Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoZm/26/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514227945 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1514227945.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a členiek senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a JUDr. Oľgy Bahníkovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpený advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: N.. I. K., T. XX.XX.XXXX, U. H. H.S. XXX/XX, XXX XX U., zastúpený: A3 advokátska kancelária, s.r.o., Partizánska 25, 911 01 Trenčín, o zaplatenie 6.567,58 eur s príslušenstvom zo zmenky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/755/2015-105 zo dňa 26.03.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/755/2015-105 zo dňa 26.03.2018 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 1CbZm/755/2015-105 zo dňa 26.03.2018 zrušil zmenkový platobný rozkaz č. k. 1Zm 866/2014-16 zo dňa 15.06.2015 v celom rozsahu a určil, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 100 %. 2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že zmenkovým platobným rozkazom č. k. 1Zm/866/2014-16 zo dňa 15.06.2015 uložil súd žalovanému povinnosť, aby do troch dní od doručenia zaplatil pôvodnému žalobcovi Sberbank Slovensko, a.s., zmenkovú sumu 6.567,58 eur a náhradu trov konania v celkovej výške 943,15 eur alebo, aby v rovnakej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta. 3. Žalovaný podal námietky a zmenkový platobný rozkaz žiadal zrušiť. Upozornil na nedostatky žaloby, v ktorej bol, podľa jeho názoru, uvedený nesprávny dátum vystavenia zmenky a v nej chýbali podstatné skutkové okolnosti týkajúce sa uplatneného dlhu, najmä, že zmenka bola vystavená na základe Zmluvy o použití zmenky č. 250353 zo dňa 03.08.2009 a zabezpečovala pohľadávky žalobcu vyplývajúce zo Zmluvy o úvere č. 250353 na sumu 180.000,- eur proti dlžníkovi GUZEP s.r.o. Žalovaný uviedol, že žalobca mal právo zmenku vyplniť v prípade, ak nebude zabezpečovaná pohľadávka splnená riadne a včas, pričom podľa čl. II. bodu 4 zmluvy nárok veriteľa na plnenie zo zmenky zaniká splnením zabezpečovanej pohľadávky. Zmenkou zabezpečenú pohľadávku žalobca zmluvou z 03.10.2014 postúpil za odplatu spoločnosti T&T SLOVAKIA, s.r.o. Žalobca stratil postavenie veriteľa nielen vo vzťahu k úverovému dlžníkovi, ale aj k osobám zabezpečujúcim dlh. Žalobca postupníkovi neodovzdal zmenku, ktorá postúpenú pohľadávku zabezpečovala, ani ju podľa čl. II. bodov 6 alebo 7 zmluvy o použití zmenky neindosoval, resp. neznehodnotil, hoci aj podľa § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka bol povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky. Žalobca si uplatnil uspokojenie zaniknutého dlhu, ktorý mu bol formou odplaty za postúpenie už skôr uhradený postupníkom, preto by ponechaním zmenkového platobného rozkazu v platnosti došlo na strane žalobcu k bezdôvodnému obohateniu z nestatočných zdrojov, popri odplate by mu tak bolo prisúdené aj plnenie z právneho dôvodu, z ktorého mu už nárok na plnenie proti dlžníkovi aj ručiteľovi zanikol. 4. Pôvodný žalobca žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Nepoprel, že zmluvou z 03.10.2014 postúpil spoločnosti T&T SLOVAKIA, s.r.o., aj pohľadávku, ktorá bola zabezpečená uplatnenou zmenkou, ale zmluvné strany si expressis verbis dohodli, že zabezpečovacie zmenky predmetom postúpenia nie sú, je preto aj naďalej zmenkovým veriteľom žalovaného a nemal povinnosť postupníkovi zmenku odovzdať, ani ju indosovať. Voči žalovanému sa nedomáhal zaplatenia 6.567,58 eur ako časti zmenkovej sumy zodpovedajúcej postúpenej kauzálnej pohľadávke, ale ako časti zákonného úroku 6 % ročne za obdobie od splatnosti zmenky 13.12.2011 do uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávok 03.10.2014. Za nedôvodnú považoval aj kauzálnu námietku zániku úverovej pohľadávky ako dôsledku prijatia odplaty za postúpenie pohľadávok, keďže jednak vzhľadom na abstraktný charakter zmenky ostal aj po prijatí odplaty zmenkový nárok zachovaný a jednak postúpením kauzálnej pohľadávky a prijatím odplaty kauzálna ani zmenková pohľadávka nezanikla. Žalobca sa domáhal zaplatenia zmenkového úroku, ktorý vznikol za obdobie pred postúpením kauzálnej pohľadávky a mal názor, že takýto nárok mu vznikol ex lege v dôsledku omeškania zmenkových dlžníkov a nemal žiaden bezprostredný vzťah ku kauzálnej pohľadávke. 5. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní predložil vo fotokópii dve potvrdenia spoločnosti T&T SLOVAKIA, s.r.o., zo dňa 06.07.2015 a 10.12.2015, podľa ktorých pohľadávky zanikli a voči dlžníkovi GUZEP s.r.o. už pohľadávku neeviduje. 6. Z prvopisu zmenky vystavenej v Trenčíne 03.08.2009 súd prvej inštancie zistil, že jej vystaviteľ GUZEP, s.r.o., dal bezpodmienečný prísľub zaplatiť na rad VOLKSBANK Slovensko, a.s., pod ktorým obchodným menom pôvodný žalobca v tom čase podnikal, bez protestu, v H., na D. 9, dňa 12.12.2011, zmenkovú sumu 131.728,45 eur. Per aval zmenku podpísal žalovaný. 7. Súd rozsudkom č. k. 1CbZm/755/2015-56 z 08.02.2016 ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2CoZm/39/2016-83 z 24.10.2017 rozhodol, že sa bude pokračovať v konaní na strane žalobcu so spoločnosťou Prima banka Slovensko, a.s. a zároveň rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 8. Odvolací súd poukázal na to, že zmenkou boli zabezpečené pohľadávky vyplývajúce zo Zmluvy o úvere č. 250353 na sumu 180.000,- eur, zmenka bola vystavená na základe Zmluvy o použití zmenky č. 250353 z 03.08.2009 a poukazom na čl. II. bod 1 zmluvy a čl. II. bod 4 zmluvy namietal, že zmluvou o postúpení pohľadávok žalobca stratil aktívnu legitimáciu na vymáhanie pohľadávok voči dlžníkovi a zmenkovému ručiteľovi, čím stratil aj postavenie veriteľa. Tiež namietal, že si žalobca uplatnil uspokojenie už zaniknutého dlhu, ktorý mu bol uhradený formou odplaty za postúpenie. Odvolací súd mal za to, že aj keď po postúpení kauzálnej pohľadávky ostal nárok zmenkového veriteľa na zaplatenie zmenky zachovaný, bolo potrebné skúmať, či konanie žalobcu požíva právnu ochranu. Súdu prvej inštancie vytkol, že sa neriadil dôsledne ustanovením čl. II. bod 4 zmluvy o použití zmenky a mal skúmať, či postup žalobcu neodporoval dobrým mravom, keďže postúpením pohľadávky bez zmenky bola obídená dohoda v čl. II. bod 4 zmluvy o použití zmenky. Navyše žalobca až v námietkovom konaní uviedol, že sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy ako časti zákonného úroku 6 % ročne od splatnosti zmenky do uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky. Aj keď zmenkový úrok bol zákonný nárok majiteľa zmenky, bolo treba zohľadniť skutočnosť, že kauzálny záväzok zanikol a v prípade, že by žalovaný plnil i na zmenku, plnil by duplicitne. Uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie a v rozsudku sa nevysporiadal s námietkou žalovaného, že nárok voči nemu ako ručiteľovi zanikol a že žalobca postupoval v rozpore s dobrými mravmi, keď zabezpečovaciu zmenku vylúčil z postúpenia pohľadávky. Súdu prvej inštancie uložil, aby vykonal ďalšie dokazovanie s odkazom na čl. II. ods. 4 zmluvy o použití zmenky. V ďalšom konaní sa súd zaoberal otázkou, či žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi. 9. Z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že v zmenkovej sume je zahrnutý nárok na zmenkový úrok, a teda že ten nárok, ktorý bol v žalobe uvedený, sa predmetom konania nestal. Nároky zo zabezpečovacej zmenky neboli predmetom postúpenia, preto ani splatením postúpenej kauzálnej pohľadávky nemohol byť uhradený nárok zo zabezpečovacej zmenky, ktorá sa v zmysle čl. VII. ods. 7.8. zmluvy o postúpení nestala predmetom postúpenia. Strany sa zhodli aj v tom, že zmenka bola vydaná vedome neúplná a podmienky, za ktorých bol veriteľ oprávnený chýbajúce údaje vyplniť a zmenku použiť, si veriteľ, vystaviteľ zmenky a avalista dojednali v Zmluve o použití zmenky č. 250 353 zo dňa 03.08.2009. Postup pôvodného žalobcu odporuje dobrým mravom, keď zmenku vyplnil a uplatnil si ju voči avalistovi napriek tomu, že zmenkou zabezpečená pohľadávka už bola postúpená. 10. Súd prvej inštancie poukázal na čl. II. ods. 4. zmluvy, v zmysle ktorého pri doplnení chýbajúcich údajov na zmenke nezaniká nárok veriteľa na plnenie zabezpečovanej pohľadávky. Nárok na plnenie zo zmenky je kumulatívny, zaplatením zmenky zaniká nárok veriteľa na plnenie zabezpečovanej pohľadávky a naopak, splnením zabezpečovanej pohľadávky zaniká nárok veriteľa na plnenie zo zmenky. Právo rozhodnúť sa, či bude prednostne požadovať plnenie zo zmenky alebo zo zabezpečovanej pohľadávky, mal podľa čl. II. ods. 5. zmluvy veriteľ. Podľa čl. II. ods. 6. mal právo zmenku indosovať výlučne iba v prípade, ak by súčasne došlo k postúpeniu zabezpečenej pohľadávky. Pokiaľ si teda veriteľ zmenku ponechal a zabezpečovanú pohľadávku postúpil, zmluvné dojednania neporušil a len samotná táto skutočnosť by dobrým mravom neodporovala, ak by si následne neuplatnil aj nároky zo zmenky. 11. Z bodu 4.2. zmluvy o postúpení pohľadávky vyplynulo, že si veriteľ v reštrukturalizácii prihlásil pohľadávku, ktorú mal proti dlžníkovi GUZEP, s.r.o., zo Zmluvy o úvere č. 250 353 vo výške 131.728,45 eur, pohľadávka bola v celom prihlásenom rozsahu zistená, reštrukturalizačným plánom bola modifikovaná a jej nesplatená časť bola ku dňu uzavretia zmluvy vo výške 115.022,98 eur. Veriteľ mal na základe článku II. ods. 4 a 5 zmluvy o použití zmenky, právo rozhodnúť sa, ktorú z kumulatívnych pohľadávok si prednostne uplatní. 12. Z listinných dôkazov bolo zrejmé, že si kauzálnu pohľadávku uplatnil v reštrukturalizačnom konaní a jej nesplatenú časť následne za odplatu postúpil. Súčasne si však uplatnil aj nárok zo zmenky a týmto postupom postavenie dlžníka neprimerane zhoršil. Dlžník bol v rozpore s dohodnutými pravidlami povinný nielen splniť postupníkovi záväzok zo zmluvy o úvere, ale súčasne mal aj povinnosť zaplatiť žalobcovi záväzok zo zmenky. 13. Žalobca neuviedol, kedy v blankozmenke doplnil sumu 131.728,45 eur a dátum splatnosti 12.12.2011, ani či a kedy vystaviteľovi predložil zmenku na platenie. Zmenka je výplatný cenný papier, dlžník mal povinnosť zmenku zaplatiť pri predložení a len ak zmenka nie je zaplatená, má majiteľ v zmysle čl. I. § 48 ods. 1 bod 2. zmenkového zákona právo postihom žiadať aj úrok 6 % odo dňa splatnosti. Pôvodný žalobca si zmenku na súde uplatnil až po tom, čo pohľadávku z úverovej zmluvy prihlásil do reštrukturalizácie a jej nesplatenú časť odplatne postúpil. V žalobe neuviedol, akému nároku požadovaná suma 6.567,58 eur zodpovedá, až z jeho vyjadrenia k námietkam vyplynulo, že ide o časť postihového úroku. Nárok na zaplatenie zmenkového úroku nebol zmenkou zabezpečený a veriteľ ani nemal právo postihový úrok do zmenkovej sumy zahrnúť. Dlžník, a tým ani žalovaný ako avalista, preto bez predloženia zmenky na platenie, nemohol vedieť, že by mal voči pôvodnému žalobcovi aj iné záväzky, než ktoré vyplývajú z úverovej zmluvy, pričom si bol vedomý, že kauzálnu pohľadávku už veriteľ proti nemu v reštrukturalizačnom konaní uplatnil a následne ju za odplatu postúpil. Nemohol teda predpokladať, že sa veriteľ, v rozpore s podmienkami dojednanými v zmluve o použití zmenky, rozhodol súbežne požadovať plnenie zo zmenky aj zo zabezpečovanej pohľadávky, čo vyplýva aj z námietok, ktoré žalovaný proti zmenkovému platobnému rozkazu podal. Napriek tomu, že v súdnom konaní bola uplatnená len časť postihového úroku, nie je možné takýto postup veriteľa považovať za súladný s dobrými mravmi. Pôvodný žalobca sa už pred podaním žaloby rozhodol prednostne požadovať plnenie zo zabezpečovanej pohľadávky, žalobu podal na súd v čase, kedy v dôsledku postúpenia pohľadávky stratil postavenie veriteľa zabezpečenej pohľadávky. Dodatočné uplatnenie nároku zo zmenky je za týchto podmienok potrebné považovať za šikanózny výkon práva, smerujúci k získaniu neprimeranej výhody a žalovaného ako zmenkového ručiteľa nad prípustnú mieru poškodiť. Zmenkový platobný rozkaz preto súd prvej inštancie v celom rozsahu zrušil. 14. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie v celom rozsahu. Poukázal na čl. II ods. 2 zmluvy, v zmysle ktorého o použití zmenky bol žalobca oprávnený zmenku vyplniť, ak nebude zabezpečený záväzok riadne a včas splatený. Záväzkom sa pritom rozumejú všetky nároky žalobcu proti dlžníkovi vymedzené v čl. I ods. 2.1 - 2.4 zmluvy o použití zmenky, pričom v samotnom čl. I ods. 2.1 zmluvy o použití zmenky sa uvádza, že záväzkom sa rozumie nárok na vrátenie peňažných prostriedkov, ako aj na zaplatenie úrokov a úrokov z omeškania a iných nárokov, ktoré súvisia alebo vzniknú v budúcnosti v súvislosti so zmluvou o úvere. 15. Žalovaný si nárok na zaplatenie istiny uplatnil zmenkou. V konaní o zaplatenie zmenky požadoval len zmenkovú sumu, nie však postihový úrok v zmysle čl. I § 48 ods. 1 bod 2 zákon zmenkový a šekový, ktorý si veriteľ môže uplatnil spolu so zmenkovou sumou, ale aj samostatne. Nárok na vyplnenie zmenky sumou vo výške splatného úroku vyplýva žalobcovi priamo z čl. I ods. 2.1 zmluvy o použití zmenky. Okrem toho súd neprihliadol ani na čl. 7.8 poslednú vetu zmluvy o postúpení pohľadávok, v ktorej je uvedené, že predmetom postúpenia nie sú zabezpečovacie zmenky. Žalobca si ako majiteľ ďalších vydaných zmeniek môže voči žalovanému uplatniť ďalšie postihové práva vyplývajúce jednak z už vyplnených zmeniek, ako aj vyplniť do zmeniek nové záväzky, ktoré má voči žalovanému, a ktoré nezanikli v dôsledku uspokojenia kauzálnej pohľadávky. Žalovaný si musel byť vedomý toho, že žalobca môže vyplniť do zmenky také nové záväzky, na ktoré má voči žalovanému nárok, a ktoré neprešli na postupníka, ani nezanikli v dôsledku uspokojenia kauzálnej pohľadávky. 16. Žalobca dodal, že vo veci rovnakého uplatneného nároku sa vedie aj konanie na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. 3CbZm/699/2015. V predmetnej veci posudzoval nárok po podaní odvolania žalovaným Krajský súd v Bratislave, ktorý v uznesení zo dňa 20.02.2018, sp. zn. 4CoZm/58/2017, dospel k záveru, že uplatnený nárok bol dôvodný a práva zo zmeniek v zmysle čl. II ods. 6 zmluvy o použití zmenky neprešli na postupníka spolu s kauzálnou pohľadávkou. Ak súd dospel k záveru, že uplatnený nárok je v rozpore s dobrými mravmi, je jeho právne posúdenie, podľa žalobcu, nesprávne. 17. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Žalovaný uviedol, že žalobca bol prostredníctvom svojho právneho zástupcu aktívny a zúčastnený pri všetkých úkonoch a pojednávaniach, uplatňoval svoje nároky, prednášal právne kvalifikácie. Spôsob, akým súd prvej inštancie vyhodnotil jeho procesný útok (dodržujúc intencie právneho názoru vyššieho stupňa revidovaním svojho prv vysloveného právneho názoru), nebolo možné považovať za odňatie konania pred súdom. Pokiaľ by súd súhlasil s právnym názorom žalobcu, potom by automaticky každému neúspešnému účastníkovi sporu bola odňatá možnosť konať pred súdom. 18. Z podaného návrhu žalobcu na vydanie zmenkového platobného rozkazu bolo zrejmé, že žalobca sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 6.567,58 eur s príslušenstvom, v zmysle § 48 ods. 1, bod 1 zákona č. 191/1950 Zb. Súd jeho návrhu podloženého zmenkou vyhovel a vydal dňa 15.06.2015 zmenkový platobný rozkaz č. k. 1Zm 866/2014-16, ktorým zaviazal žalovaného k zaplateniu žalovanej zmenkovej sumy (teda jej časti). Po podaní námietok žalovaným, však žalobca dodatočne zmenil právnu kvalifikáciu svojho nároku, keď z jeho vyjadrení a ďalšieho dokazovania vyplynulo, že si v konaní neuplatňuje časť zmenkovej sumy (131.728,45 eur), ale zákonný zmenkový úrok, teda nárok definovaný v § 48 ods. 1, bod 2 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona. Preto konajúci súd nemohol ponechať v platnosti rozhodnutie, ktorého predmet výroku sa dodatočne, na základe dispozície žalobcu, ukázal byť iným nárokom (nie zmenkovou sumou, ale zmenkovým úrokom), čo je v rozpore s koncentračnou zásadou konania, ale aj Civilným sporovým poriadkom (CSP). 19. Žalobca nad rámec žalobou uplatneného nároku na zaplatenie istiny žiadal ponechať v platnosti zmenkový platobný rozkaz, o ktorom sa dodatočne rozhodol, že je vlastne zmenkovým úrokom. Keby mu súd vyhovel, ponechal by v platnosti rozhodnutie, ktorého výrok je objektívne v rozpore s podaným návrhom a v ňom priznaný právny nárok žalobcu je nad rámec kvalifikácie právneho nároku v žalobe a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Z odôvodnenia odvolania žalobcu uvedeného pod bodom II. nebolo vôbec zrejmé, či žalovaná zmenka bola žalobcom vystavená na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy alebo na zaplatenie zmenkového úroku. Žalobca účelovo mení právny dôvod uplatneného nároku. 20. Žalovaný poukazuje na to, že dlh zmenkového dlžníka bol uhradený. Ak si žalobca uplatňuje zmenkový úrok, mohlo by dôjsť k zmene jeho právnej kvalifikácie až pri podaní vyjadrenia žalobcu k námietkam žalovaného, a preto vzniesol žalovaný voči takémuto nároku žalobcu aj námietku premlčania. 21. Žalovaný je presvedčený, že účelovému konaniu žalobcu v rozpore so zmluvou, ale najmä v rozpore s dobrými mravmi, nie je možné poskytnúť právnu ochranu, a preto považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne. 22. K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca repliku. Žalobca bol názoru, že v zmysle prejednacieho princípu by mal súd prvej inštancie rozhodovať len o námietkach a procesnej obrane žalovaného. Pokiaľ tak neurobil a v predchádzajúcom konaní ani nevyslovil záver, že by z tohto dôvodu považoval nárok za nedôvodný, žalobca nemohol produkovať argumenty k rozhodujúcemu záveru súdu prvej inštancie, napriek prítomnosti na pojednávaniach. Žalobca, vzhľadom na priebeh a obsah konania, nemohol predvídať, že by mal produkovať tvrdenia na preukázanie opaku, namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Súd nemal preskúmať a revidovať celé konanie, ale len procesnú obranu žalovaného a vysporiadať sa s dôkazom, ktorý žalovaný údajne plánoval predložiť na nariadenom pojednávaní. Súd prvej inštancie na pojednávaní, podľa pokynu odvolacieho súdu, mal vykonať výsluch žalovaného a jedinou námietkou, s ktorou sa mal prvoinštančný súd dodatočne vysporiadať bolo, že žalobca v návrhu nešpecifikoval, v čom spočíval uplatnený nárok. 23. Žalobca opakovane uvádzal, že sa proti žalovanému nedomáha zaplatenia kauzálnej pohľadávky, ale len sumy 6.567,58 eur ako zákonného zmenkového úroku 6 % p.a. za obdobie od splatnosti zmenky 13.12.2011 do uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávok 03.10.2014. Na tejto argumentácii a uplatnenom nároku žalobca zotrval počas celého konania. Žalobca nevyplnil zmenku ľubovoľnou sumou, ku ktorej sa snažil „napasovať“ pohľadávku, ale vyplnil zmenku konkrétnou a riadne vyčíslenou sumou, na ktorej zaplatenie má nárok v zmysle príslušných právnych predpisov. Nemožno spochybniť, že právnym dôvodom uplatneného nároku na plnenie je riadne vyplnená zmenka, vystavená žalovaným. Pokiaľ žalobca mal nárok na zaplatenie pohľadávky, ktorú si v konaní uplatnil, nemožno považovať zmenku za vyplnenú excesne pre rozpor s dobrými mravmi. 24. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 16.09.2019 podľa § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrenia žalovaného, dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. 25. Tak ako uviedol súd prvej inštancie, nárok na zaplatenie zmenkového úroku nebol zmenkou zabezpečený a veriteľ ani nemal právo postihový úrok do zmenkovej sumy zahrnúť. Dlžník a ani žalovaný ako avalista, bez predloženia zmenky na platenie, sa nemal dôvod domnievať, že by mal voči pôvodnému žalobcovi aj iné záväzky, pričom veriteľ kauzálnu pohľadávku proti nemu v reštrukturalizačnom konaní uplatnil a následne ju za odplatu postúpil. Veriteľ preto v rozpore s podmienkami dojednanými v zmluve o použití zmenky požadoval plnenie zo zmenky aj zo zabezpečovanej pohľadávky. 26. V čl. II. bod 4 bolo dohodnuté, že nárok na plnenie zo zmenky je kumulatívny, čo znamenalo, že zaplatením zmenky zanikne nárok veriteľa na plnenie zo zabezpečenej pohľadávky a naopak. 27. V súdnom konaní síce bola uplatnená len časť postihového úroku, odvolací súd túto skutočnosť však nepovažuje za kompatibilnú s dobrými mravmi. Pôvodný žalobca podal na súd žalobu v čase, kedy v dôsledku postúpenia pohľadávky stratil postavenie veriteľa zabezpečenej pohľadávky a z tohto dôvodu dodatočné uplatnenie nároku zo zmenky je nutné považovať za šikanózny výkon práva. 28. Žalobca sa nedomáhal zaplatenia len zmenkového úroku, ktorý v zmysle § 48 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Zb. je možné požadovať, a preto je potrebné poukázať na skutočnosť, že ak by kauzálny záväzok zanikol a v prípade, že by žalovaný plnil i na zmenku, plnil by duplicitne. 29. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok, ako aj v súvisiacom výroku o trovách, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej súd prvej inštancie samostatným uznesením. 32. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).