Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/527/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511218708 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1511218708.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Kataríny Javorčíkovej, v spore žalobcu: F. I. X., s.r.o., so sídlom F. XX, W., G.: XX XXX XXX, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, W., o zaplatenie 3.228,48 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13.06.2013, č. k. 42C/434/2011-40, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13.06.2013, č. k. 42C/434/2011-40, v napadnutej časti, ktorou bol návrh žalobcu vo zvyšnej časti zamietnutý a ktorou súd určil neprijateľnú zmluvnú podmienku a rozhodol o náhrade trov konania, z r u š u j e, a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.123,51 eur, spolu s úrokom z omeškania 9,25 % ročne z tejto sumy od 30.05.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Ďalej súd v rozsudku určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie žalobcu uplatniť si zmluvnú pokutu za oneskorene zaplatenú splátku alebo jej časti vo výške 0,065 % denne z celkovej dlžnej sumy voči spotrebiteľovi, upravená v článku 14.1. Všeobecných zmluvných podmienok žalobcu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 16.09.2011 domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť sumu 3.228,48 eur, spolu s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril dňa 10.11.2010 so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.500,- eur. Poskytnutý úver bol žalovaný povinný vrátiť v 42 splátkach vo výške po 80,37 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri prvej a druhej splátke, ktoré zaplatil s omeškaním 41 dní, resp. 10 dní. Žalovaný zaplatil spolu 160,74 eur, žiadne ďalšie úhrady už neuskutočnil. Na účet bola žalovanému vyplatená suma 1.284,25 eur, zvyšných 215,75 eur bolo započítaných na poplatok za uzatvorenie dohody o poskytnutí služby, ktorá je uvedená v článku 8 zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobca si uplatnil sumu istiny 1.228,48 eur, spolu s vyčíslenými úrokmi z omeškania vo výške 1,89 eur, ďalej zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne zo sumy 3.214,80 eur od 30.05.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 3,275 % ročne zo sumy 3.214,80 eur od 30.05.2011 do zaplatenia tak, že úrok z omeškania a zmluvná pokuta neprevýšia sumu 1.500,- eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy požadujú len 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 3.214,80 eur do zaplatenia. 3. Súd prvej inštancie posúdil právny vzťah medzi stranami v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Na základe toho bral na zreteľ všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku, a najmä ustanovenia týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok upravených v § 53 Občianskeho zákonníka, ktoré poskytujú výraznú ochranu pre spotrebiteľa. 4. Na zistený skutkový stav, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania, súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 497, § 504 a § 506 Obchodného zákonníka, ustanovenia § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ustanovenia § 3 ods. 1 a § 39 a § 517 Občianskeho zákonníka o dobrých mravoch a o neplatnosti právneho úkonu, ak sa prieči dobrým mravom, ustanovenia § 52 až 54 o spotrebiteľských zmluvách a o neprijateľných podmienkach, ustanovenie § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a ustanovenie § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) o súdnom určení zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti. 5. Po vyhodnotení dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Konštatoval, že žalovaný porušil zmluvné povinnosti z revolvingovej zmluvy, keď zo 42 mesačných splátok uhradil len dve splátky v celkovej výške 160,74 eur. Súd preto žalobcovi priznal sumu vo výške 1.123,51 eur, ktorá pozostáva zo sumy, ktorú žalobca poskytol žalovanému, zníženú o jednotlivé splátky zaplatené žalovaným, teda 1.284,25 eur - 160,74 eur, spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z tejto sumy. 6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách, resp. úveroch, nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná, a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nemôže byť neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Preto sa súd prvej inštancie touto skutočnosťou zaoberal. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku súd prihliadol na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. Strany uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, v ktorej si dojednali ročnú úrokovú sadzbu vo výške 70,01 % ročne. Súd mal za to, že dojednanie účastníkov o takejto sadzbe úrokov je neplatné, lebo sa prieči dobrým mravom. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak jeho obsah, a to bez ohľadu na zmluvnú voľnosť, je v rozpore so všeobecne uznanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah právneho úkonu, aby bol v súlade so základnými rešpektovanými zásadami konania v demokratickej spoločnosti. O prípad neplatnosti právneho úkonu z dôvodu, že sa prieči dobrým mravom, ide i pri zmluve o revolvingovom úvere dohodnutom medzi stranami, kde je dojednaná neprimerane vysoká ročná úroková sadzba úveru. 7. K uplatnenej zmluvnej pokute vo výške 0,065 % denne z celkovej dlžnej sumy, t.j. 23,725 % ročne, súd prvej inštancie zaujal názor, že má charakter neprijateľnej podmienky, pretože požaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky spočíva aj v tom, že zmluvná pokuta sa viaže a počíta z celého dlhu spotrebiteľa, a nie zo splatnej splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní (3.228,48 - 160,74 = 3.214,80 eur). Žalobca si teda uplatňoval zmluvnú pokutu zo sumy 3.214,80 eur. Žalobca tak žiadal zmluvnú pokutu vo väčšom rozsahu, ako poskytol plnenie, pretože žalovanému v skutočnosti poskytol iba sumu 1.284,25 eur. Zmluvná pokuta plní okrem zabezpečovacej funkcie aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Aj keď právo na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na vznik škody, medzi zmluvnou pokutou a škodou vzniknutou porušením zabezpečenej zmluvnej povinnosti existuje súvislosť. Priznanie zmluvnej pokuty, ktorá by teoreticky mohla mnohonásobne prevyšovať právo, ktoré zabezpečuje, by viedlo k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu oprávneného a znamenalo by neúmerne prísnu a bezdôvodnú sankciu, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa súdu prvej inštancie bolo nepochybné, že neprijateľné podmienky v predmetnej zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 10.11.2010 neboli individuálne dojednané, nakoľko žalovaný nemohol podstatne ovplyvniť obsah tejto zmluvy, pretože podmienky tejto zmluvy boli vopred predtlačené. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, a z toho titulu súd návrh v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol. Vzhľadom na zákonnú úpravu OSP, účinnú od 01.03.2010, súd prvej inštancie vyhlásil vo výroku svojho rozhodnutia v zmysle § 153 ods. 4 OSP zmluvnú podmienku za neprijateľnú. 8. Ďalej uviedol, že žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky v celkovej výške 1.284,25 eur a zároveň mu poskytol službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru, za ktorú žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 215,75 eur. Túto službu súd prvej inštancie taktiež vyhodnotil ako dohodu v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalobca neposkytol žalovanému za túto službu žiadne plnenie, ani nepreukázal, že by žalovanému túto službu reálne poskytol. Celková dlžná suma, ktorú je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi, predstavuje 1.123,51 eur. Iba v uvedenej časti bola žaloba dôvodná, nakoľko táto suma bola žalovanému reálne poskytnutá a sú od nej odrátané splátky, ktoré žalovaný uhradil. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. 9. Rozsudok bol doručený žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 18.06.2013 a žalovanému dňa 10.07.2013. 10. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, dňa 02.07.2013, odvolanie žalobca. Odvolaním napadol výroky, ktorými súd vo zvyšnej časti návrh zamietol, žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania a určil zmluvnú podmienku za neprijateľnú. Odvolanie proti napadnutým výrokom rozsudku žalobca podal z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), v spojení s § 221 ods. 1 písm. f), písm. h) a podľa § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) OSP. 11. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že súd dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou, lebo vyžaduje od spotrebiteľa, aby platil neprimerane vysokú sankciu. Neprijateľnosť má spočívať aj v tom, že zmluvná pokuta sa počíta z celého dlhu spotrebiteľa, a nie zo splatnej splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní. Uvedené závery súdu sú podľa žalobcu v rozpore s obsahom čl. 14 ods. 14.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a súčasne aj v rozpore s platnou právnou úpravou. V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka, na § 3a ods. 1, 2 a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. s tým, že súd uvedené ustanovenia pri rozhodovaní neaplikoval. Uviedol, že výška zmluvnej pokuty podľa čl. 14 ods. 14.1 zmluvných dojednaní uzavretej zmluvy, neprevyšuje maximálnu hranicu stanovenú vyššie uvedenými ustanoveniami a je v súlade s ustanovením § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nemôže ísť preto o neprijateľnú podmienku. Maximálna výška sankcie za omeškanie, t. j. zmluvnej pokuty spolu s úrokom z omeškania, podľa § 3a ods. 2 nariadenia vlády, v čase uzavretia zmluvy mohla byť najviac vo výške 3-násobku úrokovej sadzby úroku z omeškania a súčasne najviac ako priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov. To znamená, že pri úrokovej sadzbe úroku z omeškania v danom čase minimálne 8 % ročne, by maximálna výška sankcií bola 24 %. Výška zmluvnej pokuty určená sadzbou 0,065 % denne znamená v ročnom vyjadrení 23,725 %, teda menej ako 24 % ročne stanovených § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka, v spojení s príslušnými ustanoveniami nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Z uvedeného vyplýva, že výška zmluvnej pokuty nemôže byť neprimerane vysoká, keďže nikdy by neprevýšila maximálnu hranicu sankcií určenú právnym poriadkom. Právny poriadok dovoľoval aj vyššiu zmluvnú pokutu ako bola dojednaná v čl. 14 ods. 14.1 zmluvy. Závery súdu sú preto v rozpore s ustanoveniami § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Žalobca ďalej namietol, že v odôvodnení rozsudku súd ani neuvádza, z akého dôvodu na vyššie uvedené ustanovenia právnych predpisov neprihliadal, hoci zo strany žalobcu bolo na ne výslovne odkázané v podanej žalobe, resp. na pojednávaní dňa 24.05.2013, alebo aj priamo v zmluvných dojednaniach zmluvy - v čl. 14 ods. 14.3. Vzhľadom na závery súdu je nesporné, že uvedené ustanovenia mali pre rozhodnutie podstatný význam. Svojim postupom sa súd nevysporiadal s takým argumentom, ktorý sa týkal rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok je preto v tejto časti nepreskúmateľný, nakoľko súd sa s argumentmi, týkajúcimi sa aj posúdenia zmluvnej pokuty, nezaoberal. Ďalej uviedol, že aplikácia ustanovenia § 53b Občianskeho zákonníka a § 3a nariadenia vlády v pomeroch prejednávanej veci znamenala, že maximálna výška všetkých sankcií sa určila nasledovne: výška úrokovej sadzby úroku z omeškania v čase vzniku omeškania s úhradou splátky č. 1, splátky č. 2, splátky č. 3 atď., ako aj následne s úhradou celého zosplatneného dlhu, bola 9 % p. a., priemerná ročná percentuálna miera nákladov bola 44,57 % (údaj zverejňovaný Ministerstvom financií SR). Vzhľadom na uvedené, celková hranica všetkých sankcií nemohla v súčte prevyšovať 27 % ročne (čo bol 3-násobok úrokovej sadzby úroku z omeškania), nakoľko priemerná ročná percentuálna miera nákladov bola vyššia až 44,57 %. Ak súd konštatuje, že zmluvná pokuta 23,725 % ročne je neprimerane vysoká, potom jeho tvrdenie je v rozpore s § 53b Občianskeho zákonníka a § 3a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Uvedené ustanovenia pripúšťajú totiž sankcie ešte vyššie. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie pokuty 0,065 % denne (t. j. 23,725 % ročne) a časť úroku z omeškania vo výške 3,275 % ročne tak, že tieto sankcie neprevyšovali maximálnu hranicu 27 % ročne. Súd tiež nesprávne a skresľujúco v rozsudku konštatuje, že výška sankcií sa počíta z celkového dlhu a nie z omeškanej sumy. Z čl. 14 ods. 14.1 zmluvných dojednaní vyplýva, že zmluvná pokuta 0,065 % denne sa počíta z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Ak je teda dlžník v omeškaní s úhradou splátky (jej časti), dlžnou sumou je práve suma splátky (jej časť). Ak v dôsledku zosplatnenia úveru v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, vznikne dlžníkovi povinnosť uhradiť celý úver naraz a aj so splnením tejto povinnosti sa dostane do omeškania, potom dlžnou sumou je suma zosplatneného úveru, resp. neuhradenej časti z neho. Uvedený postup vyplýva aj z podanej žaloby, kde sa uvádza ako súčasť žalovanej sumy zmluvná pokuta vo výške 0,065 % denne zo sumy 80,37 eur od 23.12.2010 do 31.01.2011 (teda suma 2,09 eur), vo výške 0,065 % denne zo sumy 80,37 eur od 23.2.2011 do 22.03.2011 (teda suma 1,46 eur) atď.. Z celej dlžnej sumy sa zmluvná pokuta uplatňovala až potom, ako došlo k zosplatneniu neuhradených splátok úveru dňa 29.05.2011. Zmluvná pokuta sa uplatňovala od 30.05.2011, kedy bol prvý deň omeškania s úhradou zosplatneného úveru. Z rozsudku ďalej vyplýva, že súd dojednanie o výške odplaty (úrokovej sadzby) posúdil za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Uvádza, že o rozpor s dobrými mravmi ide v prípade, ak výška úrokov prevyšuje odplaty v peňažných ústavoch. Uvedený záver súdu je v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa odplata porovnáva s finančným trhom ako takým, a nie iba výlučne s trhom bankových produktov. Z rozsudku pritom ani nevyplýva, z akých konkrétnych úrokových sadzieb súd vychádzal. Namiesto toho, aby súd vo veci aplikoval príslušné zákonné ustanovenie (§ 53 ods. 6), vec posudzoval podľa neurčitého právneho pojmu, akým dobré mravy sú. Ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka je pritom lex specialis vo vzťahu k ustanoveniu § 39 Občianskeho zákonníka, a teda malo byť použité aj na princípe aplikačnej prednosti. Z napadnutého rozsudku je nezistiteľné, prečo by celá suma odplaty mala byť v rozpore s dobrými mravmi. Pri výške úrokov by bolo na mieste, aj pri postupe, aký zvolil súd, aby v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka bola aspoň časť dohody o úrokoch platná. Žalobca preto namieta, že v tejto časti je rozsudok nielen nepreskúmateľný, ale aj v rozpore so skutkovým a právnym stavom vyplývajúcim z obsahu súdneho spisu. Žalobca na záver namietal nesprávnosť tvrdenia súdu, podľa ktorého mala byť žalovanému poskytnutá len suma 1.284,25 eur. Uvedená suma síce bola na účet žalovaného vyplatená, ale až potom, ako došlo k započítaniu nároku na vyplatenie úveru vo výške 1.500,- eur s nárokom žalobcu na zaplatenie odmeny v zmysle dohody o poskytnutí služby. Poskytnutý úver bol vo výške 1.500,- eur. Započítanie je tiež formou splnenia záväzku, v tomto prípade záväzku vyplatiť časť úveru. Ak by k započítaniu nedošlo, žalobca by síce vyplatil sumu 1.500,- eur na účet žalovaného, no žalovaný by bol hneď povinný zaplatiť 215,75 eur v zmysle samostatne uzavretej dohody o poskytnutí služby. Uvedené dve finančné operácie (vyplatenie úveru, zaplatenie odplaty podľa dohody o poskytnutí služby) boli nahradené jednou - započítaním. Závery súdu o výške poskytnutej sumy sú preto v rozpore s obsahom zmluvy. 12. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania a trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. 13. Odvolanie bolo doručené žalovanému dňa 07.08.2013, ale k odvolaniu sa nevyjadril. Spis s opravným prostriedkom žalobcu bol dňa 09.09.2013 predložený odvolaciemu súdu. 14. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 15. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 16. Súd prvej inštancie žalobu v sume prevyšujúcej 1.123,51 eur zamietol z dôvodu, že dohoda o výške úrokov je v rozpore s dobrými mravmi. V tej súvislosti súd prvej inštancie ešte uviedol, že výška úrokov, ako odplaty za užívanie požičanej čiastky, nie je žiadnym predpisom limitovaná. Rozpor s dobrými mravmi, a tým aj neplatnosť, súd prvej inštancie konštatoval aj pri dojednaní poplatku vo výške 215,75 eur, lebo za tento poplatok nebola žalovanému reálne poskytnutá žiadna služba. Rozhodnutie o neprijateľnej zmluvnej podmienke súd prvej inštancie zdôvodnil tým, že zmluvná pokuta 0,065% denne, t. j. 23,725 % ročne, je neprimerane vysoká, a to aj preto, lebo sa počíta z celého dlhu spotrebiteľa, a nie len z omeškanej splátky. 17. Závery súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti právnych úkonov - dojednania o výške úrokov ako odplaty za poskytnutie úveru, je nesprávny. Je minimálne predčasný z toho dôvodu, že súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy zákonné ustanovenia, na ktoré v odvolaní poukazoval žalobca. Súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení množstvo zákonných ustanovení, podľa ktorých posudzoval uplatnený nárok, prehliadol však § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, bez zohľadnenia ktorých nie je možné vec zákonne a spravodlivo rozhodnúť a riadne odôvodniť. 18. Ustanovenie § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. platilo už v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere. Podľa ods. 1 sankcie za omeškanie so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu RPMN naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády. Podľa ods. 2 sa za sankcie považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním. Podľa ods. 3, ak sankcie dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády. 19. Žalobca v odvolaní tvrdil, že sankcie, ktoré žiadal v žalobe priznať, sú v súlade s uvedeným ustanovením. Súd prvej inštancie sa posudzovaním zmluvnej pokuty podľa tohto ustanovenia však vôbec nezaoberal. 20. Ustanovenie § 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktoré stanovuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty, v čase uzavretia zmluvy medzi stranami ešte neplatilo, do nariadenia vlády bolo zakomponované až od 01.09.2014. Hoci neplatilo ani v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, predstavuje podľa odvolacieho súdu určujúce kritérium pre určenie, či výšku úrokov ako odplaty možno považovať za tak neprimerane vysokú, že je v rozpore s dobrými mravmi. Ak výška odplaty dohodnutá v zmluve o úvere nepresahovala dvojnásobok priemernej RPMN, nemôže isť o rozpor s dobrými mravmi. 21. Odvolací súd sa stotožnil s odvolaním žalobcu aj v tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti odplaty za úver nepreskúmateľný. Z odôvodnenia skutočne nevyplýva, z akých konkrétnych úrokových sadzieb súd vychádzal, nie je z neho zrejmé, aké sadzby je ešte možné považovať za primerané a zodpovedajúce dobrým mravom, a aké už nie. Žalobca správne argumentoval, že súd prvej inštancie mal v prvom rade vychádzať z ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, to znamená, uviesť, aká bola obvyklá odplata požadovaná na finančnom trhu v čase uzavretia zmluvy, t.j. v novembri 2010, a následne posúdiť, či sadzba dohodnutá medzi stranami podstatne prevyšuje obvyklú odplatu, a ak áno, aké to má na vzťah medzi stranami dôsledky. 22. Súd prvej inštancie sa v dôsledku vyššie uvedených pochybení vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s dvomi otázkami dôležitými pre rozhodnutie. Preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b ) CSP rozsudok v napadnutých častiach zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom sa tento musí riadne a komplexne zaoberať nárokom žalobcu z predmetnej zmluvy o úvere, jeho právneho posúdenia, vrátane tých ustanovení, ktoré prehliadol, a svoje opätovné rozhodnutie v merite veci náležite odôvodniť v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Súčasne súd prvej inštancie rozhodne aj o nároku strán sporu na náhradu trov konania (§ 396 ods. 3 CSP). 23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).