Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/138/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413203185 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1413203185.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava a určenia výživného na plnoleté dieťa: C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. 1, XXX XX D., zastúpená JUDr. Milanom Bobákom, advokátom, so sídlom Kalinčiakova 25, 831 04 Bratislava, deti rodičov: matka - X.. O. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. 1, XXX XX D., zastúpená JUDr. Milanom Bobákom, advokátom, so sídlom Kalinčiakova 25, 831 04 Bratislava, a otec - X.. X. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. 1, XXX XX D., v súčasnosti bytom H. XX, XXX XX D., zastúpený JUDr. Silviou Jakubcovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 34, 900 01 Modra, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 07.10.2016, č.k. 13P/65/2013-528, v spojení s opravným uznesením zo dňa 07.10.2016, č.k. 13P/65/2013-535, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti o bežnom výživnom m e n í tak, že otec je povinný platiť výživné na plnoletú C. J., nar. XX.XX.XXXX, v sume XXX eur mesačne od 25.02.2013 do 21.12.2016 a na maloletého W. J. nar. XX.XX.XXXX, v sume XXX eur mesačne od 25.02.2013 do 21.12.2016. V napadnutej časti o zročnom výživnom a o trovách znaleckého dokazovania sa rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 07.10.2016, č.k. 13P/65/2013-528, zveril maloleté deti C. J., nar. XX.XX.XXXX a W. J., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ich zastupovaním a spravovaním majetku poveril obidvoch rodičov a otcovi uložil povinnosť platiť výživné, na C. v sume XXX eur mesačne a na W. v sume XXX eur mesačne, u oboch počnúc dňom 01.09.2012, vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred k rukám ich matky. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2012 do 07.10.2016 v sume X.XXX eur na C. a v sume X.XXX eur W. uložil otcovi zaplatiť k rukám ich matky do 10-tich dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh matky na určenie bežného výživného a na určenie výživného na tvorbu úspor zamietol. Obidvoch rodičov zaviazal úhradou sumy XXX,XX eur do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku na účet tamojšieho súdu z titulu trov znaleckého dokazovania. O trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Opravným uznesením zo dňa 07.10.2016, č.k. 13P/65/2013-535, rozhodol tak, že výrok rozsudku nemá obsahovať časti týkajúce sa zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti a zastupovania maloletých detí a spravovania ich majetku, nakoľko v týchto častiach nadobudol právoplatnosť rozsudok zo dňa 25.02.2014, č.k. 13P/65/2013-216. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 1 veta prvá, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 a § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine majúc za preukázané, že rodičia spolu nežijú od 01.09.2012. Zohľadnil dôvody neskoršieho podania návrhu spočívajúce v problémoch s právnym zastúpením matky advokátkou JUDr. O. R., ktorá jej až koncom októbra 2012 oznámila existenciu konfliktu záujmov s otcom. Pre pracovnú nedostupnosť ďalšieho právneho zástupcu, advokáta JUDr. K., podala matka návrh až dňa 25.02.2013. Na základe toho ustálil počiatok určenia výživného od 01.09.2012. Výšku výživného stanovil podľa rozpisu mesačných výdavkov na C. v sume XXX eur a na W. v sume XXX eur, bez vyčíslených nákladov za bývanie. Prihliadol na to, že otec od septembra 2012 v spoločnej domácnosti nežije, matke pri osobnej starostlivosti o deti nepomáha, iné vyživovacie povinnosti nemá, pracuje na skrátený pracovný úväzok a zároveň vykonáva činnosť súdneho znalca. Deklaroval, že otec má možnosť prispievať na deti určeným výživným s ohľadom na svoje postavenie v zamestnaní, vysokoškolské vzdelanie a absenciu zvýšených výdavkov za bývanie, nakoľko býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Zamietol návrh matky na určenie výživného na tvorbu úspor s tým, že v možnostiach otca nie je prispievať na deti aj takouto formou. O podmienkach splatnosti zročného výživného vyčísleného za obdobie od 01.09.2012 do 07.10.2016 rozhodol podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.). Rozhodnutie o uložení povinnosti rodičom zaplatiť trovy znaleckého dokazovania oprel o ustanovenie § 58 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.). O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec. Odvolací súd žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že bude povinný platiť výživné na maloletú C. v sume XXX eur mesačne a na maloletého W. v sume XXX eur mesačne, u oboch od 25.02.2013, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám ich matky. O zročnom výživnom navrhol odvolaciemu súdu vysloviť, že za dobu od 01.09.2012 do 07.10.2016 nevzniklo. O trovách znaleckého dokazovania v sume XXX,XX eur žiadal rozhodnúť tak, že nie je povinný ich zaplatiť, a že ich súd znalcovi neprizná. Rozsudok súdu prvej inštancie označil za zmätočný, nepreskúmateľný a nesprávny. Poukázal na to, že súd prvej inštancie uviedol ako jeho mesačný netto príjem sumy, od 09/2012 do 12/2012: X.XXX,XX. eur, za rok 2013: X.XXX,XX eur, za rok XXXX: X.XXX,XX eur a od 1/2015 do 5/2015: X.XXX,XX eur, ktoré nie sú pravdivé. Za nepravdivé označil aj údaje obsiahnuté v dodatku znaleckého posudku o jeho netto príjme vo výške XXX eur mesačne od septembra do decembra 2012, vo výške XXX,XX eur mesačne v roku 2013, vo výške XXX,XX eur mesačne v roku 2014 a vo výške XXX eur mesačne od januára do mája 2015. Ozrejmil, že jeho čisté príjmy zo závislej činnosti a zo znalectva sú vykázané v daňových priznaniach a dokladoch o príjme zo závislej činnosti, predložených súdu. Vyslovil, že z rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ktoré údaje, a ktorý čistý príjem si súd osvojil pri rozhodovaní o výživnom a k čomu mu nepravdivý a nehospodárny znalecký posudok slúžil. Podľa neho súd prvej inštancie nedospel ani k riadnemu zisteniu priemerného čistého mesačného príjmu matky. Dôvodil neobývateľnosťou a nepredajnosťou domu s pozemkom v K., ktorý má vo vlastníctve. Odporučil, aby matka vlastniaca dva spojené byty a dve garáže, menší byt s garážou prenajala, čím by získala finančné prostriedky na svoje nadštandardné požiadavky. Domnieval sa, že výdavky vyčíslené matkou, predstavujú nadštandardné potreby, ktorých vynaloženie nie je nevyhnutné. Súdom prvej inštancie stanovenú výšku výživného označil pre neho za likvidačnú, ktorú zo svojho príjmu nie je schopný plniť. K znaleckému posudku uviedol, že bol vyhotovený na základe požiadavky súdu prvej inštancie, nemá žiadnu výpovednú hodnotu, je zmätočný a chybný, preto súdny znalec nemá mať nárok na znaleckú odmenu. 4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť. Nestotožnila sa s obsahom odvolania otca s tým, že sú v ňom uvedené nepravdivé a zavádzajúce informácie. Poukázala na to, že príjmy otca sú dostatočne vysoké pre platenie určeného výživného. Tvrdila, že otec sa v priebehu konania snažil účelovo súdu uvádzať oveľa nižšie príjmy v rámci podnikateľskej činnosti neúmerne vysokými výdavkami vykazovanými v daňových priznaniach. Mala za to, že náležite preukázala všetky odôvodnené potreby maloletých detí a ich výdavky. Za správne považovala zohľadnenie okolnosti, že sa otec o maloleté deti osobne nestaral. Namietala otcovu degradáciu potreby užívania dvoch spojených bytov, 3-izbového a garsónky, kde deti majú vlastné izby a vyhovujúce bytové príslušenstvo. Uviedla, že trhová hodnota nehnuteľností patriacich otcovi je XXX.XXX eur tak, ako ju otec sám vyčíslil v dobe ich spolužitia, nakoľko sa nachádza v lukratívnej časti K. a pozostáva zo štyroch parciel o celkovej výmere X.XXX m2 a staršieho rodinného domu. Zdôraznila, že otec vlastní minimálne štyri motocykle a venuje sa finančne nákladným koníčkom. 5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky k jeho odvolaniu prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu žiadal jeho odvolaniu vyhovieť. Zopakoval svoje stanovisko k vypracovanému znaleckému posudku, k výdajom matky na deti, k bytovým pomerom matky a detí a tvrdenie o nepredajnosti svojich nehnuteľností nachádzajúcich sa v K.. Uviedol, že vlastní len automobil K. C. z roku 1997 a motocykel H. z roku 2010. 6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca vyjadril tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v najlepšom záujme maloletých detí, preto odporúča odvolaciemu súdu odvolaním napadnutý rozsudok potvrdiť. 7. K vyjadreniu otca sa následne matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vyjadrila zhodne so svojim predošlým vyjadrením. 8. V následnom vyjadrení otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu poukázal na matkinu snahu dosiahnuť za každú cenu neprimerané výživné. Zopakoval svoje predošlé tvrdenia, poprel svoje údajné účelové znižovanie príjmov a znovu zdôraznil nadštandardnosť príjmov matky. 9. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.), kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., so záverom, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné. 10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie určil výživné na maloleté deti na návrh matky v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý len odvolaním otca. 11. V priebehu odvolacieho konania nadobudla C. plnoletosť a súhlasila so svojim vstupom do konania v časti určenia výživného na jej osobu. 12. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie a zistil, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, prejednávanú vec však právne neposúdil správnym spôsobom, a preto z nej vyvodil len čiastočne správny právny záver. 13. Odvolací súd sa stotožnil s výškou výživného určenou v rozsudku súdu prvej inštancie na obidve deti považujúc ju za primeranú vo vzťahu k preukázaným pomerom detí, ako aj k možnostiam a schopnostiam otca, po zohľadnení všetkých skutočností, ktoré dokazovaním vyšli v konaní najavo. Predtým sa dôsledne oboznámil so súdnym spisom a zistil, že tento obsahuje kompaktné dôkazy o príjmových pomeroch obidvoch rodičov, t.j. správy o zárobkoch v mesačných rozpisoch zo závislej činnosti matky aj otca, ako aj daňové priznania otca za sledované obdobie, resp. správy daňového úradu s údajmi o otcových príjmoch zo znaleckej činnosti. Nariadenie znaleckého dokazovania súdom prvej inštancie za účelom zistenia skutočných netto príjmov rodičov sa preto javí ako neopodstatnené a nadbytočné, pretože s predmetom znaleckého dokazovania sa súd prvej inštancie mohol vysporiadať sám len na základe dôkazov v spise sa nachádzajúcich. Pri hodnotení možností a schopností otca pre plnenie výživného odvolací súd vychádzal z priemernej výšky jeho zárobkov zo skráteného 5 hodinového pracovného úväzku za jednotlivé roky (9 až 12/2012: XXX,XX eur, 2013: XXX,XX eur, 2014: XXX,XX eur, 2015: XXX,XX eur a 1 až 9/2016: X.XXX,XX eur) berúc na zreteľ, že pri výkone práce v plnom pracovnom úväzku by bol otcov netto príjem vyšší o zárobok za ďalšie tri pracovné hodiny. Ďalším kritériom bola znalecká činnosť otca, konkrétne oblasť, v ktorej pôsobí (stavebníctvo, pozemné stavby a odhad nehnuteľností), a ktorá bezpochyby patrí medzi najžiadanejšie, tiež počet vykonaných znaleckých úkonov (rok 2013: XXX, rok 2014: XX) svedčiaci o jeho pracovnom nasadení a ročný príjem z tejto činnosti s tým, že hodnotenie opodstatnenosti výdavkov z podnikania je výlučnou záležitosťou auditu, resp. daňovej kontroly, ktorá súdu neprináleží. V neposlednom rade bolo potrebné zohľadniť aj vlastníctvo otca k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. K. vylúčiť jeho zdravotné obmedzenia pre výkon zárobkovej činnosti a zvýšené výdaje na jeho osobné potreby (napr. v dôsledku chronického ochorenia). Na základe zisteného odvolací súd odvolanie otca smerujúce proti výške výživného vyhodnotil ako neopodstatnené. 14. Naopak, za opodstatnené odvolací súd považuje odvolacie dôvody otca týkajúce sa počiatku určenia výživného. Na rozdiel od súdu prvej inštancie za dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného za obdobie predchádzajúce podaniu návrhu na súd podľa § 77 ods. 1 tretia veta Zákona o rodine neuznal komplikácie súvisiace s výberom právneho zástupcu matky, keď v záujme priznania výživného mohla matka podať na súd aj laický návrh, ktorý by bol v prípade potreby následne na výzvu súdu doplnený podľa jeho usmernenia. V súvislosti s uvedeným rozhodol o zmene počiatku určenia výživného od podania návrhu na súd. Zároveň v dôsledku nadobudnutia právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode rodičov výživné určil len do 21.12.2016, t. j. do dňa predchádzajúceho dňu nadobudnutia právoplatnosti zmieneného rozsudku. 15. V časti zročného výživného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, kedy bude jeho povinnosťou dôsledne zistiť a aj zohľadniť plnenie výživného otcom na každé z detí za obdobie od podania návrhu na súd do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov. 16. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti uloženia povinnosti rodičom zaplatiť trovy znaleckého dokazovania. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že otec podal odvolanie proti uzneseniu zo dňa 21.01.2016, č.k. 13P/65/2013-404, o priznaní znalečného znaleckej organizácii CM-P., s.r.o., o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté. O náhrade trov znaleckého dokazovania bude preto možné rozhodnúť až po odstránení vytknutého nedostatku v postupe súdu prvej inštancie. 17. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním otca v časti bežného výživného zmenil podľa § 388 C.s.p. a v častiach zročného výživného a náhrady trov znaleckého dokazovania ho podľa § 389 ods. 1 písm. a), b) a c) C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, kedy súd prvej inštancie bude názorom odvolacieho súdu viazaný v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 a 2 C.s.p.. 18. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vykonať dokazovanie týkajúce sa všetkých podstatných skutočností majúcich vplyv na meritórne rozhodnutie vo veci zročného výživného, rozhodnúť o zročnom výživnom a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby rozsudok spĺňal všetky náležitosti podľa ustanovenia § 220 C.s.p. O náhrade trov znaleckého dokazovania môže súd prvej inštancie rozhodnúť až po dodržaní procesného postupu súvisiaceho s odvolaním otca proti uzneseniu zo dňa 21.01.2016, č.k. 13P/65/2013-404. 19. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p. ). 20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).