Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/235/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407230346 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1407230346.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobkyne: L.. S. P., D.. XX.XX.XXXX, N. Z., J. XXXX/XX, zast. advokátom JUDr. Václavom Sosnom, advokátom v Skalici, Námestie slobody 2, proti žalovaným: 1/ L.. M. P., D.. XX.XX.XXXX, N. Z., J. XXXX/XX, 2/ M. C., D.. XX.XX.XXXX, N. A., Z. XXXX/XX, 3/ O.. O. C., D.. XX.XX.XXXX, N. F. Z., R. XXX/X, o určenie neplatnosti zmluvy o pristúpení k dlhu a iné, na odvolanie žalovaných 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 16. marca 2017 č.k. 5C/651/2008-212 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e . Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie rozsudkom určil, že zmluva o pristúpení k dlhu, ktorá bola uzavretá dňa 17.10.2003 medzi L.. M. P., D.. XX.XX.XXXX, N. Z., J. XXXX/XX a spoločnosťou OMEGA SK, s..r.o., so sídlom Žilina Framborská 4, IČO: 36 396 851 a ktorej predmetom bolo pristúpenie L.. M.na P. k dlhu L.. S. A., N. N., F. XXXX/X, Č., je neplatná, tiež určil, že právny úkon, ktorý urobil L.. M. P. D.. XX.XX.XXXX, N. Z., J. XXXX/XX vo forme notárskej zápisnice N306/2005, Nz 29461/2005, NCRls 29041/2005 spísanej dňa 27.06.2005 M.. S. G., je neplatný. Napokon rozhodol o trovách konania tak, že všetkým žalovaným uložil povinnosť uhradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % spoločne a nerozdielne, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí s tým, že plnením jedného so žalovaných zanikne povinnosť ostatných. 2/Konštatoval, že právny úkon, ktorého neplatnosť sa žiadala vysloviť, je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák., keď z dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa nebola kvalifikovaným spôsobom informovaná o takomto záväzku, ktorý na seba jej manžel, žalovaný 1/ prevzal a najmä o jeho dôsledkoch. K takémuto právnemu úkonu nikdy nedala súhlas. Najviac z dokazovania, ktoré súd doplnil, vyplynulo, že žalovaný 1/ sám nevlastnil majetok takého rozsahu, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku veriteľa, ku ktorej sa zaviazal. Pokiaľ teda uzatvoril záväzok, ktorým sa zaviazal splatiť dlh vo výške 320.000,- Sk namiesto pôvodného dlžníka, je takýto právny úkon neplatný podľa § 39 Obč. zák., keďže sa tým závažne zasiahlo do práv žalobkyne. 3/O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, konštatoval, že vo veci bol žalovaný (správne žalobkyňa) úspešný v rozsahu 100% a vzniklo mu preto právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 4/Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania podali včas odvolanie žalovaní 2/ a 3/ namietajúc, že celý spor vnímajú ako účelovo vedený medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ - manželmi, s cieľom zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky žalovaných 2/ a 3/. Odvolatelia zdôraznili, že neboli účastníkmi právneho úkonu - zmluvy o pristúpení k dlhu, ani právneho úkonu, ktorý urobil žalovaný 1/ vo forme notárskej zápisnice. Žalovaní 2/ a 3/ teda nemajú žiaden podiel na vzniku sporu, ktorý vznikol výlučne na základe konania žalovaného 1/. S poukazom na podiel strán na vzniku a priebehu sporu, ako aj s poukazom na neprimeranú tvrdosť v prípade, ak by na náhradu trov mali byť zaviazaní aj žalovaní 2/ a 3/, boli odvolatelia toho názoru, že je namieste aplikovať ustanovenie § 257 CSP a náhradu trov uložiť výlučne žalovanému 1/. 5/Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných zaujala názor, že žalovaní 2/ a 3/ neosvedčili existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP. Ich tvrdenie, že neboli účastníkmi právnych úkonov, ktoré uzavrel žalovaný 1/, považovala za irelevantné, žalovaní 2/ a 3/ boli riadnymi stranami zmluvného vzťahu ako právni nástupcovia na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Okrem vyššie uvedeného poukázala žalobkyňa na skutočnosť, že žalovaní 2/ a 3/ v priebehu konania aktívne trvali na platnosti zmluvy o pristúpení k dlhu a notárskej zápisnice, čím sami zmarili možnosť zmierneho vyriešenia veci. Navrhla preto zrejme potvrdenie napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie. 6/V ďalšom vyjadrení žalovaní 2/ a 3/ zotrvali na svojom odvolaní a jeho dôvodoch. 7/Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 2/ a 3/ dôvodné nie je. 8/Podľa § 255 ods. 1 CSP strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Uvedené zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania (zásadu úspechu), čo znamená, že strana, ktorá mala vo veci plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Táto zásada platí ako v konaní pred prvoinštančným súdom, tak aj v odvolacom konaní, pričom každé štádium konania sa neposudzuje osobitne, ale podľa úspechu vo veci. 9/Za určitú výnimku z tejto zásady možno považovať ustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, výnimočne súd náhradu trov konania neprizná. V súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 150 O.s.p. platného a účinného do 30. júna 2016 bola prax všeobecných súdov jednotná v názore, že „aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 14/99 z 1. 9. 2000). 10/V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010 či sp. zn. 3 M Cdo 46/2012) ustanovenie § 150 O.s.p. (a ani dnes ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku) nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 CSP preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Účastníkovi (od 1. júla 2016 strane sporu), ktorý mal vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. 11/K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody (pozri k tomu bližšie napr. Mazák, J., Šoltýs, Ľ.: Trovy konania v civilnom procese. Bratislava, Slovenská advokátska komora. 1997, s. 95). Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania, ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nálezy Ústavného súdu Českej republiky vo veciach sp. zn. III. ÚS 727/2000 sp. zn. III. ÚS 292/07 či sp. zn. I. ÚS 303/12). 12/Žalovaní považovali za dôvod hodný osobitného zreteľa skutočnosť, že sú právni nástupcovia pôvodného žalovaného, začatie konania nijako neiniciovali, ničím neprispeli k vznik sporu, preto by nemali znášať trovy konania, ktoré sami svojim konaním nevyvolali. 13/Podľa § 80 ods. 1 CSP ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. 14/Podľa § 80 ods. 2 CSP súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. 15/Podľa § 80 ods. 3 CSP ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu. 16/Nová právna úprava explicitne ustanovuje, že ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu. To znamená, že účinky, a to hmotnoprávne aj procesnoprávne, medzi pôvodnými stranami zostávajú aj po nástupe právneho nástupcu do konania zachované a právny nástupca je viazaný všetkými úkonmi, ktoré v konaní urobil jeho procesný predchodca. Právny nástupca má povinnosť prijať stav konania k definovanému časovému okamihu, všeobecne platí, že je povinný akceptovať všetky procesné úkony svojho právneho predchodcu, ako aj absenciu týchto procesných úkonov. Trovy konania vzniknuté počas konania predchodcovi patria k trovám konania nástupcu (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21 Cdo 379/2014). 17/Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov (per analogiam, keď žalovaní 2/ a 3/ boli stranou sporu od jeho začatia) dospel odvolací súd k záveru, že žalovanými onačený dôvod nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania protistrane, keď žalovaní (hoci aj v postavení právnych nástupcov pôvodného žalovaného) aktívnou procesnou obranou skutočne zmarili možnosť zmierneho vyriešenia veci, a preto súd prvej inštancie správne nárok na náhradu trov konania priznal žalobkyni voči všetkým žalovaným v plnom rozsahu. 18/Odvolaciemu súdu potom neostalo než rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z hľadiska jeho vecnej správnosti. 19/Odvolací súd žalobkyni, ktorá v odvolacom konaní dosiahla plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 20/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).