Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/154/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201143 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201143.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka PhD., v právnej veci žalobcu: Ludovika Energy, s.r.o., IČO: 36 635 880, Parcelná 18, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Pavol Rohutný, advokát, Nová 37, Viničné, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4894/2015-1.10.2 (9/2015-rozkl.) zo dňa 05.05.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnym orgánom 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu vydanému žalovaným v prvom stupni, odborom štátnej geologickej správy č. 3714/2015-7.3, 13545/2015 zo dňa 12.03.2015, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 22, § 23 a § 36 ods. 1 písm. h/ zákona č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov a podľa § 46 a § 47 správneho poriadku zamietol návrh na predĺženie doby platnosti prieskumného územia Spišská Nová Ves - Ú, Mo, Cu rudy určeného rozhodnutím žalovaného č. 1456/318/2005-7 zo dňa 15.04.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.05.2005 a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 2. Správne konanie vo veci predĺženia doby platnosti prieskumného územia podľa § 23 geologického zákona začalo pred správnym orgánom dňa 29.01.2005 na základe návrhu žalobcu ako držiteľa prieskumného územia. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že pri akomkoľvek rozhodovaní o predĺžení doby platnosti prieskumného územia aplikujúc § 22 ods. 1 geologického zákona je správny orgán povinný skúmať splnenie zákonných predpokladov. Z účelu geologického zákona je nepochybný záujem štátu na komplexnom, efektívnom a časovo obmedzenom vykonávaní geologického prieskumu. Tretie predĺženie doby platnosti prieskumného územia, o ktoré žiadal žalobca, je nevyhnutné považovať za posledné možné a výnimočné opatrenie, ktoré je možné povoliť, len ak sú splnené všetky zákonné predpoklady. Z dikcie § 22 ods. 1 vyplýva, že tretie predĺženie lehoty prieskumného územia môže žalovaný povoliť len v prípade, ak určená lehota nepostačuje na dokončenie dotknutej činnosti. Iba ak dôjde k naplneniu zákonného predpokladu, je žalovaný oprávnený dobu platnosti prieskumného územia predĺžiť o lehotu, ktorá je nevyhnutne potrebná na dokončení geologických prác. Žalovaný poukázal na to, že výkladom zákona nie je možné dospieť k záveru, že zákonodarca uložil žalovanému povinnosť vyhodnotiť, či určená lehota prieskumného územia bola dostatočná, ak jediným posudzovaným kritériom by bola skutočnosť, či táto lehota subjektívne postačovala držiteľovi prieskumného územia, bez akéhokoľvek ohľadu na skutkové okolnosti. Splnenie tohto kritéria by totiž nepochybne každý držiteľ prieskumného územia preukázal už len samotným podaním žiadosti o predĺženie doby platnosti prieskumného územia. Žalovaný zároveň v rozhodnutí argumentoval, že držiteľ prieskumného územia relevantným spôsobom nepreukázal, že by doterajšia doba prieskumného územia nebola dostatočná na dokončenie dotknutých činností. Ako hlavný dôvod objektívne nedostatočnosti doterajšej doby platnosti prieskumného územia žalobca uviedol najmä veľkú variabilitu obsahu úžitkových prvkov a veľmi komplikovanú geologickú stavbu vo východnej časti ložiska, ktorý predchádzajúci geologický prieskum nepopísal, pričom pokračovanie podrobného ložiskového prieskumu je z hľadiska držiteľa prieskumného územia nevyhnutné pre výpočet zásob vyššej kategórie. Ako ďalší dôvod žalobca uviedol, že spracovanie návrhu na určenie dobývacieho priestoru na uplatnenie zákonného prednostného práva na podanie návrhu na dobývací priestor v prípade rádioaktívnych nerastov vyžaduje špeciálne náležitosti, s ktorými nemohol držiteľ prieskumného územia počítať v čase určenia prieskumného územia, lebo boli do banskej legislatívy zapracované neskôr a musia sa spracovať v dobe platnosti prieskumného územia. Podľa žalovaného nie je povinnosťou správneho orgánu v prípade legislatívnych zmien vytvárať časový priestor na splnenie zákonných náležitostí tak, aby držiteľ prieskumného územia v každom prípade dosiahol svoje subjektívne záujmy vyplývajúce z existencie geologického prieskumného územia, a to bez ohľadu na existujúcu právnu úpravu v danej veci. Pokiaľ ide o variabilitu obsahu úžitkových prvkov a veľmi komplikovanú geologickú stavbu vo východnej časti ložiska, podľa žalovaného žalobca nepredložil v tejto súvislosti žiadne relevantné argumenty, prečo by uvedená skutočnosť mala znamenať objektívnu nedostatočnosť doterajšej doby platnosti prieskumného územia určeného na prieskum rádioaktívnych nerastov - U a nerastov, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy - Mo, Cu rudy. Prieskumné územie bolo určené vo vzťahu k vyššie uvedeným nerastom, iné nerasty nie sú hlavným cieľom geologickej úlohy a záujem na zhodnotení ich zásob v detaile vymedzenom žalobcom nezakladá objektívnu dostatočnosť doterajšej doby platnosti prieskumného územia. Žalovaný poukázal tiež na ustanovenie § 16 ods. 3 geologického zákona, podľa ktorého musí byť súčasťou záverečnej správy aj komplexné kvalitatívne posúdenie nerastu z hľadiska jeho možného využitia a výpočet zásob nerastu a sprievodných nerastov ložiska alebo jeho časti. Záverečná správa preto musí zhodnotiť výskyt sprievodných nerastov len ak bol takýto výskyt overený v rámci časovo obmedzeného geologického prieskumu a v takom prípade len v rozsahu, v akom bol overený. Absolutizácia povinnosti zohľadniť v záverečnej správe kvalitatívne parametre všetkých sprievodný nerastov ložiska by bola popretím účelu konkrétneho geologického prieskumu, ktorý je vyjadrený v geologickej úlohe pri určení prieskumného územia. K námietkam žalobcu, že pred rokom 1989 existovali prieskumné územia s dobou platnosti dlhšou ako 10 rokov žalovaný uviedol, že tieto boli uskutočňované v inom spoločensko-ekonomickom kontexte, pričom v danom čase neexistovali prieskumné územia, keďže existoval výlučný monopol štátu na geologický prieskum a banskú činnosť. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že sa správny orgán odklonil od doterajšej rozhodovacej praxe v obdobných prípadoch. Taktiež podľa žalovaného neexistujú skutočnosti, na základe ktorých by sa žalobca ako držiteľ prieskumného územia mohol spoliehať na to, že bude jeho žiadosti o predĺženie doby platnosti prieskumného územia vyhovené bez ohľadu na to, či sú splnené zákonné predpoklady. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na rozhodnutia správnych orgánov a súdov v Anglicku a Walse tieto rozhodnutia vychádzajú z odlišného právneho prostredia, založenom na práve precedensu, ktorý nie je možné porovnávať s právnym prostredím kontinentálneho právneho systému. Žalovaný sa tiež nestotožnil s názorom žalobcu, že v tomto prípade neexistuje rozpor medzi verejným záujmom na využitie nerastného bohatstva štátu prezentovaným v Ústave SR a súkromným záujmom držiteľa prieskumného územia na realizovanie geologických prác v predmetnom prieskumnom území. V zmysle ustanovení geologického zákona a banského zákona je štát tým kto určuje, kedy a za akých podmienok možno naj optimálnejšie využiť nerastné bohatstvo. O využití nerastného bohatstva štátu nie je preto povinný rozhodovať iba z dôvodu, že na tom majú záujem konkrétne právnické alebo fyzické osoby, bez prihliadnutia na ďalšie ekonomické či ekologické súvislosti vyplývajúce z povolenia uvedených činností spočívajúcich v geologickom prieskumu alebo v dobývaní vyhradených nerastov. Pokiaľ žalobca namietal, že sa správny orgán nedostatočne vysporiadal s jeho námietkami, žalovaný uviedol, že pri rozhodovaní o prieskumných územiach „Čermeľ - Jahodná - U, Mo, Cu rudy“ a „ Spišská Nová Ves - U, Mo, Cu rudy“ správny orgán zistil totožný skutkový stav, z ktorého následne vychádzal pri vydávaní napadnutých rozhodnutí. Práve okolnosti oboch prípadov boli pritom zhodné, týkali sa návrhu držiteľa prieskumného územia o tretie predĺženie doby platnosti predmetných prieskumných území a v rámci konania v nich bolo zo strany žalovaného zistené nesplnenie podmienok držiteľa prieskumného územia na povolenie takéhoto predĺženia doby platnosti prieskumných území. Správny orgán konajúci v prvom stupni bol povinný vysporiadať sa s týmito zhodnými právnymi aspektmi v oboch prípadoch tak, že rozhodol o zamietnutí oboch návrhov na predĺženie doby platnosti predmetných prieskumných území. Takýto postup nevykazoval chyby uvádzané žalobcom. Zároveň takýto postup nemožno považovať za prejudikovanie rozhodnutia. II. Argumenty žalobcu 3. Žalobou doručenou súdu dňa 14.07.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí vydaných žalovaným v oboch stupňoch, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na nové konanie. 4. Nesúhlasil s výkladom § 22 geologického zákona, pri ktorom žalovaný pojem „nepostačuje“ vykladal reštriktívne z hľadiska jeho užšieho významu, ktorý spočíva v objektivizovaní tohto pojmu tak, že správny orgán zisťuje tzv. objektívne dôvody pre nepostačovanie, pričom od žalobcu požaduje ich preukázanie ako materiálneho predpokladu pre vyhovenie návrhu na tretie predĺženie platnosti prieskumného územia. Správny orgán uviedol, že v rámci doterajšej lehoty mal žalobca postupovať čo najefektívnejšie a čo najskôr dosiahnuť ciele geologickej úlohy. Správny orgán požaduje, aby sa dôvody nepostačovania doterajšej doby platnosti prieskumného územia zakladali na skutkovom a právnom stave. Na druhej strane však takéto dôvody nevymedzil znakmi ani ich neopísal ani priamo neuviedol, zároveň však dôvody, ktoré uviedol žalobca, takýmito nie sú. Žalobca bol toho názoru, že uviedol dôvod, ktorý má objektívnu povahu, pre ktorý nemohol dokončiť geologické práce, a to veľká variabilita obsahov úžitkových prvkov a veľmi komplikovaná geologická stavba vo východnej časti ložiska, ktorý predchádzajúci geologický prieskum nepopísal, pričom pokračovanie podrobného geologického prieskumu je nevyhnutné pre výpočet zásob vyššej kategórie, ako aj doplnenie existujúcich analýz v niektorých vzorkách o analýzu REE (prvky vzácnych zemín - 14 prvkov) z duplikátov vzoriek, je potrebný nový prieskum. Tento dôvod vyhodnotil správny orgán ako v podstate znamenajúci určenie novej geologickej úlohy. Žalobca poukázal na to, že v zmysle § 11 ods. 1 geologického zákona geologickou úlohou je vecné, miestne a časové vymedzenie okruhu otázok vyjadrujúcich hospodársky, vedecký alebo technický cieľ úlohy, ktorý sa má projektovať a riešiť geologickými prácami a vyhodnotiť k záverečnej správe geologickej úlohy. Projekt geologickej úlohy vyjadruje cieľ geologickej úlohy, navrhuje a odôvodňuje vybrané druhy geologických prác na riešenie geologickej úlohy a určuje metodický a technický postup ich odborného a bezpečného vykonávania. Následne v rámci riešenia geologickej úlohy podľa § 14 ods. 2 geologického zákona síce zhotoviteľ geologických prác rieši geologickú úlohu v súlade so schváleným geologickým projektom geologickej úlohy tak, aby sa čo najskôr a efektívne dosiahol jej cieľ, avšak ak zistí podľa § 14 ods. 3 geologického zákona pri riešení geologickej úlohy, že potrebuje vykonať podstatne väčší rozsah geologických prác, ako obsahuje projekt geologickej úlohy, je povinný navrhnúť zmenu projektu geologickej úlohy, ktorú schvaľuje objednávateľ. Môže teda logicky dôjsť aj k zmene cieľa geologickej úlohy, a to čo bolo hlavným cieľom, už nemusí byť hlavným cieľom a môže nastúpiť nový hlavný cieľ. Žalovaný si uvedomil nedostatočnosť logickosti úsudku prvostupňového správneho orgánu, keď na strane 9 svojho rozhodnutia argumentoval tým, že úprava cieľov geologickej úlohy a z toho plynúce zmeny projektu geologické úlohy preto nemôžu z vecného hľadiska dosiahnuť takú intenzitu, že v podstate znamenajú určenie novej geologickej úlohy. Takýmto spôsobom pripustil zmenu cieľa geologickej úlohy v určitej intenzite, avšak žalovaný posunul tento výrok do roviny, že ak dochádza k zmene cieľa geologickej úlohy, ktorý nie je hlavný, neodôvodňuje to nepostačovanie doterajšej doby na dokončenie geologických prác zameraných na riešenie geologickej úlohy. 5. Žalobca taktiež namietal, že zistenie výskytu prvkov vzácnych zemín ako dôsledok riešenia geologickej úlohy a jej cieľa poskytlo legitímny dôvod pre ich prieskum. Tento dôvod zmeny geologickej úlohy bol vyjadrený v zmenenom projekte geologickej úlohy, ktorý je podkladom žiadosti žalobcu o posledné predĺženie lehoty prieskumného územia. 6. Žalobca zdôraznil, že správne orgány neuviedli ani len príkladom žiadne objektívne kritérium pre povolenie tretieho predĺženia a neuviedli ani v ktorom ustanovení geologického zákona je potrebné tieto objektívne kritériá hľadať. Tým zaťažili rozhodnutia nepreskúmateľnosťou, pretože riadne a úplne nezistili skutočný stav veci tak, aby mohli spoľahlivo identifikovať objektívne dôvody nepostačovanie doterajšej lehoty ako dôvodu pre tretie predĺženie a aby umožnili účastníkovi konania predložiť také dôkazy, ktorými by mohol preukázať objektívne dôvody nepostačovania doterajšej doby platnosti prieskumného územia. Tým, že žalovaný uviedol, že držiteľ sa mal spoliehať maximálne na dobu 10 rokov platnosti, zásadne odmietol možnosť predĺžiť dobu platnosti na dokončenie prác. Žalobca sa tiež zaoberal výkladom pojmu „nepostačuje“ poukazujúc na jeho výklad z hľadiska historického. Poukázal na dôvodovú správu k príslušnému ustanoveniu geologického zákona, podľa ktorej predlžovaním doby platnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia sa môže docieliť celková doba prieskumu až 10 rokov, resp. na ďalšiu dobu, ktorú držiteľ prieskumného územia potrebuje na dokončenie geologických prác. Tu je zjavné, že zákonodarca nemal zámer, aby pri treťom predlžovaní išlo o dobu tretieho predĺženia, ktorá by mala byť objektívne a absolútne nevyhnutná a minimálna doba, ktorej potrebu by mal preukazovať žalobca osobitnými dôvodmi objektívneho charakteru pri absencii zákonom stanovených kritérií tohto objektívneho charakteru. Jasne sa tu spomína potreba držiteľa prieskumného územia. Pritom však už prvostupňový správny orgán mal tri krát v nedávnom období možnosť sa takto vyjadriť k výrazu „nepostačuje“. Identické slovné spojenie ako v § 22 ods. 1 sa nachádza aj v § 24 ods. 8, ktorý sa týka prvého predĺženia v prípade prieskumných území na ropu a zemný plyn. Uvedené ustanovenie je súčasne transpozíciou Smernice 94/22/ES Európskeho parlamentu a Rady z 30.05.1994 o podmienkach pre udeľovanie a používanie oprávnení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov, kde v čl. 4 písm. b/ je stanovená povinnosť členských štátov prijať nevyhnutné opatrenie na zabezpečenie, aby doba povolenia nepresiahla obdobie nevyhnutné na vykonávanie činností, pre ktoré je oprávnenie udelené, pričom však príslušné orgány môže predĺžiť oprávnenie, ak vyhradená doba nie je dostatočná na dokončenie dotknutej činnosti, a ak činnosť bola vykonaná v súlade s povolením podľa písm. c/. V tejto súvislosti žalobca poukázal na právne úpravy niektorých členských štátov EÚ, ktoré rovnako implementovali príslušnú smernicu do svojich právnych predpisov. 7. Žalobca poukázal na to, že v troch prípadoch, kedy žalovaný rozhodoval o predĺžení platnosti prieskumného územia pre ropu a zemný plyn, kde vo svojich rozhodnutiach iba stručne konštatoval, že vyhovel vo veci predĺženia lehoty prieskumného územia v plnom rozsahu bez akéhokoľvek zdôvodnenia čohokoľvek. Z daného prístupu vzniklo legitímne očakávanie, že nepostačovanie doterajšej lehoty na dokončenie geologických prác nie je potrebné nijako objektívne odôvodňovať, že aplikačný výklad tak jednoznačne potvrdil historický výklad smerujúci k tomu, že rozhodujúca je akákoľvek potreba držiteľa prieskumného územia pri poslednom predĺžení dokončiť dotknuté činnosti. Z legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí, keď správne orgány nemôžu bez náležitého odôvodnenia a poskytnutia možnosti účastníkovi konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia odchýliť sa od doterajšej rozhodovacej praxe. 8. Žalobca zdôraznil, že rozhodovacia prax správnych orgánov by mala vykazovať značnú mieru stability. Poukázal na rozhodnutie Spolkového ústavného súdu sp. zn. 1BvR 571/7 zo dňa 10.06.2009, z ktorého vyplýva, že aj v správnom konaní sa od zákonodarcu pri vytváraní normatívnych predpisov ako aj pri ich používaní prostredníctvom úradov v rámci rozhodnutia prípadu zásada ochrany dôvery rešpektuje. Pre občana musí určitá predvídateľnosť štátnych rozhodnutí musí byť poskytnutá, ktorá mu v dôsledku toho možnosť poskytuje, sa na štátnych rozhodnutiach postaviť a zariadiť. 9. Pokiaľ ide o žalobcom avizované nepostačovanie určenej lehoty na dokončenie dotknutej činnosti a nevyhnutnú potrebu novej lehoty na dokončenie geologických prác, podľa názoru žalobcu má správny orgán iba možnosť formálne preskúmať zmeny projektu, či jeho znenie odôvodňuje nevyhnutnosť predĺženia lehoty prieskumného územia na dokončenie geologickej úlohy. Geologická dokumentácia sa totiž až do odovzdania záverečnej správy nachádza u zhotoviteľa. Z toho je zrejmé, že správny orgán má v prvom rade povinnosť posúdiť, či zmena projektu nevyhnutne odôvodňuje predĺženie lehoty platnosti prieskumného územia a keďže nemá pri formálnom súlade znenia návrhu na predĺženie lehoty prieskumného územia a objednávateľom schválenej zmeny projektu geologickej úlohy žiadnu právomoc na preskúmanie súladu zmeny projektu geologickej úlohy s geologickou dokumentáciou, je predpoklad, že bude predĺženie lehoty prieskumného územia považovať za nevyhnutné na dokončenie geologickej úlohy, pričom, ak by zamýšľal správny orgán následne zamietnuť návrhu na predĺženie lehoty prieskumného územia, muselo by také zamietavé rozhodnutie byť primeranejšie ako návrhu na predĺženie vyhovujúce rozhodnutie. Výber sa podľa bodu 16 vysvetľuje k odporúčaniu číslo R (80) 2 Výboru ministrov rady Európy týkajúceho sa výkonu diskrečných právomocí správnych orgánov sa musí realizovať v súlade so základnými zásadami správneho konania ako povinnosťami správneho orgánu pri výkone diskrečných právomocí, ktorých účelom je zabezpečiť, aby voľnosť udelené legislatívou bola vykonávaná spravodlivým a čestným spôsobom a nebola zneužitá alebo použitá svojvoľne. Na to, aby si správny orgán vybral medzi tým, či predĺžil lehotu prieskumného územia alebo ju nepredĺži, musí skúmať účel diskrečnej právomoci a povahu kritérií, ktoré berie do úvahy. V prípade, že zákon nestanovuje žiadne kritériá, musí ísť o faktory relevantné pre konkrétny prípad o týchto faktoroch informovať dotknutú osobu. Účelom rovnosti pred zákonom je zabrániť nespravodlivej diskriminácii zabezpečením, aby osoby v rovnakej situácii požívali podobné zaobchádzanie okrem prípadu objektívne ospravedlniteľného po zohľadnení sledovaného účelu. Žalobca poukázal na princíp proporcionality, ktorý sa aplikuje osobitne tam, kde správny akt prijatý pri výkone diskrečnej právomoci sa nepriaznivo dotýka práv, slobôd alebo záujmov jednotlivca. Jeho účelom je zabezpečiť opodstatnenú rovnováhu medzi záujmami v stávke, napr. verejný záujem na jednej strane a súkromné záujmy jednotlivcov na druhej strane. Tento princíp zdôrazňuje, že správny orgán, ktorému je právo úvahy udelené, by nemal ukladať jednotlivcovi žiadne bremeno, ktoré by bolo nadmerné s ohľadom na účel, ktorý je sledovaný. 10. Žalobca poukázal, že investoval do určenia prieskumného územia do geologických prác v prieskumnom území do roku 2013 spolu 2.801.885,- eur. V prípade zamietnutia návrhu na predĺženie lehoty prieskumného územia došlo k neprípustnému zásahu do ústavnej zásady ochrany legitímneho očakávania v ustálenú súdnu prax, pretože do dňa vydania napadnutého rozhodnutia nedošlo k žiadne zistiteľnej zmene politiky ministerstva vo vzťahu k predlžovaniu platnosti prieskumných území. Predĺženie lehoty platnosti prieskumného územia je plne v súlade s novou ústavnou požiadavkou na ochrane, zveľadovaní, šetrnom a efektívnom využívaní nerastného bohatstva v prospech občanov Slovenskej republiky a budúcich generácií účinnou podľa čl. 4 ods. 1 Ústavy SR v znení účinnom od 01.12.2014. Keďže existuje všeobecná ustálená správna prax správneho orgánu spočívajúca v predĺžení lehoty prieskumného územia práve na základe toho, že overenia a ochrana výhradných ložísk (nerastného bohatstva) ako výhradného vlastníctva štátu je dôležitým verejným záujmom a súčasne došlo k povýšeniu tohto záujmu na ústavný záujem, je potrebné jednoznačne uviesť, že správny orgán v prípade prieskumného územia Spišská Nová Ves - U, Mo, Cu rudy nemôže rozhodnúť o zamietnutí návrhu na predĺženie lehoty prieskumného územia bez preukázania verejného záujmu, ktorý by prevládol nad ústavným záujmom na overení a zistení vyhradených nerastov v ložisku a súčasne by prevládol legitímnu nádej v návratnosti investícii účastníka konania. 11. V ďalej časti žalobca argumentoval skúsenosťami s vykonávaním podobných úloh v minulosti a v súčasnosti, keď jednotlivé etapy ložiskového prieskumu bežne prekračovali obdobie 10 rokov ale i 20 rokov a takéto predĺženie je preto bežným štandardom. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 31.08.2015, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. K interpretácii ustanovenia § 22 ods. 1 geologického zákona žalovaný uviedol, že z neho podľa jeho názoru vyplýva, že mimo splnenia formálneho predpokladu (návrh držiteľa prieskumného územia podľa § 22 ods. 1) je popri preverení rozsahu prostriedkov preinvestovaných v súvislosti s geologickými prácami (§ 25 ods. 6 a 7) je žalovaný povinný pri treťom predĺžení doby platnosti prieskumného územia vyhodnotiť aj to, či doterajšia doba platnosti prieskumného územia postačovala alebo nepostačovala na dokončenie geologickej úlohy. Účelom geologického zákona je záujem štátu na efektívnom a časovo obmedzenom uskutočňovaní geologického prieskumu zo strany fyzických a právnických osôb. Doba platnosti prieskumného územia je časovo limitovaná, pričom tretie predĺženie doby platnosti prieskumného územia môže byť povolené iba ak doterajšia lehota nepostačovala a aj to len na dobu, ktorá je nevyhnutná na dokončenie geologických prác. Ak žalobca označil výklad ustanovenia § 22 ods. 1 geologického zákona zo strany žalovaného za prekvapivý a svojvoľný, nie je žalobcovi zrejmé, prečo už v úvodnom návrhu na predĺženie doby platnosti prieskumného územia z vlastnej iniciatívy vymenoval dôvody, pre ktoré geologický prieskum nemohol ukončiť. Žalovaný má zato, že aj tento postup žalobcu svedčí o tom, že výklad § 22 ods. 1 geologického zákona zo strany žalovaného nemohol byť pre žalobcu prekvapivý, ale v podstate ho žalobca očakával a z tohto dôvodu sa snažil preukázať objektívnu nedostatočnosť doterajšej doby platnosti prieskumného územia. Z tohto dôvodu považoval svoje rozhodnutie vydané v oboch stupňoch žalovaný v súlade so zákonom. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a tiež pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Je nepochybné, že napadnuté rozhodnutie má všetky atribúty zákonného rozhodnutia správneho orgánu vyžadované právnymi predpismi. 13. Žalovaný uviedol, že z logiky veci, ako aj zo samotných zásad správneho konania vyplýva, že každý návrh na tretie predĺženie doby platnosti prieskumného územia je potrebné vždy posudzovať jednotlivosť ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti daného geologického prieskumu. Preto ani nemôžu existovať nejaké univerzálne dôvody (kritériá), ktoré bez zohľadnenia individuálnych aspektov toho ktorého prieskumu bez ďalšieho odôvodnenia objektívnu nedostatočnosť doterajšej doby platnosti prieskumného územia. Rovnako správny poriadok ani žiadny iný právny predpis nevyžaduje od konajúceho správneho orgánu v rozhodnutí uvádzať skutočnosti a argumenty využiteľné v prípadných budúcich konaniach. Takáto požiadavka by bola absurdná a značne nad rámec konania končiaceho individuálnym správnym aktom. Právny poriadok nevyžaduje od správneho orgánu v konaní prihliadať na možné budúce konania, resp. akokoľvek argumentačne reflektovať budúci možný stav v správnom rozhodnutí. Napriek individuálnemu prístupu ku každému prípadu je pri tomto hodnotení v zásade možné prihliadnuť aj ku skúsenostiam, ktoré získal správny orgán v rámci realizácie minulých geologických prieskumov. Na rozdiel od žalobcu, v takomto spôsobe vyhodnocovania dostatočnosti doby platnosti prieskumného územia žalovaný nevidí žiadnu vnútornú rozporuplnosť. 14. Žalovaný zdôraznil, že popieranie akejkoľvek spojitosti medzi určeným prieskumného územia a cieľom geologickej úlohy premietnutej do projektu geologickej úlohy odporuje nielen zneniu, ale aj účelu geologického zákona. Každé prieskumné územie v etape vyhľadávacieho geologického prieskumu a podrobného geologického prieskumu je určované vo vzťahu k cieľu geologickej úlohy, ktorej definovanie musí byť v súlade s § 23 ods. 3 písm. d/ geologického zákona súčasťou návrhu na určenie takéhoto prieskumného územia. Následne musí byť geologická úloha ako okruh otázok vyjadrujúci hospodársky, vedecký alebo technický cieľ úlohy podľa § 114 ods. 1 geologického zákona vyhodnotená v záverečnej správe. Pokiaľ bolo prieskumné územie určené s cieľom zhodnotenia ložiska určitých vyhradených nerastov aj záverečná správa by logicky mala obsahovať zhodnotenie geologickej úlohy z pohľadu tohto cieľa. Ak by však bol prijatý výklad presadzovaný žalobcom, znamenalo by to, že v dôsledku zmeny cieľa geologickej úlohy by držiteľ prieskumného územia bol oprávnený spracovať záverečnú správu, ktorej obsahom by bolo vyhodnotenie úplne inej geologickej úlohy, než vo vzťahu ku ktorej bolo určené prieskumné územie. Pokiaľ by prieskumné územie bolo určené za účelom zistenia určitých nerastov (cieľ geologickej úlohy), podľa žalobcu by jeho držiteľ v priebehu doby platnosti prieskumného územia mohol ľubovoľne meniť okruh týchto nerastov až do tej miery, že v záverečnej správe by výskyt pôvodne zistených nerastov vôbec nebol povinný zhodnotiť. Je neprípustné, aby držiteľ prieskumného územia, ktorého účelom je overenie určitého nerastu (cieľ geologickej úvahy), len na základe vlastnej úvahy určil, že cieľom bude overenie úplne iného nerastu, a to bez ohľadu na to, v akej fáze prieskumu bol nový nerast identifikovaný. Žalovaný podotkol, že už počas prvého predĺženia doby platnosti prieskumného územia ako aj pri žiadosti o druhé predĺženie doby platnosti prieskumného územia mal žalobca rátať s zákonnými požiadavkami a svoju činnosť (realizovaný prieskum) tomu prispôsobiť. Zmeny zavedené zákonom č. 160/2014 Z.z. (povinnosť mať k návrhu na určenie alebo zmenu dobývacieho priestoru na dobývanie výhradného ložiska rádioaktívnych nerastov súhlas obyvateľov dotknutých obcí -miestne referendá) nijako nesúvisia s časovým vymedzením platnosti prieskumného územia. Uvedenú argumentáciu považoval žalovaný za zavádzajúcu a účelovú. 15. Pokiaľ žalobca namietal porušenie legitímnych očakávaní vytvorených predchádzajúcou rozhodovacou praxou žalovaného, žalovaný zdôraznil, že pre vznik akýchkoľvek legitímnych očakávaní na strane žalobcu v posudzovanej veci nebola splnená základná podmienka - faktický podklad oprávňujúci vznik dôvery žalobcu vo vzťahu k spôsobu rozhodovania o treťom predĺžení doby platnosti prieskumného územia, a to z dôvodu, že prax vo veci tretieho predĺženia doby platnosti prieskumného územia podľa § 22 ods. 1 geologického zákona sa iba začína formovať, keď okrem posudzovaného prípadu bolo vydané jediné rozhodnutie rovnako zamietavé vo veci predĺženia doby platnosti prieskumného územia „Čermeľ - Jahodná- U, Mo, Cu rudy“. Preto podľa názoru žalovaného neexistuje skutočnosť, ktorá by u žalobcu mohla vzbudiť legitímne očakávanie, že jeho žiadosti o predĺženie doby platnosti prieskumného územia bude vyhovené, a to bez ohľadu na splnenie zákonných predpokladov. Legitímne očakávania žalobcu ako účastníka konania nemôže byť z hľadiska práva založené na predpoklade, že konajúci správny orgán rozhodne v jeho prospech napriek tomu, že zákon to v danom prípade neumožňuje, a iba z dôvodu, že účastník konania subjektívne očakával takýto výsledok konania. Žalobcovi bolo prieskumné územie určené ešte podľa predchádzajúcej právnej úpravy účinnej do 31.12.2007. Žalobca sa pri určení geologickej úlohy, spracovaním príslušného projektu a žiadosti o určenie prieskumného územia mohol spoliehať maximálne na dobu 10 rokov doby platnosti prieskumného územia. S ohľadom na nevyhnutnosť očakávať pri začiatku prieskumu ako aj v jeho priebehu maximálnu dobu prieskumného územia 10 rokov musel a mal držiteľ prieskumného územia nevyhnutné geologické práce plánovať a realizovať tak, aby bol schopný ukončiť a vyhodnotiť geologický prieskum vo vymedzenej dobe. To, že žalobca nestihol realizovať geologické práce v období 10 rokov, je výlučne zavinené samotným žalobcom. V tejto súvislosti nebolo potom nevyhnutné nijako preukazovať ďalší verejný záujem na rozhodnutiach správnych orgánov oboch stupňov. Zásadným verejným záujmom je tu legalita rozhodovania, súlad správnych rozhodnutí s príslušnou právnou úpravou. 16. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v napadnutom rozhodnutí návrh objektívne neposúdilo a len skopírovalo rozhodnutie vydané v návrhu na predĺženie lehoty prieskumného územia Čermeľ - Jahodná - U, Mo, Cu rudy, žalovaný uviedol, že správny orgán v oboch prípadoch zistil prakticky totožný skutkový stav, z ktorého následne vychádzal pri vydaní oboch rozhodnutí. Právne okolnosti oboch prípadov boli pritom zhodné, týkali sa návrhu držiteľa prieskumného územia na tretie predĺženie doby platnosti predmetných prieskumných území a v rámci konania v nich bolo zo strany žalovaného zistené nesplnenie podmienok držiteľa prieskumného územia na povolenie takéhoto predĺženia doby platnosti prieskumných území. V súlade s § 3 ods. 5 správneho poriadku prvostupňový správny orgán vysporiadal sa s týmito zhodnými právnymi aspektmi v oboch prípadov tak, že rozhodol o zamietnutí oboch návrhov na predĺženie doby platnosti predmetných prieskumných území. IV. Relevantné právne predpisy 17. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 569/2007 Z.z. prieskumné územie určí ministerstvo najviac na štyri roky; na návrh fyzickej osoby-podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá je objednávateľom (ďalej len „držiteľ prieskumného územia“), sa môže táto lehota predĺžiť o ďalšie štyri roky, opätovne o ďalšie dva roky, a ak určená lehota nepostačuje na dokončenie dotknutej činnosti, môže byť na návrh držiteľa prieskumného územia predĺžená o lehotu, ktorá je nevyhnutne potrebná na dokončenie geologických prác. O predĺženie je potrebné požiadať najmenej tri mesiace pred uplynutím lehoty. 18. Podľa § 36 ods. 1 písm. h/ zákona č. 569/2007 Z.z. ministerstvo vydáva rozhodnutia o určení, zmene alebo zrušení prieskumného územia podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2007/569/20190101> a dáva súhlas na prevod tohto územia podľa § 22 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/569/20190101>. 19. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 20. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V. Posúdenie veci správnym súdom 21. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a že ho vydal orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu - Ústavou <http:// www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015819&f=2>, ktorá v článku 142 ods. 1 <http://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=27&p=2109246&f=2> ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy SR <http://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=27&p=2108584&f=3> zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava však zároveň splnomocňuje zákon na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny súdny poriadok. Správne súdnictvo predstavuje oblasť so samostatnou súdnou právomocou pre spory vyplývajúce z tzv. vertikálnych administratívnych právnych vzťahov. 22. Vybrané geologické práce možno vykonávať len na prieskumnom území, ktoré určuje žalovaný. Prieskumné územie je priestor vymedzený na povrchu uzavretým geometrickým obrazcom s priamymi stranami bez voľných plôch, ohraničení pod povrchom zvislými rovinami prechádzajúcimi stranami. Vrcholy hraníc prieskumného územia na povrchu sa určia súradnicami v platnom súradnicovom systéme. Prieskumné územie určuje žalovaný na návrh objednávateľa. Prieskumné územia na ten istý účel sa nemôžu prekrývať. V zmysle § 22 ods. 1 Geologického zákona prieskumné územie určí žalovaný najviac na 4 roky. Túto lehotu môže žalovaný na návrh objednávateľa, ktorý je držiteľom prieskumného územia predĺžiť. Prvé predĺženie môže žalovaný urobiť o ďalšie 4 roky. Opätovné druhé predĺženie môže žalovaný povoliť na ďalšie 2 roky. 23. Predmetom sporu medzi účastníkmi súdneho konania pred správnym súdom je zamietnutie tretieho predĺženia, ktoré je možné povoliť, ak určená lehota nepostačuje na dokončenie dotknutej činnosti. Takéto predĺženie môže žalovaný povoliť na nevyhnutne potrebnú dobu na dokončenie geologických prác. 24. Podľa názoru správneho súdu je na povolenie predĺženia určenia prieskumného územia potrebné splniť nasledovné podmienky, ktoré vyplývajú z § 22 ods. 1 geologického zákona. O predĺženie je potrebné požiadať najmenej 3 mesiace pred uplynutím lehoty, žiadosť o predĺženie lehoty musí podať objednávateľ (držiteľ prieskumného územia) a pri treťom predĺžení musí byť objektívne preukázané, že doposiaľ žalovaným určená lehota nepostačovala na dokončenie dotknutej činnosti. 25. Každý správny orgán konajúci v rozsahu svojej vecnej príslušnosti je povinný zistiť presne a úplný skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Nie je pritom viazaný len návrhmi účastníkov konania. Rozhodnutie správneho orgánu musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, pričom musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Pokiaľ právna norma v § 22 Geologického zákona uvádza, že pre tretie predĺženie doby platnosti prieskumného územia musí byť prítomná hypotéza, že doterajšia doba platnosti prieskumného územia (pred tým 2x predĺžená) nepostačovala na dokončenie geologickej úlohy, potom je povinnosťou správneho orgánu splnením tejto hypotézy sa zaoberať a pre posúdenie jej existencie vychádzať zo zadovážených podkladov pre vydanie rozhodnutia. 26. Na druhej strane však nie je povinnosťou správneho orgánu miesto alebo za účastníka konania produkovať dôkazy na preukázanie skutočnosti, či vyššie opísaná hypotéza právnej normy bola naplnená, a teda že doterajšia doba platnosti prieskumného územia nepostačovala na dokončenie geologickej úlohy. Dôkazy v tomto smere je povinný predložiť objednávateľ (držiteľ prieskumného územia), ktorý o tretie predĺženie požiadal. 27. Uvedené je umocnené záujmom Slovenskej republiky na efektívnom a časovo obmedzenom uskutočňovaní geologického prieskumu zo strany držiteľov prieskumného územia. Doba platnosti prieskumného územia je ustanovením § 22 ods. 1 obmedzená. Primárne sa určuje na 4 roky s možnosťou predĺženia o ďalšie 4 roky a opätovne o ďalšie 2 roky. Pri treťom predĺžení je možné žiadosti vyhovieť, iba ak doterajšia lehota nepostačovala na dokončenie geologických prác. Je zároveň potrebné si uvedomiť, že pokiaľ sa v ustanovení § 22 ods. 1 uvádza, že tretie predĺženie prieskumného územia sa určuje o lehotu, ktorá je nevyhnutne potrebná na dokončenie geologických prác, nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že posúdenie skutočnosti, že určená lehota nepostačovala na dokončenie dotknutej činnosti, je čisto subjektívnym hodnotením držiteľa prieskumného územia bez akejkoľvek väzby na objektívny skutkový stav. 28. Pokiaľ by uvedená (chybná) logika žalobcu mala platiť, potom by postrádal zmysel § 22 ods. 1 Geologického zákona v deklarovanom znení, ale celkom by postačovalo, ak by geologický zákon určil žalovanému správnemu orgánu povinnosť prieskumné územie určiť, resp. predĺžiť na počet rokov, o ktorý požiada držiteľ prieskumného územia bez ďalšieho zisťovania. 29. Je len prirodzené, že držiteľ prieskumného územia požiada o tretie predĺženie doby platnosti prieskumného územia, ak mu doterajšia doba platnosti subjektívne nepostačovala. Úlohou správneho orgánu však je posúdiť, či táto žiadateľovi poskytnutá lehota pred tretím predĺžením postačovala na dokončenie geologických prác. Správnosti postupu žalovaného, ktorý zisťoval, či doba určená pred žiadosťou o tretie predĺženie doby platnosti prieskumného územia postačovala na dokončenie geologických prác zodpovedá aj dikcia ustanovená § 11 Geologického zákona. Geologickou úlohou je vecné, miestne a časové vymedzenie okruhu otázok vyjadrujúci hospodársky, vedecký alebo technický cieľ úlohy, ktorá sa má projektovať a riešiť geologickými prácami a vyhodnotiť v záverečnej správe geologickej úlohy. Pokiaľ žalobca určil geologickú úlohu, bol povinný určiť aj jej časové vymedzenie. Vychádzajúc potom z § 22 ods. 1, podľa ktorého sa prieskumné územie určí najviac na 4 roky, bol žalobca túto skutočnosť povinný zohľadniť a nespoliehať sa na možné ďalšie predĺženia lehoty na dokončenie geologických prác. 30. Uvedenému predpokladu zodpovedá aj skutočnosť, že z dikcie § 22 ods. 1 nevyplýva právny nárok držiteľovi prieskumného územia na dokončenie geologických prác po lehote 4 rokov. Predĺženie tejto lehoty prvé, druhé alebo tretie je fakultatívnou možnosťou v plnej právomoci správneho orgánu, ktorým je žalovaný. Predmetné posúdenie sa uskutočňuje v rámci voľnej úvahy správneho orgánu (tzv. diskrečná právomoc), v ktorom správny orgán v zákonom stanovenom limite uplatní svoju právomoc, pričom použitie správny úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania. Úlohou súdu je v danom prípade posúdiť, či žalovaný konal v medziach ustanovených zákonom, či tieto medze neprekročil a či rozhodnutie nevybočilo z medzí zdravého rozumu a logického uvažovania. Podľa názoru správneho súdu sa žalovaný s takto vymedzeného rámca jeho diskrečnej právomoci neodklonil. Svoje úvahy o tom, prečo podľa jeho názoru nemožno akceptovať tvrdenie žalobcu v jeho žiadosti o tretie predĺženie doby platnosti prieskumného územia, že doterajšia doba platnosti prieskumného územia nepostačovala na dokončenie geologickej úlohy boli riadne odôvodnené, výklad ustanovenia § 22 ods. 1 Geologického zákona zo strany žalovaného nemožno považovať za arbitrárny a správny súd sa s ním stotožnil. 31. Správne žalovaný argumentoval, že žalobcom popieraná spojitosť medzi určením prieskumného územia a cieľom geologickej úlohy premietnutej do projektu geologickej úlohy odporuje zneniu a účelu geologického zákona. Každé prieskumné územie je určené vo vzťahu k cieľu geologickej úlohy, ktorej definovanie je súčasťou návrhu na určenie prieskumného územia. Po ukončení geologickej úlohy je táto vyhodnotená v záverečnej správe. Pokiaľ bolo prieskumné územie určené s cieľom zhodnotenia konkrétnych vyhradených nerastov, záverečná správa musí obsahovať zhodnotenie geologickej úlohy v kontexte takéhoto určenia. Je v rozpore s geologickým zákonom, aby držiteľ prieskumného územia na základe vlastného uváženia, ktoré nekorešponduje s cieľom geologickej úlohy, určil, že cieľom bude overenie iného nerastu ako v pôvodnej geologickej úlohe, bez toho, v akej fáze prieskumu bol tento nový nerast identifikovaný. 32. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Námietky žalobcu sú v napadnutom rozhodnutí (i prvostupňovom) podrobne opísané, je zrejmé, že sa žalovaný nimi zaoberal a v rozhodnutí sa s nimi zrozumiteľne a preskúmateľne vyporiadal. Je zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedené podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva. 33. Pokiaľ ide o žalobcami namietané nedostatky odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, súd dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie ako celok nie je nepreskúmateľné. Uvedené vyplýva aj z argumentov žalovaného opísaných v I. a III. časti odôvodnenia tohto rozsudku. I keď z pohľadu účastníka konania by mohlo každé správne rozhodnutie vykazovať vyššie kvalitatívne i kvantitatívne parametre, z aspektu minimálnych nárokov na preskúmateľnosť rozhodnutia správny súd napadnuté rozhodnutie nepovažuje za rozhodnutie, ktorým by bol porušený § 47 ods. 3 správneho poriadku. 34. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia jeho legitímnych očakávaní vytvorených predchádzajúcou rozhodovacou praxou žalovaného, ktorej venoval značnú časť svojej žaloby, správny súd po komplexnom posúdení dostupných podkladov konštatoval, že táto námietka žalobcu nebola dôvodná. Pre vznik legitímnych očakávaní účastníka konania je potrebné, aby prax správneho orgánu rozhodujúceho v určitých skutkovo a právne obdobných veciach bola rokmi zastabilizovaná. Zároveň musí platiť, že táto prax je súladná so zákonom, pričom obe podmienky musia byť splnené kumulatívne. Pokiaľ ide o druhú spomínanú podmienku, ako správny súd už vyššie uviedol, výklad geologického zákona predstavený žalobcom nebol správny. Pokiaľ ide o prvú podmienku odkazujúcu na ustálenú správnu prax, nemožno v posudzovanom prípade hovoriť o tom, že zo strany žalovaného išlo v rámci rozhodovania o treťom predĺžení doby platnosti prieskumného územia o prax konštantnú po viacej rokov. Geologický zákon je účinný od 01.01.2008, pričom pri treťom predĺžení doby platnosti prieskumného územia podľa § 22 ods. 1 geologického zákona doposiaľ nemohlo dôjsť v rámci rozhodovacej praxe k formovaniu ustáleného právneho názoru na posúdenie tejto otázky. 35. Podľa informácií žalovaného, v obdobnom prípade, ako vo veci návrhu o tretie predĺženie doby platnosti prieskumného územia Spišská Nová Ves - U, Mo, Cu rudy bolo rozhodnuté jediný krát, a to vo veci žiadosti o tretie predĺženie doby platnosti prieskumného územia Čermeľ - Jahodná, U, Mo, Cu rudy. Z uvedeného podľa názoru správneho súdu nemohol žalobca legitímne očakávať, že jeho žiadosti o predĺženie doby platnosti prieskumného územia v súdenej veci bude vyhovené. Ostatné žalobcom uvádzané konania pred správnym orgánom týkajúce sa iných charakterov geologického prieskumu nemožno stotožňovať s prípadom žalobcu. 36. Legitímne očakávanie účastníka administratívneho konania nemôžu byť založené na predpoklade, že správny orgán rozhodne v jeho prospech napriek tomu, že príslušný právny predpis to aj napriek praxi neumožňuje. Subjektívne očakávanie účastníka konania sú v danom prípade právne irelevantné. Skutočnosť, že žalobca nestihol realizovať geologické práce v období 10 rokov, nemôže byť vecou správneho orgánu a uvedenú zodpovednosť nemôže žalobca preniesť na správny orgán, resp. Slovenskú republiku. Verejným záujmom je legalita konania a rozhodovania správneho orgánu, pričom subjektívne záujmy žalobcu uvedený spoločenský záujem neprevyšujú. Žalobcov argument, že má skúsenosti s vykonávaním podobných úloh v minulosti, keď jednotlivé etapy ložiskového prieskumu bežne prekračovali obdobie 10 rokov ale aj 20 rokov a takéto predĺženie bolo bežným štandardom, je z hľadiska posúdenia predmetnej veci právne irelevantné. Nie je sporným, že skutočný čas trvania platnosti prieskumného územia môže byť aj dlhší ako 10 rokov, samotné ustanovenie § 22 ods. 1 Geologického zákona to v rámci tretieho predĺženia doby platnosti prieskumného územia nijako neobmedzuje. Avšak na takomto tvrdení nemožno založiť právnu argumentáciu v kontexte posúdenia žalobcovej žiadosti o tretie predĺženie doby platnosti prieskumného územia a zamieňať ju s legitimitou žiadosti a priori. 37. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalovaný neuviedol kritériá, na základe ktorých by správny orgán povolil predĺženie doby prieskumného územia, správny súd sa nemohol stotožniť ani s takouto požiadavkou. V určitých prípadoch by síce bolo možné, aby správny orgán reagujúc na dôvody účastníka konania, resp. jeho argumenty, uviedol za akých podmienok by bolo rozhodnutie v prospech účastníka konania. Nie je však vylúčené, že takýchto dôvodov by mohlo byť vplyvom spoločenského rozvoja podstatne viac, a to s ohľadom na okolnosti toho ktorého prípadu. Požiadavka, aby správny orgán vopred pamätal na všetky možné eventuality a zhrnul všetky možné univerzálne dôvody, ktoré by bez zohľadnenia individuálnych aspektov konkrétneho prípadu odôvodňovali vyhovenie žiadosti o predĺženie doby prieskumného územia, je preto nesplniteľná. Uvedená požiadavka - uviesť univerzálne dôvody, by bola na jednej strane obmedzujúca pre iné možné dôvody, ktoré by rovnako boli súladné so zákonom a zároveň by kontra legem zaväzovala správny orgán uvádzať argumenty využiteľné v budúcich prípadoch, v ktorých však právny a skutkový základ nemožno predpokladať. 38. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Neexistoval žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutých rozhodnutí žalovaného, preto súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil a keďže ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. 40. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).