Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoKR/119/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116223700 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:3116223700.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov senátu: JUDr. Beaty Trandžíkovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci povolenej reštrukturalizácie dlžníka: Peter Psotný - PE - PS, Žabinská 294/35, 911 05 Trenčín, IČO: 33 180 130, ktorého reštrukturalizačným správcom je Mgr. Barbora Koncová, so sídlom kancelárie Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, zapísaný v zozname správcov pod značkou S1792, o návrhu predkladateľa - dlžníka na potvrdenie reštrukturalizačného plánu, o odvolaní dlžníka voči uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 22R/2/2016-409 zo dňa 02.10.2017, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 22R/2/2016-409 zo dňa 02.10.2017, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie I.) zamietol návrh dlžníka Peter Psotný - PE - PS na nahradenie súhlasu s reštrukturalizačným plánom v skupine č. 1 pre zabezpečené pohľadávky, ktorý bol predmetom schvaľovania na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 13.09.2017, ako aj II.) zamietol reštrukturalizačný plán dlžníka Peter Psotný - PE - PS, ktorý bol predmetom schvaľovania na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 13.09.2017. 2. V odôvodnení uznesenia prvoinštančný súd uviedol, že dlžník sa návrhom doručeným mu dňa 20.09.2017 domáhal potvrdenia plánu súdom podľa § 151 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) a súčasne sa domáhal, aby súd svojim rozhodnutím vydaným podľa § 152 ods. 1 ZKR nahradil prijatie plánu v skupine č. 1 pre zabezpečené pohľadávky. Prvoinštančný súd mal z obsahu spisu preukázané, že dňa 13.09.2017 sa konala schvaľovacia schôdza veriteľov dlžníka a návrh na potvrdenie plánu súdom bol podaný v zákonnej lehote. Schvaľovacej schôdze sa zúčastnilo celkovo 6 veriteľov a všetci sa zúčastnili aj hlasovania o schválení reštrukturalizačného plánu. Hlasovalo sa v troch skupinách vytvorených reštrukturalizačným plánom, a to v skupine č. 1 pre zabezpečeného veriteľa, v skupine č. 2 pre zabezpečeného veriteľa a v skupine č. 3 pre nezabezpečených veriteľov. V skupine č. 1 pre zabezpečeného veriteľa hlasoval veriteľ VÚB, a.s., s celkovým počtom hlasov 219 369 a reštrukturalizačný plán nebol v tejto skupine schválený. V skupine č. 2 pre zabezpečeného veriteľa hlasoval veriteľ SR - Daňový úrad s celkovým počtom hlasov 21 920 a reštrukturalizačný plán bol v tejto skupine schválený. V skupine č. 3 pre nezabezpečených veriteľov hlasovali celkovo 4 veritelia, a to 1. Sociálna poisťovňa, 2. BEKWOODCOTE s.r.o., 3. W. O. a 4. V. Z., s celkovým počtom hlasov 113 419 a reštrukturalizačný plán bol v tejto skupine schválený vo výške 93,41 % zo všetkých hlasov v skupine. Na uvedenom skutkovom základe súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru o nemožnosti nahradenia nesúhlasu plánom v skupine č. 1 pre zabezpečeného veriteľa a nemožnosti schválenia reštrukturalizačného plánu súdom pre nesplnenie zákonných podmienok vyžadovaných § 148 ods. 1 a § 152 ods. 1 písm. c) ZKR. 3. Absenciu splnenia podmienky vyžadovanej § 148 ods. 1 písm. a) ZKR prvoinštančný súd zistil na tom základe, že skupina č. 1 pre zabezpečené pohľadávky nehlasovala za prijatie plánu a podmienky vyžadovanej § 148 ods. 1 písm. d) ZKR na tom základe, že za prijatie plánu nehlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov, ale len 4 veritelia s celkovým počtom 127 860 hlasov, t. j. 36,05 % z celkového počtu 354 708 hlasov. 4. Otázku možnosti nahradenia súhlasu skupiny č. 1 pre zabezpečeného veriteľa rozhodnutím súdu požadovanú v návrhu dlžníka, súd rovnako zodpovedal ako neprípustnú pre už uvedené nesplnenie všetkých podmienok § 152 ods. 1 písm. a) až c) ZKR, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Prvoinštančný súd považoval za splnenú podmienku § 152 ods. 1 písm. a), nakoľko pri hodnotení pravdepodobnej miery uspokojenia veriteľov v prípade povolenia reštrukturalizácie, ako aj v prípade vyhlásenia konkurzu, by v zmysle reštrukturalizačného plánu, percentuálna miera uspokojenia veriteľa v skupine č. 1, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu, dosiahla uspokojenie vo výške 90 % oproti uspokojeniu v konkurze vo výške 61%, z čoho vyplýva, že účastníci plánu zaradení do skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu, by neboli zjavne v horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu. Za splnenú považoval súd aj podmienku § 152 ods. 1 písm. b) ZKR, nakoľko z troch skupín hlasujúcich na schvaľovacej schôdzi za prijatie, nehlasovala za prijatie plánu potrebnou väčšinou len skupina č. 1 pre zabezpečených veriteľov. Za nesplnenú však považoval podmienku § 152 ods. 1 písm. c) ZKR, nakoľko za prijatie plánu na schvaľovacej schôdzi hlasovali veritelia s celkovým počtom 127 860 hlasov z celkového počtu 354 708 hlasov, čo predstavuje 36,04 % z počtu hlasov prítomných veriteľov, čo je menej ako zákonom požadovaná väčšina hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok. 5. Prvoinštančný súd sa nestotožnil s argumentáciou dlžníka s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2CoKR/3/2012-514 zo dňa 09.02.2012, ktorým bol nahradený súhlas v skupine aj napriek neplneniu podmienky uvedenej v § 152 ods. 1 písm. b) ZKR v záujme 88,27 % hlasov prítomných veriteľov, ktorí hlasovali za prijatie plánu. Uviedol, že v konaní 2CoKR/3/2012, napriek výraznému pomeru hlasov veriteľov súhlasiacich s plánom, nebola z dôvodu rozdelenia veriteľov do skupín splnená vyššie uvedená podmienka a reštrukturalizačný plán bol schválený len v dvoch skupinách z celkových štyroch hlasujúcich, t. j. nie vo väčšine skupín. Na základe uvedeného krajský súd rozhodol o nahradení súhlasu v skupinách nesúhlasiacich s plánom, nakoľko je to v záujme väčšiny veriteľov, pričom veritelia dosiahnu vyššie uspokojenie ako v likvidačnom konkurze. 6. Tento názor však nemožno v prejednávanej veci aplikovať, keďže za prijatie plánu hlasovalo len 36,05 % hlasov počítaných podľa pohľadávok, t. j. nebola dosiahnutá ani väčšina hlasov prítomných veriteľov, a teda potvrdenie plánu nie je v záujme väčšiny prítomných veriteľov podľa hlasov. Pre úplnosť dodal, že aj v prípade nahradenia súhlasu v skupine č. 1 pre zabezpečených veriteľov, čo by bolo v rozpore s § 152 ods. 1 písm. c) ZKR, by súd nemohol dlžníkom predložený plán potvrdiť, nakoľko by tým síce odpadol dôvod na zamietnutie plánu podľa § 148 ods. 1 písm. a) ZKR - každá skupina pre zabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu, ale neopadol by tým dôvod podľa § 148 ods. 1 písm. d) ZKR, keďže za prijatie plánu nehlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov. S poukazom na uvedené, preto nemohol nahradiť súhlas v skupine pre zabezpečené pohľadávky z dôvodu nesplnenia kumulatívnej podmienky uvedenej v § 152 ods. 1 písm. c) ZKR a v súlade s § 154 ods. 1 písm. c) plán zamietol. 7. Uznesenie v zákonnej lehote napadol odvolaním dlžník. V odvolacích námietkach uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil skutkový stav veci a nesprávne interpretoval § 152 od. 1 ZKR. Odôvodnenie súdu je nedostatočné a nespĺňa podmienky riadneho odôvodnenia, čím došlo k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý súdny proces podľa § 365 ods. 1 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Odvolateľ mal za to, že súdna prax pripúšťa nahradenie súhlasu v prípade, ak nie sú kumulatívne splnené podmienky vymedzené § 152 ods. 1 ZKR. Poukázal na efektívnosť reštrukturalizačného konania oproti konkurzu, v ktorom zrejme pre nedostatok majetku dôjde k jeho zastaveniu. Naopak, reštrukturalizácia je výhodným riešením pre veriteľov s možnosťou dosiahnuť aspoň čiastočné uspokojenie na rozdiel od konkurzu. Súd mal sledovať a chrániť záujmy veriteľov, ktoré sú zamietnutím reštrukturalizačného plánu ohrozené. Za významnú ďalej označil tú skutočnosť, že dlžník postupne spláca prednostné pohľadávky a od začatia reštrukturalizačného konania (t. j. od 13.01.2017 do 31.08.2017) uhradil prednostné pohľadávky v sume 3.581,71 Eur, pričom nové prednostné pohľadávky prakticky neeviduje. Usiluje sa o úspešné ozdravenie svojho podnikania s prioritou úhrady záväzkov voči štátu. Odvolateľ mal za to, že súd prvej inštancie si nesprávne vyložil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2CoKR/3/2012-514 zo dňa 09.02.2012, ktorého nosnou časťou je, že účastníci v nesúhlasiacej skupine nebudú mať horšie postavenie a mieru uspokojenia ako v konkurze, pričom k záveru, že účastník hlasujúci proti plánu, by nebol v zjavne horšom postavení, dospel v prejednávanej veci aj konajúci prvoinštančný súd. Nahradením vôle skupiny č. 1 pre zabezpečených veriteľov, ktorá disponuje 219 369 hlasmi, čomu zodpovedná 61,05 % hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok, sa naplnia aj podmienky § 148 ods. 1 písm. d), preto záver prvoinštančného súdu o nesplnení týchto podmienok, keďže za prijatie plánu hlasovalo len 36,05 % hlasov počítaných podľa pohľadávok, nie je správny. Podľa názoru odvolateľa, nahradenie súhlasu súdom s plánom v skupine a jeho potvrdenie, nebude pre nesúhlasiacu skupinu znamenať horšie postavenie ani mieru uspokojenia. V opačnom prípade dôjde k likvidačnému konkurzu, v ktorom bude uspokojenie veriteľov nižšie. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu dlžníka na nahradenie súhlasu s reštrukturalizačným plánom a jeho schváleniu vyhovie. 8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že odvolanie dlžníka nie je dôvodné. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Návrh na povolenie reštrukturalizácie v prejednávanej veci bol konajúcemu súdu prvej inštancie doručený dňa 23.12.2016 a návrh dlžníka na potvrdenie reštrukturalizačného plánu bol konajúcemu súdu prvej inštancie predložený 20.09.2017. Podľa § 206e ods. 1 ZKR (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2017), sa tak na prejednávanú vec vzťahujú ustanovenia ZKR v znení k 31.12.2016. 12. Podľa § 148 ods. 1 ZKR v cit. znení, na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou sa vyžaduje, aby a) každá skupina pre zabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu, b) v každej skupine pre nezabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti danej skupiny, ak hlasy hlasujúcich veriteľov v danej skupine súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, c) v každej skupine pre majetkové práva akcionárov hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasov hlasujúcich akcionárov v danej skupine počítaná podľa počtu ich hlasov, d) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. 13. Podľa § 151 ods. 1 ZKR v cit. znení, plán prijatý schvaľovacou schôdzou potvrdzuje súd uznesením na návrh predkladateľa plánu. Návrh na potvrdenie plánu je predkladateľ plánu povinný doručiť súdu do 10 dní od skončenia schvaľovacej schôdze; súčasťou návrhu je zápisnica zo schvaľovacej schôdze a ňou prijatý reštrukturalizačný plán. 14. Podľa § 151 ods. 2 ZKR v cit. znení, návrh na potvrdenie plánu možno za podmienok ustanovených v § 152 podať, aj keď plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo odsúhlasený dlžníkom. 15. Podľa § 152 ods. 1 ZKR v cit. znení, ak za prijatie plánu v niektorej zo skupín nehlasovala potrebná väčšina, predkladateľ plánu sa môže v návrhu na potvrdenie plánu domáhať, aby súd prijatie plánu v skupine nahradil svojím rozhodnutím, ak a) účastníci plánu zaradení do skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu nebudú na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu; súd pritom vychádza z ich pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní, b) väčšina zo skupín zostavených podľa plánu hlasovala za prijatie plánu potrebnou väčšinou, c) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok. 16. Podľa § 154 ods. 1 písm. c) ZKR v cit. znení, súd uznesením zamietne plán, ak plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou; to neplatí, ak súd nahradil jej súhlas svojím rozhodnutím. Predpoklad súdnej kontroly pri schvaľovaní predloženého plánu, ako aj nahradenie súhlasu veriteľa alebo dlžníka (v prípade ak zákon súhlas dlžníka vyžaduje ) je zakotvený v § 152 ZKR, kde súd je povinný „ex offo“ skúmať existenciu zákonných prekážok na schválenie plánu ako aj nahradenie súhlasu. Pokiaľ nie sú splnené podmienky na potvrdenie plánu, súd ho zamietne. Súd zamietne plán aj vtedy, ak nebol schválený a súd nenahradil súhlas skupiny alebo dlžníka alebo, ak návrh na nahradenie súhlasu podaný nebol. 17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnosťou skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie vyslovených v napadnutom uznesení. Napadnuté uznesenie rešpektuje požiadavku zákona a odvolací súd ho v zmysle cit. ust. zákona ako vecne správne potvrdil. 18. Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd pri skúmaní predpokladov na zachovanie reštrukturalizácie, ktoré predpoklady skúma aj v súvislosti s návrhom dlžníka na potvrdenie schôdzou veriteľov neschváleného reštrukturalizačného plánu, nesporne prihliada na mieru uspokojenia veriteľov a výhodnosť ich postavenia v porovnaní s ich uspokojením a postavením v konkurze, avšak ani prípadné výhodnejšie uspokojenie v reštrukturalizácii pre veriteľa/ veriteľov niektorej s plánom vytvorených skupín, ktorý s plánom nesúhlasil, nemôže byť jediným a výlučným kritériom určujúcim vyslovenie rozhodnutia v prospech reštrukturalizácie. Úlohou súdu je pri osobitostiach kauzy každej z prejednávaných vecí hodnotiť a skúmať tak splnenie zákonných predpokladov (podmienok) pre trvanie reštrukturalizácie, ako aj správanie sa a vôľu väčšiny hlasujúcich veriteľov. 19. Pre posúdenie danosti podmienok na zachovanie reštrukturalizácie, ktoré súd skúma aj v súvislosti s návrhom dlžníka na nahradenie súhlasu skupiny nesúhlasiacej s plánom a na potvrdenie reštrukturalizačného plánu, nie je rozhodná len argumentácia dlžníka o jeho schopnosti naplniť účel reštrukturalizácie a oživiť svoje podnikanie. Reštrukturalizáciu je potrebné súčasne chápať ako zákonom upravený mechanizmus umožňujúci veriteľom poskytnúť dlžníkovi dôveru a priestor na pokračovanie v prevádzkovaní podniku s cieľom uspokojiť ich existujúce pohľadávky v reštrukturalizácii, a to v rozsahu a za podmienok vytvorených reštrukturalizačným plánom. Veritelia sa pritom podriaďujú režimu čiastočného uspokojenia pohľadávok z hľadiska rozsahu, ako aj časového horizontu uspokojenia vytvoreného plánom. 20. Pre posúdenie danosti týchto podmienok je tak vždy rozhodujúce splnenie zákonných kritérií, od ktorých nemožno upustiť (v prejednávanej veci naplnenie zákonných podmienok § 152 ods. 1 ZKR) a vôľa minimálne nadpolovičnej väčšiny veriteľov umožniť dlžníkovi pokračovať v reštrukturalizácii. Táto vôľa sa prejavuje a je vyjadrená aj v spôsobe rozhodovania (hlasovania) skupín veriteľov o schválení/ neschválení reštrukturalizačného plánu na schvaľovacej schôdzi. 21. Odvolací súd mal preukázané z obsahu spisového materiálu a tam založenej zápisnice zo schvaľovacej schôdze konanej dňa 13.09.2017, že z celkového počtu 9 veriteľov sa schôdze zúčastnilo a bolo prítomných 6 veriteľov s celkovým počtom hlasov 354 708. Veritelia hlasovali v postavení podľa troch plánom vytvorených tried - 1. skupina pre zabezpečené pohľadávky s počtom hlasov 219 369, 2. skupina pre zabezpečené pohľadávky s počtom hlasov 21 920 a 3. skupina pre nezabezpečené pohľadávky s počtom hlasov 113 419. Proti prijatiu plánu pritom hlasoval nielen veriteľ v 1. skupine pre zabezpečené pohľadávky s počtom hlasov 219 369, ale aj ďalší veriteľ v skupine pre nezabezpečené pohľadávky s počtom hlasov 7 479. Za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia vo všetkých skupinách s počtom hlasov 127 860 a proti prijatiu plánu hlasovali prítomní veritelia vo všetkých skupinách s počtom hlasov 226 848. 22. Odvolací súd má za to, že vzhľadom na existenciu viac ako dvoch plánom vytvorených skupín, nemožno pri skúmaní splnenia podmienky nadpolovičnej väčšiny hlasov hlasujúcich za prijatie plánu (podmienka § 152 ods. 1 písm. c/) do tejto skupiny bez ďalšieho zahrnúť aj tú skupinu veriteľov, ktorá s plánom nesúhlasila a jej nesúhlas má byť nahradený súdom. Pre skúmanie splnenia tejto podmienky (podstatnej pre oprávnenie súdu rozhodnúť o nahradení súhlasu skupiny veriteľov) je rozhodujúci stav, ktorý bol vytvorený schvaľovacou schôdzou. Odvolací súd síce súhlasí s argumentáciou odvolateľa - dlžníka, že súdna prax pripustila možnosť odstránenia prílišnej tvrdosti zákona, o čom svedčí aj odvolateľom uvádzané rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2CoKR/3/2012-514 zo dňa 09.02.2012, avšak tento postup (ako vyplýva aj z obsahu označeného uznesenia) je dôvodný v prípade, ak za prijatie plánu hlasovala nadpolovičná väčšia prítomných veriteľov, ako to bolo v prípade kauzy vo veci 2CoKR/3/2012. Táto podmienka (skutočnosť) však v prejednávanej veci naplnená nebola. 23. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v konaní podľa zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je prípustné (§ 198 ods. 1, veta tretia).