Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/5/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109228820 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:5109228820.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu Ing. Róbert Magát - Gryf - reklamné štúdio, Bajzova 2415/22, Žilina, IČO: 33 801 479, práv. zast. Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Miletičova 5B, Bratislava, IČO: 36 731 544, proti žalovanému ARTON s.r.o., Komenského 27, Žilina, IČO: 31 595 154, práv. zast. JUDr. Rudolfom Adamčíkom, advokátom, Liptovská 2/A, Bratislava, o zaplatenie 61 542,16 EUR a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 23Cb/208/2009-129 zo dňa 16.3.2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 23Cb/208/2009-129 zo dňa 16.3.2011 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 61 542,16 EUR a na náhradu trov konania sumu 7 711,27 EUR. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uviesť pozemok parc. č. 1998/1 - Záhradky v kat. úz. Bratislava - Vajnory do pôvodného stavu a zaplatiť žalovanému z titulu náhrady škody sumu 39 372,60 EUR s DPH a 63,30 EUR s DPH. Vymáhaná istina predstavuje cenu z prenájmu reklamnej plochy. V časti o vyhlásenie povinnosti uviesť predmetný pozemok do pôvodného stavu vzal žalobca svoj návrh späť, a preto súd konanie v tejto časti zastavil uznesením zo dňa 23.11.2010. Súd na základe návrhu žalobcu pripustil uznesením zo dňa 7.12.2010 zmenu petitu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu škody (ušlý zisk) v sume 51 716,10 EUR a DPH. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že sú splnené podmienky pre priznanie nároku z titulu náhrady škody. Žalobca preukázal, že k predmetnému pozemku mal uzavretú nájomnú zmluvu s vlastníkom a získal stavebné povolenie na umiestnenie reklamného zariadenia na prenajatom pozemku, z ktorého výkonu očakával majetkový prospech. Žalovaný umiestnením vlastného reklamného zariadenia na predmetnom pozemku bez príslušného stavebného povolenia porušil svoju právnu povinnosť vyplývajúcu z § 3 ods. 1 a § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Obč. zák.“), ako i z § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona. Tým vznikla žalobcovi škoda, ktorá predstavuje ušlý zisk, ktorý by mal z riadneho užívania svojho reklamného zariadenia. Súd za výšku škody považoval ušlý zisk od 4.1.2008 až do 30.3.2010 (kedy žalovaný nelegálne reklamné zariadenie odstránil). Cena prenájmu reklamnej plochy bola určená na sumu 1 925,25 EUR mesačne, čo predstavuje sumu 63,30 EUR denne, t.j. 63,30 EUR + DPH x 817 dní = 61 542,16 EUR. Zavinením žalovaného vznikla žalobcovi škoda, a preto je daná i príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením záväzku. Súd vec právne posúdil podľa § 373 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ,,Obch. zák.“) § 415 a 420 a nasl. Obč. zák.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ,,O.s.p.“). 2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a navrhol ho zmeniť tak, že súd žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania. Vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne skutkové zistenie vyplývajúce z vykonaného dokazovania, nesprávne právne posúdenie veci a odňatie možnosti konať pred súdom. K skutkovému stavu uviedol, že súd nesprávne konštatoval, že žalobca získaním práva na stavbu získal právo, z ktorého výkonu očakával majetkový prospech - zisk vo forme príjmu z prenájmu vybudovaného zariadenia. Vzniku takéhoto práva totiž predchádza zhotovenie stavby a rozhodnutie o povolení užívania stavby. Dovtedy nemohol očakávať žiadny zisk a naviac v konaní nepredložil ani kolaudačné rozhodnutie. Poukázal na to, že v žiadnom smere žalovaný nebránil žalobcovi realizáciu práva podľa stavebného povolenia, keďže nič nebránilo žalobcovi ho vybudovať na mieste, ktoré bolo vymedzené v stavebnom povolení. Namietal i spôsob určenia ušlého zisku a jeho výšku, keďže žalobca v tomto smere nepredložil žiadne dôkazy. V konaní nebolo zistené ani to, že zariadenie žalovaného bolo umiestnené do 15 m od hranice odbočovacieho pruhu. Súd podľa jeho názoru nevykonal dokazovanie spôsobom upraveným zákonom a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. Uvedenie všeobecných téz či abstraktných myšlienok nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia rozhodnutia. Právo strany sporu na spravodlivý proces bolo preto porušené. V závere namietal i nesprávne právne posúdenie a poukázal na to, že stavebné povolenie bolo vydané na iný subjekt, než na žalobcu a oprava rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 27.11.2007 nie je opravou, ale zámenou subjektu, a preto žalobcovi vzniklo právo na umiestnenie reklamného zariadenia až 3.1.2008. Žalovaný podaním z 1.3.2012 namietal absenciu aktívnej legitimácie žalobcu. 3. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania. Vo svojom vyjadrení sa zaoberal jednotlivými dôvodmi odvolania a vyvracal tvrdenia žalovaného. 4. Návrhom zo dňa 8.6.2011 požiadala spoločnosť GRYF - reklamné štúdio s.r.o. Plevník-Drienové 307, 018 26 Plevník-Drienové, IČO: 45 939 187, aby odvolací súd namiesto doterajšieho žalobcu pripustil, aby do konania vstúpila uvedená spoločnosť. Odvolací súd však zámenu strany sporu na strane žalobcu nepripustil z dôvodu, že zmluva o predaji podniku nadobudla platnosť dňa 1.1.2011, teda pred 16.3.2011, kedy rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom vo veci. 5. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd na základe podaného odvolania prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1 O.s.p. nariadením pojednávania a rozsudkom č. k. 3Cob/197/2011-206 zo dňa 23.5.2012 v spojení s opravným uznesením č. k. 3Cob/197/2011-210 zo dňa 20.8.2012 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného aj odvolacieho konania v sume 9 537,43 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle § 224 ods. 1 a 142 ods. 1 O.s.p. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skôr, než sa začal zaoberať meritom veci skúmal, či žalobca v konaní je aktívne legitimovaným subjektom. Na posudzovanie aktívnej legitimácie žalobcu v konaní pred odvolacím súdom bol žalobca upozornený výzvou zo dňa 29.9.2011, ktorá mu bola doručená dňa 6.10.2011. Uznesením zo dňa 2.2.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.2.2012 odvolací súd rozhodol tak, že návrh na zmenu na strane žalobcu zamietol z dôvodu, že právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva, nenastala po začatí odvolacieho konania, ale nastala pred rozhodnutím súdu prvej inštancie. Odvolacie konanie začalo dňa 7.4.2011 doručením odvolania žalobcu. V priebehu odvolacieho konania nedošlo k prevodu ani k prechodu práv na iný subjekt, než strany sporu. Právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva nastala v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, avšak žalobca návrh podľa § 92 ods. 2 O.s.p. nepodal pred vyhlásením rozhodnutia súdu prvej inštancie (hoci správne mal a mohol), a preto nebolo možné podľa názoru odvolacieho súdu použiť výnimku zo zákazu uplatňovania nových skutočností v odvolacom konaní uvedených v § 205a ods. 1 O.s.p.. Žalobca ako predávajúci uzavretím zmluvy o predaji podniku, ktorá nadobudla platnosť dňa 1.1.2011 (spoločnosti GRYF - reklamné štúdio s.r.o.), stratil vecnú legitimáciu podľa hmotnoprávnych predpisov k pohľadávke, ktorá je predmetom sporu, pretože na kupujúceho prešli všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje. Na základe uvedeného preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vyššie. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd uznesením sp. zn. 1Obdo/30/2015 zo dňa 22.11.2016 na dovolanie žalobcu uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave v spojení s opravným uznesením zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že na jednej strane odvolací súd skonštatoval, že nemohol prihliadnuť na výnimku v zmysle § 205a ods. 1 O.s.p., t. j. na novú skutočnosť alebo dôkaz, ktorý nebol uplatnený pred súdom prvej inštancie, a preto pri odvolaní žalovaného nemohol byť uznaný ako odvolací dôvod, avšak na druhej strane odvolací súd na tento nový dôkaz (zmluvu o predaji podniku) a novú skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva prihliadol a práve z tohto dôvodu rozhodol tak, že žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že žalobca v dôsledku uzavretej zmluvy o predaji podniku stratil aktívnu vecnú legitimáciu k pohľadávke, ktorá je predmetom sporu. Z obsahu spisu dovolací súd tiež zistil, že dňa 23.5.2012 sa na odvolacom súde konalo pojednávanie a z obsahu zápisnice z pojednávania vyplýva, že odvolací súd v zmysle § 213 ods. 5 prvej vety O.s.p. nedoplnil dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov, ktorých vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa názoru dovolacieho súdu, podmienkou preto, aby sa odvolací súd mohol odchýliť od skutkového zistenia súdu prvej inštancie v posudzovanom prípade bolo doplnenie dokazovania vykonaním ďalších dôkazov, relevantných pre rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ však odvolací súd takto nepostupoval, je jeho konanie zaťažené vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 242 ods. 1 písm. b/ O.s.p. Zároveň dovolací súd zistil, že odvolací súd porušil povinnosť v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. Z výzvy zo dňa 29.9.2011 síce vyplýva, že ňou odvolací súd vyzval právneho zástupcu žalobcu na predloženie originálu, resp. overenej kópie zmluvy o predaji podniku, avšak táto výzva nebola podľa dovolacieho súdu v súlade s uvedeným § 213 ods. 2 O.s.p., nakoľko bolo potrebné aby odvolací súd vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce a je ním nepochybne § 476 a nasl. Obch. zák. Keďže odvolací súd takto nepostupoval, došlo k porušeniu § 213 ods. 2 O.s.p., čo je zároveň potrebné kvalifikovať ako odňatie možnosti strany sporu konať pred súdom. Dovolací súd dospel k záveru, že je nesporné, že zmluva o predaji podniku medzi pôvodným žalobcom a spoločnosťou GRYF reklamné štúdio bola uzavretá s účinnosťou od 1.1.2011, teda ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, pričom návrh na zmenu bol podaný až v priebehu odvolacieho konania a doručený odvolaciemu súdu dňa 8.6.2011. S poukazom na § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. (platného a účinného v čase podania dovolania) dovolací súd uviedol, že zmena strany sporu je prípustná aj v odvolacom konaní a účelom procesného inštitútu upraveného v uvedenom ustanovení je riešiť dôsledky singulárnej sukcesie, ak táto nastala po začatí konania. Zmyslom tejto právnej úpravy je umožniť napr. žalobcovi, aby pomocou zmeny strany sporu odstránil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, ktorý nastal v priebehu súdneho konania a ktorý by inak neodvratne viedol k zamietnutiu žaloby. Predpokladom zmeny v zmysle uvedeného § 92 O.s.p. je návrh na takúto zmenu podaný žalobcom alebo osobou, na ktorú boli práva a povinnosti, o ktorých sa koná prevedené, alebo na koho prešli a súhlas nového žalobcu so vstupom do konania. Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ sú podmienky v zmysle § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. splnené, súd návrhu vyhovie. V každom prípade však k zmene strany dôjde až vtedy, ak súd zmenu pripustí, čo znamená, že pokiaľ sa o podanom návrhu právoplatne nerozhodne, zostáva okruh strán sporu nezmenený. Pokiaľ o predmetnej zmene rozhodne krajský súd ako súd odvolací, proti jeho rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Preto dovolací súd uviedol, že s dovolacou námietkou žalobcu, že proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, o ktorom mal rozhodnúť Najvyšší súd SR, sa dovolací súd zaoberal už v uznesení sp. zn. 1Obdo/27/2014 zo dňa 10.6.2015, na ktorého odôvodnenie v podrobnostiach poukázal, a preto sa nezaoberal dovolacou námietkou žalobcu vo vzťahu k uzneseniam Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/197/2011-186 zo dňa 2.2.2012 a č. k. 3Cob/197/2011-205 zo dňa 11.6.2012. Nakoľko teda konanie odvolacieho súdu je podľa názoru dovolacieho súdu zaťažené tzv. inou vadou konania, rozhodol tak ako je uvedené vyššie s tým, že odvolací súd v novom rozhodnutí vo veci rozhodne aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania. Dovolací súd dodal, že dovolacím dôvodom, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci sa nezaoberal, nakoľko zaujatie stanoviska k tejto otázke by bolo predčasné, keďže predpokladom toho, aby vec mohla byť po právnej stránke správne posúdená, je riadne zistenie skutkového stavu veci. 7. Podľa § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 8. Podľa § 455 C.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu. 9. Krajský súd v Bratislave v zmysle § 455 C.s.p. opätovne prejednal odvolanie žalovaného podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 10. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Krajský súd v Bratislave viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, po opätovnom prejednaní odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne posúdil po vyčerpávajúcom vykonaní dokazovania a správne rozhodol keď žalobe vyhovel nakoľko žalovaný svojím postupom porušil základné práva žalobcu pri výkone jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaný nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by vyvrátil tvrdenia žalovaného o tom, že tento si postavil zariadenie na reklamu na pozemku, ktorý mal v nájme len žalobca a to bez stavebného povolenia. Preto žalobcovi vznikla škoda, ktorú si uplatnil vo forme riadne vyčísleného a relevantného ušlého zisku. 13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo v zmysle § 453 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1. C.s.p. nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania bolo v zmysle § 453 ods. 1 a 3 C.s.p. rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. O výške náhrady trov odvolacieho aj dovolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).