Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/571/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610205676 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1610205676.6 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobcu: Thorpe recovery, družstvo, Stráž 8419, Zvolen, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Psotkom, Stráž 223, Zvolen, proti žalovanému: B. P., E. XX, P., zastúpenému Biksadský & Partners, s.r.o., Michalská 9, Bratislava, o zaplatenie 544,24 eura s príslušenstvom, na odvolania žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 6C/44/2012-270, zo dňa 20.5.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 544,24 eura s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 43,05 eura od 24.4.2007 do zaplatenia, s 8,5 % úrokom z omeškania zo sumy 44,70 eura od 18.5.2007 do zaplatenia, s 8,5 % úrokom z omeškania zo sumy 43,05 eura od 18.6.2007 do zaplatenia, s 8,5 % úrokom z omeškania zo sumy 43,05 eura od 19.7.2007 do zaplatenia a s 8,5 % úrokom z omeškania zo sumy 370,38 eura od 18.8.2007 do zaplatenia a trovy konania 32,50 eura; vo zvyšku úroku z omeškania žalobu zamietol. 2. V odôvodnení uviedol, že právny predchodca žalobcu SKP, k.s., správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze“ doručil 27.7.2010 súdu žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia 544,24 eura s úrokmi z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 43,05 eura od 24.4.2007 do zaplatenia, s 18,25 % úrokom z omeškania zo sumy 44,71 eura od 18.5.2007 do zaplatenia, s 18,25 % úrokom z omeškania zo sumy 43,05 eura od 18.6.2007 do zaplatenia, s 18,25 % úrokom z omeškania zo sumy 43,05 eura od 19.7.2007 do zaplatenia a s 18,25 % úrokom z omeškania zo sumy 370,38 eura od 18.8.2007 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľ uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len zák. č. „610/2003 Z.z.“), ktorej prílohou boli všeobecné obchodné podmienky vydané spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. Predmetom záväzku poskytovateľa bolo poskytovanie verejnej telefónnej služby (verejnej telekomunikačnej služby ISDN, elektronickej komunikačnej služby Magio), ktorému zodpovedala povinnosť žalovaného platiť odplatu za poskytnuté služby, ktorú mu poskytovateľ vyúčtoval v súlade so zmluvou v mesačných intervaloch. Ďalej uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania tým, že svoje peňažné záväzky voči právnemu predchodcovi žalobcu (Slovak Telekom, a.s.) neplnil riadne a včas. Tieto peňažné záväzky boli vyúčtované faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 23.4.2007 v sume 43,05 eura, faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 17.5.2007 v sume 44,71 eura, faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 17.6.2007 v sume 43,05 eura, faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 18.7.2007 v sume 43,05 eura a faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 17.8.2007 v sume 370,38 eura. Uviedol, že nezaplatením faktúr v lehote splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania a žalobca si voči nemu uplatnil úroky z omeškania vo výške 18,25 % ročne z dlžných súm. 3. Súd prvej inštancie mal právne nástupníctvo pôvodného žalobcu vo vzťahu k jeho právnym predchodcom preukázané zmluvou o postúpení pohľadávok z 10.8.2009, uzavretou medzi spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. ako postupcom a spoločnosťou MEDIATIONKMCH, s.r.o. ako postupníkom, zmluvou o postúpení pohľadávok zo 14.12.2009, uzavretou medzi spoločnosťou MEDIATIONKMCH, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou SKP, k.s., správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze“ ako postupníkom a zmluvou o postúpení pohľadávok z 20.6.2012, uzavretou medzi spoločnosťou SKP, k.s., správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze“ ako postupcom a spoločnosťou THORPE CORPORATION LTD. ako postupníkom a zmluvou o postúpení pohľadávok z 27.6.2012, uzavretou medzi spoločnosťou THORPE CORPORATION LTD. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Uznesením č.k. 6C/44/2012-98, zo dňa 14.1.2013, súd prvej inštancie majúc za preukázané vyššie uvedené právne skutočnosti, pripustil zmenu účastníka konania z pôvodného žalobcu SKP, k.s., správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze“ na žalobcu Thorpe recovery, s.r.o. 4. Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané, že 12.12.2005 uzavrel právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so žalovaným ako novým účastníkom a pôvodným účastníkom zmluvy o pripojení P. D., v zastúpení splnomocnencom P. U., dodatok k zmluve o pripojení TP (zmena v osobe účastníka), podľa ktorého pôvodný účastník P. D. postúpil všetky práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy o pripojení č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Dodatok 1“) na nového účastníka B. P.. Žalovaný B. P., prostredníctvom splnomocnenej osoby P. U., svojím podpisom vyjadril súhlas s takýmto postúpením a zaviazal sa dodržiavať všeobecné podmienky Slovak Telekom, a.s. na poskytovanie VTS a ISDN. Zároveň súhlasil so zachovaním služby Rodinný internet TP1, poskytovanej pre fyzické osoby v zmysle tarify C VTS tak, ako to bolo uvedené v zmluve o pripojení. Predmetný dodatok podpísala za pôvodného účastníka a nového účastníka B. P. P. U.. Tí istí účastníci uzavreli dodatok k zmluve o pripojení INT č. XXXXXXXXXXXXX (ďalej len „Dodatok 2“) (zmena v osobe účastníka, adresáta a spôsobu platby), podľa ktorého sa zmluva o pripojení upravila na meno nového účastníka a zároveň nového adresáta B. P. (žalovaného) a došlo k zmene spôsobu platby na platbu v hotovosti. Ako splnomocnená osoba aj za pôvodného účastníka a aj za nového účastníka vystupovala a dodatok podpisovala P. U.. Dňa 12.12.2005 P. U. ako splnomocnená osoba podpísala tlačivo právneho predchodcu žalobcu Slovak Telekom a.s., Bratislava, prílohu k zmluve o pripojení, dodatku a špecifikácie k zmluve o pripojení, podľa ktorej došlo k zmene uverejnenia údajov o telefónnej prípojke VTP k prístupu ISDN v telefónnom zozname v časti bytové stanice na meno B. P., P. A.. XX, P.. Pôvodný účastník P. D. a žalovaný podpísali písomnosť rovnakého znenia pod názvom „splnomocnenie“, v ktorom splnomocnili P. U., bytom Ľ.Í. C. XXXX/XX, P., ku všetkým úkonom spojených s firmou Slovak Telekom, a.s. Toto splnomocnenie obaja vlastnoručne podpísali. 5. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobca si v konaní uplatnil pohľadávku, ktorú nadobudol postúpením. V konaní síce nepreukázal uzavretie zmluvy o pripojení s pôvodným užívateľom poskytovaných služieb P. D., táto skutočnosť však podľa neho vyplývala z toho, že pôvodný užívateľ P. D. bol vlastníkom bytu, kde právny predchodca žalobcu telekomunikačné služby poskytoval, zo splnomocnenia, ktoré P. D. podpísal a predovšetkým z doloženého Dodatku 1 a Dodatku 2 k zmluve o pripojení, ktoré za pôvodného užívateľa služieb podpísala jeho pracovníčka U. U.Č.E.. Súd prvej inštancie mal za to, že uzavretím Dodatku 1 a Dodatku 2 k zmluve o pripojení vznikol zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.), a žalovaným, predmetom ktorého bola zmena v osobe užívateľa telekomunikačných služieb, takže novým užívateľom sa stal žalovaný. Žalovaný sa spolu s manželkou stali vlastníkmi bytu, v ktorom boli poskytované telekomunikačné služby Slovak Telekom, a.s. a ktorý nadobudli od pôvodného užívateľa P. D.. Aj keď v predmetnom byte od jeho nadobudnutia nebývali, všetky záležitosti spojené s bytom zabezpečoval žalovaný, čo potvrdila jeho bývalá manželka Y. P. (prehlasoval a platil služby spojené s užívaním predmetného bytu a pod.). Súd prvej inštancie uviedol, že Dodatok 1 a Dodatok 2 k zmluve o pripojení bol podpísaný tak za pôvodného užívateľa P. D. ako i žalovaného jednou a tou istou osobou - svedkyňou U. U. (teraz M.), ktorá bola pracovníčkou pôvodného užívateľa P. D.. Vyslovil, že aj keď si svedkyňa nepamätala toto splnomocnenie (aj vzhľadom na časový odstup), táto skutočnosť ešte nepotvrdzuje neplatnosť predmetného splnomocnenia, resp. neexistenciu vzťahu medzi žalovaným a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. Poukázal na skutočnosť, že svedkyňa potvrdila svoj podpis na Dodatku 1 a Dodatku 2 k zmluve o pripojení, a teda bola osobou, ktorá tieto splnomocnenia dostala a na základe nich podpísala Dodatok 1 a Dodatok 2 k zmluve o pripojení. Okrem toho poukázal na fakt, že splnomocnenia sú spísané rovnakým písmom a v rovnakom znení a obidve sú bez dátumového označenia. Z týchto skutočností podľa súdu prvej inštancie vyplynula možnosť dohody medzi pôvodným užívateľom P. D. a žalovaným o zmene v osobe užívateľa telekomunikačných služieb bez ohľadu k tomu, či žalovaný predmetné splnomocnenie podpísal, resp. nepodpísal. Skonštatoval, že aj keď predmetné splnomocnenia nespĺňali formálne náležitosti (neboli datované) a v splnomocnení žalovaného nebol osvedčený jeho podpis ako splnomocniteľa, čo žalovaný namietal, spoločnosť Slovak Telekom, a.s. toto splnomocnenie prijala a vykonala na základe splnomocnencom podpísaných Dodatkov 1 a 2 zmenu v osobe užívateľa. 6. Súd prvej inštancie sa v prejednávanej veci plne stotožnil s tvrdením žalobcu, že aj keď v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný predmetné splnomocnenie podpísal, táto skutočnosť nezakladá neplatnosť tohto splnomocnenia, resp. nepreukazuje neexistenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalovaným a Slovak Telekom, a.s. Ďalej argumentoval, že sám žalovaný tým, že od prvého mesiaca po nadobudnutí bytu od pôvodného užívateľa telekomunikačných služieb pravidelne uhrádzal (a to v hotovosti tak, ako je to uvedené v Dodatku 1 k zmluve o pripojení), mesačné faktúry spoločnosti Slovak Telekom, a.s. po dobu od decembra 2005 do marca 2007, konkludentne bez zbytočného odkladu schválil konanie splnomocnenca U. U. i samotné uzavretie Dodatku 1 a Dodatku 2 k zmluve o pripojení. Uviedol, že žalovaný sa o existencii svojho zmluvného vzťahu so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. dozvedel už v januári 2006, kedy mu bola doručená prvá faktúra od tejto spoločnosti za užívanie telekomunikačných služieb za december 2005. Pokiaľ tvrdil, že žiadnu zmluvu a žiadny dodatok k zmluve o pripojení nepodpísal a na takýto úkon nesplnomocnil žiadnu osobu, mohol namietať doručenú faktúru, túto neuhradiť a v konečnom dôsledku dodatočne bez zbytočného odkladu neschváliť úkon splnomocnenca tak, aby došlo k naplneniu § 33 ods. 2 Obč. zák. a spoločnosť Slovak Telekom, a.s. si mohla vymáhať úhradu faktúry resp. náhradu škody od splnomocnenca. Žalovaný však doručenie faktúry za mesiac december 2005 nenamietal a uhrádzal všetky faktúry, ktoré mu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. doručovala a to vrátane úhrady sankcií za prípadné oneskorené platby týchto faktúr až do marca 2007. Súd prvej inštancie tak mal v konaní za preukázané, že k zastaveniu platieb faktúr tejto spoločnosti došlo z dôvodu, že žalovaný sa rozviedol a na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudla predmetný byt jeho bývalá manželka Y. P., ktorá sa do neho nasťahovala v apríli 2007. Z toho dôvodu žalovaný už nemal záujem využívať telekomunikačné služby Slovak Telekom, a.s. a preto požiadal v marci 2007 o odpojenie poskytovaných služieb a prestal platiť faktúry za dodané služby, hoci bol spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. upozornený, že bude musieť uhradiť dohodnuté zmluvné pokuty za porušenie zmluvných podmienok. K odpojeniu poskytovaných služieb došlo k 31.7.2007. 7. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že k uzavretiu Dodatku 1 a Dodatku 2 zo strany žalovaného so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. došlo riadne a platne. Z predložených faktúr mal preukázané, že podľa zmluvy o pripojení boli žalovanému postúpené od pôvodného užívateľa služby Doma Pohoda XXXXXXXXXX, DSL FLAT Home so zľavou a DSL Doma pre TP celkom v sume 1.297,- Sk mesačne. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, založený uzavretím Dodatku 1 a Dodatku 2, posúdil ako občianskoprávny vzťah; žalovaný uzavrel predmetné dodatky ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Z dokazovania ďalej vyplývalo, že žalovaný využíval služby právneho predchodcu žalobcu, cenu poskytovaných služieb splatných v období od 1.3.2007 do 30.6.2007 fakturoval právny predchodca žalobcu žalovanému spolu v sume 173,86 eura. Žalovaný za poskytnuté služby riadne a včas nezaplatil. Preto súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi neuhradenú cenu za poskytnuté verejné telefónne služby. Ďalej žalobcovi priznal aj uplatnenú sumu 370,38 eura a to ako náhradu škody, ktorá vznikla právnemu predchodcovi žalobcu jednak z titulu poskytnutej zľavy TS internet DSL FLAT Home vo výške 392,- Sk mesačne namiesto sumy 490,- Sk mesačne, škody spočívajúcej v poskytnutí akciovej ceny na kúpu koncového zariadenia ADSL USB len v sume 2,- Sk a škody spočívajúcej v nákladoch na zariadenie a údržbu elektronickej komunikačnej služby. Uvedené závery súd prvej inštancie právne odôvodnil poukazom na § 42 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. b), § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z.z., § 33 ods. 1, 2, 3, § 52 ods. 1, 2, 3 , § 53 ods. 4 a § 420 ods. 1 Obč. zák. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nakoľko žalovaný sa nezaplatením vyúčtovaných faktúr dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, uložil mu aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania a to výške 9 % zo sumy 43,05 eura od 24.4.2007 do zaplatenia, s 8,5 % úrokom z omeškania zo sumy 44,70 eura od 18.5.2007 do zaplatenia, s 8,5 % úrokom z omeškania zo sumy 43,05 eura od 18.6.2007 do zaplatenia, s 8,5 % úrokom z omeškania zo sumy 43,05 eura od 19.7.2007 do zaplatenia a s 8,5 % úrokom z omeškania zo sumy 370,38 eura od 18.8.2007 do zaplatenia v súlade s § 3 ods. 1 vyhlášky č. 87/1995 Z.z. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 8. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy nevyúčtoval a zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplývali. 9. Proti zaväzujúcej časti rozsudku podal odvolanie žalovaný a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Namietal proti právnemu posúdeniu predmetnej plnej moci, na základe ktorej p. U. za neho podpísala zmluvu o pripojení. Samotnej plnej moci vytkol množstvo vád. V prvom rade poukázal na to, že plná moc nie je vôbec datovaná, splnomocnenec nikdy plnú moc neprijal - neobsahuje podpis splnomocnenca. Navyše plnú moc nepodpísal žalovaný, ale neznáma osoba, ktorá z neznámych dôvodov chcela, aby do záväzkového vzťahu so Slovak Telekom, a.s. vstúpil žalovaný, a aby tak na neho prešli práva a povinnosti zo zmluvy o pripojení. Tvrdil, že predmetná plná moc v znení ako bola vyhotovená, by navyše oprávňovala splnomocnenca k akýmkoľvek úkonom so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. bez akýchkoľvek obmedzení, čo považoval za neprípustné a nevídané. Plná moc by podľa neho mala byť presne špecifikovaná, na aké právne úkony sa vzťahuje. Na základe uvedeného zastával názor, že takýto dokument, aký bol predložený zo strany spoločnosti Slovak Telekom, a.s., nie je platnou plnou mocou, pretože trpí takými vadami, s ktorými spája slovenský právny poriadok jej neplatnosť. Na základe predloženej plnej moci nevstúpil a ani nemohol vstúpiť žalovaný do právneho vzťahu so Slovak Telekom, a.s., a teda ani mu nemohli vzniknúť žiadne povinnosti, a to najmä uhrádzať faktúry vystavované na jeho meno. Žalovaný poukázal na neprofesionálny prístup zamestnancov Slovak Telekom, a.s., ktorí napriek skutočnosti, že všeobecné obchodné podmienky stanovujú, aby splnomocniteľ, ktorý podpisuje zmluvu o pripojení, resp. jej dodatok, sa preukázal písomným plnomocenstvom s overeným podpisom splnomocniteľa, toto pravidlo vôbec neuplatnili, resp. ho absolútne odignorovali. Uviedol, že zamestnanci si museli byť plne vedomí aspoň tejto základnej povinnosti, a to že podpis splnomocniteľa na plnej moci musí byť úradne osvedčený. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný ustálil, že nikdy nevstúpil do zmluvného vzťahu so Slovak Telekom, a.s. 10. Ďalej žalovaný v podanom odvolaní tvrdil, že v predmetom konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepredložil žiaden relevantný dôkaz o tom, že by sa žalovaný dostal do zmluvného vzťahu so Slovak Telekom, a.s. Odvolal sa na výsluch svedkyne U. z pojednávania, konaného 9.3.2013, na ktorom uviedla, že nikdy nevidela žalovaného a ani si nie je vedomá, že by ona zabezpečovala podpisovanie dodatku k zmluve o pripojení. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že v žiadnom prípade nemožno spájať prípadnú úhradu faktúr žalovaným s vznikom jeho záväzku, resp. s existenciou právneho vzťahu medzi žalovaným a Slovak Telekom, a.s. Za uznanie dlhu v zmysle Občianskeho zákonníka takýto úkon nemožno považovať, nakoľko podľa § 558 „ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.“ Nič také sa však nestalo, žalovaný nikdy písomne neuznal záväzok. Namietol, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí stotožnil s úvahou žalobcu, týkajúcou sa § 33 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Má za to, že „dodatočne bez zbytočného odkladu“ je nutné aplikovať na konkrétnu situáciu. Žalovaný sa o konaní bez plnomocenstva dozvedel až po vyžiadaní si na niekoľký pokus sfalšovaného Dodatku zmluvy o pripojení od Slovak Telekom, a.s. Takže pokiaľ žalovaný nemohol vedieť a ani nevedel o existencii konania bez plnomocenstva, tak logicky nemohol takého konanie ani schváliť. 11. Podľa názoru žalovaného ešte dôležitejšie je ustanovenie § 33 ods. 3 Obč. zák., ktorý vo vzťahu k uvedenému odseku 2 dodáva, že ustanovenie odseku 2 neplatí ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela. Osobou, s ktorou sa konalo, bola Slovak Telekom, a.s. Vzhľadom na vady sfalšovaného plnomocenstva možno podľa žalovaného jednoznačne ustáliť, že Slovak Telekom, a.s. o nedostatku vedel a musel vedieť a teda nemožno aplikovať ustanovenie o dodatočnom schválení plnomocenstva na vzniknutú situáciu. Namietal záver súdu prvej inštancie, že konanie bez plnomocenstva žalovaný dodatočne údajne schválil konkludentným konaním, pričom navyše uviedol, že v zmysle zákona o elektronických komunikáciách nie je predpísaný spôsob formy zmluvy o pripojení, a teda že nemusí byť uzatvorená výlučne písomnou formou. Žalovaný má za to, že uvedený zákon síce takúto povinnosť neustanovuje, ustanovujú ju však všeobecné obchodné podmienky Slovak Telekomu, a.s. (ďalej len „VOP“). Samotný žalobca predložil VOP, platné v čase rozhodnom pre predmetné konanie, na základe ktorých je v zmysle čl. IV ods. 6 VOP „ ... splnomocnený zástupca povinný preukázať svoje oprávnenie písomným plnomocenstvom s osvedčeným podpisom splnomocniteľa“. Na základe uvedeného je podľa jeho názoru nutné aplikovať ustanovenie VOP Slovak Telekomu, a.s. Dodatok mal byť uzatvorený písomne a na základe plnej moci s osvedčeným podpisom žalovaného. Napokon okrem uvedeného poukázal na ďalšie ustanovenie VOP, a to konkrétne čl. VI ods. l VOP, podľa ktorého je k zmene účastníka potrebné podpísať dodatok účastníkom postupujúcim práva a povinnosti zo zmluvy o pripojení, ako aj novým účastníkom. 12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny potvrdiť. Zopakoval, že záväzkovo-právny vzťah medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. vznikol na základe Dodatku 1 a Dodatku 2, predmetom ktorých bola zmena v osobe účastníka, kedy na miesto pôvodného účastníka (P. D.), nastúpil nový účastník B. P. (žalovaný). Dodatok 1 a Dodatok 2 v mene nového účastníka (žalovaného) uzatvorila na základe písomne udeleného plnomocenstva splnomocnenkyňa P. U.. Žalobca mal za to, že ak aj v predmetnom prípade žalovaný nikdy neudelil plnomocenstvo na uzatvorenie Dodatku 1 a Dodatku 2 v jeho mene, táto skutočnosť (aj keby bola v konaní jednoznačne preukázaná), nespôsobuje ich neplatnosť a rovnako toto tvrdenie žalovaného nepreukazuje neexistenciu samotného záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalovaným a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. Žalovaný totiž svojim konkludentným konaním, ktoré spočívalo najmä v uhrádzaní jednotlivých faktúr, vyúčtovaných spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. za poskytovanie služieb v období bezprostredne nasledujúcom po podpise Dodatkov 1 a 2 od januára 2006 do marca 2007, v súlade s § 33 ods. 2 Obč. zák., dodatočne (a bez zbytočného odkladu), nevýslovným spôsobom, schválil konanie splnomocnenca, a teda schválil samotné uzatvorenie Dodatku 1 a Dodatku 2 v jeho mene. Keďže žalovaný bez akýchkoľvek námietok uhrádzal odplatu za služby, ktoré boli poskytované spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. (a teda plnil povinnosti vyplývajúce účastníkovi zo zmluvy o pripojení), neobstojí tvrdenie žalovaného, že nevstúpil do záväzkovo-právneho vzťahu so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. V tejto súvislosti žalobca pripomína, že ustanovenia zák. č. 610/2003 Z.z. žiadnym spôsobom nepredpisujú formu zmluvy o pripojení. Zmluva nemusí byť uzatvorená výlučne písomnou formou. Faktické uzatvorenie zmluvy o pripojení potvrdzuje najmä samotné plnenie záväzku zo strany spoločnosti Slovak Telekom, a.s., teda poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby, ako aj skutočnosť, že žalovaný poskytované služby aktívne využíval, uhrádzal faktúry vyúčtované za poskytovanie vybraných služieb a v období od januára 2006 do marca 2007 uzatvorenie zmluvy, poskytovanie služby, prípadne úhrady jednotlivých faktúr žiadnym spôsobom nenamietal. 13. Proti rozsudku v časti náhrady trov konania podal odvolanie žalobca a žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na to, že v predmetnom konaní pôvodný žalobca, spoločnosť SKP, k.s., správca konkurznej podstaty úpadcu, KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze“, (ďalej len „pôvodný žalobca“) priamo v návrhu na vydanie platobného rozkazu z 28.12.2009, ktorým bolo konanie začaté, žiadal súd prvej inštancie, aby zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy spolu s príslušenstvom a na náhradu trov právneho zastúpenia 86,94 eura. Pôvodný žalobca si teda v samotnej žalobe v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p. uplatnil svoj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia a zároveň tieto trovy konajúcemu súdu aj vyčíslil. Po tom, čo súd prvej inštancie uznesením č.k. 6C/44/2012-98, zo dňa 14.1.2013 pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že do konania ako žalobca vstúpila spoločnosť Thorpe recovery, s.r.o, ktorá je týmito procesnými úkonmi viazaná, nebolo potrebné jednotlivé úkony uskutočňovať opätovne. 14. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutých častiach, prejednal odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolania sú dôvodné. 15. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal zaplatenia ceny poskytnutých služieb verejnej telefónnej služby a zmluvnej pokuty od žalovaného, ktorý mal byť v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu (Slovak Telekom, a.s.), na základe Dodatku 1 a Dodatku 2 k zmluve o pripojení (zmena v osobe účastníka) uzavretej s P. D.. 16. Žalobca vytkol súdu prvej inštancie skutkové závery, najmä tie, že P. U., ktorá za neho podpísala Dodatok 1 a Dodatok 2, bola ním splnomocnená na podpis zmlúv, resp. že konkludentným konaním, (tým že uhrádzal faktúry za telefónne služby vystavané Slovak Telekom, a.s.) schválil konanie P. U.. V priebehu celého konania ako aj v odôvodnení odvolania žalovaný zotrvával na tom, že so Slovak Telekom, a.s. neuzavrel zmluvu o pripojení, že P.. U. nepoveril zastupovaním pri jednaniach so Slovak Telekom, a.s. Ďalej, že P.. U. v konaní potvrdila, že ho nepozná a že si nie je vedomá toho, že by bola poverená uzavrieť za neho zmluvu o pripojení k telefónnej sieti, a až po sťažnostiam podaných v roku 2007 (č.l. 128 - 131) mu Slovak Telekom, a.s. v prílohe vybavenia sťažnosti z 13.11.2007 (č.l. 132 - 134) zaslal dodatok k zmluve o pripojení, ktorý mala za neho podpísať P.. U.. V právnom odôvodnení odvolania poukázal na ustanovenie § 558 Obč. zák., eventuálne na ustanovenia § 323 ods. 1, § 407 ods. 2 a 3 Obch. zák. s tým, že on nikdy záväzok voči Slovak Telekom, a.s. neuznal, čo je predpokladom toho, aby mohlo byť platenie faktúr zasielaných Slovak Telekom, a.s. považované za uznanie dlhu. Osobitne poukázal na ustanovenie § 33 ods. 3 Obč. zák. a ustanovenie čl. IV ods. 6 Všeobecných obchodných podmienok Slovak Telekom, a.s., podľa ktorých splnomocnený zástupca je povinný preukázať svoje oprávnenie písomných plnomocenstvom s osvedčeným podpisom splnomocniteľa a to, že Slovak Telekom vedel o tom, že na plnomocenstve pre P.. U. nie je jeho podpis overený. 17. Na námietku žalovaného, že súd prvej inštancie z preukázaného skutkového stavu vyvodil nesprávne skutkové závery, odvolací súd pri preskúmavaní zisťoval, či sa súd prvej inštancie pri hodnotení vykonaných dôkazov pridržiaval ustanovenia § 132 O.s.p. platného v dobe jeho rozhodovania, podľa ktorého súd dôkazy (priame i nepriame) hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadne na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci konania. 18. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, ako hodnotil tvrdenie žalovaného, že P.. U.Ú. nepoveril, aby za neho uzavrela so spoločnosťou Slovak Telekom a.s. dodatky k Zmluve o pripojení. Rozhodnutie o existencii vzťahu žalovaného so Slovak Telekom, a.s. založil len na hodnotení toho, že uhrádzal faktúry zasielané za komunikačné služby, ktoré podriadil pod úpravu § 33 ods. 2 Obč. zák., z čoho vyvodil, že konanie P.. U., ktorá za žalovaného konala so spoločnosťou Slovak Telekom a.s., týmto odsúhlasil. 19. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku ďalej neuviedol, ako hodnotil skutočnosť, že na splnomocnení nebol podpis žalovaného overený s ohľadom na vlastnú úpravu Slovak Telekom, a.s., vydanú na základe splnomocnenia v § 40 zák. č. 610/2003 Z.z. platnú v dobe uzatvárania Dodatkov k zmluve o pripojení so žalovaným. Žalobca k žalobe pripojil Všeobecné podmienky na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby Internet č. 7405/2007, účinné od 1.3.2008 a Všeobecné podmienky na poskytovanie verejnej telefónnej služby (VTS) č. 799/2009, účinne od 1.2.2009, ktoré nebolo možné vzťahovať na uzatváranie zmluvy 12.12.2005. Všeobecné podmienky spoločnosti Slovak Telecom, a.s., na poskytovanie verejnej telefónnej služby, účinné od 1.8.2005 a Všeobecné podmienky spoločnosti Slovak Telecom, a.s., na poskytovanie verejnej telekomunikačnej služby „STOnline“ účinné od 13.10.2005 poskytol žalobca súdu až v prílohe podania zo 7.9.2010 (č.l. 58 - 78). Podľa úpravy v ich čl. IV o uzatváraní Zmluvy o pripojení, jej bodu 4. (v prvých podmienkach) a bodu 6 (v druhých podmienkach), ktoré treba vzťahovať aj na uzatváranie dodatku k Zmluve o pripojení, ak sa ním mení účastník, ktorý využíva poskytované služby, Zmluvu o pripojení podpisuje priamo účastník alebo jeho splnomocnený alebo zákonný zástupca. Splnomocnený zástupca je povinný preukázať svoje oprávnenie písomným plnomocenstvom s osvedčeným podpisom splnomocniteľa. Na splnomocnení žalovaného na vykonanie všetkých úkonov spojených s firmou Slovak Telekom, a.s. pre P.. U., ktoré žalobca predložil súdu (č.l. 134), nebol podpis žalovaného overený, teda nevyhovoval uvedenému ustanoveniu Všeobecných podmienok spoločnosti Slovak Telecom, a.s., na poskytovanie komunikačných služieb. Súd prvej inštancie sa na námietku žalovaného mal vyporiadať s tým, či zmluvný vzťah medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovaným vznikol, ak Slovak Telecom, a.s. akceptoval neoverené splnomocnenie bez dátumu a bez konkrétne uvedeného rozsahu, teda také, ktoré nevyhovovalo všeobecným zmluvných podmienkam stanoveným pre uzatváranie zmlúv o pripojení. Podľa § 43 ods. 1 druhá veta zák. č. 610/2003 Z.z. sú všeobecné podmienky (vydávané osobitne ku každej službe podľa § 40 ods. 3 zák.) a tarifa súčasťou zmluvy o pripojení. 20. Súd prvej inštancie nehodnotil vykonané dôkazy (z hľadiska závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, z hľadiska pravdivosti, z hľadiska vierohodnosti) spôsobom zodpovedajúcim § 132 O.s.p., ak nehodnotil zároveň tie tvrdenia, ktorými sa bránil žalovaný, že P.. U. nepoveril zastupovaním pri konaniach so Slovak Telekom, a.s., čo potvrdila aj svedkyňa P.. U., a ktoré umožňovali prijatie aj takého záveru, že zmluvný vzťah medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovaným nevznikol. V odôvodnení sa nezaoberal ani tvrdeniami žalovaného, že situáciu, do ktorej sa dostal, sa snažil riešiť so Slovak Telekom, a.s., že táto spoločnosť ho informovala o tom, že v prípade vypovedania zmluvy bude musieť zaplatiť sankčnú pokutu za predčasné vypovedanie a tiež to, že mu nebola ochotná poskytnúť na nahliadnutie Zmluvu o pripojení, ktorú uzavrel P. D., od ktorého bol kúpený byt, v ktorom bola namontovaná telefónna a internetová prípojka a ani Dodatky k tejto zmluve, ktoré mal podpísať on. Dodatok k zmluve mu poskytla až po opakovaných sťažnostiach v novembri 2007 a zmluvu o pripojení mu neposkytla vôbec. 21. Skutkové okolnosti uzatvorenia zmluvy medzi žalovaným a Slovak Telekom, a.s. nemožno vyvodil z domnienok a dohadov. Nedostatočne zistený skutkový stav týkajúci sa uzatvárania Dodatkov a z neho vyvodzované právne závery v tomto prípade zakladá porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces. 22. Odvolací súd nepovažoval za správne ani ďalšie hodnotenie skutkových zistení, podriadených pod ustanovenie § 33 ods. 2 Obč. zák. Súd prvej inštancie založil svoj záver o tom, že žalovaný konkludentne schválil konanie svedkyne U., vystupujúcej ako jeho splnomocnenkyňa tým, že uhrádzal doručené faktúry. 23. V zmysle § 33 ods. 2 Obč. zák., však ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním. 24. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť preukazovanú žalovaným, že o uzavretí sporných Dodatkov sa dozvedel až v rámci reklamačného konania, keď mu v reakcii na jeho list z 20.10.2007 bola doručená kópia Dodatku 2 spolu s plnou mocou. Prípadné schválenie konania splnomocnenca, či už výslovné alebo konkludentné, predpokladá vedomosť o jeho konaní v mene zastúpeného. Preto záver súdu prvej inštancie, že platením jednotlivých faktúr došlo k schváleniu právneho úkonu, vykonaného P.. U. v mene žalovaného, bez preukázania vedomosti žalovaného v danom čase o jeho existencii, je predčasný. 25. Podstatná časť sumy priznanej žalobcovi napadnutým rozsudkom, t.j. 370,38 eura, bola podľa súdu prvej inštancie náhrada škody, ktorá vznikla spoločnosti Slovak Telekom, a.s. poskytnutím zľavy TS internet DSLFLATHome z ceny 490,- Sk na 392,- Sk a predajom koncového zariadenia ADSL USB za 2,- Sk, čím mu zostali neuhradené náklady na zariadenie a údržbu elektronickej komunikačnej služby. 26. V žalobe k tejto časti vymáhanej sumy žalobca neuviedol nič konkrétne a v pripojenej faktúre za obdobie od 1.7.2007 do 31.7.2007 je uvedené, že žalovaný má uhradiť Slovak Telekom, a.s. sumu 11.158,- Sk, v prepočte 370,38 eura, ako zmluvnú pokutu ADSL USB modem - akcia júl 2005 v sume 3.790,- Sk, zmluvnú pokutu XXXXXXXXXXXXX DSL FLAT Home 1.568,- Sk a zmluvnú pokutu - Letná DSL kampaň 05 StDSL doma pre Tp 5.800,- Sk. Žalobca až vo vyjadrení doručenom súdu 17.2.2014 (č.l. 188-189) k fakturovaným zmluvným pokutám uviedol, že tieto využíva na ochranu a zabezpečenie jeho pohľadávok, ktoré mu prinášajú zároveň paušalizovanú náhradu škody spojenú s nákladmi na zariadenie a údržbu elektronickej komunikačnej služby. Ďalšou škodou, ktorá mu vznikla v dôsledku správania žalovaného, bola škoda spojená s vynakladaním nemalých finančných prostriedkov na nákup najnovších technologických riešení na poskytovanie služieb, ktoré si žalovaný ako účastník u neho objednal. V tomto podaní navrhol súdu zvážiť možnosť právne kvalifikovať uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty ako nárok na náhradu škody. 27. Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku túto časť uplatňovaného nároku považoval za škodu, ktorá vznikla právnemu predchodcovi (zrejme Slovak Telekom, a.s.) poskytnutím zľavy TS internet DSL FLAT Home, akciovej ceny koncového zariadenia ADSL USB a nákladmi na zariadenie a údržbu elektronickej komunikačnej služby. V odôvodnení síce citoval ustanovenie § 420 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, neuviedol však, ako zistený skutkový stav podriadil tejto právnej úprave a ako zisťoval vznik zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia, ktorými sú: 1. porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), 2. vznik škody, 3. existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a 4. zavinenie (úmyselné alebo nedbanlivostné). 28. Záver súdu prvej inštancie, že žalobca spôsobil Slovak Telekom, a.s. škodu rovnajúcu sa súčtu zmluvných pokút uvedených vo faktúre za služby vystavenej 3.8.2007 (č.l. 10) takto zostal bez skutkového i právneho odôvodnenia, čo neumožňuje odvolaciemu súdu preskúmanie napadnutého rozsudku a konanie zaťažilo inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a viedla k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.). 29. Dodržanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., platného v dobe rozhodovania súdu prvej inštancie (teraz § 220 ods. 2 C.s.p.), okrem iného uviesť, o ktoré dôkazy súd oprel skutkové zistenia a ako ich hodnotil, ktoré skutočnosti mal súd za preukázané, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a aký skutkový a právny záver urobil, je jedným z atribútov spravodlivého súdneho procesu a má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov. 30. Pred posudzovaním uplatňovaného nároku ako náhrady škody bolo povinnosťou súdu prvej inštancie prijať záver o tom, že nejde o zmluvné pokuty, na ktorých sa Slovak Telekom, a.s. dohodol so žalovaným, ale s P. D., keďže žalovaný podľa tvrdenia žalobcu uzavretím Dodatku 1 a Dodatku 2 mal vstúpiť do tohto zmluvného vzťahu namiesto neho. 31. V danej veci žalobca súdu nepredložil zmluvu, v ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť Slovak Telekom, a.s. zmluvnú pokutu s vysvetlením, že ju nemá a Slovak Telekom, a.s. na žiadosť súdu prvej inštancie o jej predloženie uviedol, že vzhľadom na veľký časový odstup sa v archíve Slovak Telekom, a.s. nenachádza Zmluva o pripojení telefónnej linky č. XXXXXXXXXX a ani žiadne doklady o ukončení zmluvného vzťahu. Súd prvej inštancie rozhodoval teda o uplatňovanom nároku na úhradu zmluvných pokút bez znalosti záväzku žalovaného. 32. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Obč. zák. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 33. Každý z účastníkov sporu musí v závislosti na hypotéze hmotnoprávnej normy, podľa ktorej má byť veci posúdená, tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jeho prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné k preukázaniu svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky stíhajú aj tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotením vykonaných dôkazov súdom tento dospel k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon tu vymedzuje tzv. dôkazné bremeno (§ 132 ods. 1 C.s.p.) ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, ak je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Procesný zmysel dôkazného bremena vyniká predovšetkým v takej dôkaznej situácii, kedy aktívne strany splnili svoju povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú; jeho pravým cieľom je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, rozhodná v spore, nebola, v zmysle, že ani byť nemohla, dokázaná, teda v prípadoch, kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. I v týchto prípadoch (tzv. dôkaznej núdze) musí súd rozhodnúť v neprospech tej strany, v záujme ktorej bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. 34. V spore s užívateľom verejne dostupnej služby elektronických komunikácií o úhradu zmluvnej pokuty (i ceny za poskytnutú službu) bremeno tvrdenia, že užívateľ porušil záväzok, v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť uhradiť poskytovateľovi týchto služieb zmluvnú pokutu, a dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie tohto tvrdenia je na strane, ktorá žiada súd, aby rozhodol o uložení takejto povinnosti. Z takto vymedzeného bremena tvrdenia a dôkazného bremena vyplýva, že k úspechu žalobcu v spore o priznanie zmluvnej pokuty nestačí tvrdiť, že žalovaný je povinný uhradiť mu zmluvnú pokutu ale je potrebné aj preukázať existenciu takého záväzku predložením písomnej zmluvy, na základe ktorej by súd mohol zistiť existenciu takéhoto záväzku, a následne porušenie povinnosti zakladajúcej nárok na zmluvnú pokutu. 35. V danej veci žalobca nepredložil súdu písomnú zmluvu o dojednaní predmetných zmluvných pokút; súd prvej inštancie rozhodoval teda bez preukázania vzniku nároku žalobcu na zmluvné pokuty, t.j. bez preukázania rozhodnej skutočnosti vo veci. Vo veci takto zostalo neobjasnené aj to, či zaisťovaná povinnosť v dohode o zmluvnej pokute bola vyjadrená dostatočne konkrétne a či došlo k jej porušeniu, kedy nadobudli pokuty splatnosť a prípadne ďalšie významné skutočnosti. 36. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie nanovo rozhodovať o trovách konania a preto sa odvolací súd podrobnejšie nezaoberal odvolaním žalobcu proti rozhodnutiu o trovách konania; poukazuje však na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti nepreskúmateľné. Vo výroku napadnutého rozsudku síce uviedol, že žalobcovi priznáva náhradu trov konania 32,50 eura, ale v odôvodnení uvádza, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy nevyúčtoval a zo spisu mu žiadne nevyplývajú. 37. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 380 ods. 2 C.s.p., ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie, ktorému predchádzala niektorá z týchto vád, nemôže byť považované za vecne správne a pokiaľ sa v odvolacom konaní zistia takéto procesné vady, odvolací súd napadnuté rozhodnutie zruší. 38. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke schválenia úkonu splnomocnenca súd prvej inštancie už ďalej dôsledne neskúmal a nezhodnotil všetky právne významné skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a nevysporiadal sa s rozhodujúcimi argumentmi žalovaného, ktoré tvorili základ jeho obrany; z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval za relevantné odvolacie dôvody žalovaného, ktoré poukazovali na nedostatočné vyhodnotenie uplatňovanej obrany. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku dôvodmi spochybňujúcimi uplatnený nárok dostatočne nevysporiadal, čo malo vplyv na jeho neúplné a predčasné skutkové a právne závery; súd prvej inštancie tým znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach (t.j. v zaväzujúcej časti vo veci samej a v časti náhrady trov konania) podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. 39. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vec opätovne prejedná na pojednávaní, riadne podľa návrhov strán vykoná dokazovanie, poskytne stranám možnosť realizácie ich práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, na základe takto vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre rozhodnutie súdu, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu preskúmateľné, vysporiada sa s odvolacími námietkami strán a opätovne rozhodne vo veci a svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. 40. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).