Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/126/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416010055 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Molnár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1416010055.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Richarda Molnára a sudkýň JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného B. A. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/21/2016 zo dňa 30. 06. 2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 08. 02. 2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného B. A., nar. XX. XX. XXXX v J., sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 3T/21/2016 zo dňa 30. 06. 2016 bol obžalovaný B. A. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že: v presne nezistenom dni a čase napísal a následne poslal na adresu trvalého bydliska poškodenej K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. O. Z. XXXX/X, I. hanlivý list, ktorý jej bol doručený dňa 23.09.2014 a obsahom ktorého boli vyhrážky a nepravdy o poškodenej K. A., to že v minulosti mala robiť prostitútku a podvádzať svojho vtedajšieho manžela, pričom v liste sa nachádzala tiež intímna fotografia oznamovateľky z obdobia vzťahu medzi ňou a obžal. B. A. a v spojitosti s touto fotografiou bola v liste vyhrážka, že fotografia bude ukázaná všetkým osobám, ktoré poškodená K. A. pozná vrátane jej mal. syna s cieľom pod hrozbou uvedeného vážneho poškodenia jej osoby a mena v súkromí aj v zamestnaní donútiť poškodenú K. A. vrátiť kľúče, splatiť dlhy a netrvať na zaplatení súdnych trov, ku ktorým bol obžal. B. A. zaviazaný v konaní o náhradu škody rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 51C/303/2007 zo dňa 22.10.2008, právoplatným dňa 04.09.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava, sp.zn. 5Co/351/2011 zo dňa 10.06.2014, s tým, že totožný list spolu s fotografiou zaslal dňa 02.10.2014 aj JUDr. W. I. na adresu B. 7, U. pri B., ktorá bola právnou zástupkyňou poškodenej v uvedenom súdnom spore. Za uvedený zločin mu bol podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. j/ Tr. zák. , § 38 ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky s tým, že podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil so stanovením skúšobnej doby v trvaní 18 (osemnásť ) mesiacov. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie obžalovaný B. A. priamo do zápisnice na hlavnom pojednávaní na č.l. 232, ktoré odvolanie doplnil samostatným písomným podaním doručeným prvostupňovému súdu 18.10.2016 na č.l. 267 - 276. Vo svojom nekonzistentnom odvolaní v písomných dôvodoch napáda rozsudok prvostupňového súdu v podstate v nasledovných smeroch. Poukázal na prípravné konanie predmetnej trestnej veci s tým, že vyšetrovateľ zneužíval svoje postavenie , dal ho nezákonne predviesť, súd nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu, keď skutkový stav ustálil na krivých výpovediach svedkýň K. A. a O.. W. I., ktoré krivo vypovedali. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že do bytu, kde sa nachádzal písací stroj na ktorom mali byť písané spodné listy, mali prístup viaceré osoby, pričom kľúče od tohto bytu mala aj poškodená K. A., on spodné listy nepísal. Tieto mohol napísať ktokoľvek. V byte sa pohybovala aj svedkyňa O.. W. I.. Sporná fotografia , kde je poškodená nahá, bola vytvorená dobrovoľne, takýchto fotografií mala viac. Spochybňuje takisto znalecký posudok a znalca, ktorý sa vyjadroval k písaciemu stroju, ktorým boli listy napísané, pričom znalec nemohol určiť, že pisateľom listu je on, pisateľom listov mohol byť ktokoľvek, kto sa v byte pohyboval, pričom pisateľ listu poznal jeho rétoriku a správanie ako napríklad O.. I. a vzhľadom na krátkosť textu a jeho obsah je možné , že aj ona ho napodobnila. alebo žalujúca strana, ktorá mala prístup do bytu. Poškodená K. A. ho účelovo neobjektívne obvinila, táto sa dopúšťala klamstiev a podvodov na jeho osobu za súčinnosti orgánov v celej kauze. Trvá na tom, že predmetné listy písala poškodená s advokátkou, ktorí mali prístup do jeho bytu, a nie on ako sa mu kladie za vinu a preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný, resp. vec prekvalifikovať. V podanému odvolaniu obžalovaného sa Okresná prokuratúra Bratislava IV a ani poškodená K. A. nevyjadrili. Krajský súd v Bratislave vykonal verejné zasadnutie v poškodenej K. A. podľa § 294 ods. 2 Tr. por. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný uviedol, aby odvolací súd vyhovel jeho odvolaniu aby urobil všetko, aby bola jeho česť a dobré meno očistené. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave poukázal na rozsudok prvostupňového súdu, ktorý vo svojom rozhodnutí podrobne rozobral na základe ktorých dôkazov uznal obžalovaného za vinného zo žalovanej trestnej činnosti, preto navrhol odvolaciemu súdu, odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania obžalovaného B. A. (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného B. A. nie je dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť napadnutého prvostupňového rozsudku. Preskúmaním trestného spisu krajský súd zistil, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy, v záujme zistenia skutkového stavu veci a to pri plnom uplatnení všetkých základných zásad trestného konania uvedených v ustanovení § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 Tr. por. i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14 Tr. por. V odôvodnení rozsudku v súlade s § 168 Tr. por. stručne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a vysvetlil, na základe akých dôvodov dospel k odsudzujúcemu rozhodnutiu. Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku si krajský súd v celom rozsahu osvojil, a preto v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu odkazuje. Súd prvého stupňa mal správne za preukázané, že neobstojí tvrdenie obžalovaného, že nebol pisateľom a ani odosielateľom hanlivého listu, ktorý bol doručený K. A. obsahom ktorého boli vyhrážky a nepravdy, že v minulosti mala robiť prostitútku a podvádzať vtedajšieho manžela, pričom obsahom listu bola aj intímna fotografia oznamovateľky z obdobia , keď žili v spoločnom vzťahu , pričom v liste sa nachádzala vyhrážka, že fotografia bude ukázaná všetkým osobám, ktoré poškodená pozná, vrátane jej maloletého syna s cieľom pod hrozbou uvedeného vážneho poškodenia jej osoby a mena v súkromí a zamestnaní, poškodenú donútiť k určitému konaniu, ktoré je popísané v skutkovej vete rozsudku. A totožného listu spolu s fotografiou doručeného O.. W. I., ktorá bola v tom čase právnou zástupkyňou poškodenej. Prvostupňový súd v tomto smere vykonal riadne kontradiktórne pojednávanie. Dôkazy produkované na hlavnom pojednávaní vyhodnotil zo zisteným skutkovým stavom veci na produkované dôkazy právne poukázal vo svojom rozsudku, ktoré aj správne vyhodnotil. Poukázal na usvedčujúce výpovede K. A., O.. W. I., za splnenia zákonných podmienok prečítal a oboznámil ďalší nosný dôkaz, znalecký posudok K. X., ktorý potvrdzuje výpovede týchto svedkýň, a vyhodnotil závery znalca s listinnými dôkazmi, ktoré boli v trestnom konaní zadovážené pre účely tohto znaleckého posudku. Preto správne prvostupňový súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania zo strany obžalovaného v určenom rozsahu nakoľko analyzovanie predmetného listu znalca z odboru psychiatrie a skúmanie duševného stavu poškodenej by nepriniesli žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zistený skutkový stav. Takisto pripojenie spisov z civilného procesu a oboznámenie týchto spisov na hlavnom pojednávaní nemá význam pre dokazovanie predmetnej trestnej veci, vzhľadom na ustálený skutok prvostupňovým súdom. Neobstoja teda odvolacie námietky obžalovaného B. A. v tom smere, že už v prípravnom konaní vyšetrovateľ zneužíval svoje postavenie navyše ho nechal nezákonne predviesť na úkon a to jeho výsluch. S touto otázkou sa už vysporiadali aj orgány činné v trestnom konaní počas prípravného konania kedy rozhodovali o námietkach a sťažnostiach obžalovaného. Čo sa týka postupu súdu v predmetnej trstenej veci treba uviesť, že hlavné pojednávanie bolo vykonané v súlade s Trestným poriadkom, o čom svedčí obsah zápisnice z hlavných pojednávaní, obžalovaný mal právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, obsah zápisnice a protokoláciu žiadna zo strán nenamietala a výpoveď obžalovaného v zápisnici je zaprotokolovaná v súlade s jeho vyjadreniami, keď poprel spáchanie trestného činu a táto jeho výpoveď tvorí aj súčasť rozsudku. Tvrdenia obžalovaného , že poškodená K. A. a svedkyňa O.. W. I. ho krivo obvinili, a uvádzajú nepravdy nemá oporu vo vykonanom dokazovaní či už v prípravnom konaní alebo pred súdom. Poškodená K. A. mala prístup do bytu, ktorý užíval obžalovaný do mesiaca apríl 2014. Rozhodnutie súdov , ktorými bol obžalovaný B. A. zaviazaný v konaní o náhradu škody boli právoplatné až v mesiaci september 2014. Vtedy sa dozvedel obžalovaný, že na základe rozhodnutí je povinný zaplatiť svedkyni O.. W. I. trovy právneho zastúpenia a následne dostala táto svedkyňa sporný list s fotografiou a s vyhrážkou, pričom bola aj vyzvaná aby sa vzdala náhrady trov súdneho konania. Jednoznačne vyplýva ani poškodená K. A. a svedkyňa O.. W. I. v tomto čase už nemali prístup do bytu obžalovaného a nemali žiadny motív aby písali sporné listy. Navyše svedkyňa O.. W. I. sa v byte obžalovaného zdržiavala iba tri krát za prítomnosti súdneho znalca, ktorý ohodnocoval nehnuteľnosť. V tom, že pisateľom a odosielateľom týchto listov bol obžalovaný, jednoznačne potvrdzuje aj znalec K. X. vo svojom posudku, ktorý porovnal listy doručené K. A. a O.. W. I. s korešpondenciou písanou na totožnom písacom stroji obžalovaným adresované W. I.. Tieto listy vykazujú zhodné znaky z hľadiska obsahového textu formálneho členenia pisárskych zvyklostí a rovnaké zhodné a druhové individuálne charakteristické znaky používaného písacieho stroja. Práve obžalovaný mal motív zaslať tieto listy , ktorý spočíval v tom, aby donútil poškodenú a jej právnu zástupkyňu aby neboli vymáhané od neho súdne trovy, ktoré boli priznané súdom. Aj podľa názoru krajského súdu, po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov boli spoľahlivo preukázané všetky okolnosti žalovaného skutku, a teda bola vylúčená možnosť akéhokoľvek iného záveru, než ako je uvedené v obžalobe a následne v odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol obžalovaný B. A. uznaný za vinného, ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt, ktorého konanie smerovalo k porušeniu slobody a ľudskej dôstojnosti pričom medzi jeho priamym úmyselným konaním a spôsobeným následkom je vykonaným dokazovaním preukázaná jasná príčinná súvislosť. Podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. zločinu vydierania sa dopustí kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov. Vo vzťahu k výroku o treste odvolací súd zistil, že okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal zo všetkých zásad určených na ukladanie trestu podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5 písm. a/ Tr. zák., pričom sledoval účel uloženého trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov s tým, že trest zároveň musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Neopomenuteľnou súčasťou určenia druhu trestu a jeho výmery bolo prihliadnuť na spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Na všetky tieto skutočnosti okresný súd prihliadal a správne uviedol aj všetky vykonané dôkazy súvisiace s výrokmi o treste odňatia slobody a potom na ich podklade obžalovanému B. A. v súlade so zákonom uložil podľa § 189ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 roky za súčasného zníženia hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil a za súčasného použitia § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolacie námietky obžalovaného B. A. považuje odvolací súd za neopodstatnené. S poukazom na všetky relevantné okolnosti prejednávaného prípadu krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.