Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/22/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200038 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200038.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárska pôda, s.r.o., IČO: 44138369, so sídlom v Bratislave, Žehrianska 3179/3, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária LawService, s.r.o., IČO: 36831723, so sídlom vo Zvolene, Stráž 3/223, za ktorú koná advokát JUDr. Pavol Konečný, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Chlumeckého 2, za účasti ďalších účastníkov: 1) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štúrova 2, 2) Dominik Lauko, bytom v Lužiankach, Pod Hliníkom 711/5, zastúpený spoločnosťou BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36833533, so sídlom v Bratislave, Hviezdoslavovo námestie 25, za ktorú koná advokát JUDr. Juraj Bizoň, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. LPO-7518/2015/2015/SI zo dňa 2.12.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému a ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Ďalší účastník v druhom rade, M., ako predávajúci a žalobca ako kupujúci uzatvorili dňa 16.6.2015 kúpnu zmluvu č. 2015/6/A7+B19, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k pozemkom parcela registra C č. XXXX, orná pôda o výmere XXXX m2 v podiele 1/1, a parcela registra C č. XXXX/X, orná pôda o výmere 10 155 m2 v podiele 1/1, obom zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre okres H., obec a katastrálne územie F.; nehnuteľnosti sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce. Kúpna cena bola dohodnutá v sume X.XXX,- € a bola splatná pred podpisom zmluvy. Zmluva nadobudla platnosť jej podpisom oboma zmluvnými stranami a účinnosť vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 162/1995 Z.z.). Zmluvné strany sa dohodli, že do doby právoplatnosti rozhodnutia o vklade sú viazané svojím prejavom vôle a zaviazali sa od zmluvy neodstúpiť. 2. Obec F. poskytla žalobcovi územnoplánovaciu informáciu č. XXXX/X/XXXX zo dňa 6.7.2015, v ktorej uviedla, že obecné zastupiteľstvo v Lužiankach schválilo uznesením č. X/XXXX spracovanie zmien územného plánu obce F. - Zmeny a doplnky č. III, ktoré sa týkajú priemyselnej zóny, ktorá bude v územnom pláne označená ako priemyselný park. Pozemky s parcelnými číslami XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX v žiadosti o ÚPI sa po zapracovaní zmien v ÚP obce budú nachádzať v zóne priemyselného parku. 3. Obec F. poskytla žalobcovi ďalšiu územnoplánovaciu informáciu s rovnakým číselným označením a datovaním (č. 2760/7/2015 zo dňa 6.7.2015): „Podľa územného plánu obce F., schváleného Uznesením Obecného zastupiteľstva v F. č. 168/2008 a jeho Zmien a doplnkov č. 1 schválených Uznesením Obecného zastupiteľstva v F. č. XXX/XXXX a Zmeny a doplnky č. 2, schválené Uznesením obecného zastupiteľstva č. XX/XXXX, parcely XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX ku dňu podania žiadosti zaberajú časť územia za riekou schválenú na rozvojové plochy výroby - priemyselný park. Toto územie je teraz predmetom spracovania zmien Územného plánu obce F. - Zmeny a doplnky č. 3. Územnoplánovacia informácia nenahrádza záväzné stanovisko obce k investičnej činnosti podľa § 4 ods. 3 písm. d/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení, ani stanoviská a rozhodnutia dotknutých orgánov.“ 4. Vláda SR uznesením č. 401 zo dňa 8.7.2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby „Vybudovanie strategického parku“ pre spoločnosť MH Invest, s. r. o., ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Osvedčenie bolo vydané dňa 13.7.2015 pod č. 20801/2015-1000-33509. 5. Spoločnosť MH Invest, s.r.o., ako 100% dcérska spoločnosť Ministerstva hospodárstva SR, ponúkla dňa 16.7.2015 M. F. uzatvorenie kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 16.6.2015. 6. Ministerstvo hospodárstva SR dňa 22.7.2015 uplatnilo na Okresnom úrade Nitra predkupné právo k nehnuteľnostiam pozemkom parcely registra C č. XXXX a XXXX/X zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre okres H., obec a katastrálne územie F., podľa § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 175/1999 Z.z.). 7. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, rozhodnutím č. V-XXXX/XX zo dňa 24.7.2015 povolil vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy č. XXXX/X/AX+BXX v prospech žalobcu; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.7.2015. 8. Proti rozhodnutiu Okresného úradu H., katastrálneho odboru, č. N. zo dňa 24.7.2015 podal prokurátor protest č. Pd XXX/XX/XXXX-X zo dňa 11.9.2015. Namietal, že pozemky parcely registra C č. XXXX a č. XXXX/X sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce (za riekou), ktoré má byť v budúcnosti súčasťou priemyselného parku, no v čase vkladového konania ešte neboli určené na zastavanie. Obec F. nemala v čase prevodu vlastníckeho práva k predmetným pozemkom pre územie, kde sa pozemky nachádzajú, schválený územný plán, preto možno konštatovať, že ide o ornú pôdu v lokalite, ktorá nebola v čase podpisu kúpnej zmluvy určená na zastavanie. Zmena územného plánu obce F. nebola schválená obecným zastupiteľstvom a jeho záväzná časť nebola vyhlásená ako VZN ani ku dňu 4.9.2015. Predmetom prevodu teda bola orná pôda vo výmere väčšej ako 2000 m2 nachádzajúca sa v extraviláne obce. Kupujúci (žalobca) nemal a nemá v predmete činnosti zahrnutú poľnohospodársku výrobu. Okresný úrad, katastrálny odbor, mal vo vkladovom konaní podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. skúmať, či kúpna zmluva zo dňa 16.6.2015 neodporuje zákonu č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 140/2014 Z.z.) a či bol pri prevode poľnohospodárskych pozemkov dodržaný postup podľa § 4 až § 6 citovaného zákona. Je zrejmé, že žalobca nie je osobou podľa § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 140/2014 Z.z., teda mu nebolo vydané osvedčenie podľa § 6 ods. 4. Správny orgán tento postup nedodržal a povolil vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu napriek tomu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. 9. Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. UPo 5/2015-6, OU-NR-OOP-2015/038119-6 k: Pd 170/15/4403-3 V 5233/2015 zo dňa 13.10.2015 vyhovel protestu prokurátora a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru, č. V XXXX/ XXXX zo dňa 24.7.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že dňa 13.7.2015 Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva, udelil pod č. OU-NR-OOP4-2015/028007 súhlas k možnému budúcemu využitiu poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely, preto nie je pravdivé tvrdenie katastrálneho odboru okresného úradu, že pozemky boli určené na iné ako poľnohospodárske využitie uznesením obecného zastupiteľstva obce F. č. XX/XXXX. Nie je postačujúce, aby boli pozemky len zachytené v územnom pláne a na základe toho konštatovať, že nejde o poľnohospodárske pozemky podľa § 2 ods. 2 písm. e/ bod 1 zákona č. 140/2014 Z.z., pričom podľa § 43h ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 50/1976 Zb.) musí byť pozemok určený územným plánom na zastavanie, čo nebolo splnené. Podkladom pre schválenie územného plánu v tomto duchu je súhlas k možnému budúcemu využitiu poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely, ktorý príslušný úrad vydal až dňa 13.7.2015. Pri prevode vlastníckeho práva k poľnohospodárskym pozemkom kúpnou zmluvou zo dňa 16.6.2015 nebol dodržaný postup podľa zákona č. 140/2014 Z.z., a preto ide o absolútne neplatný právny úkon. Poukázal na to, že vláda SR uznesením č. XXX zo dňa 8.7.2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby „Vybudovanie strategického parku“ pre spoločnosť MH Invest, s. r. o., ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme, preto zo zákona (§ 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z.) vzniklo v prospech štátu predkupné právo na pozemky, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 16.6.2015. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, mal na túto skutočnosť v čase rozhodovania o povolení vkladu vlastníckeho práva prihliadať, čo neurobil. Katastrálne konanie malo byť prerušené podľa § 31a písm. c/ zákona č. 162/1995 Z.z. a účastníci konania mali byť vyzvaní, aby preukázali, že štát nevyužil predkupné právo podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z.; ak by to nepreukázali, vznikol by dôvod na zastavenie konania o vklade. Prvostupňový správny orgán preto dospel k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 16.6.2015 odporuje zákonom č. 175/1999 Z.z. a č. 140/2014 Z.z., je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ alebo Občiansky zákonník). Zároveň konštatoval, že nejde o relatívne neplatný právny úkon podľa § 40a OZ; citoval rozhodnutie R 50/1985. 10. Žalovaný rozhodnutím č. LPO-7518/2015/2015/SI zo dňa 2.12.2015 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, č. UPo 5/2015-6, OU-NR- OOP-2015/038119-6 k: Pd 170/15/4403-3 V 5233/2015 zo dňa 13.10.2015. Stotožnil sa s názorom prvostupňového správneho orgánu, že katastrálny odbor okresného úradu mal postupovať podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. a mal skúmať, či kúpna zmluva zo dňa 16.6.2015 neodporuje zákonu, zároveň mal prihliadať na všetky skutkové a právne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Pozemky parcely registra C č. XXXX a č. XXXX/X zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Nitra, obec a katastrálne územie F., mali charakter ornej pôdy, teda poľnohospodárskej pôdy situovanej v extraviláne, nešlo o záhradu. Pozemok musí byť určený na zastavanie už v čase podpisu kúpnej zmluvy, aby ho bolo možné subsumovať pod § 2 ods. 2 písm. c/ bod 1 zákona č. 104/2014 Z.z. V predložených územnoplánovacích informáciách obce F. chýba základná informácia o funkčnom využití uvedených nehnuteľností v rámci územného plánu záväzného a platného ku dňu ich vydania. Informácie sú len informatívne, uvádzajú len, na čo sa v budúcnosti môžu pozemky využiť a že sa len budú zapracúvať do územného plánu; obec teda nemohla prejudikovať, či tieto zmeny budú schválené a či budú v súlade so zákonmi. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že akékoľvek územie zahrnuté do územného plánu je určené na výstavbu, pretože proces obstarávania územného plánu nekončí spracovaním územnoplánovacej dokumentácie projektantom - nasleduje pripomienkové konanie, zapracovanie prípadných pripomienok, vyhotovenie čistopisu, zasadnutie obecného zastupiteľstva, na ktorom sa návrh územného plánu prerokúva a schvaľuje, schválenie územného plánu a vyhlásenie jeho záväznej časti vo forme všeobecne záväzného nariadenia obce. Ku dňu 4.9.2015 neboli zmeny územného plánu schválené obecným zastupiteľstvom obce Lužianky, teda územie nebolo určené na zastavanie. Zdôraznil, že až dňa 13.7.2015 Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva, udelil pod č. OU-NR-OOP4-2015/028007 súhlas k možnému budúcemu využitiu poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely. Dospel k záveru, že predmetné pozemky boli poľnohospodárskymi pozemkami a pri prevode vlastníckeho práva k nim mal byť zachovaný postup podľa zákona č. 140/2014 Z.z. Okrem uvedeného, vláda SR uznesením č. 401 zo dňa 8.7.2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby „Vybudovanie strategického parku“, a na základe § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. vzniklo v prospech štátu predkupné právo na pozemky, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 16.6.2015. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor mal na tieto skutočnosti pred vydaním rozhodnutia o vklade prihliadať podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., čo neurobil. Zhodne s prvostupňovým správnym orgánom dospel k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 16.6.2015 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ; nemožno hovoriť o relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ, pretože nejde o porušenie predkupného práva vyplývajúceho z podielového spoluvlastníctva (štát nebol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností), ani podľa § 603 ods. 3 OZ. II. Žaloba 11. Žalobca sa včas podanou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. LPO-7518/2015/2015/SI zo dňa 2.12.2015, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Namietal, že v čase poskytnutia územnoplánovacej informácie obcou Lužianky bol účinný územný plán - Zmeny a doplnky č. II (VZN č. 54/2012), ktorý predmetné pozemky určil ako súčasť priemyselného parku, a preto došlo k zmene funkčného využitia a horizontu rozvoja, s čím sa žalovaný nevysporiadal. Ustanovenie § 2 ods. 2 písm. c/ bod 1 zákona č. 140/2014 Z.z. nepoužíva pojem pozemky na zastavanie, ale sa týka pozemkov určených na iné ako poľnohospodárske využitie. Pokiaľ je časť územia zahrnutá do územného plánu na zastavanie, je nutné ju považovať za stavebné pozemky bez ohľadu na to, ako danú časť územia obec v územnom pláne označí. 12. Žalovaný neoprávnene spája § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. (predkupné právo štátu) s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 16.6.2015 - no tento právny úkon vznikol v čase, keď predkupné právo štátu ešte neexistovalo. Predávajúci v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nebol povinný uplatniť predkupné právo štátu, ktoré vzniklo až dňa 8.7.2015, preto obe zmluvné strany pri uzatváraní kúpnej zmluvy konali v dobrej viere. 13. Zákon č. 175/1999 Z.z. nespája neplatnosť právneho úkonu s nedodržaním predkupného práva štátu. Podľa jeho názoru nemôže ísť o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ale len o relatívnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 40a OZ a dotknutý subjekt, ktorého predkupné právo malo byť údajne porušené, sa jej mal dovolať na príslušnom súde, čo sa nestalo. Z uvedeného dôvodu sa právny úkon považuje za platný. 14. Pochybil samotný štát, pretože sám bezodkladne nepožiadal o zápis predkupného práva do katastra nehnuteľností. Prechodné ustanovenie § 6b ods. 2 zákona č. 175/1999 Z.z. sa vzťahuje aj na zápis predkupného práva do katastra nehnuteľností, preto ak pred účinnosťou zákona existovali na katastri podania, tak všetky začaté konania sa dokončia podľa dovtedy platných právnych predpisov. 15. Na podporu svojich tvrdení, že už v čase prevodu vlastníckeho práva išlo o stavebné pozemky a nie o poľnohospodársku pôdu, poukázal na znalecký posudok vypracovaný ÚEOS Komercia, a.s., zo dňa 13.7.2015, v ktorom bola pôda ohodnotená na 15,11 € za 1 m2, čo nezodpovedá trhovej cene ornej pôdy. Trhová cena ornej pôdy v katastrálnom území F. sa pohybuje na úrovni 0,221 € na 1 m2. III. Vyjadrenie žalovaného 16. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že v prvom rade bolo potrebné sa vysporiadať s otázkou, či je predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 16.6.2015 poľnohospodársky pozemok v zmysle zákona č. 140/2014 Z.z. Predmetné pozemky boli v katastri nehnuteľností evidované ako orná pôda, ktorá je poľnohospodárskou pôdou, nachádzajú sa mimo zastavaného územia obce a zároveň nie sú záhradou. Pozemok musí byť určený na zastavanie už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, tak aby ho bolo možné subsumovať pod § 2 ods. 2 písm. c/ bod 1 zákona č. 140/2014 Z.z. V predložených územnoplánovacích informáciách obce F. však absentuje údaj o funkčnom využití pozemkov v rámci územného plánu ku dňu vydania informácie; uvádza sa v nich len budúci zámer zapracovať návrhy zmien do platného a záväzného územného plánu obce. Obec F. teda v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nemala v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 16.6.2015 spracovaný územný plán, ktorý by označoval využitie pozemkov na iné ako poľnohospodárske účely, pričom poľnohospodársky pozemok môže byť v územnom pláne určený na zastavanie len po predchádzajúcom súhlase orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy [§ 13 ods. 2 zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 220/2004 Z.z.)]. Okresný úrad H., odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva, len 13.7.2015 udelil súhlas k možnému budúcemu využitiu poľnohospodárskej pôdy (vrátane pozemkov, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 16.6.2015) na nepoľnohospodárske účely. Predmetné pozemky preto boli poľnohospodárskymi pozemkami v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 16.6.2015 a bolo potrebné pri prevode vlastníckeho práva k nim postupovať podľa zákona č. 140/2014 Z.z., čo sa nestalo. 17. Znalecký posudok vypracovaný spoločnosťou ÚEOS Komercia, a.s., na ktorý poukazuje žalobca a ktorý určuje cenu 15,11 € za 1 m2, sa týka návrhov kúpnych zmlúv zo strany štátu (MH Invest, s.r.o.) a netýka sa predmetnej veci. Napokon, v kúpnej zmluve zo dňa 16.6.2015 je kúpna cena určená 0,44 € za 1 m2, čo je cena blízka cene ornej pôdy (0,22 € za 1 m2), čo potvrdzuje, že zmluvné strany vedeli, že prevádzajú vlastnícke právo k poľnohospodárskej pôde a nie k stavebným pozemkom. 18. Mal za preukázané, že vláda SR dňa 8.7.2015 uznesením schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby „Vybudovanie strategického parku“ a týmto dňom vzniklo zo zákona záložné právo v prospech štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, mal v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. na túto rozhodujúcu skutočnosť prihliadnuť a vyzvať účastníkov právneho úkonu na preukázanie nevyužitia predkupného práva zo strany štátu. Ak by túto skutočnosť nepreukázali, bol by daný dôvod na zastavenie katastrálneho konania podľa § 31b ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/1995 Z.z. 19. Kúpna zmluva zo dňa 16.6.2015 je preto absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ odporujúcim zákonu č. 175/1999 Z.z. a č. 140/2014 Z.z. Nejde o relatívnu neplatnosť právneho úkonu vyplývajúcu z § 40a OZ, pretože nemožno hovoriť o analógii s porušením predkupného práva podielového spoluvlastníka; štát totiž nebol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ale jeho predkupné právo vzniklo zo zákona. 20. Správny orgán na úseku katastra bol povinný v priebehu vkladového konania prihliadať na existenciu predkupného práva aj keď ustanovenie § 6b zákona č. 175/1999 Z.z. nadobudlo účinnosť dňa 7.7.2015 a návrh na vklad vlastníckeho práva bol podaný dňa 2.7.2015. 21. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. IV. Ďalší účastníci konania IV.a Generálna prokuratúra SR 22. Generálna prokuratúra SR dňa 28.4.2016 správnemu súdu oznámila, že vstupuje do konania v predmetnej právnej veci. V písomnom vyjadrení poukázala na to, že obec Lužianky v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 16.6.2015 a jej Dodatku č. 1 zo dňa 17.7.2015 nemala vo svojom územnom pláne definované použitie predmetných pozemkov na iné ako poľnohospodárske účely, teda neboli určené na zastavanie podľa § 11 ods. 5 písm. e/, § 43h ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. Pozemky preto boli v čase uzavretia kúpnej zmluvy, podania návrhu na vklad a povolenia vkladu poľnohospodárskymi pozemkami podľa § 2 zákona č. 140/2014 Z.z. 23. Podstatou každého predkupného práva je povinnosť ponúknuť príslušnú vec prednostne na predaj osobe oprávnenej z predkupného práva. Pri zmluvnom predkupnom práve má takáto povinnosť základ v zmluvnom ustanovení, no pri zákonnom predkupnom práve ide o zákonom uloženú povinnosť. Tento rozdiel sa premieta aj do právnych následkov nerešpektovania predkupného práva. Pri porušení zmluvného predkupného práva je smerodajným § 603 ods. 3 OZ a vedie k relatívnej neplatnosti právneho úkonu, teda právny úkon sa považuje za platný až do doby, kým sa jeho neplatnosti nedovolá oprávnený subjekt. Porušenie zákonného predkupného práva je však porušením zákonom ustanovenej povinnosti a právny úkon porušujúci zákonné predkupné právo je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ, pokiaľ zákon výslovne neustanovuje, že ide o neplatnosť relatívnu. Následkom rozporu právneho úkonu so zákonom je jeho neplatnosť aj vtedy, ak to zákon osobitne nevyjadruje, ako je tomu napríklad v § 37 ods. 1 OZ. Opačný názor žalobcu preto považuje za nesprávny. 24. Vláda SR uznesením č. 401 zo dňa 8.7.2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii, ktoré predstavuje pre orgán katastra všeobecne známu skutočnosť od momentu prijatia, nakoľko vláda je vrcholným orgánom výkonnej moci, ktorá je na úseku katastra realizovaná orgánmi štátnej správy katastra nehnuteľností. Uzavretím zmluvy o prevode nehnuteľností síce zmluva v zásade nadobúda účinnosť, avšak k samotnému prevodu vlastníctva dochádza až vkladom do katastra na základe rozhodnutia o povolení vkladu. Orgán katastra je povinný prihliadať na zákonné predkupné právo vyplývajúce z § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. 25. Neobstojí argumentácia žalobcu prechodným ustanovením § 6b ods. 2 zákona č. 175/1999 Z.z., ktoré sa týka len tých konaní, ktoré boli priamo upravené poslednou novelou tohto zákona č. 154/2015 Z.z. (vyvlastňovacie konanie) a nie predkupného práva, ktoré má hmotnoprávnu povahu a nie povahu konania. Keďže orgán katastra takto nepostupoval, ale bez ďalšieho rozhodol o povolení vkladu, vydaným rozhodnutím č. V XXXX/XXXX zo dňa 24.7.2015 bol porušený zákon, v dôsledku čoho bolo zrušenie tohto rozhodnutia zákonné a dôvodné. IV.b M. F. XX. Dominik F. ako účastník právneho úkonu v pozícii predávajúceho dňa 13.4.2016 oznámil správnemu súdu vstup do konania. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/25/2016-82 zo dňa 22.3.2018 a Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/46/2016-115 zo dňa 7.6.2017 v obdobných veciach, v ktorých oba súdy žaloby zamietli a riešili aj otázku predkupného práva štátu podľa zákona č. 175/1999 Z.z. 27. Žalobca ani žalovaný sa k vyjadreniu ďalších účastníkov nevyjadrili. V. Pojednávanie 28. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadku v znení účinnom do 30.6.2016 (ďalej len OSP) rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 6.6.2018 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, poverenej zástupkyne žalovaného, povereného zástupcu Generálnej prokuratúry SR a v neprítomnosti právneho zástupcu ďalšieho účastníka M. F.. Právny zástupca M. Lauka svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby správny súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. VI. Q. právne predpisy 29. Podľa § 491 ods. 1, ods. 2 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ods. 1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba (ods. 2). 30. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 31. Podľa § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. 32. Podľa § 140 OZ ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. 33. Podľa § 603 OZ predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na predaj (ods. 1). Predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo, ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi (ods. 2). Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované (ods. 3). 34. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 220/2004 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie poľnohospodárskou pôdou produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností (ďalej len "kataster") ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty. 35. Podľa § 13 ods. 2 druhá a tretia veta zákona č. 220/2004 Z.z. na vydanie súhlasu s budúcim možným použitím poľnohospodárskej pôdy na stavebné zámery a iné zámery a určenie podmienok súhlasu je rozhodujúci celkový konečný rozsah zamýšľaného odňatia poľnohospodárskej pôdy. Súhlas je podkladom na vydanie rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy podľa § 17. 36. Podľa § 1 písm. a/ zákona č. 140/2014 Z.z. tento zákon upravuje postup nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku prevodom. 37. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 140/2014 Z.z. ak odsek 2 neustanovuje inak, poľnohospodárskym pozemkom sa na účely tohto zákona rozumie poľnohospodárska pôda alebo pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991. 38. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/, písm. c/ bod 1 zákona č. 140/2014 Z.z. za poľnohospodársky pozemok sa podľa tohto zákona nepovažuje záhrada (písm. a/), pozemok mimo zastavaného územia obce, ak je určený na iné ako poľnohospodárske využitie podľa osobitných predpisov (písm. c/ bod 1). 39. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 140/2014 Z.z. vlastník alebo iná osoba oprávnená previesť vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku (ďalej len "prevádzajúci") môže poľnohospodársky pozemok, bez použitia postupu podľa odsekov 3 až 10 a podľa § 5 a 6, previesť do vlastníctva osobe, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky predo dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v obci, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza (písm. a/), spoluvlastníkovi poľnohospodárskeho pozemku, ak ide o spoluvlastnícky podiel podľa osobitných predpisov (písm. b/), blízkej osobe podľa § 116 Občianskeho zákonníka a osobe príbuznej podľa § 117 Občianskeho zákonníka (písm. c/). 40. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 140/2014 Z.z. inej osobe ako osobe podľa odseku 1 môže prevádzajúci previesť vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku len postupom podľa odsekov 3 až 8 a podľa § 5 a 6. 41. Podľa § 6 ods. 4 prvá veta zákona č. 140/2014 Z.z. o splnení podmienok nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku vydá okresný úrad nadobúdateľovi osvedčenie do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti podľa odseku 2; vo zvlášť zložitých prípadoch vydá osvedčenie najneskôr do 60 dní. 42. Podľa § 9 zákona č. 140/2014 Z.z. ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na katastrálne konanie o zápise prevodu vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku do katastra nehnuteľností začaté a právoplatne neukončené do 31. mája 2014. 43. Podľa § 1 ods. 3 písm. c/ zákona č. 175/1999 Z.z. významná investícia je stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky (ďalej len „podnik“), ak vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. 44. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám. 45. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. VII. Posúdenie veci správnym súdom 46. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej právnej veci je rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu o vyhovení protestu prokurátora a o zrušení rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu, na základe ktorého bol vklad povolený. Primárne je v tomto kontexte potrebné zodpovedať otázku charakteru prevádzaných nehnuteľností, teda či ide o poľnohospodársku pôdu alebo o pôdu určenú na iné ako poľnohospodárske účely, čo má význam pre následné určenie právneho režimu ich prevodu a právne posúdenie veci. Zároveň je potrebné ustáliť, či je orgán katastra povinný prihliadať na vznik zákonného predkupného práva v období po uzatvorení zmluvy, na základe ktorej dochádza k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a pred rozhodnutím o povolení alebo nepovolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. 47. Vo všeobecnosti platí, že nie každý rozpor so zákonnou normou spôsobuje bez ďalšieho absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ. Pokiaľ si strany svoj právny vzťah upravili odchylne od dispozitívnych právnych noriem, nemožno hovoriť o rozpore so zákonom a ani o neplatnosti právneho úkonu. Účelom dispozitívnych právnych noriem je suplovať dohodu strán v časti, v ktorej nie je úplná; ak strany dospeli k dohode odchylnej od dispozitívnej právnej normy, má ich dohoda prednosť. O rozpore so zákonom však možno hovoriť v prípade rozporu s kogentnou právnou normou, ktorá obmedzuje princíp autonómie vôle strán, a pre toto obmedzenie musí existovať racionálny dôvod, najmä ochrana verejného poriadku, ochrana tretích osôb, a podobne. Z tohto hľadiska je nevyhnutné zobrať do úvahy účel zákonného príkazu alebo zákazu a úmysel zákonodarcu. 48. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege) a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením (ratihabíciou) a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, keď na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 96/1995 publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod č. 39/1998). 49. Od absolútne neplatného právneho úkonu sa odlišuje relatívna neplatnosť právnych úkonov taxatívne vymenovaných v ustanovení § 40a OZ, ak sa jej oprávnený subjekt dovolá; dovtedy sa právny úkon považuje za platný. Medzi relatívne neplatné právne úkony zákon zaradil právneho úkony podľa § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1. Považujú sa za platné, pokiaľ sa ten, kto je takýmito úkonmi dotknutý, ich neplatnosti nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Relatívna neplatnosť právneho úkonu teda nevzniká ex lege, ale až na základe dispozitívneho úkonu dotknutého subjektu namietajúceho relatívnu neplatnosť právneho úkonu, o ktorom rozhoduje súd. 50. Vo vkladovom konaní podľa zákona č. 162/1995 Z.z. je predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva k pozemkom do katastra nehnuteľností na základe zmluvy splnenie podmienok ustanovených v § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. [podstatné náležitosti zmluvy, dodržanie predpísanej formy právneho úkonu, oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou, dostatočná určitosť a zrozumiteľnosť prejavov vôle, neobmedzená zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou, súlad zmluvy so zákonom (teda či neodporuje zákonu, či zákon neobchádza) a s dobrými mravmi]. Inak povedané, okresný úrad skúma aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ, čo je v § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. vyjadrené slovami: „či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza“. Keďže je okresný úrad povinný zistiť presne a úplne skutkový stav veci, prihliada aj na iné skutkové a právne skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na povolenie vkladu, resp. ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Uvedené skutočnosti posudzuje ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. 51. Pre posúdenie otázky, či má prevádzaná nehnuteľnosť (pozemok) charakter poľnohospodárskej pôdy alebo nie, sú určujúce nasledovné kritériá vyplývajúce zo zákonov č. 220/2004 Z.z. a č. 140/2014 Z.z.: a. produkčný potenciál pôdy, b. označenie druhu pôdy v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty, c. nezahrnutie v územnom pláne obce ako stavebný pozemok. Poľnohospodársku pôdu možno využiť na stavebné zámery a iné zámery len so súhlasom okresného úradu s budúcim možným použitím poľnohospodárskej pôdy na určené zámery; na určenie podmienok súhlasu je rozhodujúci celkový konečný rozsah zamýšľaného odňatia poľnohospodárskej pôdy, ak existuje pravdepodobnosť takého zámeru. Rozhodnutie o odňatí vydáva orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy, v ktorého obvode sa poľnohospodárska pôda navrhovaná na odňatie nachádza. 52. V predmetnej veci bolo nesporné, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 16.6.2015 boli pozemky parcely registra C č. XXXX a č. XXXX/X označené v katastri nehnuteľností ako orná pôda, teda poľnohospodárska pôda, ktorá mala produkčný potenciál (§ 2 písm. b/ zákona č. 220/2004 Z.z.). V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva, nevydal súhlas k možnému budúcemu využitiu poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely, urobil tak až dňa 13.7.2015 pod č. OU-NR-OOP4-2015/028007. 53. V predložených územnoplánovacích informáciách obce Lužianky zo dňa 6.7.2015 absentuje údaj o funkčnom využití pozemkov v rámci územného plánu ku dňu vydania informácie; uvádza sa v nich len budúci zámer zapracovať návrhy zmien do platného a záväzného územného plánu obce; teda aj zmien týkajúcich sa pozemkov parcela registra C č. XXXX a č. XXXX/X, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 16.6.2015. Obec F. teda v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nemala v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 16.6.2015 spracovaný územný plán, ktorý by označoval využitie označených pozemkov na iné ako poľnohospodárske účely, pričom poľnohospodársky pozemok môže byť v územnom pláne určený na zastavanie len po predchádzajúcom súhlase orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 13 ods. 2 zákona č. 220/2004 Z.z.), ku ktorému došlo až dňa 13.7.2015. Územný plán obce v znení Zmien a doplnkov č. II (VZN č. 54/2010) však neúplne označoval účel využitia pozemkov na iné ako poľnohospodárske účely, preto ho nemožno zobrať do úvahy pri kvalifikovaní charakteru pôdy. Preto možno konštatovať, že ku dňu 16.6.2015 neboli zmeny územného plánu schválené obecným zastupiteľstvom obce Lužianky, a teda územie, kde sa nachádzajú aj predmetné pozemky, nebolo určené na zastavanie. Z uvedených dôvodov bolo potrebné pri prevode poľnohospodárskej pôdy kúpnou zmluvou zo dňa 16.6.2015 postupovať podľa zákona č. 140/2014 Z.z. 54. Žalobca nespĺňa kritériá subjektov prioritne oprávnených na nadobudnutie vlastníckeho práva k poľnohospodárskemu pozemku podľa § 4 ods. 1 zákona č. 140/2014 Z.z., pretože nemal a nemá v predmetne činnosti poľnohospodársku výrobu (žalobca túto skutočnosť ani nepopieral), nebol ani spoluvlastníkom prevádzaných poľnohospodárskych pozemkov. Je preto inou osobou, ktorej možno previesť vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku len postupom podľa § 4 ods. 3 až ods. 8 a podľa § 5 a § 6, ktorý však nebol dodržaný: prevádzajúci nezverejnil ponuku na prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku najmenej na 15 dní v Registri zverejňovania ponúk prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku na webovom sídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a na úradnej tabuli v obci, kde sa poľnohospodársky pozemok nachádzal; nezisťoval záujem oprávnených osôb o prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku; okresný úrad neoveroval splnenie podmienok nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a nevydal o tom osvedčenie; nebolo teda dodržané ponukové konanie, ktorého výsledkom mohlo byť nadobudnutie vlastníctva prípadne iným subjektom ako je žalobca. 55. Z dôvodovej správy k zákonu č. 140/2014 Z.z. vyplýva, že poľnohospodárska pôda je nevyhnutná na zabezpečenie potrieb spoločnosti a rozvoj národného hospodárstva a že z dôvodu verejného záujmu na jej aktívnom, poľnohospodársky a environmentálne odbornom obhospodarovaní môže byť iba vo vlastníctve takých osôb, ktoré spĺňajú zákonom ustanovené podmienky. Účelom tejto právnej úpravy je vytvorenie takého právneho prostredia, ktoré umožní, aby poľnohospodárske pozemky, ktoré majú naďalej slúžiť svojmu účelu, nadobúdali osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu ako podnikanie podľa § 2 ObZ najmenej 3 roky v obci, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza, v obci susediacej z obcou alebo, ak takáto osoba neprejaví záujem o prevod poľnohospodárskeho pozemku a ani ho nenadobudne, oprávnenou je aj osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej 3 roky bez ohľadu na miesto podnikania. Ak však žiaden podnikateľ na pôde v uvedenom poradí neprejaví záujem o prevod poľnohospodárskeho pozemku za cenu požadovanú prevádzajúcim, bude môcť tento pozemok nadobudnúť ktokoľvek okrem subjektov uvedených v § 7. Skutočnosť, že trh s poľnohospodárskou pôdou je vo vzťahu k schopnostiam nadobúdateľa obhospodarovať túto pôdu úplne liberálny, neprispieva k jej ochrane a riadnemu obhospodarovaniu. Potvrdzuje to aj fakt, že sa nezachovala výmera poľnohospodárskej pôdy deklarovaná pred vstupom do Európskej únie, t. j. k 30. júnu 2003 na účely podpory formou priamych platieb. Uvedené skutočnosti vedú k záveru, že v Slovenskej republike je potrebné popri doterajšej právnej úprave prijať zákon, ktorý bude regulovať nadobúdanie poľnohospodárskych pozemkov a zamedzí ich špekulatívnym nákupom, následnej zmene druhu pozemku a možnému zneužívaniu vlastníctva vo vzťahu k doterajším nájomcom, najmä požadovaním neprimeraného nájomného. Zákonodarca teda ustanovenia zákona č. 140/2014 Z.z. považuje za kogentné bez možnosti odchýlenia sa od postupu v nich stanovenom. Ak sa zmluvné strany napriek tomu od ustanovení zákona č. 140/2014 Z.z. odchýlia, zaťažujú svoj právny úkon absolútnou neplatnosťou. 56. Znalecký posudok vypracovaný spoločnosťou ÚEOS Komercia, a.s., na ktorý poukazuje žalobca a ktorý určuje cenu na 15,11 € za 1 m2, nemožno bez ďalšieho považovať za preukázanie iného ako poľnohospodárskeho využitia prevádzaných nehnuteľností. Napokon, v kúpnej zmluve zo dňa 16.6.2015 je kúpna cena dohodnutá na 0,44 € za 1 m2, teda ide o cenu blízku cene ornej pôdy (0,22 € za 1 m2) v katastrálnom území Lužianky, čo potvrdzuje, že zmluvné strany - žalobca a ďalší účastník v druhom rade - vedeli, že prevádzajú vlastnícke právo k poľnohospodárskej pôde a nie k pôde určenej na iné ako poľnohospodárske účely (napríklad na zastavanie). 57. Na základe uvedeného možno konštatovať, že právny úkon, ktorým je kúpna zmluva zo dňa 16.6.2015, je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ, pretože sa ním obchádzal zákon č. 140/2014 Z.z. a postup pri prevode vlastníckeho práva k poľnohospodárskej pôde ním predpokladaný, ktorý má kogentný charakter, od ktorého sa nemožno odchýliť. Hľadí sa naň, akoby nebol urobený a nadobudnutie účinkov z neho nemôže zhojiť ani prípadné kladné rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (už citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 96/1995). 58. Ďalším dôvodom absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 16.6.2015 je jeho rozpor so zákonom č. 175/1999 Z.z. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že vláda SR uznesením č. 401 zo dňa 8.7.2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby „Vybudovanie strategického parku“ pre spoločnosť MH Invest, s. r. o., ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Osvedčenie bolo vydané dňa 13.7.2015 pod č. 20801/2015-1000-33509. Ministerstvo hospodárstva SR dňa 22.7.2015 uplatnilo na Okresnom úrade H. predkupné právo k nehnuteľnostiam pozemkom parcely registra C č. XXXX a XXXX/X zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Nitra, obec a katastrálne územie F., podľa § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z.z. 59. Predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. vzniklo dňa 8.7.2015, teda v medziobdobí po uzatvorení kúpnej zmluvy (16.6.2015) a pred rozhodnutím okresného úradu o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu (24.7.2015). Predkupné právo štátu vzniká priamo zo zákona schválením návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou a do katastra nehnuteľností sa zapisuje formou záznamu. Predkupné právo zaväzuje vlastníka veci ponúknuť vec na predaj prioritne tomu, kto je z predkupného práva oprávnený. Ide o právny vzťah, v ktorom individuálne určený subjekt - oprávnená osoba (štát) - má právo kúpiť vec od druhého individuálne určeného subjektu - povinnej osoby (vlastníka pozemku) - ako prvý za predpokladu, že vlastník veci sa rozhodne ju predať. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 175/1999 Z.z. zákon je opatrením, ktoré by malo uľahčiť veľké investície do hospodárstva Slovenskej republiky. Jeho základným cieľom je urobiť priechodným majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby výrobných kapacít, ktoré sú významné z hľadiska celého hospodárstva Slovenskej republiky. Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov a stavieb nedovoľuje v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby. Bráni tomu stav evidencie práv k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností a zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je odradenie investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách. 60. Vzhľadom na právnu podstatu predkupného práva vo všeobecnosti a účel sledovaný zákonom č. 175/1999 Z.z., ktorým je zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou z hľadiska celého hospodárstva SR, je zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku ktorému sa viaže predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z., obmedzená priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja prednostne ponúknuť tieto pozemky na kúpu štátu. Len takýto výklad môže byť v súlade s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z.z. (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžrk/3/2018 zo dňa 18.5.2018). Zákon č. 175/1999 Z.z. predstavuje kogentnú právnu normu, ktorá neumožňuje zmluvným stranám upraviť svoj právny vzťah odlišným spôsobom. Preto aj rozpor s ňou predstavuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ z dôvodu rozporu so zákonom. 61. Otázkou predkupného práva štátu sa zaoberal Najvyšší súd SR aj v rozsudku sp. zn. 1Sžr/103/2012 zo dňa 9.4.2013 [išlo o predkupné právo štátu podľa zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov)], z ktorého vyplýva, že správny orgán pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je povinný prihliadať aj na existenciu predkupného práva štátu a toto právo posudzovať (v kontexte s inými hľadiskami a kritériami, ktoré je povinný skúmať) ako skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu. 62. Neprihliadnutie okresného úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na existenciu predkupného práva štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. obmedzujúceho zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného práva pri zamýšľanom prevode dotknutej nehnuteľnosti, ako na skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu, je podľa správneho súdu v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z.z. a porušením § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Uvedený záver platí aj vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu, pretože okresný úrad je povinný skúmať, či po uzatvorení zmluvy do jeho rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutočnosti alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Napokon, vlastnícke právo sa nadobúda vkladom na katastra nehnuteľností a nie už pri podpise samotnej zmluvy. Konštitutívne účinky vznikajú právoplatnosťou rozhodnutia o vklade alebo dátumom uvedeným v rozhodnutí o vklade, preto až do tohto okamihu môžu vzniknúť okolnosti ovplyvňujúce nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na ktoré je správny orgán povinný prihliadať aj v období medzi uzatvorením zmluvy a rozhodnutím o vklade podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Keďže Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, v čase svojho rozhodnutie dôsledne nepostupoval podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. a neprihliadol na vznik zákonného predkupného práva štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. (ku ktorému došlo dňa 8.7.2015), je napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zákonné a obsahujúce správne právne posúdenie kúpnej zmluvy zo dňa 16.6.2015 v intenciách zákona č. 175/1999 Z.z. aj § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. 63. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o relatívnej neplatnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy zo dňa 16.6.2015) podľa § 40a OZ z dôvodu nedodržania predkupného práva. V ustanovení § 40a OZ sú taxatívne, nie demonštratívne, vymenované prípady relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Jediným prípadom relatívnej neplatnosti právneho úkonu súvisiacim s predkupným právom je opomenutie predkupného práva podielového spoluvlastníka pri prevode spoluvlastníckeho podielu podľa § 140 OZ. O tento prípad však v predmetnej právnej veci nejde, pretože štát nikdy nebol podielovým spoluvlastníkom pozemkov parciel registra C č. XXXX, orná pôda o výmere XXXX m2, ani č. XXXX/X, orná pôda o výmere XX XXX m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre okres H., obec a katastrálne územie F., ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 16.6.2015 (ich výlučným vlastníkom bol v čase prevodu vlastníckeho práva ďalší účastník v druhom rade M. F.). Z uvedeného dôvodu neexistoval zákonný dôvod na spochybnenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre nedodržanie predkupného práva podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti. Podľa názoru správneho súdu nie je daný ani základ pre aplikáciu ustanovenia § 603 ods. 3 OZ upravujúceho predkupné právo pri kúpnej zmluve, ktoré vzniká vkladom do katastra nehnuteľností, no predkupné právo podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. nevzniká vkladom do katastra nehnuteľností, lebo jeho konštitutívne účinky nastávajú dňom rozhodnutia vlády SR o schválení návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii. Zápis predkupného práva štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. záznamom do katastra nehnuteľností má len deklaratórny charakter, teda sa ním deklaruje už existujúci právny stav a nekonštituuje sa nový právny stav; potvrdzuje sa ním len určitá, reálne existujúca skutočnosť, a to spätne odo dňa jej vzniku (ex tunc). Preto aj námietka žalobcu o oneskorenom zázname predkupného práva štátu do katastra nehnuteľností je právne irelevantná a nespôsobuje nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. 64. Je potrebné zdôrazniť, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam má v podstate dve fázy: zmluva, na základe ktorej má dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je platná po podpísaní jej účastníkmi, ale k jej účinnosti a k nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádza až vkladom do katastra nehnuteľností podľa § 133 ods. 2 OZ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/15/2012 zo dňa 15.5.2012). Z uvedeného vyplýva, že ani žalobca uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 16.6.2015 nenadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, ale nadobudol by ho až prípadným povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a správny orgán, ktorý konal o návrhu na vklad vlastníckeho práva, bol povinný s poukazom na § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré existovali v čase jeho rozhodovania a mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, však uvedeným spôsobom nepostupoval a bez ďalšieho rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, čo predstavuje nezákonný postup vedúci k nezákonnému rozhodnutiu. 65. Na konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len SP) v spojení s § 22 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., ktorý sa opiera o zásadu materiálnej pravdy. Jej uplatnenie predpokladá dôsledné zistenie podkladov pre rozhodnutie, ktoré zákonodarca zveril správnemu orgánu, a táto povinnosť trvá až do vydania rozhodnutia. Ako už bolo uvedené, správny súd je toho názoru, že Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, nedostatočne skúmal skutkové a právne skutočnosti existujúce v čase jeho rozhodovania o povolení vkladu vlastníckeho práva, medzi ktoré patrí aj existencia zákonného predkupného práva štátu; nevenoval dostatočnú pozornosť ani predloženým listinným dokladom, z ktorých jednoznačne vyplývalo, že pozemky na realizáciu významnej investície sa nachádzajú i v katastrálnom území Lužianky a v budúcnosti majú byť súčasťou priemyselného parku, v dôsledku čoho bolo potom potrebné preveriť, či sa významná investícia bude realizovať i na pozemkoch, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 16.6.2015. Existencia predkupného práva štátu vzniknutého na základe zákona č. 175/1999 Z.z. nie je samoúčelná, jeho zmyslom je okrem iného upraviť zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou, a k tomu má prispieť aj predkupné právo štátu. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. má tiež kogentný charakter a nemožno ho opomenúť pri úprave právnych vzťahov medzi účastníkmi právnych úkonov, preto ani Okresný úrad H., katastrálny odbor, nebol oprávnený toto ustanovenie ignorovať pri povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, najmä keď mal vedomosť o budúcom začlenení pozemkov do priemyselného parku. 66. Správny súd považuje za neopodstatnenú aj námietku žalobcu týkajúcu sa prechodného ustanovenia § 6b ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z., v zmysle ktorého konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; citované ustanovenie bolo zavedené novelou realizovanou zákonom č. 154/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie jednoznačne upravuje, že sa vzťahuje na konania podľa citovaného zákona a nie konania podľa zákona č. 162/1995 Z.z. Z dôvodovej správy k zákonu č. 154/2015 Z.z. vyplýva, že navrhované znenie prechodných ustanovení zabezpečí plynulý proces posudzovania žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej investícii, ktorý bol začatý pred platnosťou a účinnosťou navrhovaného zákona a neskončený pred účinnosťou navrhovaného zákona. Zákonodarca mal teda na zreteli. Súd sa s námietkou žalobcu týkajúcou sa výkladu § 6b ods. 2 zákona č. 179/1999 Z.z. nestotožňuje, nakoľko uvedené prechodné ustanovenie sa týka len tých konaní, ktoré boli priamo upravené novelou tohto zákona č. 154/2015 Z.z. a nie katastrálneho konania a predkupného práva, ktoré nemá povahu konania ale ide o hmotnoprávny inštitút. 67. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry súdov SR správny súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov na základe podaného protestu prokurátora správne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili v intenciách zákonov č. 162/1995 Z.z., č. 175/1999 Z.z., č. 140/2014 Z.z. a Správneho poriadku, v ich konaní sa nevyskytli vady, ktoré by mali negatívny vplyv na zákonnosť ich rozhodnutí. Správny súd preto žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 68. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia. Ďalším účastníkom správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 169 SSP, pretože ich nevyzval na splnenie takých povinností, ktoré by im spôsobili vznik trov konania. 69. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).