Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/175/2024 1108235291 24. 03. 2026 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2026:1108235291.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: 1/ BASO Sport, s.r.o. v likvidácii, Štúrova 4, 949 01 Nitra, IČO: 36 552 411, proti žalovanému: KLEMPÍŘSTVÍ KOHÚT s.r.o., so sídlom Cvrčovice 191, 691 23 Cvrčovice, Česká republika, IČO: 293 64 671, zastúpený: Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., Palárikova 14, 811 04 Bratislava, IČO: 35 960 728, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-30Cb/87/2008 - 476 zo dňa 25.4.2024 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-30Cb/87/2008 - 476 zo dňa 25.4.2024 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi 1/ p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. B1-30Cb/87/2008 - 476 zo dňa 25.4.2024 (v poradí druhým vo veci) rozhodol tak, že výrokom I zrušil Rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom v Bratislave, s.r.o., IČO: 35 927 283 pod sp. zn. 122/08 zo dňa 29.09.2008, a to voči spoločnosti BASO Sport s.r.o. v likvidácii, ktorý vystupoval v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného 1/ a o trovách konania rozhodol výrokom II tak, že žalobca 1/ má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 23.10.2008 sa žalobca BASO Sport s.r.o. domáhal voči žalovanému, označenému ako Rozhodcovský súd v Bratislave s.r.o., IČO: 35 927 283, t. j. voči orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, zrušenia rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu v Bratislave s.r.o., sp. zn. 122/08 zo dňa 29.09.2008. Ako vedľajších účastníkov označil: 1/ Q. K., obchodné meno Jaroslav Kohút - Klempířství, IČO: 123 12 533 (v rozhodcovskom konaní žalobca), 2/ Q. Y., obchodné meno Jaroslav Ondruš, IČO: 406 84 709 (v rozhodcovskom konaní žalovaný 2/). Žalobca uplatnil dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom normované v ustanovení § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZRK“), keď namietal platnosť rozhodcovskej zmluvy a § 40 ods. 1 písm. g) ZKR, keď namietal že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.09.2008 Rozhodcovský súd v Bratislave vydal rozsudok, ktorým bol zaviazaný zaplatiť podnikateľskému subjektu Jaroslav Kohút - Klempířství, IČO: 123 12 533 sumu 3.150.000,- Kč spolu s príslušenstvom a zároveň bol žalovaný Jaroslav Kohút - Klempířství zaviazaný na povinnosť vydať žalobcovi hydraulickú ohýbačku plechu s motorovým ovládaním oblúku ohybu. Žalobca poukázal na to, že Splnomocnením zo dňa
13.03.2008 spoločnosť BASO Sport s.r.o. splnomocnila Q. Y. na zastupovanie pri rokovaní s Q. K. vo veci odstránenia závad na hydraulickej ohýbačke plechu typ HSBM- RS 10/4 CNC. Dňa 14.03.2008 Q. Y. uzavrel bez splnomocnenia Dohodu o riešení zodpovednosti za vady predmetu kúpy z kúpnej zmluvy zo dňa 01.11.2006, o.i. aj o predaji hydraulickej ohýbačky plechu s motorovým ovládaním oblúku ohybu, v ktorej zaviazal žalobcu riešiť všetky prípadné spory z kúpnej zmluvy a z dohody cestou zmieru a ak nebude možné dosiahnuť zmier, predložiť spor z tejto kúpnej zmluvy alebo z dohody na rozhodnutie trojčlennému senátu Rozhodcovského súdu v Bratislave so sídlom Bratislava, Ventúrska 14 s tým, že dohoda sa riadi českým právnym poriadkom. Q. Y. nebol oprávnený na zastupovanie spoločnosti BASO Sport s.r.o. vo veci rokovania a podpisu dohody, vrátane rozhodcovskej doložky, dohoda o rozhodcovskej doložke nemá náležitosti platného právneho úkonu, preto rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať. Žalobca uviedol, že námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vzniesla jeho právna zástupkyňa v rozhodcovskom konaní telefonicky dňa 19.09.2008, písomne bola doložená podaním zo dňa 06.10.2008, avšak medzičasom rozhodcovský súd rozhodol. Žalobca ďalej namietal, že rozhodcovský súd sa v odôvodnení rozsudku opiera o znalecký posudok znalca, ktorý nie je oprávnený podľa znaleckej doložky na vypracovanie posudku o príčinách vzniku vady stroja a o vyjadrenie žalobcu v rozhodcovskom konaní, ktorý tiež nie je znalcom s potrebnou odbornou znalosťou. Rozhodcovský súd do 24.09.2009 žalovaným tento znalecký posudok nedoručil a nedoručil ani ďalšie na vec sa vzťahujúce doklady, čím im znemožnil oboznámiť sa s informáciami predloženými žalobcom, vrátane vyjadrenia sa k znaleckému posudku. Listiny boli žalovaným doručené elektronicky až po urgencii právnej zástupkyne žalovaných, následkom čoho mali žalovaní lehotu necelých 3 pracovných dní na vyjadrenie k posudku. Túto lehotu žalobca považuje za neprimerane krátku na prípravu účinnej obrany a žalovaným tak nebola rozhodcovským súdom daná možnosť dokázať, že k poškodeniu stroja nedošlo vadnou konštrukciou stroja, na čo sa odvoláva napadnutý rozsudok, ale nesprávnym používaním, prekračovaním povoleného výkonu a nedodržovaním určených pracovných postupov. Podľa žalobcu postupom rozhodcovského súdu bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania vyžadovaná v § 17 ZRK, podľa ktorého účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie a každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Žalobca zároveň navrhol odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. 3. Súd prvej inštancie v ods. 5 až 13 odôvodnenia uviedol chronológiu procesných úkonov súdu a strán sporu a rozhodnutí vo veci, o.i. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/87/2009-56 zo dňa 01.04.2011, ktorým bolo konanie voči Rozhodcovskému súdu v Bratislave, s.r.o. ako žalovanému 2/ zastavené; Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/87/2009 - 67 zo dňa 22.09.2011, ktorým súd pripustil, aby do konania ako žalobca 2/ vstúpil Q. Y.; Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/87/2008 - 144 zo dňa 13.07.2015, ktorým súd pripustil, aby z konania na strane žalovaného vystúpil Jaroslav Kohút - klempířství a na jeho miesto vstúpila spoločnosť: KLEMPÍŘSTVÍ KOHÚT s.r.o., Cvrčovice 191, Pohořelice, Česká republika, IČO: 29364671. 4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby ju súd zamietol. Tvrdenia žalobcu posúdil ako účelové. Účastníci sa dohodli, že spory, ktoré medzi nimi vzniknú, budú riešené pred rozhodcovským súdom, zo znenia rozhodcovskej zmluvy niet pochýb, že určite a zrozumiteľne prejavili vôľu podrobiť sa v prípade sporu právomoci rozhodcovského súdu. Ak sa účastníci dohodli, že spory budú „riešené“ rozhodcovským súdom, nemožno pochybovať o tom, že uzavreli dohodu v zmysle § 3 ods. 1 zákona 244/2002 Z.z. V ďalšom priebehu konania na pojednávaní dňa 04.04.2016 právny zástupca žalovaného poukázal na § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že zatiaľ nebolo žalobcom 1/ namietané, že žalobca 2/ prekročil udelené splnomocnenie, nečinnosť žalobcu 1/ nemôže byť na škodu žalovanému, nakoľko už vo vyjadrení k žalobe pred rozhodcovským súdom mohol uviesť nesúhlas s prekročením splnomocnenia a namietať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Na pojednávaní dňa 20.11.2017 konateľ žalobcu 1/ uviedol, že rozhodcovskú doložku nepodpisoval, túto podpísal žalovaný 2/ pravdepodobne nevedome, hoci mu bola udelená plná moc len na odstraňovanie vád stroja. Žalobca 2/ uviedol, že šiel na stretnutie so žalovaným s tým, že sa mali prejednávať vady stroja, pričom mu dali podpísať viacero dokumentov, ktoré mu boli v jednom vyhotovení aj odovzdané, dohoda o rozhodcovskej doložke mu nebola odovzdaná a o tejto sa dozvedel až po konaní na rozhodcovskom súde. Nevylúčil, že podpis na dohode je jeho. Konateľ žalovaného uviedol, že žalobca 2/ bol na stretnutí informovaný, že podpisuje aj dohodu o rozhodcovskej doložke.
5. Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/87/2008-252 zo dňa 18.02.2019 (prvý vo veci), ktorým súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. Na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1Cob/113/2019-299 zo dňa 25.02.2021 rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/87/2008-252 zo dňa 18.02.2019 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie v intenciách právnych záverov odvolacieho súdu a pri novom rozhodovaní sa dôsledne zaoberať skutkovou a právnou opodstatnenosťou oboch uplatňovaných zákonných dôvodov na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku za súčasného posúdenia dodržania zákonnej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku u oboch žalobcov s tým, že za účelom doplnenia dokazovania je vzhľadom na nedostatočnosť pripojenej fotokópie rozhodcovského spisu potrebné vyžiadať originál rozhodcovského spisu a v nadväznosti na jeho obsah opätovne dôsledne posúdiť obidva žalobcami uplatňované dôvody v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) a g) ZRK. Súd prvej inštancie s poukazom na procesný pokyn odvolacieho súdu uviedol, že opakovane vyzval Rozhodcovský súd, so sídlom na Ventúrskej ulici č. 14 v Bratislave, na zapožičanie originálu rozhodcovského spisu sp.zn. 122/2008. Podaním doručeným súdu dňa 14.10.2021 Rozhodcovský súd v Bratislave oznámil, že rozhodcovský spis bol poskytnutý Okresnému súdu Nitra v rámci exekučného konania a nebol vrátený. Vzhľadom na to súd prvej inštancie požiadal Okresný súd Nitra o zapožičanie originálu rozhodcovského spisu sp.zn. 122/08. Okresný súd Nitra podaním doručeným dňa 18.03.2022 oznámil, že originálom rozhodcovského spisu nedisponuje, uviedol, že bol neúspešne hľadaný aj v iných exekučných spisoch v exekučných veciach povinného BASO Sport, s.r.o. Súd prvej inštancie preto požiadal Rozhodcovský súd, aby preukázal doručenie originálu rozhodcovského spisu Okresnému súdu Nitra, ten ani na viacnásobné výzvy originál rozhodcovského spisu nezaslal ani nedoručil dôkaz, že ho doručoval k exekučnému konaniu. Súd prvej inštancie dospel, k záveru, že trvať na dokazovaní originálom rozhodcovského spisu je v danom konaní vzhľadom na trvanie sporu neúčelné a nehospodárne, keď sa napriek snahe nepodarilo zaobstarať originál rozhodcovského spisu a ani na základe viacnásobných dožiadaní nezistil, kde by sa mohol nachádzať. Preto vykonal dokazovanie fotokópiou rozhodcovského spisu sp.zn. 122/08, pričom pre relevantné posúdenie oboch dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku bola táto fotokópia v kontexte iných vykonaných dôkazov postačujúca. 6. Ďalej súd prvej inštancie v priebehu konania zistil, že dňa XX.XX.XXXX žalobca 2/ zomrel. Uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 9D/2/2021-126 Dnot 259/2021 bolo konanie o dedičstve po žalobcovi 2/ zastavené a majetok nepatrnej hodnoty vydaný dedičke, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa. Uznesením tunajšieho súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2023, súd konanie voči žalobcovi 2/ zastavil, nakoľko žalobca 2/ zomrel bez zanechania právneho nástupcu. 7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 21 ods. 2, § 40 ods. 1 písm. c) a písm. g), § 41 a § 17 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že v prvom rade skúmal, či žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná v zákonnej lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku v zmysle § 41 ZRK. Z fotokópie rozhodcovského spisu sp. zn. 122/2008 vyplynulo, že právna zástupkyňa žalobcu 1/ a 2/ (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného 1/ a žalovaného 2/) rozsudok prevzala dňa 16.10.2008. Žalobca 1/ podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku dňa 23.10.2008, t.j. v zákonom stanovenej lehote 30 dní. V rozhodcovskom konaní žalovaný 2/ bol v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku označený iba ako vedľajší účastník 2/. Podaním podaným na pošte dňa 18.11.2008, ktoré bolo doručené súdu dňa 20.11.2008, žalobca 1/ navrhol pripustiť pristúpenie Q. Y. do konania na strane žalobcu ako žalobcu 2/ s tým, že Q. Y. vyjadril súhlas s pristúpením. Lehota 30 dní na podanie žaloby žalobcovi 2/ končila v sobotu dňa 15.11.2008, v zmysle § 121 ods. 4 posledným dňom 30 dňovej lehoty bol najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. 17.11.2008. Žalobca 2/ požiadal o pristúpenie do konania na stranu žalobcu až podaním na pošte dňa 18.11.2008, do konania bol pripustený uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/87/2009 - 67 zo dňa 22.09.2011, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobu podal oneskorene, čo však je bez právneho významu, nakoľko konanie o jeho žalobe bolo právoplatne zastavené z dôvodu jeho úmrtia. 8. Prvý uplatnený dôvod podania zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) ZRK, a to námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, súd prvej inštancie posúdil ako irelevantný, keď mal za preukázané, že žalobca 1/ a 2/ nenamietali platnosť rozhodcovskej doložky pred rozhodcovským súdom. Vo vyjadrení zo dňa 03.07.2008 doručenému Rozhodcovskému súdu v Bratislave takáto námietka nie je. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v samotnej žalobe žalobcovia uvádzajú, že námietku neplatnosti
rozhodcovskej doložky „namietala právna zástupkyňa telefonicky 19.09.2008 a následne bola písomne doložená podaním zo dňa 06.10.2008, avšak rozhodcovský súd medzičasom rozhodol“. Súd prvej inštancie poukázal na § 21 odsek 2 ZRK, v zmysle ktorého boli žalobcovia povinní námietku vzniesť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej (teda vo vyjadrení zo dňa 03.07.2008). Pre skúmanie otázky právomoci rozhodcovského súdu je možné túto otázku skúmať v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ZRK len v prípade, ak táto námietka bola vznesená účastníkom rozhodcovského konania v rámci zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty a rozhodcovský súd k nej neprihliadal a vydal rozhodcovský rozsudok. Súd prvej inštancie na podporu svojho záveru poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MObdo 5/2013 z 29.05.2014 a stotožnil sa aj s názorom odvolacieho súdu v zrušovacom uznesení, že neexistuje relevantný dôvod, pre ktorý by žalobcovia objektívne nemohli namietať neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pri prvom úkone vo veci samej. Poukázal na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ a uzavrel, že žalobca 1/ neuplatnil námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pri prvom úkone, ako to vyžaduje § 21 ods. 2 ZRK, preto dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZRK naplnený nebol. 9. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že v predmetnom rozhodcovskom konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17) a podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZRK, čo žalobcovia odôvodnili tým, že rozhodcovský súd do 24.09.2008 nedoručil žalovaným v rozhodcovskom konaní znalecký posudok ani ďalšie sa na vec vzťahujúce doklady, čím im znemožnil oboznámiť sa s informáciami predloženými súdu žalobcom, vrátane vyjadrenia k znaleckému posudku a písomnosti boli doručené elektronicky až po urgencii právnej zástupkyne, čoho následkom bolo, že mali neprimerane krátku lehotu na prípravu účinnej obrany. Súd prvej inštancie z fotokópie rozhodcovského spisu sp. zn. 122/08 zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ boli rozhodcovským súdom vyzvaní na zaslanie stanoviska k žalobe, zo spisu nevyplýva, kedy si žalobcovia výzvu prevzali, avšak je zrejmé, že žalobu prevzali, keďže podaním zo dňa 03.07.2008 sa vyjadrili k žalobe. Vo vyjadrení popreli základ a dôvodnosť nároku a v bode 3 vyjadrenia uviedli: “Žalobca nechal vypracovať znalecký posudok bez našeho vedomia a to znalcom, o ktorom nám nie sú známe žiadne skutočnosti. S obsahom znaleckého posudku sme neboli oboznámení, nevieme, čo je v ňom uvedené. Domnievame sa preto, že znalecký posudok č. 46-02/08 nemusí byť nestranný a ako dôkaz ho požadujeme zo žaloby vylúčiť.“ Z fotokópie rozhodcovského spisu ďalej vyplýva, že uznesením Rozhodcovského súdu v Bratislave zo dňa 12.08.2008 boli žalobcovia predvolaní na ústne jednanie na deň 05.09.2008 o 16:00 hod., žalobca 1/ predvolanie prevzal dňa 22.08.2008 a žalobca 2/ dňa 28.08.2008. V rozhodcovskom spise je ďalej pod č.l. 45 založený záverečný návrh žalobcu v rozhodcovskom konaní, ktorého obsahom je vyjadrenie k vyjadreniu žalobcov k žalobe, z rozhodcovského spisu nevyplýva, kedy bolo toto podanie rozhodcovskému súdu doručené, je datované dňom 24.09.2008, takže muselo byť doručené rozhodcovskému súdu po tomto dátume. Zo spisu nevyplýva, že bolo toto podanie doručené na vyjadrenie žalobcom 1/ a 2/. Pod č.l. 50 je v spise založené oznámenie právnej zástupkyne žalobcov 1/ a 2/ JUDr. Matuškovej o udelení splnomocnenia na zastupovanie, v podaní uviedla, že spolu so žalobou neboli doložené listinné dôkazy, na ktoré sa žaloba odvoláva a ktoré uvádza ako prílohy; preto nie je možné podať kvalifikované vyjadrenie k návrhu na zaplatenie 3.150.000,- Kč, požiadala preto o odročenie pojednávania tak, aby príprava na pojednávanie a požiadavka predloženia dôkazov mohla byť riadne zabezpečená, požiadala tiež o doručenie kópií všetkých dôkazov, ktoré žalobca uvádza ako súčasť žaloby v jej prílohách. Z mailovej správy (č.l. 49 rozhod. spisu) vyplýva, že JUDr. Bc. Martin Kulhánek, Ph.D., predseda senátu, žiadosti právnej zástupkyne nevyhovel s tým, že pojednávanie prebehne. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 05.09.2008 (č.l. 52 rozhod. spisu) vyplýva, že v konaní sa pokračovalo bez účasti žalobcov 1/ a 2/ a účastníkom rozhodcovský súd uložil povinnosť, aby najneskôr v lehote troch týždňov od pojednávania doručili rozhodcovskému súdu svoje záverečné návrhy so špecifikáciou trov konania. Z fotokópie rozhodcovského spisu nevyplýva, či a kedy bola táto zápisnica doručená právnej zástupkyni žalobcov 1/ a 2/. Podaním zo dňa 05.09.2008 (č.l. 55 rozhod. spisu) sa právna zástupkyňa žalobcov 1/ a 2/ vyjadrila k žalobe, súčasťou vyjadrenia bolo vyjadrenie k zápisu z pojednávania Rozhodcovského súdu v Bratislave a námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu. Právna zástupkyňa uviedla, že vzhľadom na pretrvávajúcu PN od 18.09.2008 zasiela súdu vyjadrenie k žalobe a zároveň žiada o odpustenie zmeškania lehoty stanovenej v zápise z pojednávania zo dňa 05.09.2008 a ďalej uviedla: „Na telefonickú požiadavku právnej zástupkyne boli dňa 24.09.2008 doručené prostredníctvom elektronickej pošty podklady, týkajúce sa sporu medzi žalobcom a žalovanými.“ Nie je zrejmé, kedy bolo predmetné podanie doručené rozhodcovskému súdu, na č.l. 55 rozhod. spisu je perom vyznačené, že koniec lehoty bol 29.09.2008, zvyšná časť textu napísaná perom ohľadom dátumu doručenia je prefotená len
z polovice, javí sa, že ide o dátum 06.10.2008, čo by zodpovedalo poznámke „neskoro“, ako aj obsahu podania právnej zástupkyne vzhľadom k žiadosti právnej zástupkyne o odpustenie zmeškania lehoty z dôvodu PN a zároveň aj tvrdeniu v žalobe, že dané podanie bolo rozhodcovskému súdu doručené dňa 06.10.2008. Dňa 29.09.2008 však Rozhodcovský súd v Bratislave vydal rozhodcovský rozsudok, ktorý si právna zástupkyňa žalobcov prevzala dňa 16.10.2008. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že v rozhodcovskom konaní došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania, keď žalobcom 1/ a 2/ nebol doručený minimálne znalecký posudok ZP č. 46-02/08 vypracovaný Ing. Radovanom Binderom vo veci znaleckého posúdenia stavu hydraulickej ohýbačky plechu, tak, aby mali čas na oboznámenie s jeho obsahom, vyjadrenie k nemu a uplatnenie procesných prostriedkov na svoju obranu, nakoľko tento znalecký posudok bol dôkazným prostriedkom, ktorý viedol rozhodcovský súd k tomu, že žalobe vyhovel. Nedoručenie znaleckého posudku spolu so žalobou vyplýva tak z ich vyjadrenia k žalobe zo dňa 03.07.2008, bodu 3 vyjadrenia, kde uvádzajú, že s obsahom znaleckého posudku neboli oboznámení, zo žiadosti právnej zástupkyne zo dňa 05.09.2008, v ktorej viackrát uviedla, že žalobcom neboli doručené prílohy, na ktoré sa žaloba odvoláva a z podania právnej zástupkyne zo dňa 05.09.2008, z ktorého vyplýva, že listinné dôkazy spolu so znaleckým posudkom jej boli doručené až dňa 24.09.2008 na jej telefonické požiadavky prostredníctvom elektronickej pošty. Nakoľko listinné dôkazy ohľadom vád predmetu kúpy boli právnej zástupkyni doručené dňa 24.09.2008 a rozsudok vydaný dňa 29.09.2008, súd prvej inštancie mal za to, že lehota na vyjadrenie k dôkazom bola neprimerane krátka a postupom rozhodcovského súdu bol žalobca 1/ znevýhodnený na úkor žalovaného, nakoľko mu nebolo umožnené v primeranej lehote vyjadriť sa k dôkazom protistrany pripojeným k žalobe a navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov. Rozhodcovský súd rozhodol napriek tomu, že žalobcom nezaslal znalecký posudok (resp. iné prílohy k žalobe) spolu so žalobou, znalecký posudok im bol doručený len pár dní pred vyhlásením rozhodcovského rozsudku, čím im bola odopretá rovnaká miera možností predkladať vyjadrenia, či dôkazy k protistranou navrhovaným dôkazom. Súd prvej inštancie potom vzhľadom na to, že žalobcovia 1/ a 2/ v konaní konali sami za seba ako samostatné procesné spoločenstvo, rozhodcovský rozsudok zrušil len voči žalobcovi 1/, ktorý v rozhodcovskom konaní vystupoval v procesnom postavení žalovaného 1/. Voči žalobcovi 2/ zostáva rozhodcovský rozsudok nezmenený. O trovách konania (prvostupňového aj odvolacieho) súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), podľa žalovaného súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolacom návrhu navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania. 11. Žalovaný nesúhlasí s vyhodnotením podania žaloby v zákonnej lehote súdom prvej inštancie. Žalobca 1/ síce podal žalobu 23.10.2008, t.j. v zákonnej lehote na podanie, avšak žaloba smerovala len voči jednému žalovanému, a tým bol Rozhodcovský súd v Bratislave s.r.o.. Je teda zrejmé, že voči žalovanému nesmerovala. Nie je možné považovať žalobu za podanú včas, ak je táto síce podaná v lehote, ale voči nie pasívne legitimovanému subjektu. Až podaním zo dňa 31.08.2009 žalobcovia označili žalovaného (za žalovaného) a žalobu voči pôvodnému žalovanému vzali v celom rozsahu späť. Uznesením zo dňa 01.04.2011 súd konanie voči Rozhodcovskému súdu v Bratislave s.r.o. zastavil a od tohto okamihu začal vystupovať žalovaný ako žalovaný v tomto spore, teda dávno po zákonnej lehote na podanie žaloby. 12. Žalovaný ďalej namieta nesprávnosť vyhodnotenia naplnenia druhého dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom prvej inštancie v zmysle § 40 ods. 1 písm. g) ZRK, má za to, že k porušeniu zásady rovnosti účastníkov v rozhodcovskom konaní neprišlo, v tejto časti súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný poukazuje na to, že Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd už raz vo veci rozhodoval uznesením č.k. 1Cob/113/2019-299 zo dňa 25.02.2021 a skonštatoval, že fotokópia rozhodcovského spisu, na základe ktorej súd prvej inštancie rozhodoval, vykazuje znaky nedôsledného vyhotovenia a nie je možné z neho ani zistiť, či a aké prílohy boli žalovaným v rozhodcovskom konaní doručované s výzvou na predloženie žalobnej odpovede, t.j. nie je možné zistiť, či žalovaným v rozhodcovskom konaní boli pred podaním ich vyjadrenia zo
dňa 03.07.2008 doručené spolu so žalobou aj prílohy k žalobe. Taktiež podľa názoru Krajského súdu v Bratislave je nemožné z predloženej fotokópie rozhodcovského spisu overiť právnou zástupkyňou tvrdenú skutočnosť o dodatočnom doručovaní podkladov k žalobe rozhodcovským súdom len 5 dní pred vydaním rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie opätovne vychádzal z fotokópie rozhodcovského spisu a nekriticky prevzal tvrdenia žalobcov. Dokonca v ods. 54 odôvodnenia uvádza, že z podania právnej zástupkyne zo dňa 05.09.2008 malo vyplynúť, že dôkazy jej mali byť doručené až dňa 24.09.2008, pričom zo skoršieho podania nemôže vyplynúť skutočnosť, ktorá nastane až 19 dní neskôr. Žalovaný trvá na tom, že rozhodcovský súd si splnil všetky svoje zákonné povinnosti, včas doručil žalobcom všetky písomnosti a dôkazy, vrátane znaleckého posudku a opak v konaní nemohol byť preukázaný, keďže ani podľa názoru Krajského súdu v Bratislave z fotokópie rozhodcovského spisu to nie je možné zistiť. Podľa žalovaného dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcov. Žalobcom bola riadne doručená žaloba v rozhodcovskom konaní a žalovaný nemá dôvod pochybovať, že aj s prílohami a znaleckým posudkom. Žalovaný tiež poukazuje na to, že napriek tomu, že žalobcovia mali žalobu doručenú viac ako 2 mesiace, splnomocnili právnu zástupkyňa v deň pojednávania, preto jej žiadosť o odročenie pojednávania hodnotí ako obštrukčnú a postup rozhodcovského súdu, ktorý jej nevyhovel, ako správny. Na pojednávaní rozhodcovský súd umožnil účastníkom konania vyjadriť sa a predložiť návrhy v lehote 3 týždňov. Súd prvej inštancie opätovne zmätočne v ods. 53 uvádza, že právna zástupkyňa žalobcov sa vyjadrila podaním zo dňa 05.09.2008 a požiadala o odpustenie zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia, t.j. opäť zo skoršieho podania mala byť potvrdená skutočnosť, ktorá nastane až o 13 dní neskôr. Žalobcovia sa v lehote určenej rozhodcovským súdom nevyjadrili, vyjadrili sa až po vynesení rozhodcovského rozsudku. 13. Žalovaný napokon namieta aj nesprávnosť výroku II napadnutého rozsudku o trovách konania ako výroku priamo závislého od výroku I. Okrem toho namieta, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o trovách konania postupovať podľa § 257 CSP, nie podľa § 255 CSP, nakoľko by bolo nespravodlivé pre žalovaného, ktorý sa od roku 2008 nevie dovolať spravodlivosti, žiadať, aby zaplatil ešte aj trovy konania. Poukazuje na to, že predseda súdu mu dal za pravdu a konštatoval prieťahy v konaní. Podľa žalovaného je rozhodnutie o trovách nespravodlivé voči žalovanému aj preto, že nenesie žiadnu vinu na tom, že rozhodcovský súd prípadne procesne pochybil. 14. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli doručené. 15. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 16. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 18. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, t.j. v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 27.02.2026. Odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že na prejednanie odvolania nie je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, nakoľko nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, ani si nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP). Po oboznámení sa s obsahom predloženého spisu súdu prvej inštancie, napadnutým rozhodnutím a odvolaním žalovaného dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie
náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a podľa § 387 ods. 2 CSP na neho v podrobnostiach poukazuje. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovné: 20. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní umožňuje každému účastníkovi domáhať sa žalobou zrušenia rozhodcovského rozsudku, avšak všeobecné súdy vo vzťahu k rozhodcovským súdom, resp. k rozhodcom, nie sú v postavení súdov odvolacích. Rozhodcovské konanie je inštitútom súkromného práva, v ktorom rozhodcovské súdy, resp. rozhodcovia rozhodujú spory na základe súkromnoprávneho aktu účastníkov konania. Rozhodcovský súd je súkromnou osobou, ktorá nepatrí do sústavy súdov podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vo vzťahu k všeobecným súdom zákonodarca umožnil a upravil len obmedzený prieskum rozhodcovských rozsudkov, v rámci ktorého možno takýto rozsudok napadnúť žalobou na jeho zrušenie na všeobecnom súde len z dôvodov taxatívne vymedzených v § 40 ods. 1 ZRK spočívajúcich v dodržiavaní zákonnosti. Súdny prieskum rozhodcovských rozhodnutí nie je prieskumom v rámci inštančného postupu (viď. napr. Uznesenie NS SR spis. zn. 1Obdo/68/2021 zo dňa 27.09.2022). Ústavný súd SR v Uznesení sp. zn. PLz. ÚS 5/2015 poukázal na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej už vyslovil, že: „Na základe zmluvy súkromnoprávneho charakteru alebo rozhodcovskej doložky sa strany slobodne a vážne rozhodnú riešiť spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu. Uzavretím rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky sa strany dobrovoľne a vedome vzdávajú práva na súdnu ochranu vykonávanú prostredníctvom všeobecných súdov a zverujú ju rozhodcovskému súdu, ktorý je súkromnoprávnou osobou, pretože ho nemožno vzhľadom na jeho účel a charakter bez ďalšieho zaradiť k orgánom verejnej moci. Ústavný súd konštatuje, že strany rozhodcovskej zmluvy si musia byť vedomé možných negatívnych dôsledkov svojho rozhodnutia uprednostniť riešenie medzi nimi vzniknutých sporov prostredníctvom súkromnoprávnej osoby - rozhodcovského súdu pred súdnym orgánom Slovenskej republiky, čím sa ich základné právo na súdnu ochranu v istom zmysle stáva okliešteným rozsahom vyplývajúcim, ako už bolo uvedené, z § 40 zákona o rozhodcovskom konaní.“ (m. m. III. ÚS 335/2010, I. ÚS 143/2013, I. ÚS 234/2013). Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku teda nie je odvolacím konaním. Na základe uplatneného dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku súd skúma, či priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní a toto mohlo mať vplyv na meritórne rozhodnutie, čiže skúma, či došlo k závažným procesným vadám, ako aj správne postupoval aj súd prvej inštancie. 21. Žalovaný namieta nesprávne právne posúdenie dodržania prekluzívnej lehoty na podanie žaloby súdom prvej inštancie, čo odôvodňuje tým, že žalobca 1/ síce podal žalobu v zákonnej lehote dňa 23.10.2008, avšak smerovala len voči jednému žalovanému, a tým bol Rozhodcovský súd v Bratislave s.r.o., až podaním zo dňa 31.08.2009 žalobcovia označili žalovaného (za žalovaného), žalobu voči pôvodnému žalovanému vzali späť a uznesením zo dňa 01.04.2011 súd konanie voči Rozhodcovskému súdu v Bratislave s.r.o. zastavil. Podľa žalovaného, až od tohto okamihu začal vystupovať ako žalovaný v tomto spore. Podľa ust. § 41 ZRK možno žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom ide o lehotu prekluzívnu. Odvolací súd pri vyhodnotení dôvodnosti odvolania v tejto časti poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/282/2009-51 zo dňa 31.05.2010, ktorým odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 30Cb/87/2008-34 zo dňa 06.07.2009 (o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku) a v ktorom poukázal na ustanovenie § 43 ods. 1 OSP (zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania žaloby aj v čase vydania predmetného rozhodnutia) a vytkol súdu prvej inštancie, že sa dopustil procesného pochybenia, nakoľko označenie účastníkov v podanej žalobe bolo nejasné, keď na prvej strane žaloby označil Q. K. ako vedľajšieho účastníka a na druhej strane uviedol, že Q. K., ktorý vystupoval v konaní pred rozhodcovským súdom ako žalobca, je v tomto konaní označený ako odporca II. Znenie druhej strany žaloby teda nasvedčuje úmyslu žalobcu označiť Jaroslava Kohúta ako žalovaného 2/. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie mal postupom podľa § 43 ods. 1 OSP odstrániť vady žaloby. Odvolací súd nadväzujúc na vyslovený právny názor v uznesení č.k. 3Cob/282/2009-51 zo dňa 31.05.2010 dodáva, že vzhľadom na zásadu priority obsahu podania pred jeho označením normovanú v § 41 ods. 2 OSP, potom poukazujúc na obsah žaloby považuje žalobný návrh žalobcu 1/ za žalobu smerovanú už v čase jej doručenia súdu aj voči žalovanému (ako odporcovi II, viď. str. 2 žaloby, kde výslovne uvádza text „tu označený ako odporca v II. rade) bez ohľadu na
nejasné označenie účastníkov konania na titulnej strane žaloby. Z judikatúry vyplýva, že pri posudzovaní procesného úkonu účastníka konania podľa jeho obsahu nemôže súd určitému úkonu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu účastníka. Ani podstatný omyl účastníka medzi tým, čo procesným úkonom prejavil, a tým, čo ním prejaviť chcel, nemá na účinnosť už urobeného procesného úkonu žiadny vplyv. Procesné predpisy nevyžadujú presnú štruktúru žalobného návrhu, z čoho vyplýva, že označenie strán sporu nemusí byť zreteľne oddelené od ďalšieho obsahu žaloby, nemožno opomínať, že žalobu je potrebné posúdiť z hľadiska celého jej obsahu. Odvolací súd preto odvolanie žalovaného v tejto časti vyhodnotil ako nedôvodné. 22. Žalovaný sa ďalej nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v rozhodcovskom konaní prišlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov, čo bolo dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku súdom prvej inštancie vo vzťahu k žalobcovi 1/ podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZRK. Poukazuje na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/113/2019-299 zo dňa 25.02.2021 v prejednávanej veci a namieta, že súd prvej inštancie opätovne vychádzal z fotokópie rozhodcovského spisu napriek tomu, že odvolací súd skonštatoval, že vykazuje znaky nedôsledného vyhotovenia a nie je možné z nej zistiť, či žalovaným v rozhodcovskom konaní boli pred podaním ich vyjadrenia zo dňa 03.07.2008 doručené spolu so žalobou aj prílohy k žalobe, ani overiť právnou zástupkyňou tvrdenú skutočnosť o dodatočnom doručovaní podkladov k žalobe rozhodcovským súdom len 5 pred vydaním rozhodcovského rozsudku. 23. Podstatnou skutkovou otázkou, z ktorej súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní, bola otázka, či boli žalobcovi 1/ v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom doručené s výzvou na vyjadrenie prílohy k žalobe, ak áno, kedy boli doručené, vzhľadom na skutkové tvrdenia žalobcu 1/ a podstatnou právnou otázkou potom, či boli doručené včas v primeranej lehote na uplatnenie prostriedkov obrany a súčasne či charakter listín mal pre rozhodnutie zásadný význam. Porušením zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania upravenej v § 17 ZRK sa totiž rozumie znevýhodnenie niektorého z účastníkov rozhodcovského konania tým, že nemá umožnenú rovnakú mieru možností predkladať vyjadrenia, dôkazy, vyjadrovať sa k protistranou navrhovaným dôkazom alebo k ňou predloženým vyjadreniam, čiže ide o prípady, kedy dôjde v rozhodcovskom konaní k porušeniu princípu kontradiktórnosti a princípu rovnosti zbraní. Odvolací súd poukazuje najmä na § 27 ods. 1 ZRK, v zmysle ktorého rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu k objasneniu sporu. Zhodne so súdom prvej inštancie je potrebné vzhľadom na skutkové tvrdenia žalobcu 1/ a odôvodnenie napadnutého rozhodcovského rozsudku potom za dôkaz, ktorý mal pre rozhodcovský súd zásadný prínos a z ktorého vychádzal pri rozhodovaní, považovať znalecký posudok č. 46-02/08 vypracovaný Ing. Radovanom Binderom vo veci znaleckého posúdenia stavu hydraulickej ohýbačky plechu. 24. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že ustanovenie § 391 ods. 2 CSP upravuje tzv. kasačnú záväznosť zrušovacieho rozhodnutia, ktorá spočíva v tom, že ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. To znamená, že súd nižšej inštancie už nemá naďalej voľnú úvahu pri právnom posúdení skutkového stavu v danom spore a je povinný riadiť sa právnym posúdením súdu vyššej inštancie a na jeho základe spor rozhodnúť. V tomto prípade hovoríme o kasačnej záväznosti zrušovacieho rozhodnutia, v zmysle ktorej je súd nižšej inštancie povinný bezvýhradne sa podriadiť právnemu názoru súdu vyššej inštancie vyslovenému v zrušovacom rozhodnutí (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/12/2016 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR č. 8/2016). Od právneho názoru súdu je však nutné odlišovať procesné pokyny súdu, ktorými súd vyššej inštancie usmerňuje súd nižšej inštancie ohľadom ďalšieho postupu v konaní, ako sú napríklad pokyny súdu k doplneniu dokazovania (viď. napr. uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/235/2010). Z obsahu odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia síce vyplýva, že fotokópia rozhodcovského spisu vykazuje znaky nedôsledného vyhotovenia a nie je možné z neho ani zistiť, či a aké prílohy boli žalovaným v rozhodcovskom konaní doručované spolu s výzvou na predloženie žalobnej odpovede, na ktorú žalovaní reagovali vyjadrením stanoviska k žalobe zo dňa 3.7.2008, avšak nie je možné za danej dôkaznej situácie vytknúť súdu prvej inštancie postup pri zabezpečení a vyhodnotení dôkazov. V prejednávanej veci z obsahu napadnutého rozhodnutia, ako aj obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rešpektoval procesný pokyn odvolacieho súdu, avšak originál rozhodcovského spisu sa mu nepodarilo zabezpečiť a ani nie je známe, kde sa nachádza. Súd prvej inštancie preto správne vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré boli obsahom spisu a pri rozhodovaní vyhodnotil tieto jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie obsah tých listín, ktoré tvorili
fotokópiu rozhodcovského spisu, v konaní pred súdom prvej inštancie nespochybnil ani netvrdil, že by nezodpovedali originálnemu vyhotoveniu. 25. S poukazom na uvedené nie je možné postup súdu prvej inštancie hodnotiť ako v rozporný s § 191 CSP, kedy súd prvej inštancie je povinný vyhodnotiť skutkový stav len na základe predložených dôkazov, ani s § 187 ods. 1 CSP, podľa ktorého za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu, nemusí sa tak dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Ustanovenie § 26 ods. 5 veta druhá ZRK vyžaduje, že všetky listiny alebo iné informácie predložené rozhodcovskému súdu jedným účastníkom rozhodcovského konania musia sa bez zbytočného odkladu oznámiť všetkým účastníkom rozhodcovského konania. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného v odvolaní, že dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcov a žalovaný nemá dôvod pochybovať, že žalobcom bola riadne doručená žalobca v rozhodcovskom konaní aj spolu s prílohami a znaleckým posudkom. Pokiaľ žalobca 1/ tvrdí, že mu spolu so žalobou neboli rozhodcovským súdom doručené prílohy k žalobe, vrátane znaleckého posudku, nie je možné spravodlivo žiadať, aby preukázal negatívnu skutočnosť a súd prvej inštancie preto dôkaznú situáciu a dôkazné bremeno správne vyhodnotil na ťarchu žalovaného, keď v konaní nebol preukázaný opak (aj keď nezavinene žalovaným). V prípade znaleckého posudku sa jednalo o listinu, o ktorú sa rozhodcovský súd opieral pri svojom rozhodovaní, preto odvolací súd jej nedoručenie posúdil rovnako ako súd prvej inštancie za taký kvalifikovaný nedostatok konania pred rozhodcovským súdom, ktorý mal za následok porušenie zásady rovnosti. 26. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že rozhodcovský súd nedoručil prílohy k žalobe spolu so žalobou, opak nevyplýva z doručeniek, z ktorých vyplýva, že rozhodcovský súd doručoval žalovaným výzvu žalovanému k stanovisku sp. zn. 122/08 a žalobu (rub č.l. 30 rozhodcovského spisu). Je tak správny záver súdu prvej inštancie, že prílohy k žalobe boli rozhodcovským súdom doručené žalovaným až cestou právnej zástupkyne dňa 24.09.2008 elektronickou poštou, teda v lehote zjavne neprimeranej (3 pracovné dni pred dňom vydania rozhodcovského rozsudku) rozporne s princípom rovnosti zbraní. Iné skutkové závery z vykonaného dokazovania nevplývajú. Odvolací súd nevzhliadol ani nesprávnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie v ods. 54 a 53 odôvodnenia, keď žalovaný tvrdí, že zo skoršieho podania právnej zástupkyne žalobcov mala vyplynúť skutočnosť, ktorá nastane až 19, resp. 13 dní neskôr. Podľa názoru odvolacieho súdu došlo ku kopírovaniu hlavičiek podaní právnou zástupkyňou v rozhodcovskom konaní (čo je možné vyvodiť z toho, že dátum 05.09.2008 na podaniach vypracovaných v rôznom čase ostal nezmenený). Súd prvej inštancie sa tým zaoberal na pojednávaní dňa 04.04.2016, kde dopytoval právnu zástupkyňu na nezrovnalosti v datovaní podania (kde v písomnom vyjadrení je preškrtnutý mesiac 09 a perom napísané číslovanie mesiaca číslovkou 10). V ods. 53 súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že dané podanie bolo rozhodcovskému súdu doručené 06.10.2008, čo zodpovedá obsahu podania, vyjadreniu právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 04.04.2016 a aj údaju z nesprávne vyhotovenej kópie č.l. 55 rozhodcovského spisu. 27. Žalovaný napokon namieta aj nesprávnosť súvisiaceho výroku o trovách konania, ktorú vidí v tom, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 255 CSP a mal postupovať podľa § 257 CSP. Podľa žalovaného je rozhodnutie o trovách nespravodlivé voči žalovanému aj preto, že nenesie žiadnu vinu na tom, že rozhodcovský súd prípadne procesne pochybil a z dôvodu prieťahov v konaní považuje za nespravodlivé žiadať, aby zaplatil trovy konania. V sporových konaniach vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda tzv. zásada úspechu vo veci (§ 255 CSP), ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ustanovenie § 257 CSP teda predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok v § 255 CSP a od zásady zodpovednosti za zavinenie v § 256 ods. 1 CSP a zakladá moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky aplikácie právnych noriem, upravujúcich náhradu trov konania vychádzajúcich zo zásady úspechu vo veci alebo zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie, ak okolnosti posudzovanej veci alebo okolnosti na strane účastníkov sú natoľko výnimočné, že na nich je potrebné brať zreteľ pri rozhodovaní o povinnosti strany nahradiť trovy konania protistrany. Existenciu kvalifikovaných dôvodov, ktoré sú hodné osobitného zreteľa, je povinná tvrdiť a preukázať strana, ktorá sa ich zohľadnenia domáha. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie nevyplýva, že by sa žalovaný vôbec domáhal aplikácie §
257 CSP a ani z obsahu jeho podaní a prednesov nevyplýva, že by akékoľvek kvalifikované okolnosti tvrdil a preukazoval. Neprimeraná dĺžka konania neodôvodňuje rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania, na odstránenie prieťahov slúžia iné prostriedky právnej ochrany. Odvolanie žalovaného voči výroku II napadnutého rozsudku je tak vecne správne. 28. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 31. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1. Žalovaný ako odvolateľ bol v odvolacom konaní neúspešný, odvolací súd preto žalobcovi 1/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Dôvodnosť aplikácie § 257 CSP z dôvodov tvrdených žalovaným odvolací súd nevzhliadol, k čomu primerane odkazuje na ods. 28 odôvodenia. 32. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 33. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).