval neodkladným opatrením upraviť pomery sporových strán a žalovanej 1/ zakázať zverejňovať čokoľvek o jeho osobe, ohovárať ho cestou internetu, zverejňovať akékoľvek informácie z jeho súkromného života a spôsobe života. Odvolací súd preto preskúmal, z akých skutočností vyvodzoval žalobca svoj nárok, ktorý požadoval chrániť ním navrhovaným neodkladným opatrením. Z predloženého spisu zistil, že žalobca doručil súdu prvej inštancie dňa 04.04.2016 návrh na konanie o spôsobilosti L.. S. B. F.. Š. na právne úkony, žalobu o ochranu osobnosti, ktorou sa voči žalovaným 1/ L.. S. B. F.. Š.Í. a 2/ M. B. domáha ochrany osobnosti, a žiada žalovanej 1/ zakázať, aby o ňom zverejňovala akékoľvek informácie, a obom žalovaným zakázať, aby tieto informácie rozširovali, a zároveň sa domáha zaplatenia primeraného zadosťučinenia, a to od žalovanej 1/ vo výške 10.000 eur a od žalovaného 2/ vo výške 2.000 eur. Spolu s uvedenými žalobami podal (okrem návrhu na zabezpečenie dôkazu a dôkazného prostriedku) voči obom žalovaným aj návrh na nariadenie vyššie uvedeného neodkladného opatrenia (tento bol v časti voči žalovanému 2/ právoplatne odmietnutý), ktorý odôvodnil ochranou svojej osobnosti, najmä jeho právom na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti, právom na ochranu mena, právom na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o jeho osobe, a právom na súkromie, a zjednodušene povedané tvrdil, že do týchto práv mu zasahuje žalovaná 1/ „veštením“ na internete. Uviedol rôzne svoje príhody, stretnutia a rozhovory s tretími osobami, považujúc ich za neobvyklé, a s poukazom na ne tvrdil, že žalovaná 1/ zverejňuje tento typ údajov o jeho osobe, a pácha trestný čin proti slobode, keďže nikto nemôže zisťovať a uvádzať o inom jeho bežné návyky v obydlí a rušiť právo na súkromný život v obydlí. Svoje tvrdenia mienil preukázať ním navrhnutými výsluchmi svedkov. Útoky hodnotil ako intenzívne, dlhodobé, opakované, a ich následok ako nenapraviteľný. Žiadne listinné dôkazy nepredložil. 17. Odvolací súd konštatuje, že žalobca teda tvrdil, že žalovaná 1/ o ňom na svojej stránke na internete zverejňuje nejaké bližšie nekonkretizované údaje a informácie, a „veští“, čo považoval za osvedčené rôznymi príhodami s tretími osobami, ktoré podľa jeho názoru preukazujú, že sa s veštením žalovanej 1/ oboznamujú jemu známe alebo neznáme osoby, ktoré on stretáva na rôznych miestach, a ktoré sa na neho len pozerajú, alebo povedia niečo (podľa vyhodnotenia odvolacieho súdu bezvýznamné), alebo sa správajú inak, ako on predpokladá, z čoho on usudzuje, že sa logujú na internete na stránku žalovanej 1/, a z jej veštenia majú o ňom informácie, čím žalovaná 1/ zasahuje do jeho práva na ochranu osobnosti. V súvislosti s takto žalobcom konštruovaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej 1/ považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že žalobca ním uvádzané skutočnosti len tvrdil, ale žiadnu z nich neosvedčil. V prvom rade žiadnym dôkazom neosvedčil skutočnosť, že žalovaná 1/ niekde na internete veští, alebo zverejňuje o ňom informácie, s ktorými sa môžu iné osoby oboznamovať, keď neosvedčil ani len skutočnosť, že žalovaná 1/ vôbec prevádzkuje nejakú internetovú stránku, prípadne, že na nejakej konkrétnej internetovej stránke „veští“. Neosvedčil ani svoje tvrdenie o tom, že žalovaná niekde na internete zverejňuje údaje a informácie o jeho osobe, ani o aké údaje by sa malo jednať. Ak potom výlučne z ním tvrdeného správania sa tretích osôb, ktoré si on sám podľa svojich domnienok vyhodnotil ako neobvyklé a významné, vyvodzoval, že žalovaná 1/ niekde na internete veští a zverejňuje o ňom informácie, od čoho odvodzoval svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanej 1/, je zrejmé, že takýto jeho návrh nemohol obstáť, o čom musel mať žalobca, ktorý v odvolaní poukazoval aj na svoje právnické vzdelanie, vedomosť. Napokon, ani závery žalobcu z príhod s tretími osobami, ktoré sa mu mali prihodiť, a ktoré on sám podľa vlastného uváženia hodnotil ako významné (a preukazujúce veštenie žalovanej 1/ na internete a zásah do jeho osobnostných práv), nedokázal odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie pochopiť, pretože nezistil ani žiadnu logickú súvislosť s navrhovaným neodkladným opatrením, ale ani logickú súvislosť s čímkoľvek. Je potom namieste prijať záver, že žalobca jednoducho len opísal svoje stretnutia s tretími osobami, z ktorých síce podľa odvolacieho súdu nič nevyplýva, ale žalobca si z nich vyvodil svoje vlastné a pre odvolací súd nepochopiteľné závery o veštení žalovanej 1/ na internete a logovaní sa osôb, ktoré stretáva, na jej stránku. Odvolací súd vzhľadom na zistenia zo súdneho spisu konštatuje, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani v odvolaní proti zamietnutiu jeho návrhu neuviedol a neosvedčil žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie ním požadovaného neodkladného opatrenia. 18. Ak žalobca v odvolaní tvrdil, že sa súd prvej inštancie neriadil pokynmi odvolacieho súdu, keď vec predbežne neprejednal, teda nenariadil pojednávanie, nevypočul svedkov a nevykonal dôkazy, a že keby konal v zmysle pokynov nadriadeného súdu, dospel by k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné, odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka žalobcu nie je dôvodná. Odvolací súd totiž v pôvodnom zrušujúcom uznesení žiadne takéto žalobcom tvrdené pokyny súdu prvej inštancie nedal, a uviedol len to, že súd prvej inštancie má návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej 1/ prejednať a rozhodnúť o ňom, čím sa súd prvej inštancie aj riadil. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené nepovažoval žiadnu z odvolacích námietok žalobcu za dôvodnú. 19. Záverom už len uvádza, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak je skutočne potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami, teda ak nastane medzi nimi taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu, a poskytnutie súdnej ochrany. Preto musí jeho navrhovateľ, v tomto prípade žalobca, osvedčiť, že je tu reálne nebezpečenstvo a bezprostredne mu hroziaca ujma. Ohrozenie práv, nároku, a hrozba bezprostrednej ujmy žalobcu musí byť konkrétna, a žalobca ju musí vždy osvedčiť, nestačí ju iba tvrdiť. Chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže ide o opatrenie, ktoré je namieste nariadiť len vtedy, ak je práve kvôli zabráneniu nejakej reálne hroziacej konkrétnej ujme potrebné bezodkladne, teda rýchlo, okamžite zasiahnuť súdnym rozhodnutím. Možno teda zhrnúť, že ak žalobca navrhol voči žalovanej 1/ nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sledoval dosiahnutie úpravy pomerov sporových strán, mal povinnosť tvrdiť a osvedčiť, že bez takejto úpravy pomerov mu vzhľadom na konkrétne konanie žalovanej 1/ reálne a bezprostredne hrozí ujma, ktorej môže zabrániť len rozhodnutím súdu. Žalobca však naliehavosť potreby ochrany svojich práv navrhovaným neodkladným opatrením podľa názoru odvolacieho súdu ničím neosvedčil, a preto nemohlo byť jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v žiadnom prípade vyhovené. 20. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.1 C.s.p.). 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).