Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/228/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615208141 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1615208141.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: H. W., B.. XX.XX.XXXX, X.: Š.W. B. XXX/XX, G., proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom: Pribinova 25, Bratislava, o ochranu spotrebiteľa, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k. 4C/585/2015-53 zo dňa 22.03.2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že úver poskytnutý žalovaným spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598 žalobcovi H. W.W., B.. XX.XX.XXXX, na základe zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 30.01.2014 je bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť 99,50 € titulom súdneho poplatku z podanej žaloby na účet Okresného súdu Malacky do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § § 177 ods. 1 C.s.p., čl. 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/ a b/, § 4 ods. 1, 2, § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách a vecne tým, že Žalobou doručenou súdu dňa 22.07.2015 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že úver poskytnutý žalovaným žalobcovi na základe zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 30.01.2014 je bezúročný a bez poplatkov. V žalobe uviedol, že dňa 30.01.2014 žalobca pod vplyvom finančnej tiesne uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXX XXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť k rukám žalobcu bezúčelový spotrebný úver v hotovosti vo výške 600 €. V zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa žalobca ako spotrebiteľ zaviazal splatiť úver do 25.01.2015, a to spolu s nákladmi spojenými s poskytnutím spotrebiteľského úveru vo výške 528 €, t.j. celkovú čiastku 1.128 €. Celkové náklady spojené so zmluvou o úvere sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 234,90 € a administratívneho poplatku za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere výške 293,10 €. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola stanovená vo výške 88%. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) uvedená na dohode o plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.01.2014 bola stanovená vo výške 263,64%. Žalobca má za to, že úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa má považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca vlastnou činnosťou zistil z údajov dostupných na internete poskytovaných Ministerstvom financií SR, že priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bola v 1. štvrťroku 2014 vo výške 25,11%, hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) či už 88% alebo 263,64 %, je neprimerane vysoká. Nakoľko v zmluve o spotrebiteľskom úvere je hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) uvedená vo výške 88 % a v dohode o plnení v splátkach vo výške 263,64% máme za to, že hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) nebola určená jasným a zrozumiteľným spôsobom. Nesprávny údaj v zmluve o spotrebiteľskom úvere praktický znamená absenciu takéhoto údaju, preto žalobca považuje údaj o hodnote RPMN uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo výške 88% (resp. v dohode o plnení v splátkach 263,64%) za nesprávny, a teda za absentujúci v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Nakoľko v spotrebiteľskej zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné považovať úver za bezúročný podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedeným postupom bol žalobca uvedený do omylu, pričom ide o kvalifikovaný omyl, ktorý sa týka podstatnej okolnosti a síce skutočnej ceny úveru, ide o nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zo zákona zakázaná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje viaceré neprijateľné podmienky, a to konkrétne: administratívny poplatok vo výške 293,10 €, sankčné mechanizmy, dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalovaný z administratívneho poplatku neposkytol žalobcovi žiadne skutočne plnenie, ale naopak sledoval vlastný prospech, ustanovenie o administratívnom poplatku predstavuje vágne ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje o aké administratívne činnosti ide, pričom výška tohto poplatku predstavuje až 48,85% z výšky celého úveru, t.j. ide o poplatok, ktorý je neúmerne vysoký a v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje viaceré neprijateľné podmienky, avšak vzhľadom na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere sa podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročnú a bez poplatkov, by pri určovaní neprijateľnosti jednotlivých zmluvných podmienok neosvedčil naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti vyššie uvádzaných zmluvných podmienok, preto sa žalobou domáha určenia, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. 3. V prejednávanej veci súd prvej inštancie podľa § 177 ods. 1 CSP nariadil vo veci pojednávanie na termín 22.03.2017, na ktoré predvolal strany. Žalobca predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 20.01.2017, na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Žalovaný predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 03.01.2017, svoju neúčasť ospravedlnil dňa 17.03.2017, nežiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu a súhlasil, aby súd konala rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd podľa § 180 veta druhá CSP rozhodol, že sa pojednávanie bude konať v neprítomnosti strán sporu, pojednávanie otvoril, vec prejednal a rozhodol. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový stav: 4. Z obsahu Zmluvy o úvere zo dňa 30.01.2014 (č.l. 13 spisu) súd zistil, že žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere č. 105701194 podľa § 457 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému úver v sume 600 €, dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom v sume 528 €, t.j. spolu 1.128 €. Tieto náklady sú tvorené súčtom úroku 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 234,90 € a administratívneho poplatku 293,10 €. Termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý 25.01.2015. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola v zmluve uvedená 88 %, priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy 50,91 %. Dlžník prevzatie úveru potvrdil v deň podpisu zmluvy. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru (č.l. 15 spisu) 5. Z obsahu Dohody o plnení v splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.01.2014, uzatvorenej v deň uzatvorenia Zmluvy o úvere, súdu prvej inštancie vyplynulo, že dohodou sa zmenil zmluva tak, že žalobca ako dlžník sa zaviazal k splateniu úveru v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 94 €, splatných 25.kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 25.02.2014. Hodnota RPMN predstavuje 263,64 %, priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy 50,91 % (č.l. 14 spisu). 6. Zo splátkového kalendára k zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 30.01.2014 súdu prvej inštancie vyplynulo, že výška splátok 94 € a splatnosť jednotlivých mesačne vždy do 25. dňa v tom-ktorom mesiaci, počínajúc 25.02.2014 a posledná splátka je splatná 25.01.2015 (č.l. 16 spisu). Z Oznámenia o zmene splátkového kalendára vyplýva zmena splatnosti jednotlivých splátok tak, že prvá splátka je splatná 18.09.2014, posledná 18.07.2015 (č.l. 40 spisu). 7. Z tlačiva Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný poskytol v deň uzatvorenia zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX informácie o poskytnutom úvere s rozsahu obsahu zmluvy o úvere, údaje nekorešpondujú s údajmi uzatvorenej dohody o splátkach, t.j. úver predstavuje sumu 600 €, úrok 234,90 €, administratívny poplatok 293,10 €, RPMN 88 %, priemerná hodnota RPMN 50,91 %. Z tlačiva nevyplýva poskytnutie žiadnej informácie k dohode o splátkach uzatvorenej 30.01.2014 (č.l. 24 spisu). 8. V prejednávanej veci sa žalobca domáha určenia, že úver poskytnutý žalovaným žalobcovi na základe zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 30.01.2014 je bezúročný a bez poplatkov. Jedná o určovaciu žalobu, súd predovšetkým skúmal naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 137 písm. c) CSP. Preukázanie, že žalobca má naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, je jedným z predpokladov úspešnosti tzv. určovacej žaloby. Podľa ustálenej judikatúry súdov naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä vtedy, ak by bez určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo jeho postavenie by sa stalo neistým. Takáto neistota musí existovať v čase rozhodovania súdu v merite. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Naliehavý právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve vyplýva priamo zo zákona (§ 53a Občianskeho zákonníka). Takýmto určením sa napĺňa cieľ Smernice Rady č. 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zabrániť neustálemu používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Naliehavý právny záujem je daný aj z dôvodu právnej istoty žalobcu (a napokon oboch strán, teda aj žalovaného) v otázke skutočnej výšky dlhu. Súd dospel v súdenej veci k záveru, že naliehavý právny záujem má žalobca najmä z dôvodu právnej istoty o skutočnej výške svojho dlhu a požadovaným určením sa táto neistota bezpochyby odstráni, preto ho ako spotrebiteľ nemusí osobitne preukazovať. 9. Z vykonaného dokazovania mal potom súd preukázané, že žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 600 €, dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom v sume 528 €, t.j. spolu 1.128 €, tvorené súčtom úroku 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 234,90 € a administratívneho poplatku 293,10 €. V zmysle zmluvy je úver splatný do 25.01.2015. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola v zmluve uvedená 88 %, priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy 50,91 %. Dlžník prevzatie úveru potvrdil v deň podpisu zmluvy. Informácie o takto poskytnutom úvere vyplývajú aj z tlačiva Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere v deň uzatvorenia zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. 10. Je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalobcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Žalobca pri uzatvorení zmluvy nekonal v rámci podnikania alebo zamestnania a ani neuzavrel zmluvu na takýto účel. Spornú zmluvu súd preto zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.). K zmluve boli spotrebiteľovi predložené všeobecné podmienky. Ide o tzv. formulárovú zmluvu, vopred pripravené tlačivo s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných údajov zmluvných strán, sumy úveru, poplatku za jeho poskytnutie, súd preto nepovažoval za pravdivé vyjadrenie žalovaného, že podmienky zmluvy boli so žalobcom individuálne dojednané, napokon súdu je identický typ zmluvy, ktorý uzatvára žalovaný so spotrebiteľmi dobre známy z jeho rozhodovacej činnosti. Súd preto s poukazom na navrhovaný petit podrobil zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného skúmaniu, či zmluvné dokumenty obsahujú korektne zákonom predpísané náležitosti a či neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktorých nedostatkov sa v žalobe dovoláva žalobca ako spotrebiteľ. 11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Občiansky zákonník neprijateľné zmluvné podmienky sankcionuje absolútnou neplatnosťou takejto zmluvnej podmienky. Pokiaľ ide o namietané dojednanie administratívneho poplatku v zmluve o spotrebiteľskom úvere, súdnemu prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka podlieha hlavný predmet plnenia a primeranosť ceny, v danom prípade úver a úrok. Je potrebné konštatovať, že administratívny poplatok nepredstavuje cenu hlavného predmetu plnenia, pretože túto odráža úrok z úveru. Poplatok predstavuje sumu 293,10 € pri poskytnutom úvere 600 €, čo predstavuje 48,85%. Výška poplatku je neúmerná vzhľadom k nákladom na vypracovanie, uzavretie zmluvy o úvere a na administratívnu činnosť, samotná zmluva ani všeobecné podmienky neurčujú a nešpecifikujú konkrétne administratívne činnosti, ktoré má pokrývať, absentuje dôkaz, že žalobca ako spotrebiteľ s jeho podstatou bol oboznámený, poplatok nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčité náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú ničím preukázané ani odôvodnené, teda zmluvná podmienka nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Takto vysoký poplatok fakticky skryte navyšuje odmenu za poskytnutie úveru jednostranne v prospech dodávateľa, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd preto vyhodnotil zmluvné dojednanie o administratívnom poplatku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva zo zákona, súd túto môže vysloviť aj bez osobitného návrhu žalobcu (viď. Rozsudok Súdneho dvora z 27.2.2014 vo veci sp. zn. C-470/2012, bod 41: „Možnosť súdu skúmať nekalosť zmluvnej podmienky aj bez návrhu, predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl.6 Smernice 93/13, teda zabraňuje tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 tejto Smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi, zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21.11.2012, Kofidis, C-473/00 Zb. a Monta c/a Claro C-168/05 Zb.)“). 12. Žalobca ďalej namietal zmätočné údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov v uzatvorenej zmluve, a dohode o splátkach. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v deň uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 105701194, t.j. 30.01.2014 strany sporu uzatvorili ďalší právny úkon, Dohodu o plnení v splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Je nepochybné, že aj v prípade dohody o splátkach ide tzv. formulárovú zmluvu, vopred pripravené tlačivo s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných údajov zmluvných strán a úveru, ktorého sa tlačivo týka. Napriek skutočnosti, že k uskutočneniu oboch právnych úkonov prišlo súčasne, žalovaný preukázateľne o podstatne zmenených podmienkach poskytnutia úveru žalobcu nijako neinformoval. V dohode je splatnosť úveru dojednaná v 23 pravidelných mesačných splátkach (čo ani zmluva samotná nevylučuje, neuvádza výslovne, že žalobca je povinný splatiť úver jednorazovo, táto určuje len konečnú splatnosť úveru), splátky sú vo výške 94 €, splatné do 25. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 25.02.2014. Hodnota RPMN ale predstavuje sumu až 263,64 %. Súbežne novačná dohoda o plnení v splátkach, ktorú žalobca ako spotrebiteľ uzatvoril bezprostredne popri zmluve o spotrebiteľskom úvere, predpokladá pravidelné mesačné splátky tak, že doba splácania síce zodpovedá dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a teda ani nemení spôsob splatenia úveru (zmluva nevylučuje splatenie úveru v splátkach, uvádza len konečnú splatnosť úveru), po takejto novácii je však pre spotrebiteľa úver podstatne menej výhodný s poukazom na zmenu ročnej percentuálnej miere nákladov, pričom žalobcovi ako spotrebiteľovi neboli vopred poskytnuté informácie v štandardizovanej forme. Napriek tomu, že dohoda o plnení v splátkach je nakoncipovaná tak, že rozložením (rozčlenením) splácania na splátky by sa nemenili podmienky zmluvy, v dôsledku čoho sa priemerný spotrebiteľ môže mylne domnievať, že sa nemení ani výhodnosť úveru, hodnota RPMN predstavuje až 263,64 %, oproti v zmluve uvedenej hodnote 88 %, ktorá zmena nie je ničím odôvodnená, v súvislosti so zmenou (nováciou) zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom uzavretia dohody o plnení v splátkach voči spotrebiteľovi neboli žalobcovi poskytnuté dodávateľom v dostatočnom časovom predstihu žiadne informácie podľa § 4 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Takéto konanie žalovaného vo vzťahu k spotrebiteľovi je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, uvádza spotrebiteľa do omylu v otázke výhodnosti spotrebiteľského úveru a môže spôsobiť, že spotrebiteľ uzavrie zmluvu, ktorú by inak z dôvodu jej menšej výhodnosti, resp. nevýhodnosti neuzavrel a je nekalou obchodnou praktikou vo forme klamlivého konania alebo opomenutia podľa ustanovení § 7 ods. 1 a 2 a § 8 ods. 1 písm. a) a d) zákona o ochrane spotrebiteľa, Ustanovenie § 7 ods. 1, § 7 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zakazuje nekalé obchodné praktiky pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, alebo ak podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná a podľa § 8 ods. 1 písm. a) a d) zákona sa obchodná praktika považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k existencii produktu alebo k povahe produktu, alebo k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody. 13. Použitie nekalej obchodnej praktiky dodávateľa má za následok, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je potom nekorektný údaj o skutočnej miere RPMN, je zjavné, že dodávateľ nemal v úmysle poskytnúť na základe zmluvy zo dňa 30.01.2014 úver s ročnou percentuálnou mierou nákladov vo výške 88 % ako deklaroval, ale v skutočnosti vo výške 263,64 %. Zmluva preto podľa názoru súdu neobsahuje korektný údaj o RPMN, keď tento je uvedený zmätočne s poukazom na iný súčasne uskutočnený právny úkon s identickými zmluvnými podmienkami (súd poukazuje na znenie zmluvy „spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 1.128 € ak nie je dohodnuté inak do 25.01.2015“, ktoré fakticky nevylučuje plnenie jednorazovo, alebo po častiach tak, aby celý dlh bol splatený do termínu konečnej splatnosti úveru). Následkom nedodržania kogentnej právnej úpravy je zákonná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. 14. Nakoľko už zmluvné dojednania administratívneho poplatku a ročnej percentuálnej miery nákladov, nepochybne spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňujú dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie a preto sú v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov neprijateľné a teda neplatné, je nutné dospieť k záveru, že v zmluve absentujú, preto vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí sa úver s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dokazovanie ohľadom splnenia ďalších náležitosti v zmluve a posúdenia ďalších neprijateľných zmluvných podmienok nebolo potrebné, keď nedostatok čo len jednej z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vymedzených v § 9 ods. 2 má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy. 15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP vo veci bol plne úspešný žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania. Žalobcovi tak vzniklo právo na náhradu jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 100 %, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie späť na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalovaný odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p. Žalovaný upozorňuje na to, že súd sa musí v rámci svojho rozhodnutia vyporiadať so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami pre rozhodnutie vo veci podstatnými. Žalovaný ďalej poukazuje na prekážku konania (existencia veci rozhodnutej) , rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom na Vansovej 2, Bratislava sp. zn. SRSAspA 02758/16. Odvolateľ poukazuje na rozhodnutia: uznesenie Nejvyššího soudu ČR, sp. zn. 29Cdo/2254/2011 zo dňa 27.06.2013, uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.05.2002, sp. zn. 3Cdo/100/01, sp. zn. 3Cdo/42/2006, uznesenie Krajského súdu v Prešove z 20.12.2011 sp. zn. 1Co/79/2011, uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 03.05.2012 sp. zn. 5Co/43/2012-207 a ďalších. Odvolateľ upozorňuje na zákon č. 129/2010 Z.z., ktorý považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v prípade ak dôjde k naplneniu § 11. nakoľko ale nedošlo k naplneniu dôvodov, na ktoré napokon ani priamo žalobca nepoukázal nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaný uvádza, že dlžník požiadal o možnosť využitia splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach. Dlžník bol dňa 30.01.2014 s predmetnou dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal a preto mal aj vedomosť o existencií náležitostí, ktoré v nej následne boli uvedené. Odvolateľ namieta, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ a preto nie je možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Odvolateľ uvádza, že RPMN je v zmluve uvedená správne a vypočítaná v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Výška RPMNN je taktiež v dokumente Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, s ktorým bol klient oboznámený pred poskytnutím úvere. Žalobca bol pri podpise zmluvy upovedomený o rozdielnej nie však nesprávne uvedenej RPMN. Žalovaný upozorňuje na to, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Žalovaný dodáva, že pokiaľ sa súd dovoláva údajov bánk koná tak v priamom rozpore s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonník. Samotná výška príslušného poplatku žalobcovi podľa žalovaného vyhovovala, nakoľko tento voči jeho výške nič nenamietal. Žalovaný poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 C - 42/15. Slovenská právna úprava podľa žalovaného v oblasti úverov „účtovania“ poplatku výslovne nebráni. Zákon spotrebiteľských úveroch totiž výslovne spomína niektoré poplatky. V prípade definície celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa napr. uvádzajú o.i. aj poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Výška príslušného poplatku je podľa žalovaného v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedená, výrazne napísaný a uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru. Žalovaný je zároveň toho názoru, že príslušný poplatok, ktorý predstavuje náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou nevylučuje nárokovateľnosť splnenia takéhoto záväzku a dojednanie takejto platby ako záväzku nad rámec podstatných náležitostí zmluvy o úvere zákonu neodporuje. Žalovaný je taktiež toho názoru, že žalobca na určení zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov nemá naliehavý právny záujem. 17. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril. 18. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 19. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. 20. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 21. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 22. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. 23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 24. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.). 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).