Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/227/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201582 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201582.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobkyne: R.. S. T., Z. Z. XX, XXX XX Z. Z., právne zastúpená: JUDr. Tatiana Kubincová, PhD., advokátka, so sídlom M. Rázusa 20, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č: 46935/2014/15/RK zo dňa 05.08.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky Č: 46935/2014/15/RK zo dňa 05.08.2015 zrušuje a vec vracia Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 31.08.2015 sa domáhala žalobkyňa preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného Č: 46935/2014/15/RK zo dňa 05.08.2015, ako aj prvostupňového správneho rozhodnutia vydaného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky č.: 46935/2014/15 zo dňa 29.04.2015, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Pripojený administratívny spis žalovaného mimo iných písomností obsahuje: podnet R.. W. W. - sťažnosť na znalecký posudok a následnú reklamáciu obuvi zo dňa 10.10.2014, výzva žalovaného zo dňa 26.11.2014 adresovaná žalobkyni na vyjadrenie sa k tomuto podnetu, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 09.12.2014 k predmetnému podnetu s prílohami - Odborné posúdenie č. 219/2014 zo dňa 10.09.2014, Zkušebný protokol akreditované laboratoře zo dňa 08.12.2014. Spis tiež obsahuje písomnosť - začatie správneho konania zo dňa 12.02.2015 doručovanú žalobkyni poštou spolu s doručenkou. 3. Ministerstvo spravodlivosti SR ako prvostupňový správny orgán vydalo dňa 29.04.2015 rozhodnutie č.: 46935/2014/15, ktorým uložilo žalobkyni pokutu vo výške 500 € z dôvodu, že v písomnom vyhotovení znaleckého úkonu č. 219/2014 vypracovaného dňa 10.09.2014 pre zadávateľa EXIsport s.r.o., Košice, I. nevymedzila úlohu, II. neuviedla výpočet podkladov pre vypracovanie tohto úkonu, III. nepriložila listiny potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti tohto úkonu, IV. v časti odborné posúdenie neuviedla postup, na základe ktorého sa dopracovala k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh uvedených v časti záver, V. neodôvodnila výroky obsiahnuté v časti záver znaleckého úkonu, čím porušila povinnosť podľa § 17 ods. 6 druhá veta, § 17 ods. 6 druhá polovica tretej vety, § 17 ods. 3 písm. e), § 17 ods. 6 piata veta a § 16 ods. 2 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o znalcoch), čím sa dopustila správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona o znalcoch za čo jej uložil peňažnú pokutu vo výške 500 €. 4. V dôsledku podaného rozkladu žalobkyňou voči v predchádzajúcom bode tohto rozsudku opísaného prvostupňového rozhodnutia vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Č: 46935/2014/15/ RK zo dňa 05.08.2015 podaný rozklad zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so skutkovým stavom zisteným prvostupňovým správnym orgánom a zároveň sa vyjadril k jednotlivým v rozklade podaným námietkam. 5. Uviedol, že odborné vyjadrenia sú popri znaleckých posudkoch jednou z foriem výkonu znaleckej činnosti. Poukázal na znenie dôvodovej správy k zákonu o znalcoch, z ktorej možno usúdiť, že jednoduchšie formy (odborné vyjadrenie, stanovisko, potvrdenie, vysvetlenie) sa majú najčastejšie využívať pri riešení čiastkových znaleckých úloh, pričom aj § 18 zákona o znalcoch určuje primerané použitie ustanovení o náležitostiach znaleckého posudku aj na iné úkony znaleckej činnosti, medzi nimi aj odborné vyjadrenie. Žalovaný mal za to, že odborné vyjadrenie je (čo do svojich dôsledkov) v zásade rovnocenné znaleckému posudku, odlišuje sa len rozsahom a zložitosťou riešenej úlohy. Preto podľa žalovaného aj odborné vyjadrenie musí spĺňať adekvátne obsahové náležitosti ako znalecký posudok, najmä musí z neho byť zrejmé, čo je úlohou znalca, z čoho znalec vychádzal pri hľadaní odpovede na túto otázku, čo z podkladov zistil, ako svoje zistenia interpretoval a k akému záveru dospel. Skladba odborného vyjadrenia musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. V prípade, ak odborné vyjadrenie tieto náležitosti neobsahuje, a tým nespĺňa zákonné podmienky na jeho vyhotovenie, je vypracované v rozpore s § 17 a § 18 zákona o znalcoch a potom znalec, ktorý takéto odborné vyjadrenie vypracoval nevykonal znaleckú činnosť riadne. 6. V rozhodnutí bolo poukázané na to, že účelom právnej úpravy znaleckej činnosti je zveriť posudzovanie určitých vysoko odborných otázok do rúk špecializovanej skupiny osôb, ktorých odbornosť štát preveruje a garantuje. Znalec nesmie bezvýhradne splniť akúkoľvek požiadavku zadávateľa a svojím objektívnym prístupom musí napomáhať realizácii práv jednotlivých účastníkov súkromnoprávnych vzťahoch. 7. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že žalobkyňou posudzovaný úkon bol ňou vyhotovený na účely posúdenia reklamácie spotrebiteľa. Zámer vyššej ochrany spotrebiteľa bol dôvodom zavedenia úpravy § 18 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa), ktorá ukladá obstarať si odborné vyjadrenie zo strany predávajúceho pred zamietnutím reklamácie. 8. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že ak náležitosti znaleckého úkonu popri zákone o znalcoch ustanovuje aj osobitný predpis - v prejednávanej veci zákon o ochrane spotrebiteľa, potom znalecký úkon má mať popri náležitostiach zákona o znalcoch aj náležitosti osobitného právneho predpisu, v tomto prípade zákona o ochrane spotrebiteľa. Nijakým spôsobom nie je vylúčená pôsobnosť zákona o znalcoch vo vzťahu k odbornému posúdeniu ako úkonu znaleckej činnosti. Zastával názor, že inštitút odborného posúdenia podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a inštitút odborného vyjadrenia znalca podľa zákona o znalcoch nie sú vecne totožné, čo vylučuje použitie vzťahu generality a špeciality právnej úpravy. 9. Podľa žalovaného s poukazom na § 18 zákona o znalcoch možno uzavrieť, že pri vykonávaní ostatných úkonov znaleckej činnosti znalec primerane použije ustanovenia o znaleckom posudku. 10. K ďalšej námietke žalovaný uviedol, že postup prvostupňového správneho orgánu pri doručovaní upovedomenia o začatí správneho konania žalobkyni bol v súlade so Správnym poriadkom, pričom sa uplatnila fikcia doručenia a zákonnosť tohto postupu nebola rozporovaná ani zo strany žalobkyne. Správny poriadok predpokladá dve formy správneho konania, a to ústnu a písomnú pri preferencii písomnej formy. Zákon o znalcoch neukladá správnemu orgánu povinnosť nariadiť ústne pojednávanie. 11. Záverom sa vyjadril k uloženej sankcii a túto považoval vzhľadom na zákonné rozpätie za primeranú. Žalobkyni nebola kladená za vinu nesprávnosť znaleckého úkonu, ale jeho riadnosť v zmysle dodržania povinnosti riadneho výkonu znaleckej činnosti a jeho preskúmateľnosti a nedodržanie povinných zákonných náležitostí vypracovaného znaleckého úkonu. Uložená sankcia spĺňala aj požiadavky primeranosti, rešpektovala početnosť a závažnosť protiprávneho konania žalobkyne. Žaloba. 12. Žalobkyňa považovala obe preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Mala za to, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdil, postupoval v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, rozhodol na základe neúčinných právnych predpisov, v jeho postupe boli vady majúce vplyv na zákonnosť prijatého rozhodnutia a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považovala za zmätočné v rozpore s obsahom administratívneho spisu. 13. Poukázala na to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný posudzovaný znalecký úkon - odborné posúdenie, ktoré vypracovala zamenil s iným úkonom znaleckej činnosti - tzv. odborným vyjadrením a potom nesprávne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie nezodpovedá obsahu administratívneho spisu. Upriamila pozornosť na to, že samotný žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa vyjadril, že odborné posúdenie a odborné vyjadrenie nie sú vecne totožné pojmy. Potom aj jeho argument pre vylúčenie použitia zásady lex specialis derogat legi generali neobstojí. 14. Žalobkyňa uviedla, že ona vypracúvala odborné posúdenie a nie odborné vyjadrenie. Pri vykonávaní znaleckej činnosti postupovala v súlade so všeobecne záväznými predpismi, znaleckú činnosť vykonala odborne a objektívne, čo preukázal aj Skúšobný protokol akreditovaného laboratória, ktorý dala následne vyhotoviť a predložila prvostupňovému správnemu orgánu. Ňou vyhotovené odborné posúdenie bolo vyhotovené v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa (§ 18a) a neuvedenie náležitostí zákona o znalcoch stanovených pre znalecký posudok nemohlo spôsobiť zmarenie účelu zákona o ochrane spotrebiteľa, t. j. ochrany spotrebiteľa. Argument žalovaného o tom, že odborné posúdenie musí spĺňať náležitosti pre znalecký posudok stanovené zákonom o znalcoch, aby bola zabezpečená ochrana spotrebiteľa podľa žalobkyne nemohlo obstáť. 15. Nakoľko odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí vôbec nespomínali § 18a zákona o ochrane spotrebiteľa žalobkyňa vyjadrila pochybnosť, či správne orgány rozhodovali na základe účinných právnych predpisov. Vzhľadom na znenie ust. § 18 zákona o znalcoch je zrejmé, že odborné posúdenie, resp. iný úkon znaleckej činnosti používajúci sa pri riešení čiastkových znaleckých úloh nemusí mať náležitosti, ktoré zákon stanovuje pre znalecký posudok. Žalobkyňa poukázala na dôvodovú správu k zákonu o znalcoch (slúžiacu ako autentický výklad zákona), podľa ktorej odborné stanovisko, vyjadrenie, potvrdenie alebo vysvetlenie nemusia spĺňať náležitosti znaleckého posudku. 16. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s viacerými jej námietkami, napr. že prvostupňový správny orgán nezistil jej stanovisko, pričom jej vyjadrenie k podnetu spotrebiteľa nemožno považovať za vyjadrenie sa k správnemu konaniu, keďže toto konanie sa začalo až po predmetnom vyjadrení. Vyjadrila presvedčenie, že jej ako účastníčke správneho konania nebolo umožnené vyjadriť sa k správnemu deliktu, ktorého sa mala dopustiť, ani k podkladom rozhodnutia a ani k sankcii, ktorú jej správny orgán uložil, nemala možnosť predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení. Fikcia doručenia sa podľa § 66 ods. 3 Trestného poriadku nemôže uplatniť, ak ide o doručenie obžaloby. Správny orgán sa mal pokúsiť ju ako účastníčku konania vyzvať na vyjadrenie sa, resp. nariadiť ústne pojednávanie. Taktiež mala za to, že v prvostupňovom rozhodnutí správny orgán neuviedol akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu. 17. Záverom žalobkyňa namietala odôvodnenie výšky uloženej sankcie, a to tak žalovaným ako aj prvostupňovým správnym orgánom. 18. Replikou zo dňa 14.05.2018 žalobkyňa zaujala stanovisko k vyjadreniu žalovaného k žalobe a zotrvala na svojich námietkach s tým, že jej bola nezákonným postupom žalovaného uložená sankcia za správny delikt, ktorého sa nedopustila. Vyjadrenie žalovaného. 19. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 11.11.2015 a navrhol ju zamietnuť v celom rozsahu. Poukázal na to, že v žalobe prednesené námietky tvorili podstatu podaného rozkladu žalobkyňou a preto poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. 20. Musel dať za pravdu žalobkyni v tom, že zákon o ochrane spotrebiteľa v § 18a zakotvuje náležitosti, ktoré musí obsahovať každé jedno odborné posúdenie bez ohľadu na subjekt, ktorý ho vypracoval. Odborné posúdenie môže vypracovať znalec, autorizovaná osoba, notifikovaná osoba, akreditovaná osoba, osoba oprávnené výrobcom na vykonanie záručných opráv. Podľa žalovaného je znalec povinný pri akejkoľvek svojej odbornej činnosti spravovať sa ustanoveniami zákona o znalcoch, ktorý v spojení s ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa má znalcovi priblížiť pojem odborné posúdenie. Uvedením poznámky č. 6 sa zákonodarca snažil zamedziť špekulatívnej argumentácii, ktorá by mohla vznášať pochybnosti do aplikácie zákona o znalcoch na akúkoľvek činnosť vykonávanú znalcom. Každý znalec je povinný pri výkone znaleckej činnosti spravovať sa ustanoveniami zákona o znalcoch. V prípade, ak konkrétnu otázku, na zodpovedanie ktorej bol znalec pribratý, upravuje aj osobitný právny predpis, znalec je povinný sa riadiť súčasne ustanoveniami zákona všeobecného (zákona o znalcoch), ako aj ustanoveniami zákona špeciálneho (v danom prípade zákona o ochrane spotrebiteľa). V danom prípade nie je možné pristúpiť k výkladovej zásade lex specialis derogat legi generali. Žalovaný mal za to, že samotný charakter úkonu znaleckej činnosti prisúdila predmetnému odbornému posúdeniu aj sama znalkyňa. Zároveň zotrval na právnom názore ohľadom nutnosti aplikácie príslušných ustanovení oboch právnych predpisov (zákona o znalcov a zákona o ochrane spotrebiteľa). Zákon o znalcoch neodkazuje na žiadny špeciálny zákon, ktorý by upravoval postup znalca, výsledkom ktorého by bol iný úkon znaleckej činnosti v porovnaní s tými, ktoré zákon o znalcoch presne pomenúva. Taktiež zákon o znalcoch v § 16 ods. 1 zakotvuje možnosť znalca vypracovať typovo iný úkon znaleckej činnosti ako tie, ktoré sú v ňom vymenované a potom úkonom znaleckej činnosti môže byť aj odborné posúdenie. 21. Podľa žalovaného je potrebné výkladový vzťah zákona o znalcoch a zákona o ochrane spotrebiteľa vymedziť tak, že znalecký úkon má mať popri všeobecných náležitostiach podľa zákona o znalcoch obsahovať aj náležitosti osobitného právneho predpisu - zákona o ochrane spotrebiteľa. V danom prípade nebola nijakým spôsobom vylúčená pôsobnosť zákona o znalcoch vo vzťahu k odbornému posúdeniu. 22. Žalovaný vyjadril názor, že napriek zneniu dôvodovej správy k zákonu o znalcoch nie je možné znalca automaticky zbavovať povinnosti vykonávať znaleckú činnosť riadne, čo predpokladá, že znalcom vypracovaný úkon znaleckej činnosti bude v budúcnosti úkonom preskúmateľným založený na logických úvahách. Znalecký úkon musí byť dostatočne preskúmateľný, a to nielen pre orgán dohľadu (žalovaného), ale aj pre osoby, ktoré si znalecký úkon vyžiadali a preto je potrebná určitá úroveň vysvetlenia postupov, rozboru získaných výsledkov a ich interpretácia v textovej časti znaleckého úkonu. 23. K ďalšej námietke žalovaný uviedol, že doručená odpoveď žalobkyne - vyjadrenie k podnetu obsahovala originál znaleckého úkonu č. 219/2014, znalecké denníky a na základe zistených nedostatkov začal voči nej konanie o správnom delikte, o čom ju preukázateľne upovedomil. Začatie správneho konania zo dňa 12.02.2015 bolo žalobkyni zaslané na adresu jej trvalého pobytu spolu s výzvou na označenie dôkazov preukazujúcich svoje tvrdenia. Predmetné oznámenie bolo doručené žalobkyni formou fikcie doručenia v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa skutočnosť, že sa v čase náhradného doručovania upovedomenia o začatí správneho konania nachádzala služobne v zahraničí neuviedla ani v podanom rozklade voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Vo vzťahu k námietke o nenariadení ústneho pojednávania vo veci pred správnym orgánom žalovaný poukázal na odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia. 24. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle § 18 ods. 1 Správneho poriadku je oprávnený začať správne konanie i z vlastného podnetu a preto, ak nepostúpil sťažnosť spotrebiteľky Ministerstvu hospodárstva SR, táto skutočnosť nemala vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Žalovaný v danom prípade vykonával dohľad nad činnosťou znalcov, čo je v jeho kompetencii. 25. Preskúmavané rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa žalovaného spĺňalo všetky naň kladené požiadavky v zmysle Správneho poriadku (§ 46 a § 47). Záverom žalovaný nepovažoval námietku nedostatočne zdôvodneného druhu uloženej sankcie - peňažná pokuta za dôvodnú, pričom poukázal na zdôvodnenie prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého druhostupňového rozhodnutia. Mal za to, že zdôvodnenie uloženého druhu sankcie ako aj výšky pokuty bolo viac než postačujúce, správne orgány vzali v úvahu poľahčujúce ako aj priťažujúce okolnosti, charakter a závažnosť pochybenia, ktorého sa žalobkyňa dopustila. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 26. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom. 27. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 28. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 31. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 32. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 33. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. 34. Podľa § 16 ods. 2 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť riadne a v určenej lehote. 35. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje a) titulnú stranu, b) úvod, c) posudok, d) záver, e) prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, f) znaleckú doložku. 36. Podľa § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie „znalecký posudok“, poradové číslo znaleckého posudku a stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania. „Úvod“ obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije. V časti „posudok“ znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy znaleckého posudku môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezošitú časť; v takom prípade musia obsahovať údaje o znaleckom posudku, ku ktorému sa viažu, musia byť zošité a opatrené úradnou pečiatkou a podpisom znalca. Ak je prílohou znalecký posudok iného znalca, postačuje identifikácia prílohy v znaleckom posudku. Rovnako sa postupuje pri prílohách, ktorých rozsah je väčší ako rozsah časti „posudok“. 37. Podľa § 17 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia pri vypracúvaní znaleckých posudkov znalci postupujú podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva. 38. Podľa § 18 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia pri vykonávaní ostatných úkonov znaleckej činnosti znalec primerane použije ustanovenia o znaleckom posudku. 39. Podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia znalec, tlmočník, prekladateľ sa dopustí správneho deliktu, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom. 40. Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia za správny delikt podľa odseku 1 možno uložiť tieto sankcie: a) písomné napomenutie, b) peňažnú pokutu do 1 650 eur fyzickej osobe a do 33 190 eur právnickej osobe, c) zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti na obdobie najviac jedného roka, d) vyčiarknutie zo zoznamu. 41. Podľa § 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia pri ukladaní sankcií za iný správny delikt podľa tohto zákona ministerstvo vychádza z povahy, miery zavinenia, závažnosti, spôsobu, dĺžky a dôsledkov protiprávneho konania alebo opomenutia. 42. Podľa § 2 písm. n) zákona č. 250/2007 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie odborným posúdením vyjadrenie znalca alebo stanovisko vydané autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou osobou, alebo stanovisko osoby oprávnenej výrobcom na vykonávanie záručných opráv (ďalej len „určená osoba“). 43. Podľa § 18a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. odborné posúdenie musí obsahovať a) identifikáciu osoby, ktorá vykonáva odborné posúdenie, b) presnú identifikáciu posudzovaného výrobku, c) popis stavu výrobku, d) výsledok posúdenia, e) dátum vyhotovenia odborného posúdenia. 44. Podľa § 18a ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. na odborné posúdenie, ktoré neobsahuje náležitosti podľa odseku 1, sa neprihliada. 45. Úlohou súdu v danom prípade je preskúmať zákonnosť postupu oboch správnych orgánov pri vydávaní preskúmavaných rozhodnutí ako aj zákonnosť týchto rozhodnutí v zmysle žalobných námietok. 46. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať všetky zákonom požadované náležitosti (v danom prípade Správny poriadok, zákon o znalcoch, zákon o ochrane spotrebiteľa). 47. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 48. Súd zistil, že žalobkyňa ako znalkyňa na základe žiadosti zadávateľa spol. EXIsport s.r.o., vypracovala znalecký úkon - odborné posúdenie č. 219/2014 zo dňa 10.09.2014, a to v súlade s § 2 písm. n) zákona o ochrane spotrebiteľov. Predmetné odborné posúdenie sa týkalo reklamácie športovej obuvi zn. Nike Capri 3 a reklamovanej vady - vydraté päty, s uvedením reklamovanej vady - porušenia celistvosti podšivkového materiálu v strednej časti päty na oboch polpároch. Zároveň obsahovalo aj prijatý záver o neprimeranom zásahu v procese užívania a údržby a následné mechanické poškodenie podšívky v dôsledku nedostatočnej fixácie obuvi na nohe v kombinácii s nesprávne zvolenou veľkosťou a dlhodobom používaní aj po vzniku poškodení. Odborné posúdenie bolo opatrené pečiatkou znalca - žalobkyne. 49. Súd pri svojej úvahe o náležitostiach odborného posúdenia ako jedného zo znaleckých úkonov vychádzal aj z právneho záveru vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/22/2017 zo dňa 10.05.2018, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že rozhodujúce je posúdenie vzťahu ust. § 2 písm. n) zákona o ochrane spotrebiteľa - definujúce pojem odborné posúdenie, ktoré môže okrem iných zákonom stanovených osôb vykonávať aj znalec a § 16 ods. 1 zákona o znalcoch. V prípade znalca zákon o ochrane spotrebiteľa odkazuje na zákon o znalcoch, ktorý zahŕňa všeobecnú úpravu postavenia znalca a znaleckej činnosti. Ustanovenie § 2 písm. n) zákona o ochrane spotrebiteľa, v časti „odborným posúdením sa rozumie vyjadrenie znalca“ je subsidiárnym ustanovením vo vzťahu k zákonu o znalcoch, z čoho vyplýva, že aj v prípade vypracovania odborného posúdenia znalcom podľa § 2 písm. n) zákona o ochrane spotrebiteľa, vypracuváva ho znalec zapísaný v zozname znalcov a akákoľvek činnosť, ktorú vykonáva pod hlavičkou znalca, pod prideleným číslom znalca a opatrenú znaleckou doložkou a pečiatkou znalca, je v prvom rade činnosťou podľa § 16 ods. 1 zákona o znalcoch a až sekundárne možno hovoriť o činnosti podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Potom akýkoľvek úkon vypracovaný znalcom zapísaným v zozname znalcov vedeným Ministerstvom spravodlivosti SR musí spĺňať náležitosti stanovené zákonom o znalcoch v ust. § 17 a § 18. Ohľadom náležitosti ostatných úkonov znaleckej činnosti, ust. § 18 zákona o znalcoch stanovuje, že na vykonanie ostatných znaleckých úkonov sa primerane použijú ustanovenia o znaleckom posudku. Tri základné časti každého znaleckého úkonu sú vymedzenie, riešenie a výsledok úlohy znaleckého skúmania. Rozsah primeranosti použitia formálnych náležitosti charakteristických pre znalecké posudky pri vykonávaní iných foriem znaleckej činnosti je potrebné posudzovať z hľadiska zabezpečenia ich preskúmateľnosti. 50. V zmysle § 16 ods. 1 zákona o znalcoch je uvedený demonštratívny výpočet jednotlivých úkonov znaleckej činnosti (v praxi najviac využívaných). V prípade posúdenia, či sa jedná o znalecký úkon nie je rozhodujúce označenie úkonu, ale jeho obsah, t. j. či má vlastnosti typické pre znalecký úkon. Úkon znaleckej činnosti - odborné posúdenie je upravený v zákone o ochrane spotrebiteľa (§ 2 písm. n/ ), odborným posúdením je vyjadrenie znalca, alebo stanovisko vydané autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou osobou, alebo stanovisko osoby oprávnenej výrobcom na vykonávanie záručných opráv. 51. K posúdeniu, či musí mať žalobkyňou ako znalkyňou v danej veci vypracované odborné posúdenie náležitosti stanovené pre znalecký posudok v zmysle § 17 zákona o znalcoch súd uvádza, že odborné posúdenie je znaleckým úkonom a musí obsahovať náležitosti v zmysle § 18a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože inak sa naň neprihliada (§ 18a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa). Zároveň vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti - vzťah subsidiarity zákona o ochrane spotrebiteľa k zákonu o znalcoch je potrebné prijať záver, že odborné posúdenie musí tiež obsahovať esenciálne náležitosti znaleckého posudku v primeranom rozsahu k v ňom posudzovanej otázke. Odborné posúdenie musí byť vypracované tak, aby bolo každému (správnemu orgánu, správnemu súdu, spotrebiteľovi - laikovi) bez nutnosti vynaloženia iných úkonov jasné ako došiel znalec k svojmu záveru v ňom uvedenom. Musí byť umožnené preskúmať jeho obsah, odôvodnenosť postupu znalca pri jeho vypracovaní, musí obsahovať vymedzenie uloženej úlohy, otázky, ktoré bolo treba riešiť. Záver odborného posúdenia musí byť preskúmateľný a znalec musí primerane odôvodniť záver, ku ktorému sa dopracoval. Bez toho, aby odborné posúdenie obsahovalo takéto náležitosti je nepreskúmateľné a záver v ňom prijatý nedôveryhodný. Žalobkyňou v konaní posudzované odborné posúdenie celkom zrejme takéto náležitosti neobsahuje tak, ako to správne v napadnutom rozhodnutí konštatoval žalovaný a potom je potrebné sa stotožniť aj so záverom žalovaného o riadnosti vykonania takéhoto znaleckého úkonu. Nič na tom nemôže zmeniť ani skutočnosť, že prijatý záver žalobkyňou v posudzovanom odbornom posúdení bol potvrdený následne vyhotoveným a žalobkyňou predloženým protokolom akreditovaného laboratória. 52. Súd za dôvodnú námietku uznal námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného z hľadiska jeho nezrozumiteľnosti, nakoľko z obsahu tohto rozhodnutia je celkom zrejmé, že žalovaný neposudzoval žalobkyňou vypracovaný znalecký úkon - odborné posúdenie (upravené v zákone o ochrane spotrebiteľa), ale posudzoval odborné vyjadrenie - iný znalecký úkon upravený v zákone o znalcoch a tento úkon podrobil svojej právnej analýze a správnej úvahe, ktorá je tým pádom zmätočná a spôsobuje, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. Potom takéto odôvodnenie rozhodnutia musí vyvolať dôvodné pochybnosti o jeho správnosti, a to aj vzhľadom na v rozhodnutí vyjadrený názor žalovaného, ktorý konštatoval rozdielnosť jednotlivých znaleckých úkonov - odborného posúdenia a odborného vyjadrenia. Podľa názoru súdu išlo o také pochybenie zo strany žalovaného, na ktoré nie je možné neprihliadnuť, aj napriek tomu, že žalobkyňou podaný znalecký úkon - odborné posúdenie nebol riadne vypracovaný a ani ostatné v žalobe vznesené námietky, ako je uvedené v ďalšom odôvodnení tohto rozsudku nie sú dôvodné. Takéto pochybenie spôsobuje, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je natoľko nezrozumiteľné, že mohlo vyvolať dôvodné pochybnosti u žalobkyne o náležitej odbornosti žalovaného posudzujúceho ňou vypracovaný znalecký úkon - odborné posúdenie. 53. Námietke vady konania spočívajúcej v neumožnení ústneho pojednávania pred orgánom verejnej správy v správnom konaní, resp. závady pri doručovaní upovedomenia o začatí správneho konania žalobkyni súd neprisvedčil. Namietaná neprítomnosť žalobkyne v mieste jej bydliska v čase doručovania upovedomenia o začatí správneho konania nebola žalobkyňou vytýkaná v jej podanom rozklade voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Potom žalovaný pri vydaní svojho napadnutého rozhodnutia túto vedomosť objektívne nemal k dispozícii a preto jeho záver o fikcii doručenia upovedomenia žalobkyni, čo plne umožňuje procesný predpis - § 24 ods. 2 Správneho poriadku (upovedomenie obsahovalo riadne poučenie účastníka správneho konania v zmysle Správneho poriadku) je udržateľný a nie je možné žalovanému túto skutočnosť vytýkať, keďže o dlhodobej neprítomnosti žalobkyni v čase doručovania upovedomenia o začatí správneho konania objektívne nemal žiadnu vedomosť. Možno konštatovať, že žalobkyňa potom, čo osobne prevzala prvostupňové správne rozhodnutie a podala voči nemu rozklad mala možnosť namietať nesprávnosť doručenia jej upovedomenia o začatí správneho konania (formou fikcie doručenia v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku) a zároveň preukázať svoju dlhodobú neprítomnosť na adrese trvalého pobytu v čase doručovania upovedomenia, čo však neurobila. Je potrebné konštatovať, že žalobkyni v medziach zákona bolo umožnené vyjadriť sa k správnemu deliktu kladeného jej za vinu a ktorého sa mala dopustiť. Zároveň mala možnosť predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení, čo aj učinila v rámci podaného rozkladu voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Súd nevzhliadol žiadny dôvod, prečo by sa v prípade doručovania upovedomenia o začatí správneho konania vo veci uloženia sankcie za správny delikt podľa zákona o znalcoch voči žalobkyni nemohol uplatniť inštitút fikcie doručenia v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku, ktorý žiadnu výnimku pre možnosť jeho použitia neuvádza. 54. Úprava vedenia správneho konania je plne v dispozícii konajúceho správneho orgánu. Správne konanie môže mať formu ústnu alebo len písomnú, ktorá je v Správnom poriadku (vo všeobecnom procesnom predpise) preferovaná. Je vždy na úvahe konajúceho správneho orgánu, či v prebiehajúcom správnom konaní nariadi aj ústne pojednávanie, čo bude vhodné (nutné) v prípade potreby náležitého zistenia skutkového stavu aj týmto spôsobom (objasnenie veci, prípadne vykonanie dôkazu na ústnom pojednávaní). V danom prípade mal konajúci správny orgán za to, že skutkový stav prejednávanej veci nie je potrebné objasniť na ústnom pojednávaní - výsluchom žalobkyne, ale považoval ho za zistený v dostatočnom rozsahu pre vydanie rozhodnutia vo veci len na základe zhromaždených listinných dôkazov (písomné vyjadrenie žalobkyne k podnetu spotrebiteľky predložené spolu s listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi). 55. Námietka nedostatočného odôvodnenia druhu uloženej sankcie a výšky pokuty taktiež nie je dôvodná, nakoľko správne orgány v preskúmavaných rozhodnutiach uložený druh sankcie - peňažnú pokutu (§ 27 ods. 3 písm. b/ zákona o znalcoch) ako aj jej výšku (v spodnej tretine sadzby) dostatočne odôvodnili pri náležitom zohľadnení zákonných kritérií ukladania sankcií uvedených v zákone o znalcoch (§ 27 ods. 8). 56. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd má za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť a preto je ho potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci vydať rozhodnutie, ktoré náležite odôvodní, a to s poukazom na v tomto rozsudku súdom vyslovený názor o žalobkyňou vypracovanom úkone znaleckej činnosti - odbornom posúdení. 57. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní úspešnej žalobkyni súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po skončení veci. 58. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2001 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v jedného 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 v spojení s § 145 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).