Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/252/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512220267 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1512220267.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Š. D., R.. X.X.XXXX, D. K. Č.. X, D., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35807598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 11. novembra 2015, č.k. 23C/205/2012-127, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zrušil súd prvej inštancie rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 02259/12 zo dňa 10.7.2012; a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že predmetným rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SR 02259/12 zo dňa 10.7.2012; ktorý bol žalobcovi doručený 27.7.2012; bol žalobca zaviazaný na zaplatenie sumy 1040,83 eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1840,83 eura od 7.1.2012 do 31.5.2012, zo sumy 1040,83 eura od 1.6.2012 do zaplatenia, s úrokom 6 % ročne zo sumy 1840,83 eura od 22.2.2012 do 31.5.2012, zo sumy 1040,83 eura od 1.6.2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov za rozhodcovské konanie. Rozsudok. Poukázal na to, že rozhodcovský súd právny vzťah účastníkov neposudzoval ako vzťah spotrebiteľský z dôvodu, že úver mal byť žalobcovi poskytnutý na výkon povolania. Predmetnému rozhodnutiu predchádzalo uzavretie zmluvy o úvere Č.. XXXXXXXXX dňa 29.7.2011, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 800 eur, žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 772 eur, a celkovo sumu 1572 eur, v 12 mesačných splátkach vo výške 131 eur, so splatnosťou počnúc od 23.8.2011. Zmluva obsahuje i prehlásenie žalobcu ako dlžníka, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon povolania, pričom však z potvrdenia Sociálnej poisťovne o výplate dôchodkových dávok zistil, že v čase uzavretia zmluvy o úvere bol žalobca starobný dôchodca a nebol zamestnaný. Mal tiež preukázané, že žalovaný dňa 29.7.2011 vystavil listinu označenú ako Zmenku vo forme blankozmenky, v ktorej bol bezpodmienečný sľub dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne, zmenka obsahovala ďalšie údaje, a to údaj o vystavovateľovi zmenky, miesto splatnosti, pričom v čase vystavenia údaj o zmenkovej sume a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy absentoval. Chýbajúce údaje žalovaný dňa 17.2.2012 doplnil, t.j. doplnil zmenkovú sumu, ako aj dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, a zmenka bola žalobcovi na zaplatenie predložená dňa 22.2.2012. V konaní pred rozhodcovským súdom žalovaný spolu s istinou uplatnil aj zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne. Napokon poukázal na to, že v mesiaci júl 2012 žalobca požičanú sumu vo výške 800 eur žalovanému zaplatil. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 40 ods. 1 písm. j), § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, keď sú dané dôvody na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku. Považoval za nesporné, že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi dňa 29.7.2011 je spotrebiteľskou zmluvou aj napriek skutočnosti, že obsahuje prehlásenie dlžníka, že finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon povolania. Žalobca v spore preukázal, že v čase uzatvorenia zmluvy nebol zamestnaný, bol už starobným dôchodcom a jeho príjem pozostával zo starobného dôchodku. Sporný údaj v zmluve vyznačil pracovník žalovaného, ktorý so žalobcom zmluvu uzatváral bez overenia, aké konkrétne povolanie žalobca vykonáva. Z uvedeného dôvodu predmetný úver nemal podliehať predpisom súvisiacim s ochranou spotrebiteľa, následkom čoho je, resp. bolo, nevýhodné právne postavenie žalobcu v porovnaní so zvýšenou ochranou, ktorá prináleží spotrebiteľovi, kedy je veriteľ povinný spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy s náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere oboznámiť, týka sa to aj výšky odplaty regulovanej všeobecne záväzným právnym predpisom. V danom prípade žalovaný neinformoval žalobcu ako spotrebiteľa o ročnej percentuálnej miere nákladov za uvedený poskytnutý úver, pričom bola dojednaná odplata za úver predstavujúca 96,5 % z požičanej sumy, a čo sa týka zmenkového úroku 0,25 % denne z dlžnej sumy po prepočte tento predstavuje 91,25 % ročne. Uvedené skutočnosti a správanie žalovaného považoval za nekalé obchodné praktiky, a preto, keď v rozhodcovskom konaní boli v danom prípade pri rozhodovaní porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, dospel k záveru, že predmetný rozhodcovský rozsudok je potrebné zrušiť podľa § 40 ods. 1 písm. j) Zákona o rozhodcovskom konaní. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, keď mu v spore žiadny trovy nevznikli. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi stranami je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, ktorá umožňovala žalobcovi ako spotrebiteľovi domáhať sa ochrany svojich práv aj v konaní pred súdom, a preto, keď rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, naviac na samostatnom liste, oddelene od samotnej zmluvy o úvere, a žalobcovi bol úver poskytnutý na nákup výpočtovej techniky na výkon povolania, nie sú dané dôvody na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku, ktorého vydaniu predchádzalo riadne rozhodcovské konanie, teda nedošlo k porušeniu ust. § 17 Zákona o rozhodcovskom konaní. 3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 5. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 02259/12 zo dňa 10.7.2012, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal žalovaný na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci boli splnené všetky predpoklady na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. j) Zákona o rozhodcovskom konaní, z dôvodu porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a to v dôsledku fiktívneho uvedenia účelu poskytnutia úveru na výkon povolania žalobcu; ktorý bol v danom čase dôchodcom a nebol zamestnaný; s cieľom obísť ustanovenia zákona č. 129/2010Z.z. o spotrebiteľských úveroch a tým odoprieť žalobcovi ako spotrebiteľovi širokú právnu ochranu, ktorá vyžaduje aj poskytnutie informácii o relevantných skutočnostiach pred uzavretím zmluvy pokiaľ ide o náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, výšku regulovanej odplaty, vrátane uvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov za uvedený úver; ktorá v danom prípade naviac dosiahla až 96,5% z požičanej sumy. Je preto nepochybné, že vzhľadom na uvedené nekalé obchodné praktiky žalovaného, znásobené tým, že žalobca musel vyplniť blankozmenku, v ktorej bol uvedený zmenkový úrok 0,25% denne z dlžnej sumy, čo predstavuje sankciu 91,25% ročne (pre spotrebiteľa zákonom zakázanú), bolo potrebné predmetný rozhodcovský rozsudok zrušiť z dôvodov uvedených v § 40 ods.1 písm. j) Zákona o rozhodcovskom konaní. 6. Nedôvodná a bez právneho významu je (jediná odvolacia) námietka žalovaného, že rozhodcovské konanie, ktoré predchádzalo vydaniu predmetného rozhodcovského rozsudku, prebehlo v súlade so zákonom, keďže rozhodcovská doložka dohodnutá medzi stranami je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, ktorá umožňovala žalobcovi ako spotrebiteľovi domáhať sa ochrany svojich práv aj v konaní pred súdom, a preto, keď rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, nie sú dané dôvody na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie totiž zrušenie rozhodcovského rozsudku v preskúmavanej veci neodôvodnil nedostatkom právomoci rozhodcovského súdu spôsobeným neplatnosťou rozhodcovskej zmluvy, avšak porušením všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Vo vzťahu k uvedenej otázke pritom žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadnu argumentáciu ani námietky, a preto obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska ním uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní (odvolacích dôvodov), keď v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli spochybniť správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 7. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej 9. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).