Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoZm/39/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514227945 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514227945.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 315 75 951 (pôvodne Sberbank Slovensko, a.s., IČO: 173 21 123, zast. SEDLAČKO & PARTNERS s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava) proti žalovanému: N.. I. K., T.. X.X.XXXX, XX. B. XXXX/XX, XXX XX U., zast. A3 advokátska kancelária, s.r.o., Horný Šianec 232, 911 01 Trenčín, o zaplatenie 6.567,58 eur s príslušenstvom zo zmenky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm 755/2015-56 zo dňa 8.2.2016 takto r o z h o d o l : Súd pokračuje v konaní na strane žalobcu so spoločnosťou Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm 755/2015-56 zo dňa 8.2.2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V napadnutým rozsudkom ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz č.k. 1Zm 866/2014-16 zo dňa 15.6.2017 a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 550,21 eur. 2. V odôvodnení súd uviedol, že zmenkovým platobným rozkazom č.k. 1Zm 866/2014-16 zo dňa 15.6.2015 bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 6.567,58 eur a trovy konania vo výške 943,15 eur. 3. Proti zmenkovému platobnému rozkazu podal žalovaný námietky, na prejednanie ktorých súd v zmysle § 175 ods. 4 OSP nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. 4. Z prvopisu zmenky, vystavenej v Trenčíne 3.8.2009, súd zistil, že sa vystaviteľ GUZEP, s.r.o. zaviazal zaplatiť na rad VOLKSBANK Slovensko, a.s., pod ktorým obchodným menom žalobca v tom čase podnikal, bez protestu, v Bratislave, na Vysokej 9, dňa 12.12.2011 zmenkovú sumu 131.728,45 eur. Per aval zmenku podpísal žalovaný. Zmenka obsahuje všetky náležitosti, predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Predložením jej prvopisu žalobca zmenkové práva preukázal. 5. Súd s poukazom na § 79 ods. 1 OSP konštatoval, že žalobca v návrhu opísal rozhodujúce skutočnosti tým, že označil zmenku a uviedol, aké nároky si na jeho základe uplatňuje. Žalobca teda nebol povinný v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu uviesť, že išlo o zabezpečovaciu zmenku, ani špecifikovať kauzálny vzťah, ktorý bol dôvodom jej vystavenia, resp. označiť zmluvu, ktorá ho oprávňovala chýbajúce údaje v pôvodne neúplnej zmenke doplniť. Zmeny, ktoré boli s účinnosťou od 23.12.2015 zákonom č. 483/2015 Z. z. zavedené do ustanovenia § 79 OSP (odseky 3 a 4), nemajú vzhľadom na prvú vetu § 372y ods. 2 OSP na toto konanie dopad. 6. Súd nepovažoval za sporné, že zmenkou boli zabezpečené pohľadávky žalobcu zo zmluvy o úvere č. 250 353, ktorú s vystaviteľom ako dlžníkom uzavrel dňa 3.8.2009. Nie je sporné ani to, že žalobca svoju kauzálnu pohľadávku zmluvou z 3.10.2014 postúpil za odplatu spoločnosti T&T SLOVAKIA, s.r.o. spolu s jej zabezpečením, príslušenstvom a so všetkými právami s ňou spojenými. Z bodov 4.3 a 5.1 zmluvy o postúpení pohľadávky súd zistil, že tým zabezpečením, ktoré bolo spolu s úverovou pohľadávkou postúpené, je záložné právo k nehnuteľnostiam. Ďalšími zabezpečovacími prostriedkami podľa zmluvy o postúpení pohľadávky boli uznanie dlhu zo dňa 4.8.2009 vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu (bod 6.3 zmluvy), vinkulácia poistného plnenia pre prípad poistnej udalosti na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom záložného práva (bod 7.8 zmluvy) a zmenka. Podľa výslovného dojednania, uvedeného v poslednej vete bodu 7.8 zmluvy, predmetom postúpenia nie sú ani zabezpečovacie zmenky, ktorých vystaviteľom je dlžník, t.j. GUZEP, s.r.o. 7. Zmluvu o použití zmenky č. 250 353 uzavrel žalobca dňa 3.8.2009 s vystaviteľom zmenky, ako avalista zmluvu podpísal aj žalovaný. V zmluve sú definované pohľadávky, na ktoré sa vzťahuje zabezpečenie zmenkou, identifikovaná je blankozmenka a dojednané sú podmienky, za ktorých má žalobca právo blankozmenku vyplniť. Podľa druhej a tretej tretej vety čl. II. ods. 4. zmluvy nárok na plnenie zo zmenky je kumulatívny, zaplatením zmenky zaniká nárok veriteľa na plnenie zabezpečovanej pohľadávky, a naopak splnením zabezpečovanej pohľadávky zaniká nárok veriteľa na plnenie zo zmenky. Zmluvné strany sa v čl. II. ods. 5. zmluvy dohodli, že veriteľ má právo rozhodnúť, či bude prednostne požadovať plnenie zo zmenky, alebo zo zabezpečovanej pohľadávky. Oprávnenie zmenku indosovať mal žalobca podľa čl. II. ods. 6. zmluvy výlučne iba v prípade, ak by súčasne došlo k postúpeniu zabezpečovanej pohľadávky. Záväzok veriteľa znehodnotiť zmenku je v čl. II. ods. 7 zmluvy podmienený tým, že ho dlžník najneskôr do 10 dní po zániku zabezpečovanej pohľadávky písomne na vrátenie zmenky nevyzve. 8. K námietke žalovaného, že k zániku zabezpečovacej pohľadávky a prijatím odplaty za postúpenie, v dôsledku čoho podľa čl. II ods. 4 zmluvy o použití zmenky zanikli aj práva žalobcu zo zmenky súd uviedol, že táto námietka nie je dôvodná. Poukázal na to, že pohľadávka (a tým aj záväzok) zaniká splnením a nie postúpením. Postúpením dochádza iba ku zmene v osobe veriteľa, bez ohľadu na to, či bolo postúpenie odplatné alebo bez odplaty. Dojednanie a prijatie odplaty má vplyv len na zodpovednosť postupcu v rozsahu vyplývajúcom z § 527 OZ. Námietka zániku kauzálnej pohľadávky jej postúpením nie je preto dôvodná, a hoci od postúpenia kauzálnej pohľadávky už žalobca stratil postavenie úverového veriteľa, vzhľadom na abstraktný charakter zmenky ostal aj naďalej jej majiteľom so všetkými právami, z toho vyplývajúcimi. 9. Súd ďalej uviedol, že dodatočne žalovaný námietku skutkovo odôvodnil aj tým, že zmenkou zabezpečená pohľadávka zanikla splnením. Na nové skutkové tvrdenia súd nemohol prihliadať vzhľadom na koncentračnú zásadu, ktorou sa v zmysle prvej vety § 175 ods. 4 OSP konanie riadi, bez ohľadu na to, kedy sa žalovaný o zániku kauzálnej pohľadávky a jej príslušenstva dozvedel. Súd taktiež zdôraznil, že pre konanie o námietkach je rozhodujúci stav veci ku dňu 15.6.2015, kedy bol zmenkový platobný rozkaz vydaný, a preto aj z tohto dôvodu nemohol na dodatočne uplatnené skutočnosti prihliadať. 10. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie zmenkových práv žalovaný vo včasných námietkach skutkovo odôvodňoval tým, že si žalobca zmenku ponechal v rozpore so zmluvou o postúpení pohľadávky a v rozpore s čl. II. bodov 6 zmluvy o použití zmenky, hoci ju bol aj podľa § 528 OZ povinný odovzdať postupníkovi, resp. v rozpore s čl. II. ods. 7, v zmysle ktorého bol povinný zmenku znehodnotiť. Súd s poukazom na poslednú vetu bodu 7.8 zmluvy o postúpení pohľadávky, z ktorej vyplýva, že zabezpečovacia zmenka sa predmetom postúpenia nestala, dospel k záveru, že oprávnenie žalobcu indosovať zmenku, dojednané v čl. II. ods. 6 zmluvy o použití zmenky, nie je možné zamieňať s jeho povinnosťou tak urobiť. Žalobca sa v tomto bode zmluvy vzdal práva previesť zmenku na rad inej osoby, než tej, ktorej postúpi zmenkou zabezpečenú pohľadávku. V rozpore so zmluvou by preto konal len vtedy, ak by zmenku indosoval bez súčasného postúpenia kauzálnej pohľadávky indosatárovi. Zákaz ponechať si zmenku v prípade postúpenia zabezpečovanej pohľadávky zo zmluvy nevyplýva ani nepriamo. Povinnosť zmenku znehodnotiť mal žalobca len v prípade, ak zabezpečovaná pohľadávka zanikne. Kauzálna pohľadávka jej postúpením a prijatím odplaty za postúpenie nezanikla. V konaní nebolo preukázané, že by k zániku tejto pohľadávky do dňa vydania zmenkového platobného rozkazu skutočne už došlo. 11. Súd ďalej uviedol, že aj túto námietku žalovaný na pojednávaní odôvodnil novými skutkovými tvrdeniami. Poukazom na čl. II. ods. 4. zmluvy o použití zmenky, kde je nárok na plnenie zo zmenky definovaný ako kumulatívny, považoval postúpenie kauzálnej pohľadávky bez zabezpečovacej zmenky za neplatné, odporujúce dobrým mravom a obchádzajúce článok II. bod 4 zmluvy, ktorý podľa neho treba chápať ako výslovný zákaz osamostatnenia zabezpečovanej pohľadávky. Podľa názoru súdu nie je možné vykladať ustanovenie čl. II. ods. 4 zmluvy o použití zmenky izolovane, bez prihliadnutia na ostatné jej ustanovenia, najmä na čl. II. ods. 6. Zmyslom dojednania je poskytnúť dlžníkovi ochranu, aby nebol v dôsledku abstraktného charakteru zmenky duplicitne zaťažený povinnosťou zaplatiť tú istú sumu na základe dvoch samostatných a od seba nezávislých právnych dôvodov. Žalobca ochranu dlžníkovi poskytol už tým, že sa vzdal práva indosovať zmenku na rad inej osoby než postupníkovi. Ak zmenka napriek postúpeniu kauzálnej pohľadávky zostala v rukách žalobcu ako prvého majiteľa, ochranu pred duplicitným plnením poskytuje dlžníkovi priamo ustanovenie čl. I. § 17 zmenkového zákona, ktoré aj zmenkovému ručiteľovi umožňuje brániť sa námietkami vyplývajúcimi zo vzájomných mimozmenkových vzťahov. Námietku by preto súd považoval za nedôvodnú aj v prípade, ak by ju odporca s týmto skutkovým odôvodnením vzniesol už v zákonom určenej lehote troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. 12. Súd nesúhlasil ani s ďalším tvrdením žalovaného, že sa žalobca domáha uspokojenia už zaniknutého dlhu, ktorý mu bol formou odplaty za postúpenie už skôr uhradený postupníkom, takže uplatnením zmenky chce získať na jeho úkor bezdôvodné obohatenie. Žalobca si v tomto konaní neuplatnil nárok na zaplatenie zmenky, v zmysle zmenkovej sumy, zodpovedajúcej výške zabezpečenej pohľadávky. Požadovaná čiastka 6.567,58 eur nie je časťou zmenkovej sumy, ale časťou zmenkového úroku 6% ročne zo zmenkovej sumy 131.728,45 eur za obdobie odo dňa nasledujúceho po splatnosti zmenky 13.12.2011 do 3.10.2014, kedy bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky. Žalobca ako riadny majiteľ zmenky má v zmylse čl. I. § 48 ods. 1 bod 2. zmenkového zákona právo postihom žiadať šesťpercnetné úroky odo dňa splatnosti, ak zmenka nebola zaplatená. Vzhľadom na abstraktný charakter zmenky nie je možné uplatnenie zákonného nároku považovať za snahu získať bezdôvodné obohatenie ani v prípade, ak kauzálny dlžník dodatočne, zrejme po vydaní zmenkového platobného rozkazu, postupníkovi zaplatil okrem istiny aj príslušenstvo postúpenej kauzálnej pohľadávky. 13. Súd preto zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. 14. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Poukázal na žalobný návrh a na to, že z obsahu žaloby vôbec nebolo zrejmé, že žalovaná suma je vlastne zákonným 6% úrokom, ktorý prirastá k zmenkovej sume. Túto skutočnosť žalobca uviedol až vo svojom vyjadrení k námietkam žalovaného. Dodatočnou kvalifikáciou uplatneného nároku zámerne žalobca zmaril žalovanému možnosť uplatniť v námietkach všetky argumenty, čím došlo k odňatiu možnosti zákonného uplatňovania práv a možnosti konať pred súdom v stanovenej lehote. 15. Žalovaný ďalej v odvolaní poukázal na svoju pôvodnú argumentáciu uvedenú v námietkach voči zmenkovému platobnému rozkazu, ktorá spočíva najmä v tom, že žalobca si pri postupovaní kauzálnej pohľadávky na nového veriteľa ponechal zabezpečovaciu zmenku v rozpore so Zmluvou o použití zmenky dňa 3.8.2009, v ktorej je výslovne uvedené, že nárok na plnenie zo zmenky je kumulatívny (čl.II. ods. 4). Žalobca však uzatvoril dňa 3.10.2014 Zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy číslo 250353, v ktorej v rozpore s trojstranným dojednaním účastníkov v čl. II. ods. 4, Zmluvy o použití zmenky svojvoľne oddelil zabezpečovaciu zmenku od samotnej kauzálnej pohľadávky, a to bez súhlasu a vedomia ručiteľa (žalovaného). Týmto spôsobom však konal vo vzťahu k žalovanému v rozpore s písomnou dohodou, a teda spôsobom, ktorý je voči žalovanému neúčinný a nepoužíva právnu ochranu. 16. Žalovaný poukázal i na to, že predkladateľom Zmluvy o použití zmenky bola strana žalobcu a podľa ust. § 266 ods. 4 Obch. zák., prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Bolo nepochybné, že navrhovateľom (oferentom) návrhu tejto Zmluvy bol žalobca, textovo bola jeho štandardným zmluvným tlačivom a sporný výraz uvedený v Zmluve, pripúšťajúci aj taký výklad aký prezentuje žalovaný, použil prvý práve žalobca. Vzhľadom k tomu, mal súd vziať do úvahy výklad ust. čl. II. ods. 4, ktoré žalovaný interpretoval jedine v tom logickom zmysle, že zabezpečovacia zmenka je vždy kumulatívne spojená s kauzálnou pohľadávkou, teda že veriteľ kauzálnej pohľadávky bude sledovať totožnosť zmenečného veriteľa. 17. Žalovaný má ďalej za to, že súd prvej inštancie nemal posúdiť zmenku ako vlastnú zmenku s dodatočne doplneným dátumom sročnosti, ale s poukazom na § 75 ods. 3 a 76 ods. 1,2 zák. č. 191/1950 Zb. ako zmenku na videnie, tzv. vista zmenku, nakoľko v čase jej vydania nebola vyplnená úplne. Súčasne mal Zmluvu o použití zmenky zo dňa 3.8.2009 ex offo posúdiť ako neplatnú, aspoň v časti dodatočného vyplňovania, pretože sa priečila ust. § 33 a § 76 zák. č. 191/1950 Zb. Následkom posúdenia zmenky ako zmenky na videnie by súd zistil, že nikdy nebola predložená žalovanému na platenie v zmysle § 34 ods. 1, súčasne sa tak nestalo v lehotách podľa § 34 ods. 1 druhá veta zák. č. 191/1950 Zb., preto je nárok na plnenie zmeškaný. 18. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší zmenkový platobný rozkaz a následne návrh žalobcu zamietne. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania vo výške 1.976,76 eur. 19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania vo výške 275,22 eur. 20. Procesnú obranu žalovaného považuje žalobca s poukazom na § 79 a § 175 ods. 1 OSP za neakceptovateľnú, pretože obligatórnou náležitosťou návrhu bolo výlučne označenie nároku ako takého a nie jeho špecifikácia na zmenkovú sumu, zmenkový úrok a zmenkovú odmenu. Ak teda žalobca uviedol, že si uplatňuje „zaplatenie sumy zo zmenky vo výške 6.567,68 eur“, predložil originál zmenky, splnil všetky zákonné predpoklady pre vydanie zmenkového platobného rozkazu. Zvoleným spôsobom uplatnenia zmenkového nároku zákonom aprobovaným spôsobom je preto zrejmé, že neboli porušené namietané práva žalovaného. 21. K argumentácii žalovaného ohľadom výkladu čl. II. ods. 4 zmluvy o použití zmenky zo dňa 3.8.2009 žalobca uviedol, že sa s ňou nemožno stotožniť. Sporné ustanovenie totiž neupravuje zákaz o osamostatnenia zmenky od kauzy, ale určuje vzťah medzi kauzálnou a zmenkovou pohľadávkou - ich súčasnú existenciu a okolnosti súčasného zániku, a to buď v dôsledku splnenia zabezpečenej (kauzálnej) pohľadávky alebo v dôsledku zaplatenia zmenky. Keďže v prejednávanej veci došlo k osamostatneniu zmenky v dôsledku postúpenia kauzálnej pohľadávky na iného veriteľa (a teda kauzálna pohľadávka nezanikla), ustanovenie čl. II. ods. 4 zmluvy o použití zmenky je pre danú vec absolútne irelevantné. Žalobca zdôraznil, že v konaní sa nedomáha zaplatenia pohľadávky v rozsahu postúpenej kauzálnej pohľadávky, ale len časti zmenkového úroku 6% od splatnosti zmenky (13.12.2011) do dňa postúpenia kauzálnej pohľadávky (3.10.2014). Nárok teda vznikol v čase, keď bol žalobca zmenkovým aj kauzálnym veriteľom. Aj keby si žalobca v zmenkovom konaní uplatnil nárok na zaplatenie zmenky v celom rozsahu, procesná obrana žalovaného by nemohla byť úspešná. Po prijatí odplaty za postúpenie kauzálnej pohľadávky totiž ostáva zachovaný nárok zmenkového veriteľa na zaplatenie zmenky. Žalobca však v rámci uplatneného zmenkového nároku zohľadnil v prospech žalovaného skutočnosť, že došlo k postúpeniu kauzálnej pohľadávky. 22. Tvrdenie žalovaného, že zmenka bola vystavená ako vistazmenka a mala byť predložená v súlade s § 34 ods. 1 ZZŠ na platenie do 1 roka od dátumu vystavenia, je podľa žalobcu bez právneho významu. Zmenka predložená v konaní obsahuje konkrétny dátum splatnosti, ide teda o fixnú zmenku (splatnú v určitý deň), a nie o vistazmenku. Aj keby sa jednalo o vistazmenku (čo však žalobca odmieta), zmeškaním lehoty na predloženie nestráca majiteľ zmenky svoje postihové práva voči vystaviteľovi vlastnej zmenky a avalistom, ale len proti tzv. nepriamym zmenkovým dlžníkom (§ 53 ods. 1, § 78 ods. 1, § 32 ods. 1 ZZŠ). 23. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného a s vyjadrením žalobcu k odvolaniu dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 24. Odvolací súd na základe výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel: Sa, vložka č. 158/B zistil, že pôvodný žalobca (Sberbank Slovensko, a.s.) bol dňom 1.8.2017 vymazaný z obchodného registra v dôsledku zlúčenia. Právnym nástupcom sa stala spoločnosť Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zapísaná vo obchodnom registri Okresného súdu Žilina oddiel: Sa, vložka č. 148/L. 25. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. 26. Na základe uvedeného súd rozhodol v konaní na strane žalobcu pokračovať so spoločnosťou Prima banka Slovensko, a.s., ktorá sa stala právnym nástupcom spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s., od 1.8.2017. 27. Podľa § 471 ods. 2 CSP, konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 28. Podľa § 175 ods. 1 veta prvá OSP ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta. 29. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu podliehajú prísnej koncentračnej zásade, v zmysle ktorej ich možno uplatniť len v 3-dňovej lehote a musí byť v nich uvedené všetko, čo žalovaný namieta. Účelom konania o námietkach je posúdenie, či v čase vydania zmenkového platobného rozkazu boli splnené podmienky pre jeho vydanie. V námietkach treba skutkovo nezameniteľným spôsobom opísať skutočnosti, o ktoré sa obrana žalovaného opiera. Žalovaný nemôže v priebehu ďalšieho konania na súde uvádzať nové dôkazy smerujúce k jeho obrane, ktoré majú oporu v skutkových tvrdeniach obsiahnutých v námietkach. Nie je však prípustné uplatňovať obranu, ktorá nemá oporu v obsahu námietok. 30. Z podaných námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu vyplýva, že žalovaný v nich okrem iného poukázal na to, že k žalobe pripojená zmenka bola vystavená na základe Zmluvy o použití zmenky č. 250353 zo dňa 3.8.2009 za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa voči vystaviteľovi zmenky, vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. 250353 na sumu 180.000,- eur. Žalovaný s poukazom na čl. II. bod 1 Zmluvy a čl. II. bod 4 zmluvy namietal, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 3.10.2014 žalobca stratil aktívnu legitimáciu na vymáhanie pohľadávok voči dlžníkovi aj zmenkovému ručiteľovi, ako aj stratil postavenie veriteľa. Žalovaný taktiež namietal, že žalobca si uplatňuje uspokojenie už zaniknutého dlhu, ktorý mu bol formou odplaty uhradený postupníkom - spoločnosťou T&T Slovakia, s.r.o., teda ak by mal ostať zmenkový platobný rozkaz v platnosti, došlo by na strane žalobcu k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko by mu bolo popri odplate prisúdené aj plnenie z právneho dôvodu, z ktorého mu už nárok zanikol. K námietkam predložil žalovaný zmluvu o použití zmenky zo dňa 3.8.2009 a zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 3.10.2014. 31. Je nesporné, že spoločnosť GUZEP, s.r.o., so sídlom Súvoz 1/632, 911 01 Trenčín, IČO: 36 340 308 vystavila v prospech žalobcu dňa 3.8.2009 vlastnú zmenku, ktorou sa zaviazala zaplatiť sumu 131.728,45 eur. Za zaplatenie zmenky sa zaručil žalovaný. Zmenka bola vystavená ako blankozmenka, zabezpečujúca pohľadávku žalobcu zo Zmluvy o úvere č. 250353 zo dňa 3.8.2009. 32. Blankozmenka je budúcou zmenkou, pri vyhotovení ktorej chýbala jedna alebo viacero podstatných náležitostí, ktoré až dodatočne doplní majiteľ zmenky. Zámer vydať blankozmenku sa prejavuje v existencii dohody uzavretej medzi odovzdávajúcim, ktorý zmenku podpísal a preberajúcim, ktorý je na základe tejto dohody oprávnený zmenku doplniť, a tak z nej vytvoriť perfektnú zmenku. Nevyžaduje sa, aby bolo v samotnej zmenke uvedené, že ide o blankozmenku, stačí označenie „Zmenka“ a podpis. 33. Podľa § 10 zák. č. 191/1950 Zb., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobudnutí zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. 34. V danej veci oprávnenie majiteľa zmenky doplniť do zmenky zmenkovú sumu a údaj splatnosti zmenky vyplývalo z bodu 2 článku II. Zmluvy o použití zmenky č. 250353 zo dňa 3.8.2009. 35. Podľa čl. II. bod 4 Zmluvy o použití zmenky, pri doplnení chýbajúcich údajov na zmenke nezaniká nárok veriteľa na plnenie Zabezpečenej pohľadávky. Nárok na plnenie zo zmenky je kumulatívny. Zaplatením zmenky zaniká nárok veriteľa na plnenie Zabezpečovacej pohľadávky, a naopak, splnením zabezpečovacej pohľadávky zaniká nárok veriteľa na plnenie zo zmenky. 36. Z obsahu spisu je preukázané, že pôvodný žalobca ako postupca Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 3.10.2014 postúpil odplatne pohľadávku z úverovej zmluvy č. 250353 zo dňa 3.8.2009 spoločnosti T&T Slovakia, s.r.o., Braneckého 14, Trenčín, IČO: 36 311 065. V zmysle čl. VII. bod 7.8 predmetnej zmluvy, predmetom postúpenia nie sú zabezpečovacie zmenky, ktorých vystaviteľom je dlžník. 37. Aj keď je pravdou, že v zmysle vyššie uvedeného aj po postúpení kauzálnej pohľadávky ostáva zachovaný nárok zmenkového veriteľa na zaplatenie zmenky, odvolací súd má za to, že v danom prípade, keďže sa jednalo o zmenku zabezpečovaciu, bolo potrebné skúmať, či konanie žalobcu, ktorý si návrhom zo dňa 9.12.2014 uplatnil svoj nárok zo zmenky v sume 6.567,58 eur, hoci kauzálnu pohľadávku postúpil, požíva právnu ochranu. Súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne ustanovením čl. II. bod 4 Zmluvy o použití zmenky, pričom je nepochybné, že o tento bod oprel svoju obranu žalovaný už v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, a na pojednávaní dňa 8.2.2016 svoju obranu doplnil o nové dôkazy - potvrdenie nového majiteľa kauzálnej pohľadávky o tom, že voči dlžníkovi neeviduje čo do istiny a príslušenstva žiadnu pohľadávku a pohľadávka aj z úverovej zmluvy č. 250353 zo dňa 3.8.2009 v celom rozsahu zanikla. Za danej situácie, keď v čl. II. bod 4 bolo dohodnuté, že nárok na plnenie zo zmenky je kumulatívny, čo znamená, že zaplatením zmenky zanikne nárok veriteľa na plnenie zo zabezpečenej pohľadávky a naopak, zabezpečená pohľadávka zanikla, súd prvej inštancie mal skúmať, či postup žalobcu neodporuje dobrým mravom, keďže postúpením pohľadávky bez zmenky boli obídená dohoda v čl. II. bod 4 Zmluvy o použití zmenky. 38. Navyše, žalobca až po podaní námietok žalovaného vo vyjadrení k námietkam zo dňa 20.11.2015 uviedol, že podaným návrhom sa domáha zaplatenia sumy 6.567,58 eur ako časti zákonného úroku 6% p.a. od splatnosti zmenky (13.12.2011) do uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok (3.10.2014). Žalobca sa teda nedomáhal zaplatenia zmenky v sume 131.728,45 eur, t.j. v rozsahu postúpenej kauzálnej pohľadávky, ale len zmenkového úroku. Aj keď zmenkový úrok je nárok, ktorý zák. č. 191/1950 Zb. umožňuje požadovať (v zmysle § 48 ods. 1,2), treba zohľadniť skutočnosť, že kauzálny záväzok zanikol a v prípade, že by žalovaný plnil i na zmenku, plnil by duplicitne. 39. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie, ani sa žiadnym spôsobom v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s tvrdením žalovaného, že nárok na plnenie voči žalovanému ako ručiteľovi zanikol a že žalobca postupoval v rozpore s dobrými mravmi, keď vylúčil z postúpenia pohľadávky zo zmluvy o úvere zabezpečovaciu zmenku. 40. Je preto potrebné, aby súd prvej inštancie vykonal ďalšie dokazovanie s odkazom na čl. II. ods. 4 Zmluvy o použití zmenky, z ktorého vyplýva, že nárok na plnenie zo zmluvy je kumulatívny a splnením zabezpečovacej pohľadávky zaniká nárok na plnenie zo zmenky. 41. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 42. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP, po vykonanom dokazovaní, riadnom zistení skutkového stavu a právnom posúdení vo veci opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 3 CSP aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. 43. Toto uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).