Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/202/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614212256 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1614212256.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: 166 s.r.o. v likvidácii IČO: 45 267 243, so sídlom Ferienčíkova 7, Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Stanislav Kaščák s.r.o., Ulica 1. mája 1246, Vranov nad Topľou, proti žalovanému: COMMERCIAL DEVELOPMENT INVESTMENT LTD., IČO: 04335503, so sídlom 15 Stopher House, Webber Street, Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, adresa na doručovanie: Bajkalská 29E, Bratislava, v zast. advokátom JUDr. Ján Falis, AK so sídlom Lermontovova 14, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 27. marca 2017 č.k. 5C 550/2014-166 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie podľa § 161 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) a žalobcovi vrátil súdny poplatok v sume 99,50 Eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., IČO: 36 631 124, Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica po právoplatnosti tohto uznesenia. Žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla zn.: Lamborghini, I.S.: N. XXX H., S.: R., 1 ks osvedčenia o evidencii motorového vozidla č.: Z. XXXXXX, 2 ks kľúčov od vozidla zn. Lamborghini S.: R., 2 ks pracovných kľúčov, 1 ks diaľkového ovládania a 1 ks zabezpečovacieho zariadenia a prikázať Ústrednému skladu MV SR Slovenská Ľupča, pobočka N. prikázané vydať z úschovy do dispozície žalobcu osobné motorové vozidlo zn. Lamborghini, I.: N. XXX H.,S.: R., 1 ks osvedčenia o evidencii motorového vozidla č.: Z. XXXXXX, 2 ks kľúčov od vozidla zn. Lamborghini S.: R.. 3. Vychádzal z čl. 1, § 161 ods. 1, 2 C.s.p., § 37, § 37a, § 37 b, § 37c, §37d Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom č. 97/1963 Zb. (ďalej len ZMPSP). 4. Konštatoval, že medzinárodné procesné právo je súhrn právnych noriem upravujúci postup súdu, účastníkov konania a iných osôb zúčastnených na konaní, v ktorých sa vyskytuje medzinárodný prvok. V prejednávanej veci je subjektom právneho vzťahu právnická osoba (žalovaný), zriadená podľa práva iného štátu, ktorá aj má sídlo na území iného štátu. V prejednávanej veci a žalobca domáha určenia vlastníctva (žaloba podľa § 137 písm. c/ C.s.p.). 5. Právomoc okresného súdu by bolo možné aplikovať len vtedy, ak nebude možné aplikovať ustanovenia o prorogácii alebo právne normy iných právnych predpisov. Ustanovenia o právomoci ZMPSP je možné použiť len vtedy, ak osobitné predpisy medzinárodného práva, alebo práva Európskej únie neustanovujú inak. 6. Konštatoval, že z nariadenia rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Nariadenie Brusel I) a to, z Kapitoly II. Právomoc oddielov 1-7 vyplýva, ktorý súd členského štátu je oprávnený rozhodovať v konkrétnych veciach. Ani z jedného uvádzaného ustanovenia nevyplýva právomoc Okresného súdu v Malackách v spore o určenie vlastníctva k hnuteľnej veci, v prípade ak žalovaný, proti ktorému smeruje žaloba, nemá sídlo na území Slovenskej republiky. 7. Z dokladov predložených žalovaným zistil, že sa jedná o právnickú osobu, založenú v inom štáte, kde má táto právnická osoba aj sídlo a zároveň z dokladov, ktoré sú obsahom spisu, vyplýva, že táto právnická osoba nemá na území SR majetok. 8. Uviedol, že podľa R 26/1987 ak súd zistí, že nie je daná jeho právomoc, na prejednanie a rozhodnutie o veci s medzinárodným prvkom, konanie zastaví podľa ustanovenia § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. Nemôže však vec postúpiť súdu iného štátu; iba v odôvodnení svojho uznesenia poučí účastníkov o tom, že sa s návrhom môžu obrátiť na príslušný úrad v cudzine. 9. S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia C.s.p. a ZMPSP mal za to, že nemá právomoc rozhodovať o žalobe žalobcu o určenie vlastníctva k hnuteľnej veci za situácie, že žalovaný je právnickou osobou založenou a sídliacou v inom štáte (Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska). a keďže mal za splnené podmienky podľa vyššie citovaného ustanovenia § 161 ods. 1,2 C.s.p., konanie zastavil. 10. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 257 C.s.p., s odôvodnením, že konanie bolo zastavené bez zavinenia žalobcu a o vrátení súdneho poplatku podľa § 11 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení. 11. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca a žiadal ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť a priznať mu aj náhradu trov konania alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že predmetné motorové vozidlo mu bolo zaistené v trestnom konaní a uznesením uložené do súdnej úschovy v sklade Ministerstva vnútra SR. Jeho žiadosti o vydanie tohto motorového vozidla nebolo vyhovené s tým, že si musí požiadať o vydanie veci v civilnom súdnom konaní. Uznesením Okresného súdu Malacky zo dňa 22.2.2012 č.k. 8U 44/2011-31 bolo konanie o jeho žalobe zastavené a vec postúpená Prezídiu Policajného zboru na ďalšie konanie, ktorý však nekonal vo veci a uložil mu podať žalobu na civilný súd. Mal za to, že príslušný je Okresný súd Malacky, nakoľko v jeho obvode je umiestnený sklad, kde je v súčasnosti motorové vozidlo umiestnené v úschove, ide o Ústredný sklad Ministerstva vnútra SR Slovenská Ľupča, pobočka N.. Keďže žalovaný tvrdí, že predmetné vozidlo mu vlastnícky patrí, nemôže byť podľa neho pravdou tvrdenie súdu prvej inštancie, že by žalovaný nemal v SR žiadny majetok a ak už nič iné, tak sporné motorové vozidlo. O ktorom tvrdí, že mu patrí. Uviedol, že ešte pred vydaním napadnutého uznesenia o zastavení konania pritom súd prvej inštancie vyhovel námietke Ministerstva vnútra SR a nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného a začal vo veci aj vykonávať dokazovanie. Bol toho názoru, že primárnym posúdením založenia vecnej a miestnej príslušnosti súdu nie je bydlisko žalovaného, ale miesto, kde sa nachádza vec, o ktorú v konaní ide a predmetné motorové vozidlo je uložené v sklade Ministerstva vnútra SR, nejde o vec, ktorá by bola v dispozícii žalobcu, ani žalovaného 1/ a žiadna zo sporových strán nemôže s touto vecou voľne nakladať. Poukázal na ust. § 334 a § 359 Civilného mimosporového poriadku a na ust. § 88 ods. 1 písm. m/ Občianskeho súdneho poriadku platného v čase podania žaloby a mal za to, že miestom plnenia je sklad Ministerstva vnútra SR, kde je predmetné motorové vozidlo uložené a že táto osobitná príslušnosť má prednosť pred skúmaním všeobecnej príslušnosti podľa sídla žalovaného. Podľa neho je nesporné, že tovar (zaistené motorové vozidlo) je uložený na území SR a za súčasného stavu sa dá považovať aj nehnuteľnosť. V závere svojho odvolania uviedol, že mu ide o vydanie veci mu patriacej z úschovy úradného skladu a nepotrebuje sa sporiť o vlastníctvo k motorovému vozidlu a žalovaný subjekt (zahraničný subjekt za účastníka konania (sporovú stranu) označil z núdze, a nie preto, aby si tento subjekt nejako nárokoval vlastníctvo k predmetnému motorovému vozidlu. Mal za to, že súd prvej inštancie vynechal z komplexného vyhodnocovania čl. 6 bod 4 II. Kapitoly, oddiel I nariadenia Rady ES č. 44/2001, podľa ktorého osobu s bydliskom na území členského štátu možno tiež žalovať vo veciach súvisiacich so zmluvou, ak žalobu možno spojiť so žalobou, proti tomu istému žalovanému vo veciach vecných práv k nehnuteľnosti, na súde členského štátu, na území ktorého sa majetok nachádza, čo podľa neho znamená, že ak sa jedná nehnuteľnosti (teda veci, ktoré sa nedajú premiestniť na iné miesto), vždy sa príslušnosť súdov spravuje miestom, kde sa daná vec nachádza. Poukázal tiež na kapitolu II, oddiel 6, čl. 22 bod 1 nariadenia Rady SE č. 44/2001, podľa ktorého výlučnú právomoc majú súdy bez ohľadu na bydlisko v konaniach, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, súdy členského štátu, v ktorom sa tento majetok nachádza, čo podľa neho znamená, že ak sa jedná o nehnuteľnosti, vždy sa príslušnosť súdov spravuje miestom, kde sa daná vec nachádza. Uviedol, že od 21.9.2011 sa domáha vydania svojho vozidla v súdnych konaniach, pričom motorové vozidlo je vec, ktorá podlieha skaze, potrebuje pravidelnú údržbu a nič toho sa mu nedostáva. 12. Žalovaný vyjadrenie k odvolaniu žalobcu ani žiadny odvolací návrh nepodal. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) prejednal vec bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 14. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Podľa čl. 62 bod 1 nariadenia Brusel I na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. 16. Podľa čl. 63 bod 1 a 2 nariadenia nariadenie č. 44/2001 (nariadenie Brusel I), ktoré sa uplatňuje na konania začaté pred tým, ako dňom 10.1.2015 nadobudlo účinnosť nariadenie č. 1215/2012 (Brusel I) na účely tohto nariadenia má obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba združenie fyzických alebo právnických osôb bydlisko v mieste, kde má a/ registrované sídlo, b/ ústredie alebo c/ hlavné miesto podnikateľskej činnosti. Na účely Cypru, Írska a Spojeného kráľovstva sa pod „sídlom“ rozumie „registreed Office“, alebo pri jeho absencii „place of incorporation“ (miesto registrácie)alebo pri jeho absencii miesto, podľa ktorého právneho poriadku došlo k „formation“ (založeniu). 17. Podľa bodu 15 preambuly nariadenia Brusel I normy právomoci by mali byť ľahko predvídateľné a vychádzať zo zásady, že právomoc sa všeobecne zakladá podľa bydliska určitých presne vymedzených situácií, keď predmet sporu alebo zmluvná voľnosť účastníkov odôvodňuje iný hraničný ukazovateľ. Bydlisko právnickej osoby treba definovať osobitne, aby boli spoločné pravidlá prehľadnejšie a vyhlo sa konfliktu právomoci. 18. Podľa bodu 16 preambuly nariadenia Brusel I okrem bydliska žalovaného musia byť k dispozícii aj alternatívne kritériá právomoci založené na úzkej väzbe medzi súdom a žalobou alebo na účely uľahčenia efektívneho riadneho výkonu súdnictva. Existencia takejto úzkej väzby by mala zaručiť právnu istotu a vylúčiť, že osoba by bola žalovaná na súde členského štátu, s čím nemohla rozumne počítať. Je to dôležité predovšetkým v prípade sporov týkajúcich sa mimozmluvných záväzkov vyplývajúcich z porušenia práva na súkromie a práva na ochranu osobnosti, vrátane poškodzovania dobrého mena. 19. Podľa čl. 4 bod 1 nariadenia Brusel I ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. 20. Podľa čl. 5 bod 1 nariadenia (Brusel I) osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. 21. Podľa čl. 7 nariadenia Brusel I osobu s bydliskom na území iného členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte: - v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby, b/ na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodá alebo mal dodať, pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sú podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť, c/ ak sa neuplatní písm. b/ uplatní sa písm. a/ - vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok. - vo veciach obchodnoprávnych nárokov na náhradu škody alebo navrátenie do pôvodného stavu v súvislosti s trestným činom na súde konajúcom v tejto trestnej veci, ak tento súd má podľa vnútroštátneho právneho poriadku právomoc konať v občianskych veciach - v konaniach vo veciach občianskych nárokov na vrátenie predmetu kultúrnej hodnoty vymedzeného v čl. 1 bod 1 smernice 93/7/EHS, na základe vlastníckeho práva k nemu, ktoré začalo a osoba domáhajúca sa vrátenia takéhoto predmetu, na súdoch podľa miesta, kde sa nachádza predmet kultúrnej hodnoty v čase zaťatia konania. - v sporoch týkajúcich sa činnosti organizačnej zložky, obchodného zastúpenia alebo inej pobočky na súdoch podľa bydliska organizačnej zložky, obchodného zastúpenia alebo inej pobočky - v spore proti zriaďovateľovi („setlor“), správcovi („truste“) alebo oprávnenému („eneficiary“) z poručníckeho fondu („trust“) zriadeného zo zákona alebo na základe písomnej listiny alebo zriadeného ústne a potvrdeného písomne na súdoch členského štátu, v ktorom má poručnícky fond bydlisko - v spore týkajúcom sa zaplatenia odmeny požadovanej za záchranu nákladu alebo prepravného na súde, z úradnej moci ktorého tento náklad alebo prepravné boli : a/ zaistené na účely zabezpečenia takejto platby alebo b/ takto zaistené, ale bola zložená kaucia alebo iná zábezpeka, pričom toto ustanovenie sa uplatní, len ak sa tvrdí, že žalovaný má práva k tomuto nákladu alebo prepravnému alebo takéto práva mal v čase záchrany. 22. Podľa čl. 8 nariadenia Brusel I osoba s bydliskom na území členského štátu možno tiež žalovať: - ak ide o jedného z viacerých žalovaných, na súde podľa bydliska ktoréhokoľvek za žalovaných za predpokladu, že nároky sú navzájom tak súvisiace, že je vhodnejšie o nich konať a rozhodnúť spoločne, a tak predísť možnosti nezlučiteľných rozsudkov vydaných v samostatných konaniach - ako tretiu osobu v konaní o záruke alebo ručení alebo v inom konaní súvisiacom s treťou osobou na súde, na ktorom sa vedie hlavné konanie nezačalo výlučne s úmyslom vyňať ju z právomoci súdu, ktorý by inak mal právomoc - pri vzájomnom nároku vyplývajúcom z tej istej zmluvy alebo skutočnosti ako pôvodný nárok na súde, ktorý koná o pôvodnom nároku - vo veciach súvisiacich so zmluvou, ak žalobu možno spojiť so žalobou proti tomu, istému žalovanému vo veciach vecných práv k nehnuteľnosti, na súde členského štátu, na území ktorého sa majetok nachádza. 23. Podľa čl. 9 nariadenia Brusel I ak podľa tohto nariadenia má súd členského štátu právomoc vo veciach týkajúcich sa zodpovednosti za používanie alebo prevádzku lode, má tento súd alebo iný súd určený na tento účel vnútroštátnym právnym poriadkom členského štátu právomoc konať tiež o návrhoch na obmedzenie rozsahu zodpovednosti. 24. Podľa čl. 24 (oddiel VI- výlučná právomoc) nariadenia Brusel I výlučnú právomoc majú tieto súdy členského štátu bez ohľadu na bydlisko účastníkov: - v konaniach, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, súdy členského štátu, v ktorom sa táto nehnuteľnosť nachádza - avšak v konaniach, ktorých predmetom je nájom nehnuteľnosti na dočasné súkromné užívanie na dobu maximálne šesť za sebou nasledujúcich mesiacov, právomoc majú tiež súdy členského štátu, v ktorom má bydlisko žalovaný za predpokladu, že nájomca je fyzická osoba a že prenajímateľ a nájomca majú bydlisko v tom istom členskom štáte - v konaniach, ktorých predmetom je platnosť založenia, neplatnosť alebo zánik obchodných spoločností alebo iných právnických osôb alebo združení fyzických a právnických osôb, alebo platnosť rozhodnutí ich orgánov, súdy členského štátu, v ktorom má spoločnosť, právnická osoba alebo združenie sídlo, súd urč podľa vlastných noriem medzinárodného práva súkromného - v konaniach, ktorých predmetom je platnosť zápisov verejných registrov, súdy členského štátu, v ktorom sa vedie register - v konaniach týkajúcich sa registrácie alebo platnosti patentov, ochranných známok, priemyselných vzorov alebo iných obdobných práv, ktoré sa musia registrovať alebo pri ktorých sa musí žiadať o ochranu, a to bez ohľadu na to, či je táto otázka predmetom žaloby alebo obrany proti žalobe, súd členského štátu, v ktorom sa žiadosť o registráciu alebo ochranu podala, v ktorom sa registrácia alebo ochrana poskytli, alebo v ktorom sa podľa právneho nástroja Únie medzinárodného dohovoru za poskytnuté považujú - v konaniach týkajúcich sa výkonu rozsudku súdu členského štátu, v ktorom sa rozsudok vykonal alebo sa má vykonať. 25.V prvom rade je potrebné uviesť, že predmetom daného sporu je určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci(motorovému vozidlu- § 119 Obč. zák.) a stranami sporu sú žalobca (slovenská právnická osoba so sídlom na území SR- § 21 ods. 2 Obč. zák.) a žalovaný (zahraničná právnická osoba so sídlom „registreed Office“ v Londýne - § 21 ods. 2 Obč. zák.). Je zrejmé, že v danej veci ide o občianskoprávny spor s cudzím (medzinárodným prvkom), preto bolo potrebné v prvom rade skúmať, či je daná právomoc súdov SR prejednať a rozhodnúť daný spor. Nakoľko obe strany majú v zmysle čl. 63 bod 1 a 2 nariadenia Brusel I bydlisko v členských štátoch EÚ, t.j. podľa právne záväzných aktov EÚ (v danom prípade nariadenia Brusel I, ktoré sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu), ktoré majú v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť pred zákonmi SR (pred zákonom č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov). Nie je preto prípustné skúmať v danej veci právomoc slovenských súdov podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, ale treba ju skúmať príslušného právne záväzného aktu EÚ, ktorým je v danom občianskoprávnom spore s cudzím prvkom nariadenie Brusel I, ktoré má prednosť pred zákonmi SR (teda aj pred zákonom č. 97/1963 Zb. v znení neskorších predpisov). 26. Ďalej je potrebné rozlišovať medzi vecami hnuteľnými a nehnuteľnými. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Ostatné veci sa považujú za veci hnuteľné. V tejto súvislosti treba konštatovať, že predmetné motorové vozidlo umiestnené v sklade Ministerstva vnútra SR v obvode Okresného súdu Malacky je v zmysle ust. § 119 Obč. zák. jednoznačne a nepochybne hnuteľnou vecou. Argumentácia žalobcu, že motorové vozidlo je v dôsledku toho, že ním nemožno hýbať, nehybné, je irelevantná a nemá vplyv na charakter motorového vozidla ako hnuteľnej veci. 27. V danom prípade ide medzi stranami sporu o spor o vlastnícke právo k hnuteľnej veci (motorovému vozidlu), teda nejde o spor vyplývajúci zo záväzkového (zmluvného) právneho vzťahu strán sporu, ani o spor súvisiaci so zmluvou, prípadne o spor týkajúci sa vecného práva k nehnuteľnosti ako tvrdil žalobca v odvolaní. Preto nie je možné na daný prípad aplikovať ustanovenia o právomoci podľa čl. 9 bod 4 (upravujúceho právomoc) a podľa čl. 24 bod 1(upravujúceho výlučnú právomoc) nariadenia Brusel I, ktoré upravuje právomoc v konaniach, ktorých predmetom sú vecné a nájomné práva k nehnuteľnosti a nie k hnuteľnej veci. 28. Podľa všeobecných ustanovení o právomoci, t.j. podľa čl. 4 bod 1 a podľa bodu 15 preambuly nariadenia Brusel I je daná na konanie právomoc súdu toho členského štátu, na ktorého území má bydlisko osoba, proti ktorej žaloba smeruje (t.j. právomoc podľa bydliska žalovaného), ak nie je v nariadení uvedené inak. Ustanovenie čl. 5 bod 1 nariadenia Brusel I určuje výnimku, podľa ktorej možno osoby s bydliskom na území členského štátu žalovať aj na súdoch iného členského štátu, ale len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly, ktoré upravujú :oddiel II- osobitná právomoc, oddiel III -právomoc vo veciach poistenia, oddiel IV- právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv, oddiel V- právomoc vo veciach individuálnych pracovných zmlúv oddiel Vi- výlučnú právomoc, oddiel VII- voľbu právomoci. Ani jedno z týchto ustanovení sa na danú vec nevzťahuje, preto právomoc súdu SR nie je možné určiť podľa ustanovení týchto oddielov (oddielov II až VII), teda treba aplikovať všeobecné ustanovenia právomoci, a to čl. 4 bod 1 nariadenia a určiť právomoc súdu alebo tribunálu tohto členského štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko (sídlo). V danom prípade má žalovaný, ktorý je zahraničnou právnickou osobou so sídlom v Londýne, bydlisko Londýne, a nie je daná právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie daného sporu. 29. Pokiaľ ide o znenie bodu 16 preambuly nariadenia Brusel I, na ktorého prvú vetu žalobca poukázal (podľa ktorej : okrem bydliska žalovaného musia byť k dispozícii aj alternatívne kritéria právomoci založené na úzkej väzbe medzi súdom a žalobou alebo na účely uľahčenia efektívneho riadneho výkonu súdnictva) majúc za to, že v prípade, ak sa dospeje k záveru, že v danom konaní nie je daná právomoc slovenského súdu, bude musieť podať žalobu na príslušnom súde V Spojenom kráľovstve VB a SÍ, čo povedie k zdĺhavému a neefektívnemu súdnemu konaniu, je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade nie je pre určenie právomoci slovenského súdu splnené ani základné kritérium bydliska žalovaného (žalovaný má bydlisko mimo SR), ktoré je nevyhnutnou podmienkou založenia právomoci slovenského súdu, nie je potom na mieste poukazovať ani na alternatívne kritéria právomoci, ktoré sú iba podporné a doplňujúce základné kritérium, ktorým je bydlisko žalovaného. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobca iba vytrhol zo znenia bodu 16 preambuly nariadenia Brusel I prvá veta bez ohľadu na nasledujúci text, doplňujúci a konkretizujúci aplikáciu alternatívnych kritérií právomocí, predovšetkým na konania o sporoch týkajúcich sa mimozmluvných záväzkov vyplývajúcich z porušenia práva na súkromie a práva na ochranu osobnosti, vrátane poškodzovania dobrého mena. Ku konštatovaniu žalobcu v odvolaní, že uviedol, že mu ide o vydanie veci mu patriacej z úschovy úradného skladu a nepotrebuje sa sporiť o vlastníctvo k motorovému vozidlu a žalovaný subjekt (zahraničný subjekt za účastníka konania (sporovú stranu) označil z núdze, a nie preto, aby si tento subjekt nejako nárokoval vlastníctvo k predmetnému motorovému vozidlu, odvolací súd uvádza, že žalobca sa predmetnou žalobou voči označenému žalovanému domáhal určenia vlastníctva k predmetnému motorovému vozidlu, žalobný petit v priebehu konania nezmenil a nemožno ho meniť ani v odvolacom konaní (§ 371 C.s.p.). Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd prvej inštancie konanie vo veci zastavil, napriek tomu, že pred vydaním napadnutého uznesenia o zastavení konania pritom súd prvej inštancie vyhovel námietke Ministerstva vnútra SR a nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného a začal vo veci aj vykonávať dokazovanie, odvolací súd konštatuje, že súd povinný z úradnej moci kedykoľvek počas konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (§ 161 C.s.p.). 30. Z uvedeného potom nepochybne vyplýva, že všetky odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné a súd prvej inštancie správne rozhodol, keď konanie pre nedostatok právomoci slovenských súdov (teda aj Okresného súdu Malacky) zastavil. Vecne správne súd prvej inštancie rozhodol aj ďalšími dvomi výrokmi svojho uznesenia, aj keď tieto žalobca svojim odvolaním nenamietal. 31. Odvolací súd preto z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. 33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).