Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/52/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710215072 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1710215072.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkyne: K. N., U.. XX.XX.XXXX, F. R. D. XXX/X, R., zast. JUDr. Ján Čarnogurský, advokát, so sídlom Dostojevského rad 1, Bratislava, proti žalovaným: 1/ G. H., U.. XX.XX.XXXX, F. R. N. XXX/XX, U. R., 2/ Q. H., U.. XX.XX.XXXX, F. R. N. XXX/XX, U.Á. R., obaja zast. Mgr. Martin Ťupek, advokát, so sídlom Palisády 29/ A, Bratislava, 3/ GERONT DSS s.r.o., IČO: 36 686 409, so sídlom Tamaškovičova 17, Trnava, 4/ C.. G. E., U.. XX.XX.XXXX, F. R. A. XXXX/XX, R., 5/ K. E., U.. XX.XX.XXXX, F. R. D. XXX/X, R., 6/ E. D., U.. XX.XX.XXXX, F. R. R., toho času bytom u p. G. T., R. H. XXX, D., Č. A., o neplatnosť zmluvy o zrušení vecného bremena a o určenie, že žalobkyňa je oprávnená z vecného bremena, na odvolanie žalovaných 4/ a 5/ proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 26. septembra 2017, č.k. 9C 375/2010-306, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie žalovaných 4/ a 5/ smerujúce proti prvému výroku napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ zastavil konanie o neplatnosť zmluvy o zrušení vecného bremena a o určenie, že žalobkyňa je oprávnená z vecného bremena, o d m i e t a. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v druhom výroku, ktorým bolo konanie o neplatnosť zmluvy o zrušení vecného bremena vo vzťahu k žalovaným 4/ a 5/ zastavené a v treťom výroku, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, z r u š u j e a vec mu v r a c i a v týchto častiach na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Prvým výrokom napadnutého uznesenia súd prvej inštancie zastavil konanie o neplatnosť zmluvy o zrušení vecného bremena a o určenie, že žalobkyňa je oprávnená z vecného bremena vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/, druhým výrokom zastavil konanie o neplatnosť zmluvy o zrušení vecného bremena vo vzťahu k žalovaným 4/ a 5/ a tretím výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že pôvodne rozhodol predmetný spor rozsudkom č.k. 9C 375/2010-207 zo dňa 12.06.2015, pričom jeho prvým výrokom určil, že zmluva zo dňa 25.07.2007, osvedčená notársky dňa 26.07.2007, uzavretá medzi žalobkyňou ako oprávnenou z vecného bremena a žalovanými 1/ a 2/, o zrušení vecného bremena, spočívajúceho v práve doživotného bezplatného užívania a obývania nehnuteľností (t.j. rodinného domu súp. č. XXX, nachádzajúceho sa na pozemku parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 371 m2, a pozemku parc. č. XXXX/X, druh pozemku záhrady o výmere 330 m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Senec pre kat. úz. R., obec R., okres Senec) oprávnenou z vecného bremena, je neplatná a druhým výrokom určil, že žalobkyňa je oprávnená z vecného bremena pozostávajúceho z doživotného bezplatného užívania a obývania vyššie špecifikovaných nehnuteľností. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní 1/ a 2/ odvolanie a žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo, aby ho zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Predmetný rozsudok napadli odvolaním tiež žalovaní 4/, 5/, avšak len v časti, ktorou bola určená neplatnosť zmluvy o zrušení vecného bremena. Zdôraznil, že na základe žalovanými 1/, 2/ a 4/, 5/ riadne a včas podaných odvolaní bol jeho rozsudok uznesením odvolacieho súdu č.k. 4Co 544/2015-279 zo dňa 29.03.2017 vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ zrušený v celom rozsahu a vo vzťahu k žalovaným 4/ a 5/ len v časti určenia neplatnosti zmluvy o zrušení vecného bremena, pričom vec mu bola v rozsahu zrušenia vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Konštatoval, že po rozhodnutí odvolacieho súdu bolo predmetom sporu vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ určenie neplatnosti zmluvy o zrušení vecného bremena a určenie, že žalobkyňa je oprávnená z vecného bremena a vo vzťahu k žalovaným 4/ a 5/ určenie neplatnosti zmluvy o zrušení vecného bremena. Ďalej uviedol, že dňa 04.08.2017 mu bolo prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyne doručené podanie, ktorým žalobkyňa zobrala svoju žalobu voči žalovaným 1/ a 2/ späť v celom rozsahu a voči žalovaným 4/ a 5/ vo zvyšnej časti (t.j. v časti určenia, že zmluva o zrušení vecného bremena je neplatná) z dôvodu, že v danom štádiu konania nemá naliehavý právny záujem na žalobe voči žalovaným 1/ a 2/ a voči žalovaným 4/ a 5/ na určení, že zmluva o „zriadení“ vecného bremena zo dňa 25.07.2007 je neplatná (zrejme mal na mysli zmluvu o zrušení vecného bremena - poznámka odvolacieho súdu), a tiež z dôvodu, že rozhodnutie súdu v časti, v ktorej určil, že je oprávnená z vecného bremena (pozostávajúceho z doživotného bezplatného užívania a obývania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. R., okr. Senec) už nadobudlo právoplatnosť. 2. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v danom prípade nebol potrebný súhlas žalovaných so späťvzatím žaloby, pretože žalobkyňa zobrala svoju žalobu späť pred začatím pojednávania. Potom aplikujúc na daný prípad ust. § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 C.s.p. vyslovil záver, že je potrebné rozhodnúť o zastavení konania. 3. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania uviedol, že v sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. l C.s.p.) a len výnimočne, ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania voči strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 C.s.p.). Zdôraznil, že ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Keďže v danom prípade považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ uzatvorili so žalobkyňou a žalovanou 6/ zjavne neplatnú dohodu o prevode nehnuteľností, o trovách konania rozhodol podľa ust. § 257 C.s.p. a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. 4. Proti všetkým výrokom tohto uznesenia podali žalovaní 4/ a 5/ včas odvolanie a žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie podali z dôvodu, že so späťvzatím žaloby voči žalovaným 1/ a 2/ v časti o určenie neplatnosti zmluvy o zrušení vecného bremena a o určenie, že žalobkyňa je oprávnená z vecného bremena a voči ich osobe v časti o určenie neplatnosti zmluvy o zrušení vecného bremena, nesúhlasia a to z vážnych dôvodov. Za vážne dôvody považovali skutočnosť, že bez určenia neplatnosti zmluvy o zrušení vecného bremena nie je možné bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť záver o výkone práva z vecného bremena pozostávajúceho v doživotnom bezplatnom užívaní a obývaní nehnuteľností žalovaných 4/ a 5/, ktorým takáto povinnosť voči oprávnenej zo žiadneho právneho úkonu nevznikla, preto nemôže byť plnenie tejto povinnosti vyžadované. Zdôraznili, že bez rozhodnutia o základe sporu - určení neplatnosti zmluvy o zrušení vecného bremena, nie je odstránený sporný právny stav zapísaný na LV č. XXXX, z ktorého im nevyplýva žiadny záväzok z vecného bremena, preto namietajú výkon práva žalobkyne ako oprávnenej z vecného bremena. V odvolaní uviedli aj ďalšie skutočnosti, ktoré podľa ich názoru predstavujú vážne dôvody, pre ktoré nemožno predmetné konanie z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou v dotknutých častiach zastaviť, ale je potrebné v ňom pred súdom prvej inštancie pokračovať. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie vyslovil, že žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva z dôvodov hodných osobitného zreteľa, toto považujú za nepreskúmateľné a nepochopiteľné, pretože súd prvej inštancie mal rozhodovať o trovách konania podľa zásady úspechu, teda mal rozhodnúť o trovách konania tých subjektov konania (žalovaných), ktorí boli vzhľadom na výsledok sporu v konaní úspešní. Nesúhlasili s konštatovaním súdu prvej inštancie, že dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania žalobkyni spočívajú v tom, že žalovaní 1/ a 2/ uzatvorili so žalobkyňou a žalovanou 6/ zjavne neplatnú dohodu o prevode nehnuteľností. Takéto konštatovanie sa podľa ich názoru nezakladá na pravde, pretože nevychádza z dôkazov založených v súdnom spise a nie je im ani zrejmé, na základe akých dôkazov a skutočností súd prvej inštancie k nemu dospel. 5. Žalobkyňa ani žalovaní 1/, 2/, 3/ a 6/ odvolanie nepodali. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaných 4/ a 5/ nevyjadrila. 6. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. účinného od 01.07.2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu žalovanými 4/ a 5/ podaného odvolania podľa ust. § 379 a § 380 C.s.p. skúmal, či bolo odvolanie podané včas, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či má náležitosti podľa ust. § 363 C.s.p., prípadne, či existuje dôvod na jeho odmietnutie podľa ust. § 386 C.s.p.. Z predloženého spisu zistil, že odvolanie žalovaných 4/ a 5/ bolo podané včas (v odvolacej 15-dňovej lehote podľa § 362 C.s.p.), má všetky náležitosti vyžadované ust. § 363 C.s.p. a smeruje voči výrokom rozhodnutia, voči ktorým je prípustné (§ 357 písm. a) a m) C.s.p.). Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade ide na strane žalovaných 1/ až 6/ o samostatné procesné spoločenstvo (čo znamená, že žalovaní konajú samostatne - sami za seba, nakoľko ide o ich samostatné práva a povinnosti, čiže aj súd koná vo vzťahu k ich nárokom a povinnostiam samostatne) a žalovaní 4/ a 5/ podali odvolanie voči všetkým výrokom napadnutého uznesenia, teda aj voči prvému výroku, ktorý sa ich netýkal (nebolo rozhodnuté o ich samostatných nárokoch a povinnostiach v ich neprospech), ktorým bolo konanie zastavené len voči žalovaným 1/ a 2/, a keďže odvolanie žalovaných 4/ a 5/ ako procesný úkon, vzhľadom na ich samostatné procesné spoločenstvo neplatí aj pre ostatných žalovaných, odvolací súd dospel k záveru, že žalovaní 4/ a 5/ neboli oprávnení podať odvolanie voči tomuto výroku, preto ich odvolanie vo vzťahu k prvému výroku napadnutého uznesenia (ktorým bolo voči žalovaným 1/ a 2/ konanie o neplatnosť zmluvy o zrušení vecného bremena a o určenie, že žalobkyňa je oprávnená z vecného bremena zastavené) podľa ust. § 386 písm. b) C.s.p. odmietol ako podané neoprávnenými osobami. Nakoľko žalovaní 1/ a 2/ odvolanie voči prvému výroku napadnutého uznesenia nepodali, odvolací súd nebol oprávnený tento výrok v odvolacom konaní preskúmavať. 8. Predmetom odvolacieho konania tak s prihliadnutím na rozsah a dôvody odvolania žalovaných 4/ a 5/ bolo preskúmať správnosť druhého a tretieho výroku napadnutého uznesenia. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v druhom a treťom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 4/ a 5/ je dôvodné. 9. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 11. Odňatím možnosti konať pred súdom a porušením práva na spravodlivý súdny proces je taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia jej procesných práv, ktoré jej zákon priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany sporu, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (I. ÚS 117/07). Porušením práva na spravodlivý súdny proces je vydanie arbitrárneho rozhodnutia bez relevantného odôvodnenia. To, že právo sporových strán na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorej závery si osvojil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (v uznesení sp. zn. 5Cdo 106/2010 zo dňa 15.07.2010). Napokon povinnosť riadne a presvedčivo odôvodniť rozhodnutie súdu ukladá aj ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. Odvolací súd konštatuje, že v odvolacom konaní preskúmavaná časť napadnutého rozhodnutia a tiež procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý vydaniu uznesenia predchádzal, sú postihnuté práve touto vadou, nakoľko rozhodnutie o zastavení konania o neplatnosť zmluvy o zrušení vecného bremena vo vzťahu k žalovaným 4/ a 5/ vyslovené v druhom výroku napadnutého uznesenia je predčasné, keďže jeho vydaniu predchádzal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým znemožnil žalovaným 4/ a 5/, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces, a rozhodnutie o trovách konania vyslovené v treťom výroku napadnutého uznesenia je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, je nedostatočne odôvodnené, arbitrárne, zmätočné, pre strany sporu nezrozumiteľné a odvolacím súdom nepreskúmateľné. 12. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 23.12.2010 domáhala voči žalovaným 1/ až 6/ určenia, že zmluva zo dňa 25.07.2007, uzavretá medzi ňou ako oprávnenou z vecného bremena a žalovanými 1/ a 2/ o zrušení vecného bremena, spočívajúceho v práve doživotného bezplatného užívania a obývania nehnuteľnosti (t.j. rodinného domu súp. č. XXX, nachádzajúceho sa na pozemku parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 371 m2, a pozemku parc. č. XXXX/X, druh pozemku záhrady o výmere 330 m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Senec pre kat. úz. R., obec R., okres Senec) oprávnenou z vecného bremena, je neplatná. Domáhala sa tiež určenia, že je naďalej oprávnená z vecného bremena pozostávajúceho z doživotného bezplatného užívania a obývania vyššie špecifikovaných nehnuteľností. Predmetný spor rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 9C 375/2010-207 zo dňa 12.06.2015 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel a v odôvodnení tohto rozsudku vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením. Žalovaní 1/ a 2/ napadli tento rozsudok odvolaním v celom rozsahu a žalovaní 4/ a 5/ v časti, ktorou bola určená neplatnosť zmluvy o zrušení vecného bremena. Na základe týchto odvolaní bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie uznesením odvolacieho súdu sp. zn. 4Co 544/2015 zo dňa 29.03.2017 v časti proti žalovaným 1/ a 2/ zrušený v celom rozsahu a voči žalovaným 4/ a 5/ v časti, ktorou bola určená neplatnosť zmluvy o zrušení vecného bremena, pričom v zrušených častiach bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Voči žalovaným 3/ a 6/ nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 9C 375/2010-207 zo dňa 12.06.2015 právoplatnosť v celom rozsahu a voči žalovaným 4/ a 5/ nadobudol právoplatnosť len v odvolaním nenapadnutej časti určenia, že žalobkyňa je oprávnená z vecného bremena. 13. Po vrátení veci odvolacím súdom bola predmetom konania pred súdom prvej inštancie žaloba žalobkyne proti žalovaným 1/ a 2/ o určenie neplatnosti zmluvy o zrušení vecného bremena a o určenie, že žalobkyňa je oprávnená z vecného bremena a proti žalovaným 4/ a 5/ o určenie neplatnosti zmluvy o zrušení vecného bremena. Dňa 04.08.2017 doručila žalobkyňa súdu prvej inštancie podanie, ktorým zobrala voči žalovaným 1/ a 2/ späť žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o zrušení vecného bremena a o určenie, že žalobkyňa je oprávnená z vecného bremena a voči žalovaným 4/ a 5/ žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o zrušení vecného bremena. O trovách konania žiadala rozhodnúť podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p a žalovaných 1/, 2/, 4/ a 5/ zaviazať k náhrade trov konania, ktoré jej v konaní vznikli, prípadne alternatívne rozhodnúť o trovách konania podľa ust. § 257 C.s.p. a náhradu trov konania nepriznať žiadnej strane sporu z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v tom, že žalovaní 1/ a 2/ uzatvorili s ňou a so žalovanou 6/ zjavne neplatnú dohodu o prevode nehnuteľnosti. Výslovne uviedla, že voči žalovanej 6/ si náhradu trov konania neuplatňuje. Na to súd prvej inštancie po vyhodnotení, že súhlas žalovaných so späťvzatím žaloby nie je potrebný, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo pred začatím pojednávania, rozhodol napadnutým uznesením o späťvzatí žaloby podľa ust. § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 druhá veta C.s.p. tak, že konanie zastavil v častiach, v ktorých bola žaloba voči žalovaným 1/, 2/, 4/ a 5/ zobratá späť. Keďže žalovaní 4/ a 5/ podali voči tomuto rozhodnutiu odvolanie z dôvodu, že so späťvzatím žaloby žalobkyňou z vážnych dôvodov nesúhlasia, v odvolacom konaní bolo potrebné preskúmať, či boli pre zastavenie konania v preskúmavanej časti (o určenie neplatnosti zmluvy o zrušení vecného bremena voči žalovaným 4/ a 5/) splnené procesné podmienky. Vychádzajúc zo skutočnosti, že súd prvej inštancie začal v predmetnej veci pojednávať už dňa 13.09.2013 a následne uskutočnil niekoľko ďalších pojednávaní a s prihliadnutím na to, že žaloba bola žalobkyňou zobratá späť až podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.08.2017, je zrejmé, že k jej späťvzatiu došlo po začatí pojednávania, nakoľko pojednávanie tvorí jeden celok, a to aj v prípade, keď došlo k jeho odročeniu. Rozhodujúci je teda okamih začatia pojednávania, teda dátum pojednávania, na ktorom sa začala o veci samej po prvýkrát pojednávať (v danom prípade je takým dňom 13.09.2013). Za prvé pojednávanie nemožno v žiadnom prípade považovať prvé pojednávanie uskutočnené súdom prvej inštancie po zrušení jeho rozsudku odvolacím súdom (v časti), pokiaľ jeho vydaniu predchádzalo aspoň jedno pojednávanie, na ktorom bola vec skutočne prejednaná (ako je to v tomto prípade). Z uvedeného potom vyplýva, že súd prvej inštancie túto skutočnosť nesprávne vyhodnotil, keď v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žaloba bola žalobkyňou zobratá späť pred začatím pojednávania. Keďže súd prvej inštancie vyhodnotil časový okamih späťvzatia žaloby nesprávne, potom v závislosti od toho aplikoval na daný prípad aj nesprávne ust. § 146 ods. 1 druhá veta C.s.p. a v dôsledku toho bol nesprávny aj jeho nasledujúci procesný postup, spočívajúci v rozhodnutí o späťvzatí žaloby žalobkyne bez predchádzajúceho vyzvania žalovaných 4/ a 5/ na vyjadrenie sa, či so späťvzatím žaloby súhlasia alebo z vážnych dôvodov nesúhlasia. Súd prvej inštancie preto procesne pochybil, keď na daný prípad neaplikoval ust. § 146 ods. 1 prvá veta C.s.p. a pred vydaním napadnutého uznesenia neskúmal súhlas žalovaných 4/ a 5/ so späťvzatím žaloby žalobkyňou (súd prvej inštancie takto nesprávne procesne postupoval aj vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/, títo však odvolanie nepodali). Keďže žalovaní 4/ a 5/ podali odvolanie z dôvodu, že so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasia, je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie je v preskúmavanom druhom výroku nesprávne a predčasné a tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní, pretože odvolací súd v rámci svojej preskúmavacej právomoci nemôže suplovať konanie pred súdom prvej inštancie a namiesto súdu prvej inštancie (po prvýkrát) posudzovať charakter (vážnosť) dôvodov, pre ktoré žalovaní 4/ a 5/ so späťvzatím žaloby žalobkyňou nesúhlasia (porušil by zásadu dvojinštančnosti). 14. Odvolací súd preskúmal v medziach odvolania aj (v poradí tretí) výrok napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žalobkyni náhradu trov konania nepriznal a jemu zodpovedajúce odôvodnenie (bod 13 a 14 uzn.). Z odôvodnenia zistil, že súd prvej inštancie najskôr všeobecne konštatoval, že v sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje zásadou procesného zavinenia zastavenia konania uvedenou v ust. § 256 ods. 1 C.s.p. a len výnimočne, ak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo sčasti v zmysle ust. § 257 C.s.p. neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania voči strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila. Po vyhodnotení, že v danom prípade existuje dôvod hodný osobitného zreteľa, za ktorý považoval skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ uzatvorili so žalobkyňou a žalovanou 6/ zjavne neplatnú dohodu o prevode nehnuteľnosti, rozhodol o trovách konania podľa ust. § 257 C.s.p. a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Z uvedenej časti odôvodnenia (bodu 13 a 14 uznesenia) však nie je možné zistiť, o akých trovách a voči komu (ktorému subjektu konania) súd prvej inštancie rozhodoval. Nie je zrejmé, či rozhodoval o trovách celého konania, nakoľko predmetné konanie vydaním napadnutého uznesenia ako celok skončilo, prípadne, či rozhodoval iba o trovách týkajúcich sa zastavenej časti konania. Z príslušnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia tiež nie je možné zistiť, na základe akých skutočností, myšlienkových pochodov a na základe akého skutkového zistenia a právneho posúdenia dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov konania, ktorý jej však z vyššie uvedených dôvodov nepriznal. Z odôvodnenia uznesenia nevyplýva ani to, voči komu a v akom rozsahu mal žalobkyni takýto nárok vzniknúť. 15. Vychádzajúc z rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 9C 375/2010-207 zo dňa 12.06.2015 (v spojení s uznesením odvolacieho súdu č.k. 4Co 544/2015 zo dňa 29.03.2017), ktorým bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené, a ktorý nadobudol vo vzťahu k žalovaným 3/ a 6/ v celom rozsahu právoplatnosť, odvolací súd zistil, že žalovaní 3/ a 6/ boli v danom spore v celom rozsahu neúspešní, čiže žalobkyni vznikol voči nim ako samostatným procesným spoločníkom nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (§ 255 ods. 1 C.s.p.). Z predloženého spisu ďalej vyplýva, že pokiaľ ide o žalovaných 1/ a 2/, voči ktorým sa predmetné konanie skončilo v celom rozsahu jeho zastavením prvým výrokom napadnutého uznesenia v dôsledku späťvzatia žaloby žalobkyňou v celom rozsahu voči žalovaným 1/ a 2/, je zrejmé, že zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa a žalovaným 1/ a 2/ vznikol voči nej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (§ 256 ods. 1 C.s.p.). Pokiaľ ide o žalovaných 4/ a 5/, títo, vychádzajúc z rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 9C 375/2010-207 zo dňa 12.06.2015 v spojení s uznesením odvolacieho súdu č.k. 4Co 544/2015 zo dňa 29.03.2017, boli v predmetnom konaní neúspešní v časti o určenie, že žalobkyňa je oprávnená z vecného bremena (nakoľko predmetným rozsudkom bolo žalobe v tejto časti vyhovené a v tejto časti nadobudol rozsudok voči nim aj právoplatnosť), úspech v tejto časti mala žalobkyňa, a úspešní by boli (ak by tento výrok odvolací súd týmto rozhodnutím nezrušil) v časti o určenie neplatnosti zmluvy o zrušení vecného bremena, v ktorej bola žaloba žalobkyňou voči nim zobratá späť a konanie zastavené, keďže z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania žalobkyňa. Z príslušného odôvodnenia napadnutého uznesenia však nie je zrejmé, či sa so všetkými týmito skutočnosťami (týkajúcimi sa úspechu, čiastočného úspechu, neúspechu a čiastočného neúspechu žalobkyne a žalovaných 1/ až 6/ v predmetnom konaní) súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania vysporiadal. S prihliadnutím na znenie preskúmavaného výroku o trovách konania, zo spisu vyplývajúci pomer úspechu jednotlivých subjektov v konaní a skutočnosť, že subjekty na strane žalovaných tvoriace samostatné (nie nerozlučné) procesné spoločenstvo, v dôsledku ktorého je potrebné rozhodnúť o trovách konania každého z nich samostatne (samostatným výrokom), sa však možno dôvodne domnievať, že súd prvej inštancie sa s uvedenými skutočnosťami nezaoberal. Keďže odôvodnenie napadnutého uznesenia je v časti týkajúcej sa rozhodnutia o trovách konania (po skutkovej aj právnej stránke) nedostatočné, absolútne nezrozumiteľné, arbitrárne a odvolacím súdom nepreskúmateľné, odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné ho aj v tejto časti zrušiť. 16. Uvedeným nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalovaným 4/ a 5/, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces a keďže takýto nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní, odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie v druhom výroku, ktorým bolo konanie o určenie neplatnosti zmluvy o zrušení vecného bremena voči žalovaným 4/ a 5/ zastavené, a v treťom výroku, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom sa najskôr vysporiada s nesúhlasom žalovaných 4/ a 5/ so späťvzatím žaloby žalobkyňou voči nim, a následne opätovne rozhodne o späťvzatí žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o zrušení vecného bremena voči žalovaným 4/ a 5/ a o nároku na náhradu trov celého konania s prihliadnutím na zásadu úspechu v spore a na zavinenie zastavenia konania v tej ktorej časti vo vzťahu k jednotlivým subjektom konania s prihliadnutím na skutočnosť, že subjekty na žalovanej strane tvoria samostatné procesné spoločenstvo (a po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia rozhodne samostatným uznesením aj o výške priznaných trov konania). Úlohou súdu prvej inštancie bude tiež v písomnom vyhotovení nového rozhodnutia uviesť všetky zákonom požadované náležitosti a rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bolo zrozumiteľné, presvedčivé a v prípade podania odvolania aj odvolacím súdom preskúmateľné. Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (ust. § 391 ods. 2 C.s.p.). 17. O náhrade trov konania (aj odvolacieho) rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 262 ods. 1 a § 396 ods. 3 C.s.p.). 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).