Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/278/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317217812 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1317217812.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne: I.. I. T., L.. X. X. XXXX, S., C. G. J., I. L.. X, zastúpenej ADVOKA, s. r.o., Bratislava, Komárnická 36, proti žalovanému: Š. I., L.. XX. XX. XXXX, J. D., I. X, o zaplatenie 16.800 € a o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10. 11. 2017 č.k. 21C/131/2017 - 17, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáhala toho, aby súd zriadil za účelom zabezpečenia jej pohľadávky vo výške 16.800 € s denným úrokom z omeškania vo výške 0,013 % zo sumy 16.800 € od 10. 11. 2017 do zaplatenia, záložné právo v jej prospech nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného ( dlžníka ), zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. D., a to byt č. XX ( E. D., I. A.. X ), X.G. bytového domu, vchod X, súp. č. XXXXX ( bytový dom postavený na pozemku s parc. č. XXX/X ), ďalej spoločné časti a spoločné zariadenia domu v podiele XXXX/XXXXXX a pozemok parcela registra „C“ č. XXXX, druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku a jeho umiestnenie : pozemok umiestnený v zastavanom území obce, na ktorom je umiestnená bytová budova označená súpisným číslom, o výmere 409 m2 v podiele XXXX/XXXXXX. Žalobkyňa sa vo veci samej domáha voči žalovanému zaplatenia istiny 16.800 € s príslušenstvom titulom neuhradenej ceny za poskytnuté právne služby žalovanému. 2/ V odôvodnení svojho uznesenia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v podobe zriadenia záložného práva v prospech žalobkyne na vyššie označenej nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi procesnými stranami žalobkyňa odôvodňovala naliehavou potrebou zabezpečiť reálnu vymožiteľnosť jej peňažného nároku ( dlžnej pohľadávky ) voči žalovanému. Nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalovaného je jediným spôsobilým predmetom záložného práva v dispozícii žalovaného. Existenciu dôvodnej a vážnej obavy, že nebude môcť svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému bez súdneho zriadenia záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti vymôcť žalobkyňa zdôvodnila nekorektným správaním žalovaného, ktorý má sklon „robiť“ dlhy, v súvislosti s čím poukazovala žalobkyňa na viaceré súdne kauzy, ktorých sporovou stranou je žalovaný : na Okresnom súde v Galante konania vedené pod sp. zn. 23Er 69/2010, tiež sp. zn. 8C/338/2014, tiež sp. zn. 15C/628/2015, sp. zn. 5C/760/2015, ďalej na Okresnom súde Pezinok sp. zn. 9Er 12/2011, na Okresnom súde Bratislava III sp, zn. 35 Er 1731/2014. Žalovaný má takisto viaceré dlhy voči Dopravnému podniku Bratislava, a.s. za „čierne jazdy“, v ktorých sa mu žalobkyňa rovnako snažila byť nápomocná podľa žalovaným udelených splnomocnení, informácií a pokynov. 3/ Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového a právneho stavu veci dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočne neosvedčila ňou tvrdenú existenciu dôvodnej a vážnej obavy z možného budúceho zmarenia výkonu exekúcie vedenej na základe prípadného právoplatného exekučného titulu na majetok žalovaného. Obava žalobkyne, že žalovaný má úmysel uskutočniť majetkovú transakciu, resp. že svoj úmysel už realizuje - prevod predmetnej nehnuteľnosti na základe jej scudzenia ( darovaním, výmenou, zámennou zmluvou a pod. ) na tretie osoby, prípadne túto nehnuteľnosť zaťažiť ( záložným právom, vecným bremenom, predkupným právom a pod. ), ktorá je jeho jediným nehnuteľným majetkom, čím žalovaný reálne znemožní efektívny výkon práva v prospech žalobkyne, žalobkyňa neosvedčila. Za dostatočné osvedčenie nároku žalobkyne súd prvej inštancie nepovažoval jej písomné tvrdenie, že žalovaný má silný sklon „robiť dlhy“, ktorý žalobkyňa preukazovala označením viacerých súdnych sporov, v ktorých je žalovaný stranou sporu. Z listinných dôkazov žalobkyne priložených k návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia údajné nekorektné správanie žalovaného vôbec nevyplýva, uviedol súd prvej inštancie. Zároveň poukázal na informatívnu poznámku na čiastočnom výpise z LV č. XXXX zo dňa 8. 10. 2017 - časť C : Ťarchy na predmetnej nehnuteľnosti, podľa ktorej bolo na základe uznesenia tamojšieho prvoinštančného súdu zo dňa 30. 8. 2017 č.k. 60C/38/2017 - 107 zriadené záložné právo v prospech žalobcov O. T. S. O.P. T., na zabezpečenie ich peňažných pohľadávok voči Š. I. z titulu Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18. 8. 2017 a z titulu bezdôvodného obohatenia súvisiaceho so zhodnotením nehnuteľností tvoriacich záloh ( Z - 5505/17 ). Informatívna poznámka o zriadení záložného práva k predmetu zálohu - nehnuteľnostiam - obmedzuje žalovaného ako záložcu v nakladaní s nehnuteľnosťami ( § 29 ods. 1 vyhl. Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam - katastrálny zákon ). Keďže žalobkyňa skutočnosť, že konanie žalovaného môže ohroziť budúci výkon prípadného rozhodnutia v prospech žalobkyne v tejto veci, neosvedčila dôvodnosť a trvanie jej nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom súdom nariadeného zabezpečovacieho opatrenia, súd prvej inštancie jej návrhu nevyhovel a tento zamietol. Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 343 ods. 1 CSP, § 344, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1 CSP ). Záverom dodal, že o trovách vzniknutých v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej ( § 262 ods. 1 CSP ). 4/ Uvedené uznesenie napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobkyňa, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle žalobného petitu. Podľa názoru žalobkyne sa súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia obmedzil len na paušálnu floskulu o tom, že neosvedčila dôvodnosť ňou uplatneného nároku. takéto rozhodnutie tie poznamenané vadou arbitrárnosti. Fakt, že žalovaný má sklon robiť dlhy je jednoznačne dokázaný ( verifikovateľný v návrhu ) Žalobkyni je dostatočne známe, že návrh na nariadenie neodkladného zabezpečovacieho opatrenia musí obsahovať skutkové i právne dôvody, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú potrebu jeho nariadenia, ako aj okolnosti preukazujúce naliehavosť nariadenia navrhovaného opatrenia. Tieto dve podmienky sú kumulatívne, pričom zo strany žalobkyne boli istotne splnené. Žalobkyňa súdu predložila dostatok informácií, ba dôkazov o opodstatnenosti žalovanej pohľadávky, ako aj obave o vykonateľnosť práva in spe. Dodala, že sa domáha ochrany svojho práva aj titulom zákazu diskriminácie, keď uviedla, že priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii - §2a ods. 2 zák. č. 365/2004 Z.z. pre porovnanie žalobkyňa priložila k odvolaniu aj uznesenie v analogickom spore na Okresnom súde v Lučenci pod sp. zn. 13Cb 37/2017, tiež uznesenie Okresného súdu Bratislava III pod sp. zn. 60C/38/2017. Ak Okresný súd Bratislava III vnímal existenciu tvrdených práv manželov Kapustových voči žalovanému Š. I. v rovine ich údajného nároku na plnenie a tiež obavy, že exekúcia bude ohrozená, čomu Okresný súd Bratislava III poskytol právnu ochranu v podobe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorí pritom paradoxne dodnes súdu nepredložili žalobu o priznanie údajnej pohľadávky, je vecne i právne o to viac nutné, aby ten istý konajúci súd vnímal existenciu tvrdených práv žalobkyne, t.j. aby poskytol žalobkyni rovnako intenzívnu právnu ochranu. Žalobkyňa tvrdí, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď ignoroval skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli. Reálny stav prvoinštančný súd vyhodnotil v rozpore s platným právom. Ďalej vytýkala súdu prvej inštancie tiež že vec nesprávne právne posúdil, resp. že jej chýba úplné právne posúdenie prípadu. Podľa žalobkyne sa názor súdu v danej veci natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam, čo sa podľa jej názoru v danom prípade očividne stalo. 5/ Na odvolanie žalobkyne sa žalovaný nevyjadril. 6/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP ( v celom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 7/ Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8/ Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 9/ Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10/ Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 11/ Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12/ Z cit. ust. § 343 ids. 1 CSP vyplývajú základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia : a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh; b) musí existovať spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty; c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a napokon d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. 13/ V predmetnej právnej veci možno skonštatovať, že sú splnené predpoklady nariadenia zabezpečovacieho opatrenia uvedené pod a), b) a c), keďže žalobkyňa podala na súde návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré spĺňa všeobecné náležitosti podania v zmysle ust. § 127 CSP, tiež § 132 CSP, ako aj osobitné náležitosti v zmysle § 343 ods. 1 CSP. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vymedzila predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo, tiež označila dôvody svojej obavy, pre ktoré považuje exekúciu za ohrozenú. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia opísala skutočnosti, z ktorých vyvodzuje dôvodnosť a trvanie jej nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ( neuhradená cena poskytnutých služieb právnej pomoci ). Z dikcie ust. § 343 ods. 1 CSP pokiaľ ide o predmet záložného práva vyplýva podmienka, že aby bol záloh spôsobilým predmetom záložného práva, musí byť prevoditeľný; na prevoditeľnosti zálohu je založený výkon záložného práva - speňaženie zálohu. Označená nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalovaného takýmto prevoditeľným zálohom nesporne je. Zároveň je splnená aj požiadavka uvedená pod c), že zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky - v tomto prípade ňou má byť pohľadávka žalobkyne spočívajúca v neuhradenej cene za poskytnuté právne služby. 14/ Posledným predpokladom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je predpoklad, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Týmto spôsobom sa má vlastne dosiahnuť posilnenie vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, súd však musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Je vecou žalobcu, aby poskytol súdu také dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Práve tento zákonný predpoklad súd prvej inštancie posúdil ako neosvedčený a s týmto jeho hodnotením sa stotožnil aj odvolací súd. Skutočnosť, že žalovaný vystupuje vo viacerých súdnych konaniach ako strana sporu, nemôže automaticky viesť k záveru, že je tým naplnená dôvodná obava hrozby zmarenia ( prípadnej ) exekúcie na vymoženie žalobkyňou uplatňovanej pohľadávky. Aj odvolací súd považuje informatívnu poznámku vo vzťahu k špecifikovanej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného na LV č. XXXX pre kat. úz. D. za takú relevantnú okolnosť, ktorá významne obmedzuje žalovaného ako záložcu v nakladaní s predmetnou nehnuteľnosťou, a zároveň znižuje opodstatnenosť hrozby zmarenia prípadnej exekúcie. Odvolací súd dopĺňa, že podľa jeho názoru existuje aj ďalšia prekážka, ktorá bráni vyhovieť návrhu žalobkyne na zriadenie záložného práva. Táto spočíva v tom, že pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, mal by súd zohľadňovať aj zásadu primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka ( tu žalovaného ), a to aj vo vzťahu k tvrdenej pohľadávke, na zabezpečenie ktorej sa navrhuje zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia by nemal vzniknúť zjavný nepomer medzi výškou pohľadávky a hodnotou zálohu. Žalobkyňa v danom prípade uplatňuje zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške 16.800 €, pričom aktuálna hodnota nehnuteľnosti, ku ktorej navrhuje zriadiť záložné právo je ( podľa odborného vyjadrenia fy O. T. &. G., D..O..M.. J. ) 70.000 €, t.j. hodnota nehnuteľnosti prevyšuje hodnotu pohľadávky viac než 4-násobne, čo podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedá požiadavke proporcionality. 15/ Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. 16/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP ).