Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/102/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200814 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1014200814.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcov: 1/ Z. N., H..: XX.XX.XXXX, D.E. XX, XXX XX C., zast.: JUDr. Denisa Jánošíková, advokátka, Klincová 35, 821 08 Bratislava, 2/ Z.. S. M., H..: XX.XX.XXXX, D. XX, XXX XX C., 3/ Z.. Z. C., H..: XX.XX.XXXX, D.E. XX, XXX XX C., 4/ P.. X. E., H..: XX.XX.XXXX, D. XX, XXX XX C., 5/ Ing. P. D., H..: XX.XX.XXXX, D. XX, XXX XX C., 6/ A.. G. D., H..: XX.XX.XXXX, D. XX, XXX XX C., 7/ Z. L., H..: XX.XX.XXXX, D. XX, XXX XX C., 8/ Z.. G. H., H..: XX.XX.XXXX, D.E. XX, XXX XX C., žalobcovia 3/ až 8/ zastúpení: JUDr. Denisa Jánošíková, advokátka, Klincová 35, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti: 1/ VI GROUP Rača, spol. s r.o., Roľnícka 157, 831 07 Bratislava, 2/ A. E., D. X, XXX XX C., 3/ O. E., D. X, XXX XX C., 4/ Račianska teplárenská, a.s., Hečkova 5, 831 51 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2014/21781-KOL zo dňa 17.03.2014, takto jednohlasne r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie a rozhodnutia správnych orgánov 1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že pribratý účastník v prvom rade (VI GROUP, spol. s r.o. - ďalej aj ako „navrhovateľ“) prostredníctvom spoločnosti AK inžiniering, spol. s r.o. podal dňa 29.01.2009 Mestskej časti Batislava - Rača (ďalej aj ako „stavebný úrad“) žiadosť na vydanie rozhodnutia u umiestnení stavby „Polyfunkčný objekt T., V.. E. - D.“ (ďalej len „stavba T.) na pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X k. ú. Q.. Po viacerých výzvach na doplnenie podkladov a prerušení územného konania vydal stavebný úrad dňa 05.03.2010 územné rozhodnutie č. SÚ-2486/2010/511/2009/PR, ktorým rozhodol o umiestnení stavby T. pre navrhovateľa VI GROUP, spol. s r.o. Na základe odvolania účastníkov konania Krajský stavebný úrad v Bratislave, ako v tom čase odvolací správny orgán, uvedené územné rozhodnutie zrušil rozhodnutím č. A/2010/1808/KIZ zo dňa 19.07.2010 a vec vrátil stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia uvedeného územného rozhodnutia bola skutočnosť, že stavebný úrad nedostatočne vyhodnotil umiestnenie predmetnej stavby podľa kritérií uvedených v § 6 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z.z.“) v kontexte vznesených námietok a pripomienok účastníkov konania. Okrem toho odvolací orgán uložil stavebnému úradu povinnosť aktuálne vyhodnotiť okruh účastníkov konania podľa platného právneho stavu pre k. ú. Q., doplniť aktuálny originál kópie katastrálnej mapy a po doplnení aktuálnych dokladov preukazujúcich vlastnícke alebo iné právo k pozemkom a nehnuteľnostiam všetkých účastníkov konania vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 34 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“). Okrem iného odvolací orgán poukázal tiež na to, že stavebný úrad je povinný zohľadniť jestvujúci právny stav vyplývajúci zo stavebného povolenia, resp. kolaudačného rozhodnutia vo veci nadstavby na obytnom dome D. X-XX ohľadne zabezpečenia počtu parkovacích miest uvedených v kolaudačnom rozhodnutí, preukázať zachovanie ich počtu a pod. Taktiež podľa odvolacieho orgánu bolo potrebné doplniť príslušnú dokumentáciu o kolaudačné rozhodnutia týkajúce sa susedných stavieb. 2. Po vrátení veci stavebnému úradu doručil navrhovateľ dňa 08.09.2010 upravenú projektovú dokumentáciu, na základe čoho stavebný úrad oznámil nové prejednanie návrhu dotknutým orgánom a účastníkom konania dňa 06.12.2010. Stavebný úrad v novom prejednaní vyhodnotil okruh účastníkov konania v súlade s § 34 stavebného zákona v rozsahu, v akom sa navrhovaná stavba môže priamo dotýkať ich vlastníckych alebo iných práv k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám, vrátane bytov a rozšíril okruh účastníkov podľa pokynov odvolacieho orgánu. Taktiež si stavebný úrad vyžiadal a vyhodnotil príslušnú dokumentáciu (o.i. stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie) vo vzťahu k nadstavbe bytového domu D. X-XX. Po následnom vyhodnotení predložených a zabezpečených podkladov, stanovísk dotknutých orgánov, námietok a pripomienok účastníkov konania, vydal stavebný úrad územné rozhodnutie č. SÚ-2446/2011/3050/2010PR zo dňa 04.03.2011 (ďalej aj ako „územné rozhodnutie“ alebo prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodol o umiestnení stavby T. na pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X k. ú. Q.. Vo výroku rozhodnutia stavebný úrad určil pre umiestnenie stavby a pre jej projektovú prípravu v súlade s § 39a ods. 2 a súvisiacimi ustanoveniami stavebného zákona a § 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z.z.“), podmienky opísané v bodoch 1-19 územného rozhodnutia. Zároveň stavebný úrad vo výroku územného rozhodnutia určil povinnosť rešpektovať aj ďalšie podmienky vyplývajúce zo záväzných stanovísk v zmysle § 140b stavebného zákona, a to najmä Hlavného mesta SR Bratislavy (ďalej len „Hlavné mesto“) zo dňa 16.10.2008 a 03.02.2010, Mestskej časti Bratislava - Rača zo dňa 29.04.2009 a 16.12.2009, Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava zo dňa 08.04.2009, Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave, odboru odpadového hospodárstva, zo dňa 10.10.2008, Leteckého úradu SR zo dňa 19.05.2009, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, Krajského dopravného inšpektorátu, zo dňa 10.10.2008, 27.04.2009, 22.06.2009, 14.08.2009, 30.09.2009 a 23.02.2010, ďalej Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave, odboru štátnej vodnej správy, zo dňa 06.10.2008 spolu s doplnením zo dňa 20.04.2009, Dopravného podniku Bratislava, a.s., spoločnosti SIEMENS, s.r.o. a Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Ďalšie podmienky sa týkajú požiadaviek vyplývajúcich zo stanovísk spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. zo dňa 03.11.2008 a 12.10.2009. V ďalšej časti výroku územného rozhodnutia stavebný úrad rozhodol o námietkach jednotlivých účastníkov konania. 3. Voči územnému rozhodnutiu sa odvolali účastníci územného konania a o ich odvolaní rozhodol Krajský stavebný úrad v Bratislave, ako v tom čase odvolací orgán, rozhodnutím č. A-2011/1851-DLD zo dňa 17.10.2011 tak, že územné rozhodnutie zrušil a vec vrátil stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. Toto rozhodnutie bolo napadnuté protestom prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava č. Kd 18/13-16 zo dňa 03.05.2013 predovšetkým z dôvodu nesprávneho procesného postupu odvolacieho orgánu. O tomto proteste prokurátora rozhodol Obvodný úrad Bratislava, ako v tom čase príslušný odvolací orgán, rozhodnutím č. A-2013/1042-KOL zo dňa 19.06.2013 tak, že protestu prokurátora vyhovel a uvedené rozhodnutie Krajského stavebného úradu zo dňa 17.10.2011 ako nezákonné zrušil. Toto rozhodnutie bolo po odvolaní účastníkov konania potvrdené rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 22463/2013/B621-SV/55224 zo dňa 05.09.2013. Následne o podaných odvolaniach účastníkov konania proti územnému rozhodnutiu opätovne rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2014/21781-KOL zo dňa 17.03.2014 tak, že odvolania účastníkov územného konania zamietol a územné rozhodnutie stavebného úradu č. SÚ-2446/2011/3050/2010PR zo dňa 04.03.2011 potvrdil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým jeho častiam vyjadril nižšie. II. Žaloba 4. Žalobcovia považovali napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, za nezákonné, žiadali ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 5. Poukázali na hmotnoprávne nedostatky územného rozhodnutia a uviedli, že Hlavné mesto vydalo pre investora stavby súhlas iba s výstavbou na parc. č. XXXX k. ú. Q. a stavba má byť vykonávaná aj na parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X k. ú. Q.. Podľa žalobcov stavebník nepredložil súhlas Hlavného mesta pre investičnú výstavbu na všetkých pozemkoch, ktorých sa stavba týka, čím nebolo splnené ustanovenie § 3 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. Stavba má byť umiestnená v rozpore s vyhláškou č. 532/2002 Z.z., konkrétne s § 3 až § 8. Podľa žalobcov stavba prekračuje limity negatívnych účinkov na životné prostredie a zároveň nepojednáva o úprave, rozšírení a pod. existujúcich pozemných komunikácií. Podľa žalobcov je nespochybniteľné, že zvýšením zastavanosti územia, jeho zaľudňovaním a pod. dôjde k výraznému zhoršeniu pohody bývania v už existujúcich bytových domoch, či v navrhovanej stavbe. Tiež pozemok určený na zastavanie stavbou neumožňuje svojim tvarom a veľkosťou postavenie stavby tak, aby stavba nezasahovala do užívania bytového domu umiestneného na parc. č. XXXX/X až parc. č. XXXX/X. Okrem toho navrhovaná stavba nemá mať zabezpečené kapacitne vyhovujúce pripojenie na pozemné komunikácie a tiež sa ňou nemajú dodržiavať zásady platné pre rozptylovú, odstavnú a parkovaciu plochu stavby. Rovnako nemajú byť dodržané odstupy stavieb, čo u existujúcich stavieb vyvoláva zhoršenie urbanisticky prostredia, životného prostredia, požiarnej ochrany a pod. Mali za to, že stavebník nepreukázal, že stavba bude tvoriť samostatný statický nezávislý celok a nezasahuje do konštrukcie existujúcej stavby na pozemku parc. č. XXXX/X a XXXX/X k. ú. Q.. Z nákresov predložených stavebníkom má byť zrejmé, že navrhovaná stavba bude napojená na existujúcu stavbu, ev. navrhovanou stavbou nedôjde k naplneniu technických podmienok súvisiacich s odstupom medzi stavbami. 6. Na podporu svojich tvrdení v predchádzajúcom bode uviedli, že v zmysle príslušných technických nákresov stavebník počas výstavby stavby T. nebude riešiť existujúce dopravné využitie dotknutého územia. Podľa žalobcov nebolo relevantne preukázané, či stavba nenaruší statiku existujúcich stavieb, najmä stavby so súp. č. XXXX (bytový dom D. X-XX“) umiestnenej na pozemkoch s parc. č. XXXX/ X-X, ako aj stavby so súp. č. XXXX (bytový dom D. XX“) umiestnenej na pozemku s parc. č. XXXX, ktoré boli postavené v 60-tych rokoch ako tzv. experimentálne stavby s výraznými stavebnými poruchami a následne v 90-tych rokoch rekonštruované, resp. nadstavované. Mali za to, že stavebný úrad si mal vyžiadať stavebnú dokumentáciu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie) k stavbám D. X- XX a D. XX, k čomu nedošlo a stavebný úrad si vyžiadal iba stavebnú dokumentáciu k nadstavbe bytového domu nad vchodmi D. XX, 16. Zdôraznili, že realizovaním stavby v navrhovanom rozsahu dôjde k znemožneniu akéhokoľvek prístupu motorových vozidiel po príjazdovej ceste k vchodom bytových domov postavených na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X k. ú. Q.. Tento stav je v rozpore s predpismi o požiarnej ochrane, ide o stav znemožňujúci riadne poskytnutie zdravotnej starostlivosti, vylučujúci príjazd vozidiel za účelom odstránenia havarijného stavu a pod. Navrhovaná stavba nemá podľa žalobcov zabezpečené kapacitne vyhovujúce pripojenie na pozemné komunikácie. Stavebník nerieši prístup k bytovému domu na parc. č. XXXX/X-X. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na súhrnnú technickú správu viažucu sa na nadstavbu na bytovom dome parc. č. XXXX/X-X, z ktorej vyplýva, že daný objekt je prístupný z E. V. asfaltovou cestou š. 4,5 m a pre peších je možný prístup chodníkom z D. V. pozdĺž objektu. Pri schvaľovaní umiestnenia navrhovanej stavby je potrebné akceptovať potreby vlastníkov bytov už postavených, ako aj špecifickosť stavby bytového domu postaveného na parc. č. XXXX/X-X, ktorý má ako jediný vstup z parkovacej plochy, ktorá má byť zastavaná navrhovanou stavbou. Poukázali na to, že vlastníci vyššie uvedených nehnuteľností ležiacich na parcele v právnej veci prístupu k parcele č. XXXX, ako aj k parcelám č. XXXX/X-X, cez parcelu č. XXXX podali na príslušný súd návrh o zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez parcelu č. XXXX. Z tohto dôvodu mali správne orgány postupovať podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku a konanie prerušiť. Dôvodili, že zastavaním existujúceho parkoviska dôjde k odstráneniu cca. 45-50 parkovacích miest určených pre bytové domy postavené na parc. č. XXXX/X-X a parc. č. XXXX. Rozporovali neurčitosť riešenia parkovacích miest s ohľadom na prírastok komerčných a obchodných priestorov, ktorých využitie nie je v projektovej dokumentácii špecifikované. Zhrnuli, že navrhovaná stavba nebude začlenená do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti. Okrem toho stavba znehodnotí kvalitu bývania v už existujúcich bytových domoch, a to bez akéhokoľvek ohľadu na ochranu vlastníckych práv vlastníkov bytov, nebytových priestorov, zachovanie regulatívov pre dané územie a záväzných noriem. Dôjde ku komerčnému znehodnoteniu všetkých bytov a nebytových priestorov v dotknutej lokalite. Stavba, resp. jej realizácia podľa žalobcov priamo zasiahne zelené plochy, zvýšením počtu obyvateľov sa znehodnotí ovzdušie, bude zodpovedať za zmeny klimatických podmienok, bude sa zaťažovať okolie stavby kvôli odvozu odpadu, nebudú zohľadnené svetelné podmienky susediacich pozemkov a obytných domov, spôsobí zaťaženie okolia stavby hlukom, prašnosťou a pod. 7. Žalobcovia mali za to, že stavebný úrad odňal vlastníkom bytov a nebytových priestorov v stavbe vo vchodoch D. X-X právo byť účastníkom konania. Poukázali pritom na § 34 ods. 2 stavebného zákona a mali za to, že účastníkom konania má byť aj vlastník pozemku s parc. č. XXXX/XX, ako aj parc. č. XXXX/XX, ktorý bude stavbou dotknutý, a to minimálne v časti vybudovania inžinierskych sietí. 8. Ďalej namietali neaktuálnosť stanovísk dotknutých orgánov z dôvodu, že pôvodný návrh stavebníka na vydanie územného rozhodnutia dokladovaný záväznými stanoviskami dotknutých orgánov sa niekoľkokrát menil. Poukázali pritom na platnosť záväzného stanoviska Hlavného mesta zo dňa 16.10.2008 sp. zn. MAGS ORM 46273/08/296904, ktorá uplynula dňa 16.10.2009, keďže bola obmedzená na jeden rok od jeho vydania. Toto záväzné stanovisko Hlavného mesta nebolo v súlade so stavebným zákonom potvrdené a zároveň nespĺňa náležitosti vyžadované týmto zákonom. Podľa žalobcov tiež posúdenie dopravnej obsluhy vypracované spoločnosťou R-PROJECT INVEST, s.r.o. dňa 10.12.2009 sp. zn. RPI10122/2009 nezohľadňovalo vstup k parcele č. XXXX zo K. V.., ale z E. V.. okolo existujúcich garáží, pričom tento posudok bol smerodajný pri vydaní stanoviska Mestskej časti Bratislava - Rača, oddelenia dopravy, z 16.12.2009, ako aj posudku Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajského dopravného inšpektorátu zo dňa 23.02.2010. Stanovisko Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Bratislave zo dňa 23.09.2009 sp. zn. ORHZ-2034/2009, resp. zo dňa 19.10.2009 sp. zn. ORHZ-2034/2009 bolo vydané ešte pred vydaním stanoviska Mestskej časti Bratislava - Rača, oddelenia dopravy, zo dňa 16.12.2009, ktorým sa rozhodlo, že vstup k parcele č. XXXX nebude z D., ale zo K. V. a tiež bude potrebné vytvoriť nový zjazd. Okrem poukazu na nedostatočnú šírku uvedenej ulice, ktorá je navyše jednosmerná a výrazným sklonom v tejto súvislosti namietali, že žiadne zo stanovísk Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (aj stanovisko zo dňa 31.07.2009 sp. zn. ORHZ-2435/2009) nespĺňali zákonné náležitosti záväzného stanoviska podľa § 140b stavebného zákona. Konkrétne v nich podľa žalobcov absentuje odkaz na osobitný právny predpis, na základe ktorého je dotknutý orgán oprávnený k vydaniu takého záväzného stanoviska (§ 140b ods. 2 stavebného zákona) a tiež údaj o tom, či neskôr vydané záväzné stanovisko potvrdzuje, dopĺňa, mení alebo nahrádza skôr vydané záväzné stanovisko s uvedením zákonných dôvodov (§ 140b ods. 3 stavebného zákona). Podľa rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave zo dňa 15.10.2008 sp. zn. ZPO/2008/8369/BUB-BAIII by realizáciou stavby nemalo dôjsť k výrubu drevín vyžadujúcich súhlas podľa § 47 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, čo však podľa žalobcov po zmene projektu a doplnení o prístupovú cestu k objektu bytového domu D. XX, XX ležiacemu na parcele č. XXXX/X a XXXX/X nie je pravda, keďže bude potrebné vyrúbať minimálne 3 stromy s vyžadujúcim si súhlasom, ktorý nebol predložený. V tejto súvislosti žalobcovia dodali, že Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave zmenený projekt o prístupovú cestu ani neposudzoval, čo je v rozpore s § 126 v spojení s § 140b stavebného zákona. 9. Dôvodili nedodržaním podmienok stanovených dotknutými orgánmi pri výstavbe, a to konkrétne Hlavného mesta a Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave. Hlavné mesto vo svojom stanovisku uviedlo, že z dôvodu plnohodnotného zabezpečenia parkovacích miest i pre súčasných obyvateľov je potrebné v projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie preukázať prevádzkový poriadok vnútorných garáží. Režim povrchového parkoviska je potrebné zachovať verejným a nespoplatneným. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave vo svojom stanovisku uviedlo, že pokiaľ príde výstavbou predmetného polyfunkčného objektu k zabratiu už existujúcich parkovacích miest, musia byť v plnej miere nahradené. Podľa žalobcov sa stavebný úrad bližšie nevysporiadal so zabezpečením dodržania uvedených podmienok dotknutých orgánov. Neuložil stavebníkovi úpravu projektovej dokumentácie a zároveň nekontroloval, či budú podmienky splnené. Naopak sa malo ukázať, že stavebník úmyselne porušuje podmienky stanovené v záväzných stanoviskách, keď uvedené parkovisko ohradil, znemožnil vstup na parkovisko rampou, za státie na parkovisku požaduje peniaze a zamedzil obyvateľom bytového domu na D. XX prístup autom k domu. 10. Poukázali na procesné pochybenie stavebného úradu, ktorým je nevyžiadanie stanoviska dotknutého orgánu k námietkam. V tejto súvislosti poukázali na to, že stavebný úrad schválil umiestnenie stavby aj napriek tomu, že záväzné stanovisko Hlavného mesta zo dňa 16.10.2008 nekorešponduje s návrhom, je zastaralé a neaktuálne. O namietaných stanoviskách dotknutých orgánov nebolo rozhodnuté podľa § 140b ods. 5 stavebného zákona. S týmto názorom sa mal stotožniť aj bývalý Krajský stavebný úrad, ktorý v rozhodnutí č. A-2011/1854-DLD uviedol, že ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Zdôraznili, že námietky účastníkov konania uplatnené v konaní na prvom stupni sa týkali nesúhlasu s obsahom (t.j. boli namietaním súhlasu) záväzného stanoviska Hlavného mesta č. MAGS ORM 46273/08/296904 zo dňa 16.10.2008, ako aj jeho potvrdenia zo dňa 21.07.2009 a opierali sa o Hlavným mestom uvedenú skutočnosť, že pri posudzovaní investičného zámeru ako súladného s Územným plánom Hlavného mesta na rok 2007 nebralo do úvahy stavbu „Rezidencia K.“ nachádzajúcu sa na pozemku parc. č. XXXX/XX v blízkosti stavebných pozemkov. Poukázali na to, že od vydania záväzného stanoviska Hlavného mesta sa podstatným spôsobom zmenil skutkový stav, a to tak, že došlo k umiestneniu novej stavby „Rezidencia K.“, účinnosť nadobudlo všeobecne záväzné nariadenie Hlavného mesta č. 17/2011, ktorým sa podstatne zmenil Územný plán Hlavného mesta a navyše uplynula doba platnosti záväzného stanoviska Hlavného mesta (rok od jeho vydania - 16.10.2008). 11. Podľa žalobcov má byť stavba podľa územného rozhodnutia umiestnená v rozpore s územným plánom Hlavného mesta (Záväzná časť C.2, bod 2.2 Regulácia jednotlivých plôch). Stavba má byť umiestnená na pozemku parc. č. XXXX o výmere 1.901 m2, k. ú. Q., ktorý je súčasťou stabilizovaného územia. Podľa územného plánu musí byť lokalizácia novej zástavby v stabilizovanom území vonkajšieho mesta predmetom riešenia územnoplánovacej dokumentácie zóny. V tomto prípade pre dané stabilizované územie nebol vypracovaný územný plán zóny, pričom táto skutočnosť nebola podľa žalobcov v záväzných stanoviskách nijakým spôsobom zohľadnená. Okrem toho je v tomto prípade predpokladaná miera stavebných zásahov výrazne nad 15% celkovej podlažnej plochy existujúcej zástavby a zároveň nejde o dostavbu, prístavbu, ale o úplne novú a samostatnú stavbu, ktorá nespĺňa určené regulatívy pre stavebné zásahy v stabilizovanom území. Navrhovaná stavba prekračuje dva z ukazovateľov intenzity využitia územia, pričom tieto je v zmysle územného plánu potrebné rešpektovať ako regulatívy stanovujúce maximálne prípustnú mieru využitia územia. Konkrétne ide o nedodržanie indexu zastavanej plochy, keďže výmera parciel, na ktorých má byť stavba umiestnená, je 1.901 m2 a zastavaná plocha má byť 864,2 m2, čo predstavuje index zastavanej plochy 0,45. Územný plán Hlavného mesta pre predmetnú lokalitu a funkčné využitie územia stanovuje maximálny index zastavanej plochy pre 8 - podlažnú budovu na 0,22. Ďalej ide o nedodržanie koeficientu zelene, ktorý je pri navrhovanej stavbe 0,12, pričom územný plán pre predmetnú lokalitu a funkčné využitie územia stanovuje minimálny koeficient zelene pre 8 - podlažnú budovu na 0,30. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 04.07.2014, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že žalobcovia na preukázanie svojich tvrdení nepredložili žiaden dôkaz. Naproti tomu boli v správnom konaní predložené stanoviská dotknutých orgánov, ktoré predložený návrh posúdili z hľadiska ochrany im zákonom zverených záujmov a objektivizovali posúdenie stavby z pohľadu verejného záujmu tým, že v konaní uplatnili svoje stanoviská s podmienkami, ktoré boli zahrnuté do vydaného rozhodnutia a ktorých splnenie sa bude skúmať v stavebnom konaní. Upozornil na to, že viaceré stanoviská dotknutých orgánov boli žalobcami napadnuté, čo vyvolalo potrebu ich opätovného posúdenia v zmysle § 140b stavebného zákona. Postup námietok voči obsahu záväzných stanovísk bol konajúcimi správnymi orgánmi dôsledne rešpektovaný. V súlade s § 140b ods. 1 stavebného zákona bol obsah záväzných stanovísk dotknutých orgánov pre správne orgány v predmetnom konaní záväzný. Preto podľa žalovaného hmotnoprávne nedostatky vyjadrené žalobcami v žalobe nemožno uznať ako opodstatnené. 13. V súvislosti so súdnym konaním vo veci zriadenia vecného bremena žalovaný poukázal na to, že nie je známe žiadne predbežné opatrenie príslušného súdu a samotným rozhodnutím o umiestnení stavby nedochádza k jej realizácii. Mal za to, že ak by bola akceptovaná argumentácia žalobcov v tomto smere, mohlo by dôjsť k neprimeranému zásahu do práv navrhovateľa a vlastníka dotknutého pozemku bez zákonného dôvodu. Zdôraznil, že splnenie podmienok územného rozhodnutia sa podľa stavebného zákona skúma v stavebnom konaní. Je práve úlohou územného konania zhrnúť, zosúladiť a zadefinovať jednotlivé podmienky, z ktorých sa má vychádzať pri povoľovaní stavby v stavebnom konaní. V súvislosti s procesným pochybením správnych orgánov poukázal na protest prokurátora, ktorému bolo vyhovené a vec bola predložená na posúdenie Hlavnému mestu, z ktorého stanoviska vyplynulo, že namietané záväzné stanovisko, ktoré je podkladom pre vydané územné rozhodnutie, bolo vydané v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou a príslušnými právnymi predpismi. V nadväznosti na to za nedôvodnú považoval aj námietku žalobcov ohľadom rozporu územného rozhodnutia s územným plánom mesta. Uvedené posúdenie v konaní prináležalo Hlavnému mestu, ktoré v územných konaniach vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti. Žalovaný zdôraznil, že procesný postup ohľadom možnej revízie tohto záväzného stanoviska (§ 140b stavebného zákona) bol aj v zmysle právneho názoru dozorujúceho prokurátora vyčerpaný. Žalovaný zhrnul, že dôvody žaloby nemajú oporu v zákone, nereflektujú základné princípy stavebného poriadku a rozdiely v jednotlivých stupňoch povoľovania. IV. Posúdenie veci 14. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 a 13 ods. 3 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 177 ods. 1 správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 17. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 18. Podľa § 32 písm. a/ stavebného zákona (v znení účinnom v čase vydania územného rozhodnutia) umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie o umiestnení stavby. 19. Podľa § 34 ods. 1 stavebného zákona (v znení účinnom v čase vydania územného rozhodnutia) účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. 20. Podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona (v znení účinnom v čase vydania územného rozhodnutia) v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. 21. Podľa § 35 ods. 1 stavebného zákona (v znení účinnom v čase vydania územného rozhodnutia) územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou (§ 45 ods. 4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktorí prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi. 22. Podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona (v znení účinnom v čase vydania územného rozhodnutia) stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. 23. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona (v znení účinnom v čase vydania územného rozhodnutia) podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. 24. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona (v znení účinnom v čase vydania územného rozhodnutia) stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. 25. Podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona (v znení účinnom v čase vydania územného rozhodnutia) stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. 26. Podľa § 39 stavebného zákona (v znení účinnom v čase vydania územného rozhodnutia) v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. 27. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona (v znení účinnom v čase vydania územného rozhodnutia) rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. 28. Podľa § 39a ods. 2 stavebného zákona (v znení účinnom v čase vydania územného rozhodnutia) v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a/ na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b/ na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c/ vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d/ vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. 29. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania územného rozhodnutia) pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní do územia sa musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny. 30. Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania územného rozhodnutia) umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania. 31. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania územného rozhodnutia) vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. 32. Podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon. 33. Súd v tejto veci odkazuje na názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/17/2016 zo dňa 25.10.2017, podľa ktorého z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby (územného rozhodnutia) vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje (kde k realizácii dochádza na základe stavebného povolenia, t.j. osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní, resp. na základe ohlásenia stavebnému úradu v určitých stavebným zákonom stanovených prípadoch). Územným rozhodnutím sa len vytvára právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, čím k porušeniu práva vlastníkov dotknutých pozemkov alebo susedných nehnuteľností reálne nemôže dôjsť. Rozhodnutie o umiestnení stavby reálne nezasahuje do práva na vlastníctvo. Vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, stavebné povolenie, ktoré môže, ale nemusí byť v budúcnosti vydané. Otázka ochrany práv a oprávnených záujmov vlastníkov okolitých pozemkov alebo iných nehnuteľností (vlastníkov bytov a nebytových priestorov) sa teda bude riešiť v samostatnom následnom stavebnom konaní (pozri bližšie napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4SžoKS/87/2006, sp. zn. 5Sžp/3/2011, sp. zn. 5Sžp/9/2013, sp. zn. 3Sžo/18/2014, sp. zn. 3Sžo/172/2010). Toto právne posúdenie napadnutého územného rozhodnutia žalobcovia nijakým spôsobom nespochybnili, len opakovane (v územnom konaní a v žalobe) vznášali námietky, ktoré nemôžu mať vplyv na posúdenie zákonnosti napadnutých rozhodnutí a ktoré boli v územnom konaní už zodpovedané, či riešené uloženými podmienkami, respektíve budú predmetom skúmania v stavebnom konaní. 34. Rozhodnutia správnych orgánov obsahujú všetky zákonom stanovené formálne aj obsahové náležitosti, pričom správne orgány postupovali v medziach zákonov. Z územného rozhodnutia súd zistil, že stavebný úrad v tomto rozhodnutí určil podmienky, za ktorých sa stavba v danom území môže umiestniť. Po preskúmaní žalobných námietok súd zistil, že sa vo veľkej miere týkajú práve týchto podmienok, napr. námietka týkajúca sa zrušenia existujúcich parkovacích miest, ktorá je zakomponovaná do podmienky Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, Krajského dopravného inšpektorátu a podľa ktorej musia byť zabrané parkovacie miesta v plnej miere nahradené. Súd prisvedčil žalovanému v tom, že splnenie podmienok územného rozhodnutia sa podľa stavebného zákona skúma v stavebnom konaní. Je práve úlohou územného konania zhrnúť, zosúladiť a zadefinovať jednotlivé podmienky, z ktorých sa má vychádzať pri povoľovaní stavby v stavebnom konaní. Stavebný úrad pri vydávaní územného rozhodnutia disponoval kladnými písomnými stanoviskami dotknutých orgánov a príslušných subjektov a nimi uplatnené podmienky boli zahrnuté do podmienok územného rozhodnutia, pričom ich splnenie sa bude overovať v ďalších stupňoch povoľovacieho procesu. O uvedenom svedčí aj rozhodnutie o zastavení konania o povolení stavby T., ktoré žalobcovia predložili súdu na pojednávaní konanom dňa 06.09.2018 a ktoré bolo vydané práve z dôvodu nesplnenia podmienok uložených v územnom rozhodnutí. Súd taktiež prisvedčil žalovanému, že existencia osobitného súdneho konania vo veci zriadenia vecného bremena, v ktorom nebolo preukázateľne vydané predbežné opatrenie, nie je dôvodom na prerušenie územného konania, a to jednak z dôvodu, že samotným územným rozhodnutím nedochádza k realizácii stavby (stavbu možno realizovať až na základe právoplatného stavebného povolenia, pred vydaním ktorého sa môže skúmať prípadná existencia rozhodnutia súdu vo veci zriadenia vecného bremena), ale hlavne by prerušením územného konania z tohto dôvodu došlo k neprimeranému zásahu do práv navrhovateľa a vlastníka dotknutého pozemku bez relevantného zákonného dôvodu. 35. Vydaním územného rozhodnutia, vzhľadom na uvedené, správne orgány nemohli v danej veci reálne ukrátiť žalobcov na ich vlastníckom práve, práve na priaznivé životné prostredie, na hygienických ani občianskych právach, ani na práve na súkromie, či znížiť štandard ich bývania (pohodu bývania), a preto nebol v tomto rozsahu žalobných námietok splnený základný predpoklad potrebný pre vyhovenie žalobe. Súd ďalej skúmal rozpor územného rozhodnutia s požiadavkou ochrany životného prostredia, ako požiadavky kolektívneho charakteru. V prejednávanej veci nebolo takéto pochybenie stavebného úradu, či žalovaného zistené. Naopak, v podmienkach č. 7 a 10 územného rozhodnutia je uložená povinnosť vykonávať investičnú činnosť v súlade s ustanoveniami Všeobecne záväzného nariadenia č. 8/1993 o starostlivosti o verejnú zeleň na území Hlavného mesta SR Bratislavy. a s tým súvisiaca podmienka preukázať v kolaudačnom konaní realizáciu sadových úprav. Vydaním územného rozhodnutia žalované správne orgány nemohli nijako reálne ukrátiť žalobcov na ich právach, pretože rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky pre umiestnenie stavby, požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Na základe rozhodnutia o umiestnení stavby nie je možné ešte stavbu realizovať, nakoľko sa ním určuje len stavebný pozemok a stavba na ňom sa len umiestňuje. Realizovať stavbu je možné až na základe právoplatného stavebného povolenia vydaného v stavebnom konaní. Územné konanie tak predchádza stavebnému konaniu a rozhodnutie o umiestnení stavby je len právnym základom pre stavebné povolenie (obdobne rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/200/2015 zo dňa 28.06.2017, rozsudok sp. zn. 5Sžp/9/2013 zo dňa 30.04.2014, rozsudok sp. zn. 3Sžo/172/2010 zo dňa 09.11.2010). 36. Preskúmaním danej veci dospel súd k záveru, že návrh na umiestnenie stavby spĺňal všetky náležitosti ustanovené stavebným zákonom a vykonávacím predpisom a poskytoval dostatočný podklad pre vydanie meritórneho rozhodnutia, t.j. rozhodnutia o umiestnení stavby (územného rozhodnutia). Stavebný úrad posúdil doplnený návrh navrhovateľa spolu s jeho prílohami v súlade s § 37 stavebného zákona, v opakovanom konaní dostatočným spôsobom zabezpečil procesné práva účastníkov (súd neskúmal napadnuté rozhodnutia vo vzťahu k žalobcami namietanému nepribratiu ďalších prípadných účastníkov do územného konania, nakoľko prípadní opomenutí ďalší účastníci územného konania sa nedomáhali svojich práv podaním žaloby) a do konania si zabezpečil všetky potrebné stanoviská dotknutých orgánov. Následne rozhodnutím o umiestnení stavby (územným rozhodnutím) určil stavebný pozemok, umiestnil na ňom navrhovanú stavbu, určil podmienky na jej umiestnenie, určil požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. V podmienkach na umiestnenie stavby určil požiadavky na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím vyplývajúce predovšetkým zo stanovísk dotknutých orgánov. Riešené sú okrem iných aj napojenie na technického vybavenia a napojenie na pozemné komunikácie, podmienka vykonávať investičnú činnosť v súlade s ustanoveniami Všeobecne záväzného nariadenia č. 8/1993 o starostlivosti o verejnú zeleň na území Hlavného mesta SR Bratislavy. a s tým súvisiaca podmienka preukázať v kolaudačnom konaní realizáciu sadových úprav. Podmienky, ktoré boli stanovené v územnom rozhodnutí a ich splnenie sú podmienkou pre vydanie stavebného povolenia. Preto súd neprisvedčil ani týmto námietkam žalobcu. 37. K námietke nevyžiadania stanoviska dotknutého orgánu k námietkam, a námietke, že stanovisko Hlavného mesta vychádzalo z neaktuálneho územného plánu, súd zistil, že Hlavné mesto posudzovalo predmetnú stavbu z hľadiska jej súladu s územných plánom, pričom zároveň posudzovalo regulatívy týkajúce sa intenzity využitia (zastavanosti) územia a z jeho záväzného stanoviska k investičnej činnosti zo dňa 21.07.2009 č. MAGS ORM 45213/09-260810 vyplýva, že zotrvalo na svojom predchádzajúcom záväznom stanovisku zo dňa 16.10.2008 č. MAGS ORM-46273/08/296904 a navrhovaná stavba (investičný zámer) svojou zastavanou plochou, kubatúrou a architektonickým stvárnením a spôsobom zástavby podľa Hlavného mesta nenarúša charakteristický obraz a proporcie konkrétneho územia. To znamená, že podľa názoru Hlavného mesta umiestnenie stavby T. spĺňa reguláciu v zmysle definície stabilizovaného územia. Žalobca v súvislosti so stanoviskom dotknutého orgánu Hlavné mesto namietal že došlo k podstatnej zmene územného plánu hlavného mesta Bratislavy záväzným nariadením Hlavného mesta Bratislavy číslo 17/2011. Súd zistil že uvedené záväzné nariadenie Hlavného mesta Bratislavy číslo 17/2011 nadobudlo účinnosť 15. decembra 2011. Ako je uvedené v bode 3 tohto rozsudku, Obvodný úrad Bratislava, ako v tom čase príslušný odvolací orgán, rozhodnutím č. A-2013/1042-KOL zo dňa 19.06.2013 tak, že protestu prokurátora vyhovel a uvedené rozhodnutie Krajského stavebného úradu zo dňa 17.10.2011 ako nezákonné zrušil. Toto rozhodnutie bolo po odvolaní účastníkov konania potvrdené rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 22463/2013/B621-SV/55224 zo dňa 05.09.2013. listom zo dňa 9. 10. 2013 sa Okresný úrad Bratislava obrátil na Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava ako na dotknutý orgán, so žiadosťou o záväzné stanovisko s prihliadnutím k obsahu odvolania účastníkov konania, aké námietkam smerujúcim proti obsahu vydaného záväzného stanoviska zo dňa 06.10.2008 a 21.07.2009 a posúdenie predmetného zámeru vo vzťahu k verejnému záujmu chránenému stavebným zákonom z hľadiska územného plánovania. Okresný úrad teda postupoval správne, keď opätovne žiadal Hlavné mesto ako dotknutý orgán o stanovisko a stanovisko bolo vydané už za účinnosti nového územného plánu. Navyše, v podmienke č. 11 územné rozhodnutie ukladá stavebníkovi počas uskutočňovania stavby rešpektovať platné Všeobecné záväzné nariadenia mesta Bratislavy súvisiace s výstavbou. Ani tejto námietke žalobcu teda nie je možné prisvedčiť. 38. K námietke odstupu medzi stavbami a súvisiacim nerešpektovaním §6 Vyhl. č. 532/2002 Z.z. súd uvádza, že aj táto je riešená v územnom rozhodnutí, konkrétne v podmienke č. 7, kde ukladá pre projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie súlad s uvedenou vyhláškou ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu. 39. V podmienke č. 6 územné rozhodnutie ukladá stavebníkovi uviesť v projektovej dokumentácii stavby pre stavebné povolenie o.i. uviesť aj informácie o splnení podmienok určených v tomto rozhodnutí. 40. Súd vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, námietkami žalobcov sa náležite zaoberali a žalovaný sa súčasne v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite vyporiadal s odvolacími námietkami. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové (územné) rozhodnutie stavebného úradu, súd teda považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 42. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).