Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/190/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511218708 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1511218708.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, W., o zaplatenie 3.228,48 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.04.2018, č. k. 42C/434/2011-83 vo výroku o trovách konania, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.04.2018, č. k. 42C/434/2011-83, v napadnutej časti m e n í tak, že žalobcovi sa priznáva nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 52,56 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Žalobcovi priznáva nárok voči žalovanému na náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V (ďalej len súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 17.04.2018, č. k. 42C/434/2011-83 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.339,26 eur, spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 1,89 eur, so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne zo sumy 1.339,26 eur od 30.05.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 3,275 % ročne zo sumy 1.339,26 eur od 30.05.2011 do zaplatenia, tak, že úrok z omeškania a zmluvná pokuta neprevýšia sumu 1.500,- eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.339,26 eur do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Žalobu vo zvyšnej časti zamietol (výrok II.) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok III.). 2. Svoje rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a tým, že žalobca žiadal priznať voči žalovanému 3.228,48 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalobcovi bola priznaná istina v sume 1.339,26 eur spolu s vyčísleným ročným úrokom z omeškania vo výške 1,89 eur, pričom žaloba bola zamietnutá v časti istiny 1.889,22 eur. Zo žalovanej sumy 3.328,48 eur mal teda žalobca úspech v časti 1.339,26 eur (34,79 %) a neúspech v časti 1.889,22 eur (65,21 %). Dospel tak k záveru, že pomer úspechu žalovaného predstavuje 30,42 % (65,21 % - 34,79 %). Súd žalovanému napriek jeho úspechu náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli. 3. Proti rozsudku vo výroku III. podal odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol dvoma rozsudkami. Prvý rozsudok č. k. 42C/434/2011-40 bol vydaný dňa 13.06.2013, pričom nadobudol právoplatnosť v časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.123,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.123,51 eur od 30.05.2011 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti bol uvedený rozsudok zrušený. V poradí druhým rozsudkom č. k. 42C/434/2011-83 zo dňa 17.04.2018 bolo rozhodnuté, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.339,26 eur, spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 1,89 eur, so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne zo sumy 1.339,26 eur od 30.05.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 3,275 % ročne zo sumy 1.339,26 eur od 30.05.2011 do zaplatenia, tak, že úrok z omeškania a zmluvná pokuta neprevýšia sumu 1.500,- eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.339,26 eur do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobca tak mal úspech v časti žalovanej istiny 2.462,77 eur s prísl. (1.123,51 eur + 1.339,26 eur), čiže v percentuálnom vyjadrení 76,28 % a neúspech v časti 23,72 %, čiže čistý úspech žalobcu bol v rozsahu 52,56 %. Konajúci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania nevychádzal zo stavu veci, ktorý vyplýva nielen z v poradí druhého rozsudku, ale i z rozsudku zo dňa 13.06.2013. Právoplatný výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.123,51 eur je záväzným aj pre súd, čo znamená, že to malo byť vzaté do úvahy aj pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Rozhodovanie o náhrade trov konania má zohľadniť konanie ako celok, nie iba v poradí druhé meritórne rozhodnutie. Súd prvej inštancie mal preto prihliadať na oba rozsudky, ktoré vydal. Prvý rozsudok, v časti, ktorým sa ukladá žalovanému povinnosť platiť, nebol zrušený, ani napadnutý odvolaním, a ani odvolací súd ho v celom rozsahu nezrušil (zrušil ho len v napadnutej časti). Z uvedených dôvodov žalobca tvrdí, že súd prvej inštancie rozhodol na základe nesprávnych záverov o pomere úspechu a neúspechu sporových strán v konaní, pretože nevzal do úvahy to, že o časti predmetu konania bolo už právoplatne rozhodnuté rozsudkom zo dňa 13.06.2013 a toto právoplatné rozhodnutie nebolo zmenené a ani zrušené v poradí druhým rozsudkom zo dňa 17.04.2018. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napádanom rozsahu a v danej časti vrátil vec na nové rozhodnutie o náhrade trov konania. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní a náhradu iných trov odvolacieho konania za súdny poplatok platený na základe podaného odvolania. 4. Odvolanie bolo doručené žalovanému dňa 27.06.2018 (§ 111 ods. 2, 3 CSP), avšak tento nevyužil svoje procesné právo a k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 v spojení s § 357 písm. m) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. zmeniť podľa ust. § 388 CSP. 6. V prejednávanej veci bol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania, teda odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré aj keď je súčasťou rozsudku, má charakter uznesenia a nejde o rozhodnutie vo veci samej (§ 234 ods. 1 CSP). V ustanovení § 357 CSP je uvedený taxatívny výpočet uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné. Napadnuté rozhodnutie spadá do ustanoveného okruhu uznesení, proti ktorým je odvolanie prípustné, keďže je sporný nárok strán na náhradu trov konania. 7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobou došlou súdu prvej inštancie dňa 16.09.2011 sa žalobca domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť sumu 3.228,48 eur spolu s príslušenstvom. 7.1. Prvým rozsudkom zo dňa 13.06.2013, č. k. 42C/434/2011-40, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.123,51 eur, spolu s úrokom z omeškania 9,25 % ročne z tejto sumy od 30.05.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Ďalej súd v rozsudku určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie žalobcu uplatniť si zmluvnú pokutu za oneskorene zaplatenú splátku alebo jej časti vo výške 0,065 % denne z celkovej dlžnej sumy voči spotrebiteľovi, upravená v článku 14.1. Všeobecných zmluvných podmienok žalobcu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. 7.2. Žalobca včas podaným odvolaním napadol výroky rozsudku zo dňa 13.06.2013, č. k. 42C/434/2011-40, ktorými súd vo zvyšnej časti návrh zamietol, žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania a určil zmluvnú podmienku za neprijateľnú. 7.3. Žalovaný proti rozsudku zo dňa 13.06.2013, č. k. 42C/434/2011-40 odvolanie nepodal, následkom čoho nadobudol rozsudok v jeho vyhovujúcej časti právoplatnosť. 7.4. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.11.2017, č. k. 14Co/527/2013-67 tak, že rozsudok zo dňa 13.06.2013, č. k. 42C/434/2011-40 v napadnutej časti, ktorou bol návrh žalobcu vo zvyšnej časti zamietnutý a ktorou súd určil neprijateľnú zmluvnú podmienku a rozhodol o náhrade trov konania, zrušil, a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7.5. Po vrátení veci súdu prvej inštancie tento druhým rozsudkom zo dňa 17.04.2018, č. k. 42C/434/2011-83, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.339,26 eur, spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 1,89 eur, so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne zo sumy 1.339,26 eur od 30.05.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 3,275 % ročne zo sumy 1.339,26 eur od 30.05.2011 do zaplatenia, tak, že úrok z omeškania a zmluvná pokuta neprevýšia sumu 1.500 eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.339,26 eur do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 7.6. Proti rozsudku zo dňa 17.04.2018, č. k. 42C/434/2011-83 v jeho meritórnej časti nepodala odvolanie žiadna zo strán sporu, a preto rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť. 7.7. Ako už bolo konštatované v bode 3. tohto rozhodnutia, proti výroku rozsudku o trovách konania podal odvolanie žalobca. 8. Podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 9. Podľa ust. § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 10. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane náhradu tých trov konania, ktoré účelne vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. 11. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním petitu žaloby a výroku rozhodnutia vo veci samej, pričom plným úspechom žalobcu je, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, teda ak sa žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Úspech strany sporu, ktorej vzniká povinnosť na náhradu trov, sa odpočíta od úspechu strany sporu, ktorej vzniká právo na náhradu trov, a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. 12. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o náhrade trov konania nesprávne zistil skutkový stav veci, keď nezohľadnil konanie ako celok, t. j., že vo veci nerozhodol len rozsudkom zo dňa 17.04.2018, č. k. 42C/434/2011-83, ale aj rozsudkom zo dňa 13.06.2013, č. k. 42C/434/2011-40. 13. Súd prvej inštancie sa v konaní dopustil aj nesprávneho právneho posúdenia veci, keď rozhodol na základe nesprávnych záverov o pomere úspechu a neúspechu strán sporu. 14. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 15. Pretože neboli splnené zákonné podmienky na to, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania potvrdil alebo zrušil, neostávalo mu iné, len ho zmeniť. 16. Ak sa teda v danom prípade žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 3.228,48 eur s príslušenstvom, a súd prvej inštancie priznal žalobcovi istinu spolu vo výške 2.462,77 eur (prvým rozsudkom sumu 1.123,51 eur a druhým rozsudkom sumu 1.339,26 eur), žalobca v konaní uspel v pomere 76,28 % a žalovaný uspel v pomere 23,72 %. 17. Odvolací súd dospel tak k záveru, že pomer úspechu žalobcu v konaní predstavuje 52,56 % (76,28 % - 23,72 %), a preto podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 17.04.2018, č. k. 42C/434/2011-83 v napadnutej časti zmenil tak, že sa žalobcovi priznáva nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 52,56 %. 18. Odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok voči žalovanému na náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný. 19. O výške týchto náhrad bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).