Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Scud/17/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201243 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1013201243.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, samosudkyňou JUDr. Martou Barkovou, v právnej veci navrhovateľky: I. P., F.. XX.XX.XXXX, T. Q. XX, XXX XX E. T., B. S., zast.: Advokátska kancelária Králik & Partners, Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmane rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX zo dňa 02.04.2013, o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX zo dňa 02.04.2013 p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 02.04.2013, odporkyňa Sociálna poisťovňa ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava (ďalej len „odporkyňa“), nepriznala navrhovateľke I. P., F.. XX.XX.XXXX, T. Q. XX, XXX XX E. T., B.Q. S. (ďalej len „navrhovateľka“), invalidný dôchodok na základe podanej žiadosti zo dňa 23.04.2012, z dôvodu, že nezískala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003“). Navrhovateľka podala voči rozhodnutiu odporkyne číslo XXX XXX XXXX zo dňa 02.04.2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktoré jej bolo doručené dňa 10.04.2013, návrh na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia - opravný prostriedok zo dňa 13.05.2013, ktorý podala na poštovú prepravu dňa 15.05.2013.V konaní bolo zistené, že navrhovateľka doručila odporkyni dňa 19.06.2013 preložený opravný prostriedok do slovenského jazyka. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka podala voči napadnutému rozhodnutiu návrh na preskúmanie napadnutého rozhodnutia - opravný prostriedok, včas t. j. v zákonnej lehote. Navrhovateľka namietala v podanom opravnom prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne číslo XXX XXX XXXX zo dňa 02.04.2013, ktorým jej nebol priznaný invalidný dôchodok, že odporkyňa pri rozhodovaní vychádzala z nesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávne aplikovala hmotnoprávny predpis. Navrhovateľka uviedla, že celý svoj pracovný vek prežila na území vtedajšej Československej republiky, resp. na území terajšej Slovenskej republiky a je preukázateľné, z dôkazov ktoré sú súčasťou zdravotnej dokumentácie a súdneho spisu, že ako žena pracovala v na pracovných pozíciách s osobitným a vysokým sťažením. Následne ochorela, bola jej zistená bronchiálna astma a zhoršený psychicko-fyzický stav. Navrhovateľka sa v roku 1977 rozhodla vysťahovať s manželom a dcérou do Chorvátska, kde už nemohla pracovať vzhľadom svoj nepriaznivý zdravotný stav. Z tohto dôvodu si podala žiadosť o invalidný dôchodok na Slovensku, a kde prispievala do systému sociálneho poistenia. Navrhovateľka namietala, že odporkyňa posudzovala jej žiadosť o priznanie invalidného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého, nárok na invalidný dôchodok vzniká podľa ustanovenia § 70, ak sú splnené predpoklady z hľadiska zdravotného stavu a poistenec bol potrebný počet rokov dôchodkovo poistený. Navrhovateľa je toho názoru, že odporkyňa mala posudzovať túto jej žiadosť zákona č. 121/1975 Zb., kde podľa ustanovenia § 26 pre vznik nároku na invalidný dôchodok, bolo potrebné preukázať dobu zamestnania iba 2 roky (pre vek navrhovateľky 22 až 24 rokov). Odporkyňa bola teda povinná pri svojom rozhodovaní o nároku navrhovateľky aplikovať skoršiu právnu úpravu, t.j. zákon č. 121/1975 Zb., keďže táto splnila podmienky vzniku invalidity už v skoršom období (už v roku 1978, pred odchodom z ČSSR), a to podľa pôvodne platných podmienok ustanovení § 24 - § 26 citovaného zákona č. 121/1975 Zb. Odporkyňa mala vychádzať zo skutočnosti, že počet rokov dôchodkového poistenia potrebných pre vznik nároku na invalidný dôchodok navrhovateľka spĺňala už v roku 1978, keďže v tom čase mala navrhovateľka 23 rokov a podľa ustanovenia § 26 ods. 1 zákona č. 121/1975 Zb., doba zamestnania potrebná na nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok u pracujúcich vo veku 22 - 24 rokov je 2 roky. Odporkyňa mala na vznik nároku na invalidný dôchodok navrhovateľky aplikovať prechodné ustanovenie § 259 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého konanie o nárokoch na dávky pred 01.01.2004 sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003, t.j. § 26 zákona č. 121/1975 Zb. Navrhovateľka pochybenie odporkyne vidí v tom, že táto nezistila správne skutkový stav a uplatnila právny predpis platný v čase podania žiadosti o invalidný dôchodok, t.j. zákon č. 461/2003 Z. z. a nie skorší zákon č.121/1975 Zb. účinný od 01.01.1976 do 31.12.2003. Navrhovateľka uviedla, že vzhľadom na úpravu prechodných ustanovení, platná právna úprava nejaví známky neprípustného retroaktívneho zásahu do nadobudnutých práv poistencov a porušenia princípu materiálneho právneho štátu v zmysle čl. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o nedostatočne zistený skutkový stav, pochybenie odporkyne pri rozhodovaní o žiadosti o invalidný dôchodok navrhovateľky spočíva v tom, že nezistila čas prvotného vzniku jej invalidity, ale spoliehala sa iba na konštatovanie, že invalidita v čase jej zisťovania už pretrváva. Východiskom pre konštatovanie vzniku invalidity mal byť znalecký posudok lekára v ktorom by znalcovi bolo uložené - zistiť časovú rovinu vzniku jej invalidity, a nie iba konštatovanie, že invalidita v čase vypracovania lekárskej správy je (existuje). Práve tá právna skutočnosť, kedy vznikla invalidita navrhovateľky, je pre rozhodovanie o jej nároku, resp. aplikáciu správnej právnej normy pri rozhodovaní o nároku na invalidný dôchodok rozhodujúca a tá zistená nebola. Invalidita navrhovateľky nastala omnoho skôr, ešte v čase platnosti právnej normy z roku 1975. Navrhovateľka preto navrhuje aby krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil, a aby vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie s uvedením, ako má konať, t.j. uložiť mu povinnosť zistiť, kedy nastala jej invalidita a na tak zistený skutkový stav aplikovať správnu právnu normu. Krajský súd preskúmal zákonnosť navrhovateľkou napadnutého rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX zo dňa 02.04.2013, podľa ustanovenia § 250l a nasl. O. s. p., a v súlade s ustanovením § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) podľa ktorého, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p“) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov a prejednal návrh navrhovateľky, pričom dospel k záveru, že podaný opravný prostriedok navrhovateľkou, voči napadnutému rozhodnutiu odporkyne, nie je dôvodný. Krajský súd v danom prípade súd postupoval podľa ustanovenia § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, podľa ktorého konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 244 ods.1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods.2 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Podľa § 250l ods.1 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250l ods.2 O. s. p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Krajský súd vykonal dokazovanie výsluchom poverenej právnej zástupkyne odporkyne, písomnými vyjadreniami navrhovateľa, písomnými vyjadreniami odporkyne, oboznámil sa so súdnym spisom, s posudkovým spisom, a zistil tento skutkový stav: Krajský súd vo veci nariadil dňa 07.11.2018 pojednávanie, na ktoré sa nedostavil právny zástupca navrhovateľky, predvolanie mal doručené dňa 16.10.2018, neúčasť na pojednávanie ospravedlnil písomným podaním zo dňa 17.10.2018 z dôvodu kolízie s iným pojednávaním a súhlasil s tým, aby súd konal v jeho neprítomnosti, trval na podanom opravnom prostriedku a dôvodoch, ktoré uviedol v konaní a žiadal, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 02.04.2013 o zamietnutí invalidného dôchodku, zrušil, a aby vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Poverená právna zástupkyňa odporkyne na pojednávaní dňa 07.11.2018 uviedla, že trvá na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí, nakoľko navrhovateľka nezískala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a žiadala napadnuté rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX zo dňa 02.04.2013 o zamietnutí invalidného dôchodku, ako vecne správne potvrdiť. Odporkyňa sa k veci vyjadrila vyjadrením zo dňa 14.04.2016, a v ktorom vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadala, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 02.04.2013 o nepriznaní invalidného dôchodku ako vecne správne potvrdil. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), zistil z napadnutého rozhodnutia, že odporkyňa rozhodla podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého, nárok na invalidný dôchodok vzniká, ak sa poistenec stal invalidným, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa ustanovenia § 72 zákona č. 461/2003 Z. z., a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Navrhovateľka bola uznaná za invalidnú z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe zo dňa 14.03.2013. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, pred 15. novembrom 2012, navrhovateľka získala 2 526 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej len „osobný list“). Pri posúdení nároku na dôchodok boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podlá zákona č. 461/2003 Z. z. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Podľa ustanovenia § 60 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka ku dňu vzniku invalidity získala 6 rokov a 336 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je aj posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, ktorý tvorí II. časť Lekárskej správy zo dňa 14.03.2013. Krajský súd zistil z dávkového spisu odporkyne - z lekárskych posudkov, že zdravotný stav navrhovateľa bol opätovne viackrát posúdený, a to posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava na základe lekárskych posudkov zo dňa 14.03.2013 a zo dňa 03.03.2016, posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava na základe lekárskych posudkov zo dňa 23.03.2016 a zo dňa 06.11.2017, dátum vzniku invalidity bol zhodne stanovený 15.11.2012, invalidita vznikla v dôsledku choroby F33/V, 3.) - 50 % + 5 %, pričom vo všetkých lekárskych posudkoch bola rovnako stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách 55 %. Krajský súd zistil z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 14.03.2013, že odporkyňa posúdila zdravotný stav navrhovateľa so záverom, že navrhovateľka je invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 55 %. Invalidita vznikla 15.11.2012. Krajský súd zistil z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 03.03.2013, že odporkyňa posúdila zdravotný stav navrhovateľa so záverom, že navrhovateľka je invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 55 %. Invalidita vznikla 15.11.2012. Krajský súd zistil z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 23.03.2016, že odporkyňa posúdila zdravotný stav navrhovateľa so záverom, že navrhovateľka je invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 55 %. Invalidita vznikla 15.11.2012. Krajský súd zistil z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 06.11.2017, že odporkyňa posúdila zdravotný stav navrhovateľa so záverom, že navrhovateľka je invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 55 %. Invalidita vznikla 15.11.2012. Navrhovateľka vo vyjadrení zo dňa 17.10.2018, uviedla, že nesúhlasí s lekárskym posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 06.11.2017 a poukazovala na konkrétne nezrovnalosti v postupoch posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne v predchádzajúcich lekárskych posudkoch a žiadala, aby boli odstránené. Namietala, že posudkový lekár sa v lekárskom posudku zo dňa 06.11.2017 nezaoberal všetkými dôkazmi pri jeho vyhotovení a považuje ho za neodborný s množstvom nezrovnalostí, ktoré prevzal od svojich predchodcov a má dôvodné pochybnosti o jeho správnosti, odbornosti a objektívnosti. Ďalej nie je zrejmé, z akých skutočností vychádza posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pri posudzovaní jej pracovnej rekomandácie, nakoľko už v znaleckom posudku z roku 2012 vyhotovenom posudkovým lekárom Dr. Med. Krunoslava Soriča bola posúdená za úplne nespôsobilú pracovať. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, v roku 2017 posúdil navrhovateľku za práceschopnú a s diagnostikovanými chorobami uplatniteľnú na trhu práce. Navrhovateľka považuje predložený lekársky posudok, ktorý mal byť kontrolným posudkom, objasňujúcim tri predošlé posudky, ktoré obsahovali zjavné nezrovnalosti, za neobjektívny, keďže z jeho obsahu je zrejmé, že posudkový lekár nevychádzal zo všetkých predložených dôkazov. Navrhovateľka ďalej namietala, zaujatosť posudkového lekára a zároveň spochybnila jeho závery, pretože nemá špecializáciu v oblasti pneumológie a chorôb z povolania. Navyše posudkový lekár - MUDr. Viera Satinská už raz vypracovala lekársky posudok (dňa 23.03.2016) pre odporkyňu v predmetnej veci, a preto je pravdepodobné, že sa bude pridržiavať svojich pôvodných záverov, od ktorých sa neodchýli. Odporkyňa sa v písomnom vyjadrení vyjadrila, že pri posúdení nároku na invalidný dôchodok navrhovateľky boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Podľa ustanovenia § 60 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Navrhovateľka nesplnila podmienku stanovenú v ustanovení § 72 ods.1 písm. g) zákona č.461/2003 Z. z., a to počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca, ktorý vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. Navrhovateľka ku dňu vzniku invalidity t. j. k 15.11.2012 dosiahla vek 57 rokov. Krajský súd mal preukázané z dávkového spisu odporkyne, že navrhovateľka pred vznikom invalidity, t. j. pred 15.11.2012 získala celkovo 2 526 dní, t. j. 6 rokov a 336 dní dôchodkového poistenia. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona. č. 439/2004 Z. z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 72 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z., počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku a) do 20 rokov je menej ako jeden rok, b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok, c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky, d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov, e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov, f) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov, g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. Podľa § 72 ods.2 zákona č. 461/2003 Z. z., počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., hodnotenie miery zhoršenie zdravotného stavu vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach dôchodkového poistenia je podľa zákona č. 461/2003 Z .z. o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zverená posudkovému lekárovi sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia. Zdravotný stav navrhovateľky bol na základe jej námietok opätovne posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, a to na základe lekárskych posudkov zo dňa 14.03.2013 a zo dňa 03.03.2016, posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, a to na základe lekárskych posudkov zo dňa 23.03.2016 a zo dňa 06.11.2017, pričom dátum vzniku invalidity bol vo všetkých lekárskych posudkoch zhodne stanovený 15.11.2012 a zhodne bola aj stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách, a to 55 %. Krajský súd mal z vyššie uvedených lekárskych posudkov vypracovaných posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava a posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, preukázané, že navrhovateľka splnila medicínsku podmienku vzniku nároku na invalidný dôchodok, keďže bola zhodne stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách 55 %. Podľa názoru krajského súdu, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava, ako aj posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava, vo vyššie uvedených lekárskych posudkoch zohľadnili všetky navrhovateľom uvádzané zdravotné ťažkosti a vysporiadali sa s aktuálnymi lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v zdravotnej dokumentácii navrhovateľa. Zistenia posudkových lekárov neboli spochybnené ani v súdnom konaní. Závery posudkov posudkových lekárov sú odborné, presvedčivé, náležite zdôvodnené a súd nezistil rozpor medzi ich závermi a zisteným skutočným stavom. Krajský súd mal preukázané z dávkového spisu odporkyne, že navrhovateľka ale nesplnila podmienku stanovenú v ustanovení § 72 ods.1 písm. g) zákona č.461/2003 Z. z., a to počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca, ktorý vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. Navrhovateľka ku dňu vzniku invalidity t. j. k 15.11.2012 dosiahla vek 57 rokov. Krajský súd mal preukázané z dávkového spisu odporkyne, že navrhovateľka pred vznikom invalidity, t. j. pred 15.11.2012 získala celkovo 2 526 dní, t. j. 6 rokov a 336 dní dôchodkového poistenia. Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona. č. 439/2004 Z. z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v ustanovení § 72 ods.1, a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že keďže navrhovateľka nesplnila zákonom stanovenú podmienku v ustanovení § 72 ods.1 písm. g) na vznik nároku na invalidný dôchodok, a to 15 rokov dôchodkového poistenia pred vznikom jej invalidity, nemohol jej byť priznaný invalidný dôchodok. Krajský súd konštatuje, že ak by bola u navrhovateľky splnená zákonná podmienka stanovená v ustanovení § 72 ods.1 písm. g) zákona č.461/2003 Z., vždy by mala možnosť požiadať odporkyňu, ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, o opätovné posúdenie invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení č. k. 9So/186/2016-125 zo dňa 28.03.2018, že v súvislosti s novými lekárskymi správami, ktoré navrhovateľ v konaní predkladal krajskému súdu, v konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporkyne podľa tretej hlavy piatej časti O. s. p., súd v zásade preskúmava zákonnosť tohto rozhodnutia vo vzťahu k skutkovému stavu, ktorý existoval ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia odporkyne, (ustanovenie § 250i ods.1 v spojení s ustanovením § 250l ods.2 O. s. p.), hoci zákon nevylučuje možnosť, aby odporkyňa na základe ďalších dôkazov, prehodnotila svoje rozhodnutie. Takáto možnosť však nie je bez ďalšieho dôvodom na opakované posúdenie zdravotného stavu súdom v prípade predkladania novších a novších lekárskych nálezov, a dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia odporkyne, ktoré v čase jeho vydania na základe riadneho zistenia skutočného stavu, zodpovedalo zákonu. Krajský súd sa zaoberal ďalej námietkou navrhovateľky a to, že odporkyňa mala v napadnutom rozhodnutí aplikovať zákon č. 121/1975 Zb., keďže táto splnila podmienky vzniku invalidity už v skoršom období (už v roku 1978, pred odchodom z ČSSR), a to podľa pôvodne platných podmienok ustanovení § 24 - § 26 citovaného zákona č. 121/1975 Zb., a že na vznik nároku na invalidný dôchodok navrhovateľky mala aplikovať prechodné ustanovenie § 259 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého konanie o nárokoch na dávky pred 01.01.2004 sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003, t.j. § 26 zákona č. 121/1975 Zb. Súd dospel k záveru, že navrhovateľka v danom prípade správne aplikovala zákon č.461/2003, nakoľko ustanovenie § 259 zákona č. 461/2003 Z. z. sa vzťahuje na nároky na dávky vzniknuté pred 01.01.2004 v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná náhrada“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté. Krajský súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľka podala u odporkyne žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 23.04.2012 a z lekárskych posudkov vypracovaných posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava a posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava (zo dňa 14.03.2013, zo dňa 03.03.2016, 23.03.2016 a zo dňa 06.11.2017), vyplýva, že dátum vzniku invalidity bol zhodne stanovený dňa 15.11.2012. Súd zistil z lekárskeho posudku zo dňa 06.11.2017, ktorý v závere konštatuje, že „Na základe novo doložených dokumentov nie je možné uznanie skoršieho dátumu vzniku invalidity.“ Krajský súd na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že odporkyňa v napadnutom rozhodnutí nepochybila a postupovala správne podľa citovaných zákonných ustanovení. Krajský súd na základe vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX zo dňa 02.04.2013 podľa ustanovenia § 250q ods. 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Krajský súd rozhodol o trovách konania súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 prvej vety O. s. p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O. s. p. . Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, preto jej trovy konania neprislúchajú a úspešná odporkyňa si trovy konania voči navrhovateľke neuplatnila. Krajský súd preto nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O. s. p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.