Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/544/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710215072 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1710215072.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkyne: K. N., bytom D. XXX/X, R., zast. JUDr. Jánom Čarnogurským, advokátom so sídlom Dostojevského rad 1, Bratislava, proti žalovaným: 1/ G. H., bytom N. XXX/XX, U. R., 2/ Q. H., bytom N. XXX/XX, U. R., obaja zast. Mgr. Martinom Ťupekom, advokátom so sídlom Palisády 29/A, Bratislava, 3/ GERONT DSS s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17, Trnava, IČO: 36 686 409, 4/ C.. G. E., bytom A. XXXX/XXX, Bratislava, 5/ K. E., bytom A. XXXX/XXX, Bratislava, 6/ E. D., bytom u D.. G. T., R. H. XXX, D., Č. A., o neplatnosť zmluvy o zrušení vecného bremena a o určenie, že žalobkyňa je oprávnená z vecného bremena, na odvolanie žalovaných 1/, 2/, 4/ a 5/ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 12. júna 2015 č.k. 9C 375/2010-207 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou bola vo vzťahu k žalovaným 4/ a 5/ určená neplatnosť zmluvy o zrušení vecného bremena, z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluva zo dňa 25.07.2007, osvedčená notársky dňa 26.07.2007, uzavretá medzi žalobkyňou ako oprávnenou z vecného bremena a žalovanými 1/ a 2/, o zrušení vecného bremena, spočívajúceho v práve doživotného bezplatného užívania a obývania nehnuteľnosti oprávnenou z vecného bremena, a to rodinného domu súp. č. XXX, nachádzajúceho sa na pozemku parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 371m2, a pozemku parc. č. XXXX/X, druh pozemku záhrady o výmere 330 m2 (ďalej len „dom so záhradou“), zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou katastra Senec pre kat. úz. R., obec R., okres Senec (ďalej len „LV č. XXXX“), je neplatná. Ďalším výrokom určil, že žalobkyňa je oprávnená z vecného bremena pozostávajúceho z doživotného bezplatného užívania a obývania vyššie uvedených nehnuteľností. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou voči žalovaným domáhala vyššie uvedených určení, odôvodňujúc svoju žalobu tým, že vecné bremeno spočívajúce v jej práve doživotného bezplatného užívania a obývania domu so záhradou bolo zriadené dňa 26.10.1998 darovacou zmluvou, uzatvorenou medzi ňou a jej dcérou, žalovanou 6/, a že nemala žiadny záujem sa práva z vecného bremena vzdať. Namietala absolútnu neplatnosť zmluvy o zrušení vecného bremena uzatvorenej údajne medzi ňou a žalovanými 1/ a 2/ dňa 26.07.2007, keď tvrdila, že ju nepodpísala, a že jej podpis na tejto zmluve bol sfalšovaný. Žiadala preto aj určiť, že je naďalej oprávnená z vecného bremena. Žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že predmetný dom so záhradou kúpili od žalovanej 6/, ktorá im ukázala čistý list vlastníctva. Keď po čase zistili, že na nehnuteľnostiach je ťarcha vo forme vecného bremena, kontaktovali žalovanú 6/, ktorá prisľúbila dať veci do poriadku. V čase uzavretia zmluvy o zrušení vecného bremena neboli na Slovensku. Dom so záhradou následne predali žalovanému 3/. Žalovaný 3/ potvrdil, že v čase, keď dom so záhradou kúpil od žalovaných 1/ a 2/ (29.10.2007), nebola na príslušnom liste vlastníctva vyznačená žiadna ťarcha. Žalovaní 4/ a 5/ taktiež uviedli, že dom so záhradou kúpili od žalovaného 3/ bez ťarchy. Vyslovili názor, že žalovaná 6/ si pravdepodobne zabezpečila občiansky preukaz žalobkyne, a že sa teda jedná o jej trestnoprávnu zodpovednosť. Žalovaná 6/ v konaní tvrdila, že nikdy nemala úmysel dom so záhradou predať, keďže išlo len o pôžičku peňazí. Uviedla, že urobila životnú chybu, keď zverila občiansky preukaz žalobkyne do rúk žalovaného 1/, ktorému dôverovala, ale dostala sa do kolotoča, kedy sa jej vyhrážali. Žiadne plné moci jej žalobkyňa nedávala, a ani sama ich nepodpisovala. 3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že na LV č. XXXX zo dňa 11.04.2007 bola ako výlučný vlastník domu a záhrady zapísaná žalovaná 6/, pričom v časti C: Ťarchy, je zapísané právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností v prospech žalobkyne. Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 27.02.2008 zistil, že ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností sú v súčasnosti zapísaní žalovaní 4/ a 5/ na základe kúpnej zmluvy, zavkladovanej pod č. H.-XXX/XX zo dňa 12.02.2008. Uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaní 1/ a 2/ požičali žalovanej 6/ na základe „úverovej zmluvy“ dňa 11.06.2007 finančné prostriedky vo výške 1.600.000,- Sk. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 12.06.2007 medzi žalovanou 6/ ako predávajúcou a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi vyplýva, že predmetom prevodu bol dom so záhradou evidovaný na LV č. XXXX, a že žalovaní ho nadobudli do podielového spoluvlastníctva každý v jednej polovici za kúpnu cenu 1.600.000,- Sk. Z katastrálneho spisu H. XXXX/XXXX zistil, že dňa 07.08.2007 bol Správe katastra Senec doručený návrh na zápis zrušenia vecného bremena, ktorí podali žalovaní 1/ a 2/ a oprávnená z vecného bremena, teda žalobkyňa, a že k návrhu bola pripojená medzi nimi uzavretá Zmluva o zrušení vecného bremena zo dňa 25.07.2007, pričom podpisy na zmluve boli notársky overené dňa 26.07.2007. Skonštatoval, že vklad bol povolený dňa 13.08.2007. Z Osvedčovacej knihy, strana XXX, poradové číslo XXXX, XXXX zo dňa 26.07.2007 zistil, že podpis osoby, ktorej podpis sa osvedčil, je totožný z podpisom uvedeným na Zmluve o zrušení vecného bremena. Z obsahu katastrálneho spisu H. XXX/XX zistil, že vecné bremeno bolo zriadené formou notárskej zápisnice U. XXX/XX, U. XXX/XX zo dňa 26.10.1998 v rámci darovacej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou ako darcom a žalovanou 6/ ako obdarovanou. Po preskúmaní fotokópie splnomocnenia uviedol, že podpis splnomocniteľa, ktorým mala byť žalobkyňa, nie je grafologicky totožný s podpisom na Zmluve o zrušení vecného bremena zo dňa 25.07.2007. Súčasťou katastrálneho spisu H. XXXX/XX je aj listina vzdanie sa práva doživotného bývania a užívania zo dňa 07.06.2007. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 29.10.2007 medzi žalovanými 1/ a 2/ ako predávajúcimi a žalovaným 3/ ako kupujúcim zistil, že predmetom prevodu bol dom so záhradou za kúpnu cenu 1.600.000,- Sk. Z následnej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 07.02.2008 medzi žalovaným 3/ ako predávajúcim a žalovanými 4/ a 5/ ako kupujúcimi vyplýva, že kupujúci kúpili dom so záhradou za kúpnu cenu 4.000.000,- Sk. Závermi znalkyne G.. N. U. v znaleckých posudkoch 5/2013 a 14/2014 mal za preukázané, že sporný podpis obsiahnutý na Zmluve o zrušení vecného bremena zo dňa 25.07.2007, nie je pravým podpisom žalobkyne, a že sporný podpis na Zmluve o zrušení vecného bremena zo dňa 25.07.2007, ktorej vklad bol povolený dňa 13.08.2007 pod č. H.-XXXX/XX nie je pravým podpisom žalobkyne, rovnako podpisy vyhotovené k priezvisku N., obsiahnuté v Osvedčovacej knihe pod č. XXXX K. XXXX, podpis na návrhu na zápis zrušenia vecného bremena zo dňa 25.07.2007, a podpis na doručenke zo dňa 12.09.2007 nie sú pravými podpismi žalobkyne, pričom v prvých troch prípadoch vyhotovila podpisy tá istá osoba. Súd prvej inštancie vysvetlil, že nevykonal navrhované dôkazy, ktorých vykonanie mal za nadbytočné a odďaľujúce konečné rozhodnutie vo veci, a to navrhované kontrolné znalecké dokazovanie a skúmanie, kto vyhotovil podpis na skúmanej listine, keď vyhodnotil, že po zistení, že túto nepodpísala žalobkyňa, by bolo akékoľvek iné zistenie nadbytočné. 4. Vec posúdil právne podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., § 35 ods. 1, 2 a 3, § 37 ods. 1, § 39, § 151n ods. 1, 2 a 3, § 151o ods. 1 a 2 a § 151p ods. 1 Obč. zák. Najskôr vysvetlil podstatu určovacích žalôb, zdôraznil potrebu preukázania naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, a skonštatoval, že súd je pri určovacej žalobe vždy povinný skúmať otázku naliehavého právneho záujmu, pretože ak nie je daný, ďalšie skutočnosti už neskúma. Dospel k záveru, že žalobkyňa má na požadovaných určeniach naliehavý záujem, nakoľko bez rozhodnutia súdu nie je možné dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, zmenu právneho postavenia žalobkyne a odstránenie právnej neistoty, ktorej čelí. Po závere o danosti naliehavého právneho záujmu sa zaoberal platnosťou sporného právneho úkonu z hľadiska jeho zákonných náležitostí. Podrobne vysvetlil inštitút vecného bremena a náležitosti zmluvy o jeho zriadení alebo zrušení, keď zdôraznil, že zmluva musí byť písomná. Uviedol, že ide o právny úkon dvoj, alebo viacstranný, na ktorom musí byť zachytený prejav vôle zmluvných strán. Právny úkon vo všeobecnosti je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Skonštatoval, že na to, aby bol právny úkon platný, musí byť urobený slobodne a vážne, pričom v tejto súvislosti podrobne rozobral, kedy nie je právny úkon urobený slobodne, a kedy nie je urobený vážne. Ozrejmil, že prejav vôle je nutné posudzovať nielen z hľadiska jeho formy, ale ucelene, vychádzajúc zo všetkých okolností prípadu. Vyhodnotil, že v posudzovanej veci bolo preukázané, že žalobkyňa Zmluvu o zrušení vecného bremena nepodpísala, teda neprejavila svoju slobodnú a vážnu vôľu zmluvu s uvedeným obsahom a jej následkami uzavrieť, pričom nedostatok slobodnej a vážnej vôle má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. 5. Námietky žalovaných 1/ a 2/ o nespôsobilosti znalkyne z odboru písmo-znalectva, vyhodnotil ako neakceptovateľné s poukazom na to, že žalovaným neprislúcha spochybňovať odborné závery znalca, ktorý na rozdiel od žalovaných 1/ a 2/ disponuje potrebným vzdelaním a skúsenosťami v znaleckom odbore. Vyhodnotil, že znalkyňa sa nedopustila žiadnych pochybení a vyhotovila dva znalecké posudky s nepochybným záverom, že skúmaný podpis nie je podpisom žalobkyne. Skutočnosť, že na zmluve nie je podpis žalobkyne, nemôže byť podľa jeho názoru vyvrátená ani tým, že zmluvu podpísala jej dcéra, žalovaná 6/, nakoľko na tento úkon nebola žalobkyňou riadne a platne splnomocnená. V tejto súvislosti ustálil, že z ťažko čitateľnej fotokópie splnomocnenia, ktorá je v súdnom spise založená na č.l. 103, je bežným skúmaním a porovnaním podpisov žalobkyne, ktoré sú v znaleckom posudku, zrejmé, že nie je podpísané žalobkyňou. Za právne bezvýznamnú vyhodnotil aj námietku, že žalobkyňa opakovane prejavovala vôľu zrušiť vecné bremeno, a to s poukazom na to, že z hľadiska prejavu vôle skúmal Zmluvu o zrušení vecného bremena zo dňa 25.07.2007, ktorá bola predložená príslušnej správe katastra, a ktorej vklad bol povolený dňa 13.08.2007, a teda listinu, ktorá spôsobila právne následky v podobe zrušenia vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností. Vo vzťahu k argumentácii žalovaných 1/ a 2/, že mal skúmať vec v celom jej kontexte a nie iba formalisticky vychádzať zo záverov o neplatnosti Zmluvy o zrušení vecného bremena, uviedol, že sa vecou zaoberal v celom jej kontexte, pričom skonštatoval, že žalovaní 1/ a 2/ nehovorili pravdu, keď tvrdili, že pri kúpe nehnuteľností im žalovaná 6/ ukázala „čistý list vlastníctva“. Poukázal tiež na to, že tzv. kúpna zmluva, ktorú uzavreli so žalovanou 6/, bola svojím obsahom zmluvou o zabezpečovacom prevode práva, a nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej 6/ mali slúžiť na zabezpečenie pôžičky, ktorú jej poskytli na základe "zmluvy o úvere". Vyhodnotil, že sa potom jednalo o simulovaný právny úkon, nakoľko úmyslom žalovanej 6/ nebolo predať nehnuteľnosti, ale požičať si peniaze, o čom žalovaní 1/ a 2/ ako poskytovatelia pôžičky jednoznačne vedeli. Uviedol, že rozporu s dobrými mravmi sa nemôžu domáhať tí, ktorí sami v rozpore s dobrými mravmi konali a spôsobili tak neplatnosť právneho úkonu. Poukázal na to, že kúpna zmluva bola uzavretá dňa 11.06.2007, pričom k zrušeniu vecného bremena vkladom do katastra nehnuteľností došlo až 13.08.2007, z čoho vyvodil, že žalovaní 1/ a 2/ súd svojimi vyjadreniami zavádzali. Dňa 29.10.2007 kúpnou zmluvou previedli takto získané nehnuteľnosti na žalovaného 3/ za kúpnu cenu 1.600.000,- Sk, a žalovaný 3/ ich dňa 07.02.2008 kúpnou zmluvou previedol do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 4/ a 5/, ktorí poukazovali na svoju dobromyseľnosť pri ich nadobúdaní a vnímajú ako nespravodlivosť, že majú znášať následky konania žalovanej 6/, ktorá situáciu zapríčinila. Súd prvej inštancie v súvislosti s argumentáciou žalovaných 4/ a 5/ vyslovil počudovanie nad tým, že hoci má žalovaný 4/ právnické vzdelanie, a teda výhodu oproti bežnému občanovi, nebolo mu z neznámych dôvodov podozrivé, že nehnuteľnosti, ktoré kupuje, zmenili za obdobie šesť mesiacov dvakrát vlastníka, a že ich kupuje od právnickej osoby, ktorá má v predmete svojej činnosti okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom. 6. Záverom zhrnul, že právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností, a že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Každý, kto má na tom naliehavý právny záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia dovolávať súdnou i mimosúdnou cestou, keďže toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením ani odpadnutím vady prejavu vôle. Súd musí na absolútnu neplatnosť prihliadať, a musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti, pričom nemôže zvažovať, či absolútnu neplatnosť právneho úkonu uzná alebo nie. Preto ani dobromyseľnosť nadobúdateľa nemôže konvalidovať absolútne neplatný právny úkon. Po závere, že Zmluva o zrušení vecného bremena zo dňa 25.07.2007 je absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý nebol spôsobilý vyvolať právne následky v podobe zrušenia vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností, určil, že žalobkyňa je naďalej oprávnená z vecného bremena doživotného bývania a užívania predmetného domu a záhrady. Uviedol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku s odkazom na ust. § 151 O.s.p. 7. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o určení neplatnosti zmluvy o zrušení vecného bremena podali žalovaní 4/ a 5/ odvolanie a žiadali rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu žalobkyne v časti o určenie neplatnosti zmluvy o zrušení vecného bremena zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedli, že podali trestné oznámenie z podozrenia trestného činu podvodu, ktorého sa dopustila žalovaná 6/ na Generálnu prokuratúru SR, ktorá ho odstúpila na ďalšie konanie na OR PZ Senec, odbor kriminálnej polície, pričom vyšetrovateľ PZ začal dňa 30.11.2012 trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa ust. § 221 ods. 1 a 4 písm. a) Tr. zák. Uviedli všetky skutočnosti, ktoré zistili nahliadnutím do vyšetrovacieho spisu a vyjadrili názor, že žalovaná 6/ pri podpise kúpnej zmluvy so žalovanými 1/ a 2/ vedela, že nejde o zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, nakoľko podľa kópie listiny z katastrálneho spisu zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti uzatvorila a podpísala ešte predtým, a to so spoločnosťou S.O.S. financ, spol. s.r.o., Piešťany. Súdu prvej inštancie potom vytkli, že mu nie je známy zákonný výklad zabezpečovacieho prevodu práva v zmysle zákona. Citovali príslušné ustanovenia s tým, že predložená kúpna zmluva na predaj nehnuteľností nespĺňa zákonné podmienky zmluvy na zabezpečovací prevod práva, ale spĺňa zákonné podmienky kúpnej zmluvy medzi žalovanou 6/ ako predávajúcou a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi na predaj nehnuteľností tak, ako to bolo predložené účastníkmi kúpnej zmluvy na kataster nehnuteľností. Tvrdenia žalovanej 6/ o tom, že si myslela, že kúpna zmluva bola zmluva na zabezpečenie záväzku (akú už predtým uzatvorila) potom považovali za účelové, nepravdivé a zavádzajúce. Uviedli, že paradoxom je, že predmetné zmluvy vyhotovila žalovaná 6/ spolu so svojou známou G., na ktorú sa nakontaktovala sama, a spolu s ňou sa nakontaktovali na záujemcov o kúpu predmetných nehnuteľností a nimi vyhotovené zmluvy potom dali na podpis kupujúcim. Následne na to cca po dvoch rokoch po podaní žaloby žalovaná 6/ tvrdí, že bola oklamaná a že ona si myslela, že predmetné zmluvy na kúpu nehnuteľností sú zmluvy na zabezpečenie záväzku, a že ona bola zo strany kupujúcich oklamaná, nakoľko si myslela že ide o zabezpečenie záväzku. Poukázali tiež na to, že bývalý manžel žalovanej 6/ X. D. podal na Okresný súd Pezinok žalobu za sfalšovanie jeho podpisu na pôžičku, ktorú miesto neho bez jeho vedomia podpísala žalovaná 6/, a ktorú musí X. D. splácať, aj keď ju nepodpísal a nečerpal. V tejto súvislosti uviedli, že o uvedených skutočnostiach súd prvej inštancie upovedomili, ale tento ich nebral do úvahy, hoci úzko súvisia s falšovaním podpisu žalobkyne. Zdôraznili, že samotná žalobkyňa v žalobe uviedla, že „k overeniu podpisu došlo s najväčšou pravdepodobnosťou tak, že žalovaná 6/ si zadovážila jej občiansky preukaz, pretože mali spoločnú domácnosť“, a že teda žalobkyňa priamo v žalobe obviňuje svoju dcéru, že jej odcudzila občiansky preukaz a na základe toho bolo následne zrušené vecné bremeno doživotného užívania. Uviedli tiež, že dňa 08.10.2013 vyšetrovateľ OR PZ v Senci na základe pokynu prokurátora podozrenie z trestného činu odmietol, pretože ide o občiansko-právny spor, avšak oni následne podali niekoľko sťažností na GP SR, pričom podpis žalobkyne vo vzťahu k zrušeniu vecného bremena, ako aj to, kým bolo toto falšovanie podpisu reálne uskutočnené a s akým zámerom, bude predmetom skúmania a právneho vyhodnotenia v kontexte ďalších vecne a právne relevantných skutočností v rámci realizovaného trestného stíhania vo veci zločinu podvodu podľa ust. § 221 ods. 1 a 3 písm. a) Tr. zák., keď vec je vedená na OKP OR PZ Senec pod Č.: O. XX/X-H.-E.-XXXX. Mali za to, že žalovaná 6/ nie je dôveryhodná osoba, nakoľko na každom súdnom pojednávaní mení výpoveď, prispôsobuje si ju podľa toho, ako jej to vyhovuje, neustále klame a zavádza súd, pričom žije na úkor iných osôb a za pomoci svojho advokáta obchádza zákon a využíva všetky možné prostriedky k tomu, aby sa beztrestne obohatila a spokojne si žila a užívala cudzie peniaze vo svoj prospech. Podľa ich názoru žalovaná 6/ vedela, že zrušiť vecné bremeno je potrebné len pri kúpe nehnuteľností, nakoľko nový vlastník nekúpi nehnuteľnosť s takouto ťarchou vecného bremena, a preto zobrala svojej matke, žalobkyni, občiansky preukaz za účelom zrušenia predmetného vecného bremena tak, ako to uviedla žalobkyňa v žalobe. Nepovažovali však za vylúčené, že žalobkyňa o páchaní trestnej činnosti jej dcérou vedela a občiansky preukaz na zrušenie vecného bremena jej poskytla dobrovoľne po vzájomnej dohode. Poukázali tiež na to, že počas konania navrhli, aby znalkyňa vykonala znalecké dokazovanie k tomu, či predmetný podpis nepodpísala dcéra navrhovateľky žalovaná 6/, nakoľko toto obvinenie vyplývalo priamo z podanej žaloby. Namietali, že súd prvej inštancie ich návrh zamietol s odôvodnením, že by to nemalo vplyv na výsledok konania, keď sa domnievali, že keby sa potvrdilo, že predmetný podpis podpísala žalovaná 6/, dopustila by sa trestného činu, za čo by jej orgány činné v trestnom konaní vzniesli obvinenie. Aj znalecké dokazovanie z grafológie považovali za nedôveryhodné. Mali tiež za to, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, čím ich poškodil. Nesúhlasili ani jeho s tvrdením, že žalovanému 4/ nebolo podozrivé, že nehnuteľnosti, ktoré kupuje, zmenili za posledných šesť mesiacov dvakrát vlastníka a že právnická osoba, od ktorej kupoval nehnuteľnosť mala v predmete činnosti poskytovanie úverov zvláštnych zdrojov nebankovým spôsobom. V tejto súvislosti zdôraznili, že na Katastri nehnuteľností mohli zistiť jedine to, kto je posledným výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, a či sa na ne viaže nejaká ťarcha alebo vecné bremeno, a právnická osoba, od ktorej nehnuteľnosti kúpili, má vo výpise z Obchodného registra 26 predmetov činnosti, čo je u väčšiny právnických osôb úplne bežné. Zdôraznili, že ak by sa žalobkyňa domáhala svojho práva ihneď po vysťahovaní sa z predmetných nehnuteľností a nie až po dvoch a troch rokoch, bol by na katastri nehnuteľností urobený na LV záznam o súdnom konaní, a oni by predmetné nehnuteľnosti nezakúpili a neboli by ich rekonštruovali. Súdu prvej inštancie vytkli, že mu neprišlo neštandardné, že už pri predchádzajúcom predaji nehnuteľnosti C.. Á. bol žalovanou 6/ daný návrh na zrušenie vecného bremena v prospech žalobkyne, ktorá tvrdí, že takýto návrh nepodpísala, a nezaoberal sa ani skutočnosťou, že žalovaná 6/ sa na žalovaných 1/ a 2/ nakontaktovala prostredníctvom svojej známej G. a všetky zmluvy, ktoré sa podpisovali u notára k predmetným nehnuteľnostiam pripravovala žalovaná 6/ spolu so svojou známou, čo zakladá podozrenie so spáchania trestného činu organizovanou skupinou. Mali potom za to, že súd prvej inštancie nesprávne a nedôsledne zistil skutkový stav pri vydaní svojho rozhodnutia, pokiaľ ide o výrok, ktorým určil, že zmluva o zrušení vecného bremena zo dňa 25.7.2007, osvedčená notárkou dňa 26.7.2007, je neplatná. 8. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie aj žalovaní 1/ a 2/ a žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie alebo zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že zmluvu o zrušení vecného bremena žalovaná nepodpísala, keď poukázali na to, že tento záver súd prijal na základe znaleckého posudku znalca, ktorý už v minulosti pri vypracovaní znaleckého posudku pochybil. Súdu prvej inštancie vytkli, že nevykonal kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré navrhovali. Ani záver súdu o tom, že údajná skutočnosť, že na zmluve nie je podpis žalobkyne, nemôže byť vyvrátená ani tým, že zmluvu podpísala jej dcéra (žalovaná 6/), nakoľko na tento úkon nebola žalobkyňou riadne a platne splnomocnená, nemôže obstáť, pretože práve žalovaná 6/ je pôvodcom celého konania, pričom z plnej moci udelenej jej žalobkyňou dňa 12.06.2006 nepochybne vyplýva vôľa žalobkyne zrušiť vecné bremeno a poverenie žalovanej 6/ uskutočniť potrebné úkony. Z uvedeného vyvodili, že ak by aj podpis na zmluve o zrušení vecného bremena nebol podpisom žalobkyne, čo však nepovažovali za nepochybné, mal podľa ich názoru súd prvej inštancie vykonať dokazovanie, či tento podpis nie je podpisom splnomocnenej žalovanej 6/, čo však neurobil. Uviedli, že súd sa taktiež nevyporiadal so skutočnosťou, že ak aj podpis na zmluve nie je podpisom žalobkyne, k sfalšovaniu podpisu pre notárom mohlo dôjsť len na základe jej občianskeho preukazu, ktorým disponovala výlučne žalovaná 6/. Súdu prvej inštancie vytkli, že ponechal bez záujmu úmyselné pokusy žalovanej 6/ podvodným spôsobom predať nehnuteľnosť, na ktorú sa viazalo zrušené vecné bremeno. Rozhodnutie o absolútnej neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena potom považovali za arbitrárne a predčasné a samotné odôvodnenie napadnutého rozsudku za nepreskúmateľné. Poukázali tiež na to, že žalobkyňa sa nezúčastnila žiadneho pojednávania a preto nemali možnosť riadne preveriť všetky okolnosti zrušenia vecného bremena a zistiť jej bezprostrednú reakciu na ich otázky. Mali potom za to, že im bolo odňaté jedno zo základných práv ústneho procesu a to vypočuť si vyjadrenie žalobkyne a reagovať naň. Záverom argumentovali tým, že žalobkyňa nemohla mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože ona sama zapríčinila stav právnej neistoty, čo im nemôže ísť na ťarchu. 9. Žalovaní 3/ a 6/ odvolanie nepodali. 10. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaných 1/, 2/, 4/ a 5/ nevyjadrila. 11. K odvolaniam žalovaných 1/, 2/, 4/ a 5/ sa vyjadrila žalovaná 6/ a uviedla, že svoje výpovede nemení a trvá na tom, čo bolo aj dokázané, že zrušenie práva doživotného užívania nepodpísala žalobkyňa, čo potvrdil aj súdny znalec, a nepodpísala to ani ona. V ďalšom len vysvetlila svoj postup týkajúci sa predaja nehnuteľnosti. 12. Žalovaní 4/ a 5/ vyjadrili súhlas s odvolaním žalovaných 1/ a 2/. 13. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/, 2/, 4/ a 5/ je dôvodné. 14. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a s prihliadnutím na skutočnosť, že žaloba žalobkyne, o ktorej bolo napadnutým rozsudkom rozhodnuté, samotný napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, jeho poučenie o odvolaní, ako i odvolanie žalovaných 1/, 2/, 4/ a 5/, spadajú pod režim procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, posudzoval odvolací súd napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa v čase konania a rozhodnutia účinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). 15. Odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné konštatovať, že žalovaní 3/ a 6/ odvolanie nepodali, a preto nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie voči nim právoplatnosť. Rovnako právoplatný je rozsudok súdu prvej inštancie voči žalovaným 4/ a 5/ v časti určenia, že žalobkyňa je oprávnená z vecného bremena, pretože žalovaní 4/ a 5/ podali odvolanie výlučne proti výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie určil neplatnosť zmluvy o zrušení vecného bremena. Predmetom odvolacieho konania je potom posúdenie správnosti napadnutého rozsudku (teda oboch jeho výrokov) vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ a posúdenie správnosti výroku napadnutého rozsudku, ktorým bola určená neplatnosť zmluvy o zrušení vecného bremena vo vzťahu k žalovaným 4/ a 5/. 16. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia, že zmluva o zrušení vecného bremena zo dňa 25.07.2007, osvedčená notársky dňa 26.07.2007, uzavretá medzi ňou ako oprávnenou z vecného bremena a žalovanými 1/ a 2/, je neplatná, a tiež určenia, že je naďalej oprávnená z vecného bremena. Týchto určení sa domáhala voči žalovaným 1/ až 6/, a súd prvej inštancie jej žalobe napadnutým rozsudkom voči všetkým žalovaným vyhovel. Ako správne uviedol už súd prvej inštancie, súd je pri určovacích žalobách v každom štádiu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Odvolací súd dodáva, že v prípade, že má existenciu naliehavého právneho záujmu preukázanú, je rovnako povinný skúmať vecnú legitimáciu sporových strán. Z napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie najskôr konštatoval, že žaloba uplatnená žalobkyňou je určovacím návrhom, a že sa ním domáhala autoritatívneho výroku súdu, že tu určitý právny vzťah, právo je alebo nie je. Ďalej uviedol, že takéhoto určenia sa môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že jej právne postavenie zostalo by bez autoritatívneho rozhodnutia súdu neisté a ohrozené. Z uvedeného vyvodil, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobkyňou a žalovanými. Uviedol tiež, že naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva žalobkyne alebo neistoty v jej právnom vzťahu. Po tomto vysvetlení naliehavého právneho záujmu dospel k záveru, že žalobkyňa má na požadovaných určeniach naliehavý záujem, nakoľko bez rozhodnutia súdu nie je možné dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, zmenu právneho postavenia žalobkyne a odstrániť právnu neistotu, ktorej čelí. Odvolací súd vyhodnotil tento právny záver súdu prvej inštancie o existencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovaných určeniach za ničím neodôvodnený, a teda nepreskúmateľný, a tiež nekonkrétny a predčasný. 17. Za správne považuje odvolací súd konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobkyňa podala určovaciu žalobu podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. účinného v čase podania žaloby a rozhodovania o nej. Podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. účinného do 30.06.2016 možno návrhom na začatie konania uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (v súčasnosti ust. § 137 písm. c) C.s.p.). Právny záujem, ktorý je základnou podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p., musí byť naliehavý. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi, napr. žalovanými je popieraná existencia (neexistencia) práva či právneho stavu žalobkyne, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi sporovými stranami je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi stranami), alebo jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobkyne, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či je podaná žaloba vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobkyne. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je na určení právneho vzťahu alebo práva naliehavý právny záujem, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, teda žalobkyňu. Pokiaľ chce žalobkyňa osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci, vedúce k sporu medzi stranami, a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, a na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Ak žalobkyňa svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukáže (nevysvetlí a neosvedčí), predstavuje nedostatok naliehavého právneho záujmu samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť, a ktorý bez ďalšieho vedie k jej zamietnutiu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 91/2006). 18. V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že žalobkyňa podala žalobu, ktorou sa domáhala dvoch určovacích výrokov, a to proti šiestim žalovaným. Ak potom súd prvej inštancie po všeobecnom vysvetlení naliehavého právneho záujmu len stroho skonštatoval, že žalobkyňa má na požadovaných určeniach naliehavý právny záujem, nie je v odvolacom konaní možné tento jeho záver pre nedostatok dôvodov preskúmať. Nie je totiž vôbec zrejmé, či súd prvej inštancie skúmal naliehavý právny záujem pri každom požadovanom určovacom výroku vo vzťahu k jednotlivým žalobkyňou v žalobe označených žalovaným, keďže niet žiadnych pochýb o tom, že žalovaní 1/ až 6/ netvoria v konaní nerozlučné spoločenstvo. Ak však vychádzal pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu zo záveru o nerozlučnom spoločenstve žalovaných 1/ až 6/ (čo sa odvolací súd len domnieva), je jeho záver založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Nerozlučné spoločenstvo je totiž procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný, pričom procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných. Takáto situácia však v posudzovanej veci nenastala. Predmetom sporu voči žalovaným 1/ a 2/ je žalobkyňou požadované určenie, že zmluva o zrušení vecného bremena je neplatná (v tejto časti sporu tvoria žalovaní 1/ a 2/ nerozlučné spoločenstvo) a určenie, že žalobkyňa je oprávnená z vecného bremena. Súd prvej inštancie bude teda povinný skúmať naliehavý právny záujem žalobkyne vo vzťahu k obom žalovaným výrokom, pretože naliehavý právny záujem sa viaže na každý konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva žalobkyne alebo neistoty v jej právnom vzťahu so žalovanými 1/ a 2/. Či vôbec a ak áno aký (neistý) právny vzťah je medzi žalobkyňou a žalovanými 1/ a 2/, a aké právo žalobkyne je vo vzťahu k nim sporné, bude úlohou súdu prvej inštancie posúdiť práve pri skúmaní naliehavého právneho záujmu žalobkyne na oboch požadovaných výrokoch. Vo vzťahu k žalovaným 4/ a 5/ je predmetom konania už len žalobkyňou požadované určenie, že zmluva o zrušení vecného bremena je neplatná, pretože rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol voči nim v časti určenia, že žalobkyňa je oprávnená z vecného bremena (v tejto časti sporu tvorili žalovaní 4/ a 5/ ako aktuálni vlastníci nehnuteľností nerozlučné spoločenstvo), právoplatnosť, keďže odvolanie proti predmetnému výroku nepodali. Súd prvej inštancie bude preto skúmať naliehavý právny záujem žalobkyne na určení voči žalovaným 4/ a 5/, že zmluva o zrušení vecného bremena je neplatná. Za účelom posúdenia naliehavého právneho záujmu si súd prvej inštancie vyžiada stanoviská sporových strán. 19. Z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ 4/ a 5/ založené na nepreskúmateľných resp. absentujúcich záveroch o existencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovaných určeniach, a preto ho nie je možné v odvolacom konaní preskúmať. Odvolací súd preto rozsudok v napadnutých častiach zrušil, a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude jeho úlohou na základe zisteného skutkového stavu najskôr opätovne vyhodnotiť, či žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na voči žalovaným 1/, 2/, 4/ a 5/ požadovaných určeniach, a na základe záverov, ku ktorým dospeje, vo veci opätovne rozhodnúť. Odvolací súd záverom už len pripomína, že určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak má požadované určenie povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Ak žalobkyňa neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na niektorom z ňou požadovaných určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby v tejto časti. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne ho bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. 20. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. v napadnutých častiach zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ktoré odôvodní tak, aby boli jeho skutkové a právne závery zrozumiteľné a presvedčivé, a aby na ne strany mohli v prípadnom odvolaní reagovať. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.1 C.s.p.). 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).