Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/56/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514226810 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514226810.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 38 34 08, proti žalovanému: O. U., D.. XX.XX.XXXX, H. N.: N. XX, XXX XX N., H..Č.. na D. O., zast. opatrovníčkou Danou Patkovou, zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 194,79 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 04. novembra 2015, č.k. 49C/60/2015-57, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 194,79 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 09.06.2013 až do zaplatenia, všetko do troch dní. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 194,79 eura, titulom nároku na vrátenie provízie, a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v spore žiadne nevznikli. Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako poisťovňa a stavebná sporiteľňa a žalovaný ako fyzická osoba uzatvorili dňa 28.04.2011 na dobu neurčitú zmluvu o finančnom sprostredkovaní, predmetom ktorej bolo finančné sprostredkovanie poistenia a stavebného sporenia. Žalovaný sa zaviazal vykonávať pre žalobcu činnosť podľa tejto zmluvy a žalobca sa zaviazal poskytovať žalovanému pri výkone jeho činnosti primeranú súčinnosť a vyplácať mu za jeho činnosť dohodnutú províziu. V zmysle čl. 2 bod 3 zmluvy bolo základom činnosti najmä vyhľadávanie potenciálnych klientov poisťovne, stavebného sporenia, uzavieranie štandardných poistných zmlúv v mene a na účet žalobcu atď. Dohodu o provízii si zmluvné strany upravili v čl. 3 ods. 6 zmluvy tak, že je Poisťovňa a stavená sporiteľňa povinná poskytnúť finančnému agentovi (žalovanému) provízie prípadne iné plnenia za podmienok uvedených v províznom poriadku poisťovne a v províznom poriadku stavebnej sporiteľne. V čl. 3 bod 7 Zmluvy je uvedené, že žalobca oboznámil žalovaného so znením oboch províznych poriadkov, pričom si žalobca vyhradil právo jednostrannej zmeny províznych poriadkov. Poukázal na to, že v článku 4 Provízneho poriadku žalobcu boli upravené podmienky vzniku nároku na províziu, forma, výška, splatnosť a doba vyplácania provízií. Podľa bodu 4.1. ods. 1 podmienkou vzniku nároku na získateľskú províziu v životnom a neživotnom poistení je uzavretie poistnej zmluvy v dôsledku sprostredkovateľskej činnosti viazaného finančného agenta za súčasného splnenia všetkých podmienok uvedených v zmluve o finančnom sprostredkovaní, doručenie podpísaného protokolu o poistnom poradenstve, zaplatenie poistného a spárovanie platby poistného s celým predpísaným poistným. Podľa ods. 2 bodu 4.1. pri platení poistného v splátkach je v neživotnom poistení ďalším predpokladom pre vznik nároku na získateľskú províziu existencia platnej poistnej zmluvy o neživotnom poistení, platnej zmluvy o finančnom sprostredkovaní a zaplatenie splátky poistného poistníkom za príslušný kvartál, za ktorý sa príslušná provízia vypláca. Spôsob vyplácania provízie upravujú body 6 a 7 čl. 4.1 Provízneho poriadku, v zmysle ktorých pri poisteniach s jednorazovou platbou poistného, pri neživotných poisteniach s ročným spôsobom platby poistného a pri individuálnom zdravotnom poistení je celá získateľská provízia vyplatená naraz. Pri neživotných poisteniach s platením poistného v kvartálnych splátkach sa získateľská provízia vypláca kvartálne. V zmysle bodu 8 čl. 4.1 Provízneho poriadku sa získateľská provízia pri neživotných poisteniach vypláca najviac po dobu jedného roka trvania poistnej zmluvy od začiatku poistenia, pokiaľ sú splnené všetky podmienky pre jej vyplácanie. Podľa čl. 5, bod 5.2 ods. 1 Provízneho poriadku, pokiaľ dôjde k zániku poistnej zmluvy a zároveň bolo v tomto čase zaplatené DMMP - dohodnuté minimálne mesačné poistné (pre ŽP07) alebo mesačné poistné (MP pre ostatné produkty životného poistenia) za obdobie kratšie ako 36 mesiacov od vzniku nároku na výplatu príslušnej provízie pri zaniknutej poistnej zmluve, je poisťovňa oprávnená odrátať ako storno províziu podiel uvedený v odseku 2 bodu č. 5.2 z príslušnej provízie. Z doložených listinných dôkazov súd zistil výšku brutto odmien, na ktoré vznikol žalovanému nárok z uzavretých poistných zmlúv v celkovej sume 223,79 eura. Konštatoval však, že zo žalobcom predložených dôkazov vyplatenie uvedených provízii nevyplýva. Poukázal tiež na to, že dňa 15.01.2013 žalobca vypovedal predmetnú Zmluvu, pričom výpovedná lehota podľa čl. 6 ods. 1 písm. b) Zmluvy o FS bola jednomesačná a začala plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď žalovanému doručená. Výzvou zo dňa 21.05.2013 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy storno provízií vo výške 194,79 eura, pričom žalovaný doposiaľ predmetnú sumu neuhradil. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 652 ods. 1, § 658 ods. 2, § 659 ods. 1, § 660 ods. 1,2, § 662 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, a dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné zamietnuť. Hoci mal preukázané, že medzi stranami sporu vznikol na základe zmluvy o finančnom sprostredkovaní obchodnoprávny záväzkový vzťah v zmysle ust. § 652 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorého vykonával žalovaný činnosť upravenú v čl. 2 Zmluvy, ktorej základom bolo uzavieranie i poistných zmlúv v mene a na účet Poisťovne s tretími osobami, za čo mu bola zo strany Poisťovne vyplatená dohodnutá provízia, žalobca nepreukázal, že by žalovanému nevznikol nárok na províziu podľa ust. § 660 ods. 2 Obchodného zákonníka, od ktorého sa v zmysle § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka strany nemôžu odchýliť, resp. toto ustanovenie vylúčiť (ide o ustanovenie kogentnej povahy), rovnako ako nepreukázal vyplatenie žalovanej sumy z titulu nároku na províziu. Nepreukázal preto vznik a existenciu nároku na vrátenie vyplatenej provízie, ktorý by bol v súlade s úpravou obsiahnutou v ust. § 662 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka. Poukázal v tejto súvislosti i na to, že úprava zániku nároku na províziu v zmysle bodu 5.2 v Provízneho poriadku je v rozpore s dikciou ustanovenia § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého dohodou len v prospech obchodného zástupcu možno upraviť aj inak zánik nároku na províziu podľa bodu 5.2., keďže zjavne vybočuje z rámca citovaného zákonného ustanovenia. Takúto dohodu nie je možné za žiadnych okolností posudzovať ako dohodu v prospech obchodného zástupcu, nakoľko zakladá právnu neistotu obchodného zástupcu ohľadne existencie a trvania jeho už vzniknutého nároku na províziu, a to dokonca aj v prípade ukončenia zmluvného vzťahu medzi obchodným zástupcom a zastúpeným/poisťovňou, kedy už obchodný zástupca na ním dohodnuté obchody nemá žiaden dosah. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu preto dospel k záveru, že žalobcovi nárok na vrátenie provízie vyplatenej žalovanému nevznikol, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe v celom rozsahu, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za irelevantný označil záver prvoinštančného súdu, že v spore nepreukázal, že by žalovanému nevznikol nárok na províziu podľa § 660 ods. 2 ObZ, od ktorého sa v zmysle § 263 ods. 1 ObZ strany nemôžu odchýliť, resp. toto ustanovenie vylúčiť. Súd totiž došiel k záveru, že žalovanému vzniklo právo na províziu a on túto skutočnosť nikdy nepopieral, keďže vznik nároku na províziu obchodného zástupcu je nevyhnutnou podmienkou na uplatnenie jeho práva na vrátenie provízie podľa § 662 ods. 1 až 3 ObZ a čl. 3.2 PP. Nestotožnil sa s konštatovaním súdu prvej inštancie, že neuniesol dôkazné bremeno čo do vzniku a existencie nároku na vrátenie vyplatenej provízie, ktorý by bol v súlade s úpravou obsiahnutou, v ust. § 662 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že svoj nárok preukazoval v konaní s opatrovníkom listinnými dôkazmi voči ktorým nebola zo strany žalovaného vznesená žiadna námietka, neboli spochybňované a dostatočne preukazujú výšku uplatneného nároku i jeho vznik. Ako listinné dôkazy boli k návrhu pripojené tzv. provízne listy, ktoré sú potvrdením vydávaným zastúpeným obchodnému zástupcovi podľa § 660 ods. 4 ObZ, generujú sa automaticky z jeho informačného systému a obsahujú údaje o nárokoch na provízie ktoré vznikli alebo zanikli v danom období. Týmito listinnými dôkazmi preto preukázal dostatočne zánik nároku na provízie ako i výšku, v ktorej takto zaniknuté provízie požaduje naspäť. Takéto dôkazy pritom súdy bežne vyhodnocujú ako dostatočné, čo dokumentoval viacerými rozhodnutiami všeobecných súdov v rovnakých veciach. Pokiaľ ide o súdom prvej inštancie konštatovaný nesúlad zmluvnej úpravy (čl. 5 Provízneho poriadku) s ustanovením § 652 ods. 3 Obchodného zákonníka, namietal, že v tomto smere vychádzal prvoinštančný súd z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže v tejto súvislosti neaplikoval ustanovenie § 662 Obchodného zákonníka, ktoré v dôsledku toho, že explicitne hovorí o tom, že uhradená provízia sa musí vrátiť, ak sa obchod neuskutočnil, je normou meritórne riešiacou daný spor. Ustanovenie § 662 Obchodného zákonníka je ustanovením dispozitívnym (nenachádza sa vo výpočte kogentných ustanovení § 263 Obchodného zákonníka), s tým že dispozícia strán vlastnou odlišnou úpravou inštitútu zániku nároku na províziu je oslabená len ustanovením ods. 3, ktoré umožňuje upraviť zánik nároku na províziu odchylne iba v prospech zastúpeného. Zdôraznil, že v XVIII oddieli Obchodný zákonník rozlišuje pojem "uzavretie obchodu" (napr. § 652 ods. 1, § 659a a iné) a pojem "uskutočnenie obchodu" (napr. § 662), ktorým odlišuje časovo aj funkčne rôzne právne skutočnosti. Uzavretím obchodu je vznik kontraktu, pričom uskutočnením obchodu je realizácia spoločensko-ekonomického účelu (kauzy) daného obchodu, t.j. dosiahnutie cieľa, ktorý bol dôvodom pre uzavretie daného obchodu. Z toho zároveň vyplýva, že uzavretie obchodu spravidla predchádza jeho uskutočneniu. Zákonodarca v ustanovení § 660 ods. 2 veta druhá Obchodného zákonníka kogentným ustanovením explicitne rieši splatnosť provízie za obchod, ktorý sa má uskutočniť (splnením záväzku tretej osoby) až po šiestich mesiacoch po uzavretí obchodu. V takom prípade obchodnému zástupcovi vzniká nárok na províziu už uzavretím obchodu. Zákonodarca teda na riziko zastúpeného (spočívajúce v prípadnom neuskutočnení obchodu) zvýhodnil obchodného zástupcu tak, že právo na províziu mu vznikne už pred uskutočnením takéhoto obchodu a zároveň kogentným ustanovením § 660 ods. 3 Obchodného zákonníka určením splatnosti provízie prikazuje zastúpenému vyplatiť províziu najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho štvrťroka po vzniku nároku na túto províziu (t.j. po uzavretí obchodu). Riziko zastúpeného spojené s vyplatením provízií pred uskutočnením obchodu zákonodarca kompenzuje inštitútom zániku nároku na províziu podľa § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka a príkazom obchodnému zástupcovi, aby vrátil vyplatenú províziu, resp. jej časť, ak nárok na províziu zanikol. Súd prvej inštancie preto nesprávne posúdil súlad zmluvne stanovenej podmienky zániku nároku na províziu a vznik povinnosti vrátiť províziu tým, že nerozlišuje uzavretie a uskutočnenie obchodu. Pri posudzovaní uzavretia a uskutočnenia obchodu je potrebné prihliadať na povahu dojednávaného obchodu a jeho spoločensko-ekonomický účel (kauzu), pre ktorý vstupujú účastníci obchodu do tohto záväzkového vzťahu. Poistnou zmluvou sa v zmysle § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistník teda vstupuje do poistenia za účelom prenosu poistného rizika (§ 2 ods. 16 zákona č.8/2008 Z. z. o poisťovníctve), t.j. nebezpečenstva, ktoré môže viesť k vzniku poistnej udalosti na poisťovňu na určitú dobu a poisťovňa vstupuje do poistenia za účelom prijatia takéhoto rizika za odplatu na určitú dobu. Doba poistenia je v životnom poistení stanovená v poistných zmluvách žalobcu minimálne na desať rokov; životné poistenie je totiž spravidla dlhodobým obchodom. Z uvedeného vyplýva, že obchod medzi poistníkom a žalobcom dojednaný sprostredkovateľom sa uskutočňuje kontinuálne, postupne a dlhodobo, kde na jednej strane poskytuje poisťovňa počas celej platnosti poistenia poistné krytie prijatého rizika klienta (spočívajúce v tom, že ak dôjde k poistnej udalosti počas poskytovania krytia, poisťovňa plní poistné plnenie) a na druhej strane poistník počas celej doby platnosti poistenia platí poistné. Ide teda o dlhodobé a postupné plnenie záväzkov zmluvných strán poistnej zmluvy pričom celý obchod je úplne uskutočnený až po dožití sa poisteného dňa konca poistenia t.j. dňa poistnej udalosti alebo smrti poisteného ako poistnej udalosti, v dôsledku čoho je poistenému alebo inej oprávnenej osobe vyplatené poistné plnenie ako súčasť spoločensko-ekonomického účelu poistenia. Vzhľadom na to, že dlhodobá povaha uskutočňovania obchodu - poistenia by v prípade použitia dispozitívneho ustanovenia § 662 ods. 1 OZ bola vo vzťahu k obchodnému zástupcovi pri predčasnom zániku poistenia neprimerane tvrdá (zanikol by nárok na celú províziu), žalobca a žalovaný v zmluve dohodli len vrátenie alikvotnej časti vyplatenej provízie (či. 5 PP) v závislosti od skutočného trvania poistnej zmluvy. Storno provízie pritom nemôžu vzniknúť, ak poistná zmluva trvala (v závislosti od produktu) 12 (A. Ž. XX) alebo 36 (A. Ž.) mesiacov. To znamená, že v prospech obchodného zástupcu (§ 662 ods. 3 ObZ) bolo dojednané, že nárok na žiadnu províziu mu nemôže zaniknúť po uplynutí troch rokov trvania dojednaného obchodu, čo sú vzhľadom k minimálnej poistnej dobe maximálne 3/10 doby uskutočňovania obchodu. V prospech obchodného zástupcu je i to, že i z vyplatenej časti je povinný vrátiť províziu len v tom pomere v akom poistná zmluva trvala k stanovenej ročnej alebo trojročnej hranici zániku nároku na províziu (v závislosti od produktu). Obchodnému zástupcovi teda ostala provízia alikvotné pokrývajúca obdobie trvania poistenia t.j. za tú časť obchodu, ktorá sa uskutočnila. Z uvedeného dôvodu prvoinštančný súd nesprávne podmienky pre zánik nároku žalovaného na províziu a vznik jeho nároku na vrátenie provízie posúdil v jeho neprospech. 3. Žalovaný ani jeho opatrovníčka sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.sp.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 5. Súd prvej inštancie zamietnutie podanej žaloby odôvodnil tým, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že žalovanému by nevznikol nárok na províziu, ani to, že by predmetná provízia bola žalovanému z jeho strany skutočne vyplatená, pričom naviac žalobou uplatnené nároky neprípustne opiera o ustanovenie bodu 5.2 v Provízneho poriadku, ktoré je v zjavnom rozpore s dikciou ustanovenia § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktoré má kogentný charakter, a preto žalobcovi proti žalovanému nárok na vrátenie provízie nevznikol. 6. Odvolací súd však so zreteľom na doterajší priebeh konania a obsah listinných dôkazov predložených žalobcom nepovažuje za správny záver prvoinštančného súdu, že žalobca vznik práva na vrátenie provízie v spore nepreukázal. Súd prvej inštancie totiž síce správne poukázal na to, že žalobca na preukázanie existencie svojho nároku predložil iba Zmluvu o finančnom sprostredkovaní zo dňa 28.04.2011, Provízny poriadok a provízne listy zo dňa 09.03.2012, 11.06.2012, 12.12.2012 a 11.02.2013, avšak už nezohľadnil, že obsah predmetných províznych listov; z ktorých vyplýva špecifikácia poistenia za ktoré vznikol nárok na províziu, výška zúčtovaných a vyplatených provízií, ako i výška časti provízii, ktoré je žalovaný povinný z dôvodu zániku poistných zmlúv žalobcovi vrátiť; nebol sporný, keď žalovaný ani jeho opatrovníčka voči nim, ani skutočnostiam z nich vyplývajúcim, nevzniesli žiadne námietky. 7. Za daného stavu, na základe obsahu žalobcom predložených listín, ktoré boli žalovanému doručené, taktiež ich má v dispozícii a nevzniesol voči nim žiadne námietky (§ 204 C.s.p.), dospel odvolací súd k záveru, že tvrdenia žalobcu o zániku poistných zmlúv, zakladajúce jeho právo na vrátenie časti provízii, ktorého splnenia sa v spore domáha, ako aj o správnosti výšky uplatnenej peňažnej sumy, teda jeho skutkové tvrdenia o splnení podmienok vzniku jeho nároku na vrátenie časti vyplatených provízii upraveného v bode 5.2 Provízneho poriadku, v danom spore treba považovať za preukázané predloženými listinnými dôkazmi. 8. Zároveň sa však odvolací súd stotožnil s argumentáciou žalobcu v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie v spore vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď ustanovenie bodu 5.2 v Provízneho poriadku; z ktorého vyplývajú podmienky zániku práva na províziu; považoval za rozporné s kogentným ustanovením § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka. Citované ustanovenie Obchodného zákonníka totiž so zreteľom na obsah ust. § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka nie je ustanovením, od ktorého by sa nebolo možné odchýliť spôsobom upraveným v bode 5.2 Provízneho poriadku žalobcu. Preto, keď zákon dojednanie zániku nároku na províziu odlišne od ust. § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka pripúšťa, treba i ustanovenie bodu 5.2 Provízneho poriadku žalobcu, z ktorého vyplýva zánik nároku žalovaného na províziu, a tak i právo žalobcu žiadať od žalovaného v danom spore vrátenie provízie, považovať za aplikovateľné i v preskúmavanej veci. 9. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že nakoľko vznik a existencia nároku žalobcu proti žalovanému na vrátenie provízie v celkovej výške 194,79 eura, z dôvodu predčasného zániku poistných zmlúv poistených U. G., G. G., M. Z., O. Z., G. N., S. U. V. O. U., boli v spore so zreteľom na predložené listinné dôkazy v spojitosti s obsahom bodu 5.2 Províznych podmienok, upravujúceho podmienky zániku nároku na províziu, preukázané, boli splnené všetky predpoklady na zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. a uloženie povinnosti žalovanému; ktorý dlžnú sumu žalobcovi doposiaľ neuhradil; zaplatiť žalobcovi uplatnenú peňažnú sumu, spolu so žalobou uplatnenými úrokmi z omeškania, keď je nepochybné, že žalovaný sa dňom 09.06.2013 dostal do omeškania so zaplatením danej sumy, a preto je žalobca oprávnený požadovať od neho aj úroky z omeškania. 10. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1,2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1, 2 C.s.p., a v spore úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).