KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava27. 6. 2017plný textcitované 1×

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/553/2013 z 27. 6. 2017

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. júna 2017, sp. zn. 3Co/553/2013, ECLI:SK:KSBA:2017:1509224107.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/553/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509224107
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1509224107.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a
členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobkyne: Z. F.,
nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XX, M. D., zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o.,
so sídlom Staré Grunty 162, Bratislava proti žalovanému: P. H., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, L.,
zastúpenom: Mgr. Peter Voloch, advokát, so sídlom Čáčovská 305, Senica o zaplatenie 66 387,84 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.6.2013,
č.k. 24C/58/2010-284, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči
žalovanému zaplatenia 66 387,84 eur s príslušenstvom titulom dlhu z finančnej pôžičky uzavretej medzi
ňou a žalovaným. Zároveň uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 4
318,21 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že nemal preukázané splnenie podstatnej náležitosti, splnenie
ktorej v prípade zmluvy o pôžičke na platnosť zmluvného vzťahu zákon vyžaduje, a to reálne odovzdanie
peňazí zo strany žalobkyne žalovanému (v zmluve absentuje konkretizovanie akým spôsobom boli
peniaze poskytnuté a kedy mal dlžník peniaze prevziať). Zároveň vyvodil vážne pochybnosti týkajúce
sa časového určenia odovzdania peňazí ako aj dátumu uzavretia zmluvného vzťahu, vyplývajúce z
nezrovnalostí vo výpovedi žalobkyne. Právne vzťahy medzi účastníkmi vyhodnotil v kontexte právnych
úkonov - dvoch zmlúv o postúpení pohľadávky dlžníka A.. V. F. zo spoločnosti euroinside, s.r.o. na
občianske združenie EUROBEAUTY a následne na spoločnosť HERIX, s.r.o., zmluvy o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou euroinside, s.r.o. a občianskym združením EUROBEAUTY
a svedeckej výpovede JUDr. Poliaka, ako úkony smerujúce k nadobudnutiu nehnuteľnosti v
prospech občianskeho združenia EUROBEAUTY, pričom kúpu mala zrealizovať spoločnosť euroinside,
s.r.o. prostredníctvom spoločnosti HERIX, s.r.o.. Ustálil, že žalovaný vystupoval v celej transakcii ako
sprostredkovateľ, pričom neprijal peniaze od žalobkyne pre použitie na svoj osobný účel, nakoľko ich
vložil v ten istý deň na účet spoločnosti euroinside, s.r.o. a tieto predstavovali zálohu na kúpu bytu pre
občianske združenie žalobkyne (v tejto súvislosti nepokladal za rozporné uvedenie podpisu platby na
bankovom doklade „HERIX, s.r.o. zmluva o postúpení“, nakoľko táto zmluva s dohodou zúčastnených
strán o zrealizovaní kúpy nehnuteľnosti súvisela). Vyvodil, že uvedené skutočnosti potvrdil vo svojej
svedeckej výpovedi aj E.. J.. Právny úkon pôžičky, o ktorý opierala svoj nárok
žalobkyňa vyhodnotil ako simulovaný úkon, ktorý nemožno pokladať za platný právny úkon, z ktorého
by bolo možné požadovať uplatňovaný nárok. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a úspešnému žalovanému priznal náhradu
trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vo výške 4 318,21 eur.



3. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu podľa §
205 ods. 2 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), t.j. že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že
uzavretie zmluvy o pôžičke bolo v konaní preukázané samotnou zmluvou o pôžičke (so všetkými
podstatnými náležitosťami), výpoveďou svedka S. C. F. (ako aj jeho podpisom na zmluve), pričom
uzavretie zmluvy o pôžičke nespochybnil ani žalovaný, rovnako nespochybnil prevzatie peňazí (nevedel
však vysvetliť, prečo v zmysle potvrdenia z banky vystupoval ako konateľ spoločnosti HERIX s.r.o. a
ako účel vkladu uviedol zmluvu o postúpení pohľadávky). Zo strany súdu prvej inštancie v súvislosti
so záverom, že nebolo preukázané reálné odovzdanie peňazí žalovanému, je podľa jej názoru zjavne
nesprávne vyhodnotenie skutočností preukázaných v konaní. Poukázala na to, že žalovaný použil
finančné prostriedky poskytnuté žalobkyňou výlučne na účel splnenia záväzku svojej spoločnosti HERIX
s.r.o. voči spoločnosti euroinside s.r.o., pričom nepostupoval ako spotredkovateľ a nevložil ich ako
preddavok na kúpu nehnuteľnosti v prospech žalobkyne alebo jej občianskeho združenia. V tejto
súvislosti považovala za nesprávny záver súdu prvej inštancie, že nepokladal za rozporujúce uvedenie
popisu platby na bankovom doklade, nakoľko je zrejmé, že žalovaný všetky zmluvy o postúpení predložil
súdu, aby navodil dojem, že tým zabezpečujú peniaze odovzdané žalobkyňou, v skutočnosti však
občianske združenie nikdy túto pohľadávku nevlastnilo. V tejto súvislosti upriamila pozornosť na to,
že spoločnosti euroinside s.r.o. a HERIX s.r.o. vedú uvedenú transakciu vo svojom účtovníctve ako
odplatu za postúpenú pohľadávku a spoločnosť HERIX s.r.o. si ju vymáha v súdnom konaní. Vo vzťahu
k zmluvám o postúpení pohľadávok uviedla, že na základe trojstrannej dohody o vysporiadaní záväzkov
sa spoločnosť euroinside s.r.o. zbavila nedobytnej pohľadávky, ktorú nadobudla spoločnosť HERIX s.r.o.
použijúc na tento účel finančné prostriedky vylákané od žalobkyne žalovaným. Uvedené zmluvy pripravil
a predložil žalobkyni žalovaný, preto je ich potrebné podľa jej názoru vykladať na ťarchu žalovaného.
Ďalej uviedla, že zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy o predaji nehnuteľnosti bola uzavretá medzi
spoločnosťou euroinside s.r.o. a ako budúcim predávajúcim a občianskym združením EUROBEUATY
ako budúcim kupujúcim. Nesúhlasila s tvrdením, že žalovaný neprijal od žalobkyne peniaze titulom
pôžičky, ale ako zálohu na kúpu bytu, nakoľko uvedené odporuje pokladničnej potvrdenke ako aj
skutočnosti, že zloženie zálohy na kúpu bytu nebolo dohodnuté. Na záver poukázala na to, že zo
žiadneho z právnych úkonov, ktorými argumentuje žalovaný, nemala ona alebo jej občianske združenie
majetkový prospech. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak,
že žalobe vyhovie a žalovaného zaviaže k povinnosti nahradiť jej trovy prvoinštančného a odvolacieho
konania.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.9.2014,
v ktorom uviedol, že žalobkyňa neodovzdala predmet pôžičky žalovanému na voľné nakladanie, ale
s tým, aby peniaze vložil na účet spoločnosti euroinside s.r.o. ako zálohu na kúpu bytu, ktorý mala
táto spoločnosť zaobstarať pre žalobkyňu, pričom tento jej pokyn aj splnil. Pri odovzdaní peňazí podľa
jeho názoru absentuje základný pojmový znak zmluvy o pôžičke, ktorým je prenechanie peňazí na
voľné nakladanie. Uviedol, že okrem uvedeného účelového odovzdania peňazí mu žalobkyňa neposkytla
žiadnu inú sumu, z tohto pohľadu podľa jeho názoru absentuje aj faktické a reálne odovzdanie peňazí
(s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2009, sp.zn. 2Cdo/293/2008, uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 9.4.2008, sp.zn. 5Obo/87/2006, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 21.3.2012, sp.zn. 5Cdo/238/2010). Upozornil na nezrovnalosti v tvrdeniach žalobkyne ohľadom
odovzdania peňazí zo zmluvy o pôžičke. Uviedol, že zmluvu o pôžičke nepodpisoval dňa 11.6.2009,
ale až dňa 27.6.2009, a to iba ako bianco doklad pre žalobkyňu s tým, že po vložení peňazí na účet
spoločnosti euroside s.r.o. zmluvu o pôžičke zničia. Poukázal na to, že všetky ostatné právne úkony
boli simulované a mali zastrieť skutočný právny úkon - poskytnutie peňazí spoločnosti euroside s.r.o.
zo strany žalobkyne na kúpu bytu žalobkyni tak, aby spoločnosť mala na kúpu tohto bytu prostriedky.
Na základe uvedeného tvrdil, že jediným platným je zastretý právny úkon - poskytnutie zálohy pre
spoločnosť euroinside s.r.o. na kúpu bytu pre žalobkyňu, zatiaľ čo všetky ostatné právne úkony vrátane
zmluvy o pôžičke sú neplatné. Bez právneho významu považoval poznámku na pokladničnom doklade
banky (HERIX s.r.o., zmluva o postúpení), nakoľko peniaze fyzicky reálne vkladal žalovaný a vkladom
bol docielený účel sledovaný žalobkyňou - poskytnutie kúpnej ceny na byt pre spoločnosť euroinside
s.r.o. Rovnako podľa neho neobstojí námietka žalobkyne, že v zmluve o budúcej kúpnej zmluve nie
je uvedené nič o jej povinnosti skladať zálohu na kúpu bytu, nakoľko aj v tejto časti zmluva zakrýva
skutočnú ústnu dohodu jej účastníkov o reálnom poskytnutí kúpnej ceny na byt spoločnosti euroinside
s.r.o. a vyslovil názor, že žalobkyňa vec nesprávne posúdila po právnej stránke, keď v skutočnosti



nemal byť žalovanou stranou on, ale podľa okolností prípadu buď spoločnosť euroinside s.r.o. alebo
spoločnosť HERIX s.r.o. (pochybnosť vyslovil aj vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobkyne). Na
základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

5. Odvolateľka reagovala v replike doručenej odvolaciemu súdu dňa 6.2.2017 tak, že z vykonaného
dokazovania na súde prvej inštancie nevyplýva, že by ku skutočnému odovzdaniu peňazí nedošlo,
naopak, odovzdanie peňazí nepoprel ani žalovaný, iba ho podmienil sprostredkovaním nehnuteľnosti,
žiadnu zmluvu o sprostredkovaní kúpy nehnuteľnosti však nepodpísal a ani jeho konanie nespĺňa
náležitosti, ktoré požaduje zákon pri sprostredkovateľskej zmluve (v konaní sa nepreukázalo ani
samotné sprostredkovanie kúpy). Mala za to, že žalovaný s finančnými prostriedkami voľne nakladal.
Nesúhlasila s argumentáciou žalovaného, nakoľko z nej nie je zrejmé, ako mala byť chránená, keď mu
poskytla peniaze, ktoré jej nevrátil a k údajnému účelu poskytnutia peňazí (kúpa bytu) nikdy nedošlo,
pričom nevlastní ani pohľadávku, ktorou mala byť zabezpečená. V tejto súvislosti poukázala na § 41a
Občianskeho zákonníka, ktorý možno aplikovať iba vtedy, ak účastník chcel vyvolať dôsledky spojené
s platným právnym úkonom napriek tomu, že vedel o neplatnosti pôvodne prejaveného úkonu. Ak
žalovaný argumentuje simulovanými právnymi úkonmi, podľa jej názoru vyvstáva otázka, čo s peniazmi,
ktoré boli reálne odovzdané žalobkyňou a ktorý je disimulovaný právny úkon a ktorý je teda platný
(uzavretie sprostredkovateľskej zmluvy to zjavne nemohlo byť). Vo vzťahu ku kúpnej cene bytu nemá
opodstatnenie poskytnutie zálohy v plnej výške, a to ešte pred samotným uzavretím či už kúpnej zmluvy
alebo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (s poukazom na to, že zloženie zálohy nikdy nebolo dohodnuté).
Upozornila, že nie je logické, že žalovaný podpísal zmluvu o pôžičke bez toho, aby peniaze neprijal,
len ich vložil na účet banky titulom zálohy, ktorý úkon by určite zvládla aj sama (transakciu navyše
pomenoval ako zmluvu o postúpení, čím splnil záväzok spoločnosti HERIX s.r.o. voči spoločnosti
euroinside s.r.o.). Podľa jej názoru sa spoločnosť euroinside s.r.o. zbavila nebonitnej pohľadávky,
ktorú nadobudla spoločnosť HERIX s.r.o. použijúc finančné prostriedky vylákané od nej. Nesúhlasila
s argumentáciou žalovaného, že z prostriedkov nemal žiaden osoh, nakoľko práve ich použitím jeho
spoločnosť nadobudla pohľadávku, pričom jeho úkony nemali žiaden zabezpečovací význam.

6. Žalovaný v duplike doručenej odvolaciemu súdu dňa 5.5.2017 uviedol, že pri použití výrazu
sprostredkovateľ nemal na mysli, že mal byť sprostredkovateľom kúpy nehnuteľnosti, ale len že za
žalobkyňu uskutočnil v jej mene finančnú transakciu - vklad hotovosti na účet spoločnosti euroinside
s.r.o. za účelom zloženia zálohy na kúpu bytu pre občianske združenie žalobkyne. V súvislosti s
okolnosťami pri uzavieraní kúpnej zmluvy poukázal na to, že práve sama žalobkyňa nemohla kúpnu
zmluvu uzavrieť, preto prišla s myšlienkou, že nebude vystupovať ako záujemkyňa o kúpu bytu voči
jeho vlastníkovi a predmetný byt pre ňu kúpi niekto iný, ktorý jej ho následne prevedie (z toho dôvodu
nechcela, aby sa v predmetnej transakcii vyskytlo jej meno). Tvrdil, že prípravu a uzavretie zmlúv
o postúpení pohľadávok iniciovala žalobkyňa (zmluvy ani neboli podpísané v rovnaký čas, dohoda o
vysporiadaní vzájomných pohľadávok a záväzkov bola podpisovaná až dňa 26.6.2009). Poukázal na to,
že žalobkyňa sama oznámila dlžníkovi postúpenie pohľadávky (do momentu oznámenia by akékoľvek
plnenie inkasovalo občianske združenie). Podľa jeho názoru nemožno na daný prípad aplikovať § 41a
Občianskeho zákonníka, nakoľko predmetný zastretý právny úkon - kúpa bytu pre žalobkyňu a s tým
spojené zloženie zálohy na kúpnu cenu nie je neplatný (v dôsledku čoho mala žalobkyňa
žalovať spoločnosť euroinside s.r.o.). Zopakoval svoju argumentáciu, týkajúcu sa svedeckých výpovedí
ohľadom uzavretia zmluvy o pôžičke a účelu odovzdania peňazí.

7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom
by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem s použitím § 378 ods. 1 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k
záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.

8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha
titulom pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi ňou a žalovaným dňa 11.6.2009
zaplatenia 66 387,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne za obdobie od 11.6.2009
do 30.11.2009 a s úrokom z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania od 1.12.2009 do
zaplatenia. Z vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie vyplynulo, že žalobkyňa ako veriteľ
uzatvorila dňa 11.6.2009 so žalovaným ako dlžníkom za prítomnosti svedka (S. C. F.) zmluvu o



pôžičke, na základe ktorej veriteľ prenechal dlžníkovi čiastku 66 387,84 eur a dlžník sa zaviazal ju
vrátiť najneskôr do 30.11.2009 so 6% úrokom a v prípade omeškania s úrokom z omeškania vo
výške 0,05% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Ďalej bolo preukázané, že medzi spoločnosťou
euroinside, s.r.o. ako postupcom a občianskym združením EUROBEAUTY ako postupníkom bola dňa
11.6.2009 uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky voči dlžníkovi A.. V. F. vyplývajúcej z Mandátnej
zmluvy zo dňa 30.6.2000 spočívajúcej v nevyplatenej odmene postupcovi v sume 66 387,837 eur za
odplatu v sume 66 387,837 eur. Zároveň z dokazovania vyplynulo, že medzi občianskym združením
EUROBEAUTY ako postupcom a spoločnosťou HERIX, s.r.o. ako postupníkom bola dňa 11.6.2009
uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky voči dlžníkovi A.. V. F. vyplývajúcej z Mandátnej zmluvy zo dňa
30.6.2000 spočívajúcej v nevyplatenej odmene postupcovi v sume 66 387,837 eur za odplatu v sume 66
387,837 eur. Napokon nebolo sporné, že medzi spoločnosťou euroinside, s.r.o., spoločnosťou HERIX,
s.r.o. a občianskym združením EUROBEAUTY bola dňa 11.6.2009 uzavretá dohoda o vysporiadaní
vzájomných pohľadávok a záväzkov, na základe ktorej bolo dojednané, že úhradou sumy 66 387,837
eur spoločnosťou HERIX, s.r.o. priamo na účet spoločnosti euroinside, s.r.o. si spoločnosť HERIX,
s.r.o. splní svoj záväzok voči občianskemu združeniu na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky,
pričom tým súčasne dôjde aj k zániku záväzku občianskeho združenia EUROBEAUTY voči spoločnosti
euroinside, s.r.o. na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky. Občianske združenie EUROBEAUTY
listom zo dňa 30.10.2009 oznámilo A.. V. F. postúpenie pohľadávky. V konaní bol predložený tiež listinný
dôkaz - potvrdenie OTP Banka Slovensko, a.s. o pripísaní platby na účet zo dňa 27.7.2009, z ktorého
vyplýva, že dňa 11.6.2009 bol realizovaný vklad 66 387,84 eur na bežný účet na meno spoločnosti
euroinside, s.r.o. s menom vkladateľa P. H.., tiež bol predložený originál pokladničného dokladu s
popisom vkladu „HERIX, s.r.o. zmluva o postúpení“. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že medzi
spoločnosťou euroinside, s.r.o. ako budúcim predávajúcim a občianskym združením EUROBEAUTY
ako budúcim predávajúcim bola dňa 26.6.2009 uzavretá zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy o
predaji nehnuteľnosti (2-izbového bytu v M. D. na Š.F. XX), na základe ktorej budúci predávajúci vyhlásil,
že sa má stať vlastníkom predmetného bytu a budúci predávajúci prehlásil, že má záujem tento byt
od budúceho predávajúceho odkúpiť, zároveň sa dohodli na uzavretí kúpnej zmluvy s povinnosťou
budúceho predávajúceho zaslať budúcemu kupujúcemu výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy najskôr
30.11.2009 za podmienky, že katastrálny úrad zapíše vlastnícke právo budúceho predávajúceho k
tomuto dátumu, najneskôr v lehote šiestich mesiacov od zápisu tohto vlastníckeho práva v katastri.
Ohľadom kúpnej ceny v kúpnej zmluve sa dohodli, že v prípade, ak cena bytu podľa znaleckého
posudku bude rovná alebo vyššia ako 66 387,84 eur, bude cena bytu dojednaná vo výške 66 387,84
eur, v prípade, ak cena bytu podľa znaleckého posudku bude nižšia ako 66 387,84 eur, ale vyššia
ako 55 110,27 eur, kúpna cena bude dojednaná vo výške hodnoty bytu určenej znaleckým posudkom
a v prípade, ak cena bytu podľa znaleckého posudku bude rovná alebo nižšia ako 55 110,27 eur,
kúpna cena bude dojednaná vo výške 55 110,27 eur. Zároveň sa dohodli, že najneskôr v lehote
desať dní od doručenia výzvy jednej zmluvnej strany je budúci kupujúci povinný doručiť budúcemu
predávajúcemu zápisnicu o zložení celej kúpnej ceny do notárskej úschovy alebo potvrdenie banky o
zložení kúpnej ceny na viazaný účet v banke (v oboch prípadoch na obdobie minimálne troch mesiacov
od zloženia kúpnej ceny), kde jedinou podmienkou uvoľnenia zloženej kúpnej ceny v prospech budúceho
predávajúceho bude predloženie listov vlastníctva k nehnuteľnosti so zapísaným vlastníckym právom
budúceho kupujúceho. V prípade nesplnenia tejto povinnosti si dohodli právo budúceho predávajúceho
požadovať od budúceho kupujúceho zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6 638,78 eur. Odvolací súd na
doplnenie uvádza, že konateľom spoločnosti euroinside, s.r.o. v rozhodnom období bol E.. J. J. (svedok),
konateľom spoločnosti HERIX, s.r.o. bol v rozhodnom období žalovaný a zástupcom občianskeho
združenia EUROBEAUTY bola v rozhodnom období žalobkyňa.

9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.6.2016. O odvolaní žalobkyne rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015
Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom



prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

13. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Odvolací súd v prejednávanej veci konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak
aplikoval príslušné ustanovenie Občianskeho zákonníka, týkajúce sa zmluvy o pôžičke, toto ustanovenie
správne vyložil a skúmal právne vzťahy medzi stranami sporu aj v kontexte ostatných uzavretých zmlúv
predložených v súdnom spore.

15. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí však napriek vykonaniu rozsiahleho dokazovania
vykonané dôkazy v odôvodnení napadnutého rozsudku nevyhodnotil spôsobom, z ktorého by jasne a
hlavne logicky vyplývali nepochybné závery o nedôvodnosti podanej žaloby. Prvoinštančný súd na jednej
strane konštatoval, že nemal preukázané reálne odovzdanie peňazí žalovanému zo strany žalobkyne,
na strane druhej vyvodil, že peniaze odovzdané žalobkyňou žalovanému dňa 11.6.2009 tento neprijal pre
použitie na svoj osobný účel. Z uvedeného teda nie je zrejmé, ako posúdil otázku reálneho odovzdania
peňazí v súvislosti so zmluvou o pôžičke. Pre uvedený rozpor v odôvodnení napadnutého rozsudku nie
je možné zistiť, či súd prvej inštancie vyvodil faktické odovzdanie a prevzatie finančných prostriedkov
vo výške uvedenej v zmluve o pôžičke alebo dospel k záveru, že reálne odovzdanie peňazí zo zmluvy
o pôžičke absentuje, a z toho dôvodu nebola splnená podstatná náležitosť zmluvy o pôžičke. Odvolací
súd pre úplnosť dodáva, že prevzatie finančných prostriedkov vo výške uvedenej v zmluve o pôžičke
nepoprel ani žalovaný. V ďalšom nie je jasné, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru,
že žalovaný vystupoval v celej transakcii, spočívajúcej k nadobudnutiu nehnuteľnosti (bytu) žalobkyňou
ako sprostredkovateľ a že nemal z poskytnutia peňazí žiaden osoh. Odvolací súd v tejto súvislosti
dáva do pozornosti, že závery súdu prvej inštancie spočívajú v nedostatočnom vyhodnotení všetkých
dôkazov predložených v súdnom konaní, z ktorých vyplývajúce skutkové zistenia nekorešpondujú s
úvahou súdu smerujúcou ku konštatovaniu neplatnosti zmluvy o pôžičke. Z odôvodnenia rozsudku
totiž vôbec nie je zrejmé, ako do jeho úvahy zapadajú skutkové zistenia ohľadom absencie povinnosti
žalobkyne zložiť zálohu na kúpu bytu v zmluve o budúcej kúpnej zmluve uzavretej so spoločnosťou
euroinside, s.r.o. (v ktorej bol spôsob úhrady kúpnej ceny jasne určený, a to bez poskytnutia zálohy
na kúpnu cenu) a tiež uvedenie poznámky pri vklade finančných prostriedkov na účet spoločnosti
euroinside, s.r.o. žalovaným, z ktorej vyplýva účel platby - postúpenie pohľadávky. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku nevyplýva logický zámer žalobkyne poskytnúť zálohu na kúpnu cenu (v plnej
výške kúpnej ceny) ešte pred uzavretím zmluvy o budúcej zmluve (a kúpnej zmluvy), ktorou mala
nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti (bytu), a to spôsobom, na základe ktorého sa táto údajná
záloha vložila na účet budúceho predávajúceho s uvedením úplne iného účelu platby, t.j. z dôvodu
postúpenia pohľadávky. Takáto postupnosť v konaní žalobkyne, ktorému malo korešpondovať konanie
žalovaného ako akéhosi sprostredkovateľa (vyplývajúce z odôvodnenia napadnutého rozsudku), vôbec
nevysvetľuje ekonomický zámer žalobkyne, ktorá v konečnom dôsledku uvedeným postupom nielenže
si nezabezpečila nadobudnutie nehnuteľnosti, ale nezískala žiadny finančný osoh ani z postúpenia
pohľadávky, keďže práve vložením ňou poskytnutých finančných prostriedkov bola uhradená odplata
spoločnosti HERIX, s.r.o. za postúpenie pohľadávky spoločnosti euroinside, s.r.o. V neposlednom rade
v súvislosti s konštatovaním súdu prvej inštancie, že zmluva o pôžičke sa javí ako úkon simulovaný, a
teda neplatný, absentuje v odôvodnení napadnutého rozsudku úvaha, o aký disimulovaný právny úkon
v danom prípade malo ísť, a či tento úkon spĺňal všetky zákonom stanovené náležitosti.

16. So zreteľom na uvedené považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný,
nespĺňajúci zákonné náležitosti predpísané v § 220 ods. 2 C.s.p. (predtým § 157 ods. 2 O.s.p.),



nakoľko v ňom absentujú dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, a z toho
vyplývajúci jednoznačný a nepochybný záver o nedôvodnosti žaloby. Právo na spravodlivý súdny proces
je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych
noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté
v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je možné konštatovať, že odvolaním
napadnuté rozhodnutie uvedeným požiadavkám nevyhovuje, čím je zároveň naplnený dôvod pre
zrušenie prvoinštančného rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p..

17. Odvolací súd konštatuje, že je predovšetkým potrebné, aby súd prvej inštancie vykonané dôkazy
každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil a odôvodnil svoje rozhodnutie tak, aby z
neho vyplývala jasná úvaha, ktorou sa pri posudzovaní nároku žalobkyne riadil, a ktorá bude logicky
vyplývať z vykonaných dôkazov.

18. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b)
C.s.p. zrušil, pretože jeho nepreskúmateľnosťou došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento
nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a podľa § 391 ods. 1
C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom
prejednaní veci skúmať a posúdiť opodstatnenosť nároku žalobkyne v intenciách vyššie uvedených úvah
odvolacieho súdu, opätovne vo veci rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. §
220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové
zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení žaloby, vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia
a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,
z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy; v novom
rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods.3 C.s.p.).

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1509224107)