Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/6/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200055 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200055.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Martou Barkovou, v právnej veci navrhovateľa: I. P., O. XX.XX.XXXX, V. P. XXXX/X, XXX XX V., M. R.: F. XXX/XX, XXX XX O. U. O. X., proti odporcovi: Sociálna poisťovňa ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozhodnutie odporcu číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11.06.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27. 11.2015 a zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 01.02.2016 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ podal dňa 08.07.2015 opravný prostriedok, proti rozhodnutiu odporcu číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11.06.2015, a ktorý bol dňa 15.01.2016 predložený Krajskému súdu v Bratislave podľa ustanovenia § 219 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.461/2003 Z. z.“). Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku namietal stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože posudkový lekár sociálneho poistenia ho „neposudzoval podľa zákonných všeobecných posudkových hľadísk, ale s prihliadnutím na „pokračujúce štúdium“. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.11.2015, podľa ustanovenia § 112 zákona č. 461/2003 Z. z., bolo zrušené rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X - C.. rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - C.. zo dňa 12. 11. 2015, ktorým bol navrhovateľovi priznaný od 31.08.2015 invalidný dôchodok v sume vo výške 107,30 EUR mesačne, a rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX C.. zo dňa 12. 11. 2015, ktorým bolo stanovené, že navrhovateľovi naďalej bude vyplácaný invalidný dôchodok v sume 188,70 EUR mesačne a súčasne od 31. 08. 2015 bol odňatý invalidný dôchodok v sume 107,30 EUR mesačne, z dôvodu, že podľa ustanovenia § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ak poistenec splnil podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa ustanovenia § 70 ods. 1 a 2 alebo podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., vypláca sa invalidný dôchodok, ktorého suma je vyššia, s tým, že dňom úpravy výplaty dôchodkov podľa ustanovenia § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zaniká nárok na dôchodok, ktorého suma je nižšia. Navrhovateľ podal opravný prostriedok, proti rozhodnutiu odporcu číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 27.11.2015, v ktorom namietal dátum vzniku invalidity, pretože ani v preskúmavacom konaní sa poisťovňa nezaoberala s jeho právnym nárokom na invalidný dôchodok podľa ustanovenia § 7 zákona č. 461/2003 Z. z., vzhľadom na zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 72 ods. 1 písm. a) a § 7 citovaného zákona, t. j. získal potrebnú dobu dôchodkového poistenia pred 26. júnom t. j. dovŕšením 18 roku veku a mal by právo si doplatiť dôchodkové poistenie v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie štúdia na strednej škole z dôvodu, že jeho priemerný osobný mzdový bod by bol vyšší ako 0,67. Navrhovateľ žiadal odporcu o priznanie invalidity od 26. 06. 2014. Rozhodnutím číslo XXX XXXXXXX X zo dňa 01.02. 2016, ktoré bolo vydané na základe vyhotoveného odborného lekárskeho posudku posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 12.11.2015, ktorým bol navrhovateľ uznaný za invalidného podľa ustanovenia § 71 ods. 1 na účely ustanovenia § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., o s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenou na 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a ktorý určil, že jeho invalidita vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, bol navrhovateľovi podľa ustanovenia § 70 ods. 2 a ustanovenia § 82 zákona č. 461/2003 Z. z., priznaný od 26.06. 2014, t. j. od dovŕšenia 18. roku veku, invalidný dôchodok v sume 186 EUR mesačne, ktorý bol od 01.01. 2015 zvýšený na sumu 188,70 EUR, a ktorý bol od 01.01. 2016 zvýšený na sumu 189,70 EUR mesačne. Navrhovateľ podal dňa 04.03.2016 opravný prostriedok, proti rozhodnutiu odporcu číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 01.02.2016, ktorým bolo zmenené rozhodnutie odporcu zo dňa 11. 06.2015 v časti odôvodnenie. Súčasťou odôvodnenia predmetného rozhodnutia je aj posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, ktorý tvorí II. časť Lekárskej správy zo dňa 12.05.2015, ktorá mu bola zaslaná spolu s rozhodnutím zo dňa 11.06.2015. Prílohou rozhodnutia je Odborný lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 12.11.2015, ktorý tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť. Navrhovateľ namietal dátum vzniku invalidity, nakoľko za jediný správny dátum vzniku invalidity považuje deň 26. 06. 2014, namietal určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, s tým, že podľa jeho názoru, rozhodujúcim ochorením na účely posúdenia invalidity je sociálna fóbia F40.1., a ďalej namietal ako aj určenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť na spodnej hranici daného rozpätia, nakoľko považuje zhodnotenie poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkovým lekárom za nedostatočné a posudkový záver za nepreskúmateľný, nakoľko mu absentuje náležité zdôvodnenie. Odporca sa k veci vyjadril vyjadrením zo dňa 12.01.2016, a v ktorom uviedol, že napadnutým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11. 06. 2015, bol navrhovateľovi podľa ustanovenia § 70 ods. 2 a ustanovenia § 82 zákona č. 461/2003 Z. z., priznaný od 26. 06.2014 invalidný dôchodok v sume vo výške 186 EUR mesačne, ktorý bol od 01. 01.2015 zvýšený na sumu vo výške 188,70 EUR mesačne. Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku namietal stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože posudkový lekár sociálneho poistenia ho „neposudzoval podľa zákonných všeobecných posudkových hľadísk, ale s prihliadnutím na „pokračujúce štúdium“. Odporca uviedol, že navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 12. 05. 2015 požiadal odporcu o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 26. 06. 2014. Podľa odborného lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín zo dňa 12. 05. 2015, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok, je navrhovateľ na účely v zmysle ustanovenia § 263 ods. 15 v súvislosti s ustanovením § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., invalidný, podľa ustanovenia § 71 ods. 1 cit. zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Invalidita vznikla pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka. Odporca poukázal na to, že v uvedenom odbornom lekárskom posudku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou napadnutého rozhodnutia, posudkový lekár sociálneho poistenia odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľa a zistené zdravotné postihnutie zaradil podľa Prílohy č. 4 k zákonu do príslušnej kapitoly. Keďže navrhovateľ splnil aj ostatné podmienky na vznik nároku na invalidný dôchodok, bol mu tento napadnutým rozhodnutím priznaný, s tým, že suma invalidného dôchodku mu bola určená v súlade s ustanovením § 73 ods. 4 zákona, pričom spôsob jej určenia navrhovateľ nenamietal. Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín dňa 31. 08. 2015 so záverom, že navrhovateľ na účely ustanovenia § 263 ods. 15 v súvislosti s ustanovením § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., je invalidný je invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u navrhovateľa určená na 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a určil dátum vzniku invalidity od 31. 08. 2012, a ďalej bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, dňa 17. 09. 2015 s posudkovým záverom, že navrhovateľ je invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou na účely ustanovenia § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 439/2004 Z. z. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a určil dátum vzniku invalidity od 31.08.2015. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, bol navrhovateľovi rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - C.. zo dňa 12. 11. 2015, podľa ustanovenia § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. priznaný od 31.08.2015 invalidný dôchodok v sume vo výške 107,30 EUR mesačne. Suma invalidného dôchodku bola určená v súlade s ustanovením § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., a rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X - C.. zo dňa 12. 11. 2015 bolo podľa ustanovenia § 81 ods. 1 a ustanovenia § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. od 31. 08. 2015 rozhodnuté tak, že navrhovateľovi naďalej bude vyplácaný invalidný dôchodok v sume 188,70 EUR mesačne a súčasne od 31. 08. 2015 bol odňatý invalidný dôchodok v sume 107,30 EUR mesačne, z dôvodu, že podľa ustanovenia § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ak poistenec splnil podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa ustanovenia § 70 ods. 1 a 2 alebo podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., vypláca sa invalidný dôchodok, ktorého suma je vyššia. Dňom úpravy výplaty dôchodkov podľa § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zaniká nárok na dôchodok, ktorého suma je nižšia. Odporca uviedol, že navrhovateľ žiadosťou o prekonvertovanie dôchodkovej dávky zo dňa 16. 11. 2015, ho požiadal o priznanie invalidného dôchodku podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., a to z dôvodu, že splnil všetky podmienky na jeho nárok vrátane podľa ustanovenia § 72 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. Odporca poukázal na to, že vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ zmenil adresu svojho trvalého pobytu - F. XXX/XX, XXX XX O. U. O. X.B., na O. R. P. XXXX/X, XXX XX V., posúdil na jeho žiadosť zdravotný stav aj posudkový lekár sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava dňa 12.11.2015 so záverom, že navrhovateľ je invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobe vzniku invalidity je pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Na základe uvedenej skutočnosti rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.11.2015, bolo navrhovateľovi podľa ustanovenia § 112 zákona č. 461/2003 Z. z. zrušené rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X - C.. a rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X - C.. zo dňa 12. 11. 2015. Navrhovateľ proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal opravný prostriedok, v ktorom namietal dátum vzniku invalidity, pretože ani v preskúmavacom konaní sa poisťovňa nezaoberala s jeho právnym nárokom na invalidný dôchodok podľa ustanovenia § 7 zákona č. 461/2003 Z. z., vzhľadom na zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 72 ods. 1 písm. a), vzhľadom na ustanovenie § 7 citovaného zákona, t. j. získal potrebnú dobu dôchodkového poistenia pred 26. júnom t. j. dovŕšením 18 roku veku a mal by právo si doplatiť dôchodkové poistenie do v zmysle § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie štúdia na stredne z dôvodu, že jeho priemerný osobný mzdový bod by bol vyšší ako 0,67. Odporca uviedol, že navrhovateľ zdôrazňuje, že predmetom opravného prostriedku proti rozhodnutiu číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11. 06. 2015 nebol dátum vzniku invalidity, ktorý bol stanovený na 26. 06. 2014, ale predmetom sporu bolo, že odporca sa nezaoberal jeho právnym nárokom na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe všetkých predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľ je invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 na účely ustanovenia § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Invalidita vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Podľa názoru odporcu, navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi), nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo zmenu dátumu vzniku invalidity, preto vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiada, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11. 06. 2015 a rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27. 11. 2015 ako vecne správne potvrdil. Odporca sa k veci vyjadril doplňujúcim vyjadrením zo dňa 03.02.2016, a v ktorom uviedol, že žiada ako vecne správne potvrdiť rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11. 06. 2015 a rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27.11. 2015. Zároveň súdu zaslal v prílohe zasielame zmenové rozhodnutie číslo XXX XXXXXXX X zo dňa 01.02. 2016, ktoré bolo vydané na základe vyhotoveného odborného lekárskeho posudku posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 12.11.2015, ktorým bol navrhovateľ uznaný za invalidného podľa ustanovenia § 71 ods. 1 na účely ustanovenia § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., o s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenou na 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a ktorý jednoznačne určil dátum vzniku invalidity, t. j. invalidita vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXXX zo dňa 01.02. 2016, bol navrhovateľovi podľa ustanovenia § 70 ods. 2 a ustanovenia § 82 zákona č. 461/2003 Z. z., priznaný od 26.06. 2014, t. j. od dovŕšenia 18. roku veku, invalidný dôchodok v sume 186 EUR mesačne, ktorý bol od 01.01. 2015 zvýšený na sumu 188,70 EUR, a ktorý bol od 01.01. 2016 zvýšený na sumu 189,70 EUR mesačne. Odporca žiada, vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11. 06.2015 v spojení rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 01.02. 2016 a rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo 27.11. 2015 ako vecne správne potvrdiť. Navrhovateľ v uviedol v podaní zo dňa 29.03.2016, že doplňujúcim vyjadrením Sociálnej poisťovne zo dňa 03.02. 2016, mu bolo zaslané zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01. 02. 2016, ktoré bolo vydané v preskúmavacom konaní na základe vyhotoveného odborného lekárskeho posudku posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 12.11.2015, ktorým bol navrhovateľ uznaný za invalidného podľa ustanovenia § 71 ods. 1 na účely ustanovenia § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenou na 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a ktorý jednoznačne určil dátum vzniku invalidity, t. j. invalidita vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Navrhovateľ uviedol, že v zákonom stanovenej lehote podal proti uvedenému rozhodnutiu opravný prostriedok zo 04. 03.2016, v ktorom namieta dátum vzniku invalidity, nakoľko za jediný správny dátum vzniku invalidity považuje deň 26. 06. 2014, čo možno vyvodiť aj z periodicity jeho návštev u lekára a potreby liečby, ktoré neboli tak časté ako od roku 2014. Zároveň namieta určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia ako aj určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na spodnej hranici daného rozpätia. Žiada, aby miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na hornej hranici a teda 70 %. Navrhovateľ uviedol, že v odbornom lekárskom posudku zo dňa 12.11.2015 posudkový lekár posudzoval a stanovil dve podstatné skutočnosti, a to, dátum vzniku invalidity - pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Ad 1) K dátumu vzniku invalidity navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí s určením tohto termínu pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, má za to, že odborný lekársky posudok z ktorého vychádza odporca, bol vypracovaný účelovo, svojvoľne a nezohľadňuje objektívne skutočnosti a zdravotný stav klienta. Navrhovateľ poukázal na rozdielnosť a rozporuplnosť odborných lekárskych posudkov, ktoré boli doteraz v súvislosti s priznaním jeho invalidného dôchodku vypracované. Jednalo sa o 4 lekárske posudky rôznych posudkových lekárov, ktorí zaujali rôzne stanoviská, má za to, že nie je prijateľné, aby mali štyria lekári, ktorí majú posudzovať zdravotný stav pacienta rozporuplné a protichodné názory. Navrhovateľ považuje jediný dátum vzniku invalidity za správny, a to deň 26.06.2014. V uvedenom období došlo k jeho výraznému zhoršeniu zdravotného stavu, čoho dôkazom je predovšetkým rozhodnutie o povolení individuálneho študijného plánu. Choroba sa mu začala prudko zhoršovať v 11/2014, ako to vyplýva z Lekárskeho posudku MUDr. Denisy Mészarosovej zo dňa 23.10.2015. Od uvedeného času bol schopný začleniť sa do spoločnosti v takej miere, že mohol riadne chodiť do školy a vzdelávanie uskutočňovať riadnou školskou dochádzkou. Jeho zdravotný stav je možné vyvodiť aj z periodicity jeho návštev u lekára a potreby liečby, ktoré neboli tak časté ako od roku 2014. Následne, po zhoršení jeho zdravotného stavu, mu bolo ošetrujúcim lekárom odporučené podať žiadosť o individuálny študijný plán, ktorej bolo aj vyhovené. Odporučenie vydal MUDr. Alakša dňa 15.10.2014, kedy mu bolo vykonané komplexné psychiatrické vyšetrenie v Univerzitnej nemocnici Bratislava a v rámci uvedeného vyšetrenia, mu bola diagnostikovaná Sociálna fóbia (F40.1), ktorou dovtedy netrpel. Z uvedeného je zrejmé, že do obdobia roku 2014 bol stav klienta ako pacienta s ohľadom na jeho začlenenie do spoločnosti prijateľný, klient bol schopný základnej sociálnej interakcie. K výraznému zhoršeniu zdravotného stavu došlo teda v roku 2014, kedy klient ostáva zväčša doma, nie je schopný začleniť sa do spoločnosti, začína individuálny študijný plán (rozhodnutie Gymnázia zo dňa 12.11.2014). Navrhovateľ uviedol, že prvá posudková lekárka ako jediná, správne konštatovala a určila dátum vzniku invalidity. V nadväznosti na odborný posudok zo dňa 12.11.2015, ktorý je podkladom napadnutého rozhodnutia, obsahuje viacero rozporuplných tvrdení. Posudková lekárka uviedla, že navrhovateľ sám bez sprievodu rodičov cestoval do Londýna a bol aj v Amerike, tvrdila, že preto nemôže trpieť závažnou formou úzkostnofobickej poruchy, ak je schopný cestovať lietadlom. Navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami posudkovej lekárky, a podotýka, že na druhej strane odporca stanovil, že je invalidný ešte pred dovŕšením povinnej školskej dochádzky. Navrhovateľ tvrdí, že posudkový lekár nevzal do úvahy všetky okolnosti prípadu a nesprávne posúdil jeho zdravotný stav, keď určil, že invalidita vznikla už pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka a neboli vzaté do úvahy skutočnosti, ktorými sú nepravidelnosť potreby návštevy lekára, adaptácia v spoločnosti, dobré výsledky v škole, ako aj schopnosť klienta privyrábať si rôznymi brigádami. Navrhovateľ má za to, že v prípade, ak by v tom čase už bolo jeho ochorenie v tak závažnom štádiu, nebol by schopný uvedených činností a neviedol by taký život aký viedol, a preto v dôsledku uvedeného, opätovne žiada o prehodnotenie jeho zdravotného stavu s ohľadom na určenie dňa vzniku invalidity, a to lekárom, ktorý komplexne zanalyzuje všetky aspekty smerodajné pre objektívny záver danej veci. Ad 2) Navrhovateľ zároveň namieta určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ako aj určenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť na spodnej hranici daného rozpätia. V tejto súvislosti poukazuje na stanovisko jeho predchádzajúceho právneho zástupcu JUDr. Miroslava Pavláka zo dňa 26.10.2015, ktoré bolo doručené do konania o priznanie invalidného dôchodku. Posudková lekárka uvádza, že JUDr. Miroslav Pavlák akceptuje ako základné medicínske postihnutie klienta aspergerov syndróm, no žiada rozhodujúce zdravotné poistenie zaradiť do Položky 4b. Neurotické, stresové, a somatoformné poruchy, ťažké formy. Navrhovateľ vo svojom stanovisku rozhodne nesúhlasil s určením rozhodujúceho ochorenia ako aspergerov syndróm, a má za to, že rozhodujúcim ochorením má byť sociálna fóbia F40.1, ktorá bola klientovi diagnostikovaná až dňa 15.10.2014, a ktorá rozhodujúcim spôsobom ovplyvnila kvalitu jeho života a jeho zaradenie do spoločnosti. Stanovisko klienta zo dňa 26.10.2015 v tomto smere obsahuje podrobné zhodnotenie jednotlivých ochorení a zásad zaraďovania do jednotlivých skupín ochorení. Navrhovateľ je toho názoru, že tieto jeho námietky klienta ostali opomenuté a posudková lekárka sa s nimi žiadnym spôsobom nevysporiadala. Z uvedeného dôvodu, na týchto klient trvá, a má za to, že rozhodujúcim ochorením na účely posúdenia invalidity je sociálna fóbia F40.1. V tejto súvislosti namietal aj mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola určená na spodnej hranici daného rozpätia, nakoľko považuje za dôvodné a opodstatnené, aby miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na hornej hranici a teda 70 %. Posudkový lekár podľa jeho názoru náležité nezdôvodnil svoje stanovisko, ohľadne stanovenia danej veličiny, pričom odôvodnenie v tom zmysle, že je v adolescentnom veku a že je predpoklad, že ochorenie sa ďalej nevyvinie, neobstojí, pretože má za to, že lekársky posudok má zohľadňovať súčasný stav klienta a súčasné pracovné obmedzenie, nie porovnanie či posudzovanie budúceho zdravotného stavu. Zároveň poukazuje na ďalšie posudky, ktoré boli v súvislosti s posudzovaním jeho nároku vyhotovované, v ktorých bola miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť pri ochorení, ktoré je rozhodujúcim zdravotným postihnutím vo výške 60 % v porovnaní s posledným posudkom, kde je pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí len 50 %. V dôsledku uvedeného, navrhovateľ považuje zhodnotenie poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkovým lekárom za nedostatočné a posudkový záver za nepreskúmateľný, nakoľko mu absentuje náležité zdôvodnenie. V prípade posudkových záverov musia byť skutkové zistenia dostatočne vypovedajúce, vecne logické a odôvodnené. Výsledok posúdenia zdravotného stavu a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je potom právnym vyjadrením posudkového zhodnotenia - skutkových zistení. Navrhovateľ v nadväznosti na uvádzané skutočnosti, žiada Sociálnu poisťovňu - ústredie aby opravnému prostriedku proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 01.02.2016 vyhovela v celom rozsahu. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporcu navrhovateľom - číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11.06.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27. 11.2015 a zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 01.02.2016 (ďalej len „ napadnuté rozhodnutia“), podľa ustanovenia § 250l a nasl. O. s. p., a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Krajský súd v danom prípade súd postupoval podľa ustanovenia § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, podľa ktorého konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 244 ods.1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods.2 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Podľa § 250l ods.1 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250l ods.2 O. s. p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Krajský súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa na pojednávaní dňa 01.02.2017, prednesom právnej zástupkyne navrhovateľa na pojednávaní dňa 01.02.2018, a prednesom právnej zástupkyne odporcu na pojednávaní dňa 01.02.2017 a dňa 24.10.2018, písomnými podaniami navrhovateľa, písomnými vyjadreniami odporcu, oboznámil sa so súdnym spisom, s posudkovým spisom, a zistil tento skutkový stav: Krajský súd vo veci nariadil dňa 01.02.2017 pojednávanie, na ktoré sa dostavil navrhovateľ, právna zástupkyňa navrhovateľa a právna zástupkyňa odporcu. Krajský súd vo veci nariadil dňa 24.10.2018 pojednávanie, na ktoré sa nedostavila právna zástupkyňa navrhovateľa, ktorá mala predvolanie na pojednávanie doručené dňa 24.09.2018 a navrhovateľ, ktorý mal predvolanie na pojednávanie doručené dňa 01.10.2018. Krajský súd zistil z úradného záznamu v spise (č.l.123 s. sp.), zo dňa 23.10.2018, že navrhovateľ ospravedlnil neúčasť na pojednávaní dňa 24.10.2018 telefonicky, a to z dôvodu práceneschopnosti, ktorý uviedol, že jeho právna zástupkyňa zašle súdu elektronicky ospravedlnenie uvedené pojednávanie spolu so žiadosťou o jeho odročenie a vytýčenie nového termínu pojednávania. Navrhovateľ zaslal súdu e - mailom súdu kópiu dokladu o svojej práceneschopnosti s jej začiatkom plynutia od 23.10.2018 a ktorý bol doručený súdu dňa 23.10.2018 o 13.19 hod. Krajský súd zistil z e - mailu právnej zástupkyne navrhovateľa zo dňa 23.10.2018 (č.l.126 - 128 s. sp.), ktorý bol doručený súdu dňa 23.10.2018 o 14.15, že oznamuje súdu, že v prílohe zasiela svoje ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní nariadeného dňa 24.10.2018 so žiadosťou o jeho odročenie z dôvodu kolízie pojednávaní a doklad o práceneschopnosti navrhovateľa a z podania doručeného do elektronickej schránky dňa 23.10.2018 o 13.16, že bolo súdu doručené ospravedlnenie právnej zástupkyne navrhovateľa z neúčasti na pojednávaní nariadeného dňa 24.10.2018 z dôvodu kolízie pojednávaní a so žiadosťou o jeho odročenie, doklad o práceneschopnosti navrhovateľa a predvolanie na pojednávanie dňa 24.10.2018 na Okresný súd v Považskej Bystrici. Súd zistil z podania právnej zástupkyne navrhovateľa zo dňa 23.10.2018 - ospravedlnenia z neúčasti na pojednávaní so žiadosťou o jeho odročenie, že právna zástupkyňa navrhovateľa ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní dňa 24.10.2018 z dôvodu kolízie pojednávaní, nakoľko sa musí zúčastniť pojednávania na Okresnom súde v Považskej Bystrici vo veci týkajúcej sa maloletých detí č. k. 14P/51/2018, ktoré neznesie odklad. Právna zástupkyňa navrhovateľa zároveň žiadala o ospravedlnenie neúčasti navrhovateľa, ktorý sa nemôže zúčastniť pojednávania pre práceneschopnosť, s tým, že nesúhlasí so substitúciou a s prejednaním veci bez ich účasti na tomto pojednávaní. Krajský súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a právnej zástupkyne navrhovateľa v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), nakoľko v danom prípade neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania podľa ustanovenia § 119 O. s. p., pretože navrhovateľ bol právne zastúpený právnou zástupkyňou navrhovateľa, ktorá neúčasť na pojednávaní neospravedlnila dôležitým dôvodom. Krajský súd dôvod - kolíziu nariadeného pojednávania dňa 24.10.2018 s nariadeným pojednávaním taktiež v tento deň na Okresnom súde v Považskej Bystrici č. k. 14P/51/2018, nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v zmysle ustanovenia § 119 O. s. p., v zmysle ktorého, pojednávanie sa môže sa odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť, pretože právna zástupkyňa navrhovateľa krajskému súdu do termínu pojednávania nepredložila žiadne relevantné doklady, na základe ktorých, by krajský súd mohol uznať kolíziu s iným pojednávaním ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v zmysle cit. ustanovenia. Krajský súd konštatuje, že aj keď navrhovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti, mohol konať v jeho neprítomnosti, pretože je v konaní právne zastúpený právnou zástupkyňou - advokátkou. Navrhovateľ sa k veci ústne už vyjadril na pojednávaní dňa 01.02.2017. Krajský súd uvádza, že existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania, však môže súd preveriť len so skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania tejto žiadosti. Jej dôvodnosť skúma predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej žiadateľ vyvodzuje existenciu ním tvrdeného dôležitého dôvodu. Pokiaľ ale nie je táto skutočnosť preukázaná, zostáva žiadosť o odročenie pojednávania iba v rovine nepodložených tvrdení, na ktoré nemožno vziať zreteľ. Obsahom základného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom nemá za následok povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti o odročenie pojednávania. Dôležitosť dôvodu, pre ktorý účastník žiada o odročenie pojednávania, však nemožno posudzovať bez prihliadnutia ku všetkým okolnostiam konkrétneho prípadu. S prihliadnutím na skutočnosť, že žiadosť právnej zástupkyne navrhovateľa sa do dispozície súdu dostala formou e - mailovej pošty dňa 23.10.2018 o 14. 15 hod. a do elektronickej schránky dňa 23.10.2018 o 13.16, t.j. deň pred pojednávaním, pričom uvedené pojednávanie bolo vytýčené na deň 24.10.2018 o 08.15 hod., teda je zrejmé, že krajský súd ani nemal dostatok časového priestoru vykonávať úkony smerom k overovaniu si pravdivosti tvrdení právnej zástupkyne navrhovateľa a za takejto situácie musel o dôvodnosti tejto žiadosti rozhodnúť na začiatku pojednávania iba na základe tých informácií, ktoré mal v tom čase k dispozícii. Krajský súd teda nemal v čase svojho rozhodovania k dispozícii ďalšie informácie o tom, či je tvrdenie právnej zástupkyne navrhovateľa pravdivé, kedy sa dozvedela o kolízii týchto dvoch pojednávaní, a či žiadosť o odročenie pojednávania bola z jej strany vykonaná bezodkladne. Uvedená skutočnosť jej bola teda zrejmá už v momente, kedy jej bolo doručené predvolanie na pojednávanie, teda dňa 24.09.2018. Napriek tejto skutočnosti, právna zástupkyňa navrhovateľa svoju žiadosť o odročenie pojednávania doručila krajskému súdu bez doloženia právne relevantných informácií v takom termíne, že sa o ňom dozvedel až poobede deň pred začatím pojednávania. V žiadosti o odročenie pojednávania právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla iba tvrdenie o kolízii s iným pojednávaním, a ktorá zároveň aj ospravedlnila neprítomnosť navrhovateľa z dôvodu jeho práceneschopnosti spolu s uvedením informácie, že tento nesúhlasí so substitučným právnym zastúpením. Právna zástupkyňa navrhovateľa nepreukázala krajskému súdu, kedy sa dozvedala o kolízií pojednávaní - nepredložila doklad o tom, kedy jej bolo doručené predvolanie vo veci 14P/51/2018 na pojednávanie na termín dňa 24.10.2018 na Okresný súd v Považskej Bystrici, t. j. nepredložila doručenku o doručení predvolania na uvedené pojednávanie. Ďalej nepreukázala krajskému súdu, či skutočne zastupuje účastníka vo veci č. k. 14P/51/2018 na pojednávaní dňa 24.10.2018, t.j. nepredložila plnomocenstvo v predmetnej právnej veci. Takýmto dokladom nie je predvolanie na pojednávanie, nakoľko z neho nevyplýva, jej právne zastupovanie v danej veci. Z obsahu žiadosti právnej zástupkyne navrhovateľa o jej ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní dňa 24.10.2018 a zároveň z jej žiadosti o odročenie pojednávania vyplýva iba jej tvrdenie o kolízii s iným pojednávaním, ktoré konkretizovala iba označením súdu a číslom konania. Na preukázanie pravdivosti a zároveň aj dôvodnosti tejto žiadosti nepripojila žiadny dôkaz, a teda jej žiadosť ostala iba v polohe tvrdení. Podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Krajský súd neprihliadol ani na nesúhlas navrhovateľa so substitučným zastupovaním v tejto veci vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na to, že v súdnom spise na č.l. 73 s.p. je založené plnomocenstvo navrhovateľa, ktoré udelil právnej zástupkyni s tým, že „udeľuje svoj súhlas, aby splnomocnený advokát ustanovil za seba zástupcu a ak ich ustanovil viac, súhlasí aby každý z nich konal samostatne.“ Súd podotýka, že navrhovateľ urgoval krajský súd o vytýčenie termínu pojednávania listom zo dňa 24.06.2016 (č.l.79 s.sp.), ako aj telefonicky žiadal prostredníctvom spisovej kancelárie o vytýčenie termínu pojednávania v čo najkratšom čase. Súdna prax sa už obdobným dôvodom pri žiadosti o odročenie pojednávania zaoberala a zaujala názor, že obsahom základného práva zaručujúceho právo každého, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti o odročenie pojednávania. Kolízia dvoch pojednávaní v tom istom termíne na rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania (rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 68/1998 zo dňa 13.01.1999). Krajský súd zdôrazňuje, že právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že súd by nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Pokiaľ právna zástupkyňa navrhovateľa, existenciu ňou tvrdeného dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania nariadeného na deň 24.10.2018, riadne nepreukázala, zostal len v rovine nepreukázaného tvrdenia, na ktoré nebolo možné vziať zreteľ. Skutočnosť, že žiadosť právnej zástupkyne navrhovateľa na odročenie predmetného pojednávania, jednak nebola krajskému súdu doručená bez zbytočného odkladu po tom, čo sa dozvedela o dôvode uvedenom v žiadosti o odročenie pojednávania, s prihliadnutím na mimoriadne krátky časový priestor medzi doručením jej žiadosti o jeho odročenie a nariadeným termínom pojednávania, a jednak z dôvodu, že nedoručila krajskému súdu žiaden hodnoverný doklad ako bolo vyššie uvedené, ktorý by preukazoval jej oprávnenosť jej žiadosti o odročenie pojednávania, a tak neumožnila súdu postupovať podľa ustanovenia § 119 O.s.p. v zmysle ktorého, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka, resp. jeho právneho zástupcu o odročenie pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych okolností v každom jednotlivom prípade, a patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu. Právna zástupkyňa odporkyne vzhľadom na zhodné závery posudkových lekárov ako aj doplňujúce zhodnotenie novších lekárskych nálezov žiadala rozhodnutie odporcu odporcu číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11.06.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27. 11.2015 a zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 01.02.2016, ako vecne správne potvrdiť. Právna zástupkyňa navrhovateľa do termínu pojednávania nepreložila krajskému súdu žiadne aktuálne lekárske správy. Súd zistil z rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27.11.2015, že podľa § 112 zákona č. 461/2003 Z. z. bolo zrušené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X - C.. a rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X - C.. zo dňa 12. 11. 2015, z dôvodu, že na základe včas podaného opravného prostriedku navrhovateľom bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava, v lekárskej správe zo dňa 12.11.2015 uznal navrhovateľa za invalidného naďalej iba podľa ustanovenia § 71 ods. 1 na účely ustanovenia § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nezmenila a je naďalej 60 % Dátum vzniku invalidity je pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Súd zistil z rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 01.02.2016, že týmto rozhodnutím bolo zmenené rozhodnutie odporcu zo dňa 11. 06.2015 v časti odôvodnenie, a že navrhovateľovi bol podľa ustanovenia § 70 ods. 2 a ustanovenia § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o od 26.06. 2014 priznaný invalidný dôchodok v sume vo výške 186,00 EUR mesačne. Podľa ustanovenia § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. s ustanovením § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z. ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, mu bol zvýšený invalidný dôchodok od 01.01.2015 na sumu 188,70 EUR mesačne. Súčasťou odôvodnenia predmetného rozhodnutia je aj posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, ktorý tvorí II. časť Lekárskej správy zo dňa 12.05.2015, ktorá mu bola zaslaná spolu s rozhodnutím zo dňa 11.06.2015. Prílohou rozhodnutia je Odborný lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 12.11.2015, ktorý tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov vzniká nárok na invalidný dôchodok fyzickej osobe, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na tento dôchodok vzniká najskôr dovŕšením 18 rokov veku. Navrhovateľ splnil uvedené podmienky, preto mu vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa ustanovenia § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov 26.06.2014. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa je 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľov dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe zo dňa 12.05.2015 a v Odbornom posudku o invalidite zo dňa 12.05.2015. V Lekárskej správe zo dňa 12.05.2015 je stanovený dátum vzniku invalidity od 26. 06.2014 a v Odbornom posudku o invalidite zo dňa 12. 05.2015 je uvedené, že invalidita vznikla pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka. V rámci konania o opravnom prostriedku bol posúdený navrhovateľov dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 12. 11. 2015, ktorý jednoznačne určil dátum vzniku invalidity, t. j. invalidita vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o priznanie invalidného dôchodku. Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu navrhovateľovho zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, navrhovateľ má možnosť požiadať o opätovné posúdenie Vašej invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 439/2004 Z. z. ako súčin osobného mzdového bodu v hodnote 0,67, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku navrhovateľ získal 16 071 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 44,0302 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 26. 06. 2014 je podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 469/2013 Z. z., ktorým sa určila suma aktuálnej dôchodkovej hodnoty na rok 2014, 10,2524 EUR. Suma invalidného dôchodku je 181,50 EUR mesačne. Je určená ako súčin osobného mzdového bodu v hodnote 0,67, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Osobný mzdový bod 0,67 x 44,0302 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 10,2524 x 60 % = 181,50 EUR mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 4,50 EUR mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. g) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z. z.) na 186,00 EUR mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zvyšuje od 01.01. 2015 o 2,70 EUR mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. g) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z, z.) na 188,70 EUR mesačne. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je aj posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, ktorý tvorí II. časť Lekárskej správy zo dňa 12. 05. 2015, predmetná lekárska správa bola navrhovateľovi zaslaná spolu s rozhodnutím zo dňa 11.06.2015. Prílohou rozhodnutia je Odborný lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 12.11.2015, ktorý tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť. Krajský súd zistil z posudkového spisu odporcu - z lekárskych odborných posudkov, že zdravotný stav navrhovateľa bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín dňa 12.05.2015 a dňa 31.08.2015, posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava dňa 17.09.2015 a dňa 12.11.2015. Krajský súd zistil z odborného lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín zo dňa 12.05.2015, že odporca posúdil zdravotný stav navrhovateľa so záverom, že navrhovateľ na účely ustanovenia § 263 ods.15 v súvislosti s ustanovením § 70 ods.2 zákona č. 461/2003 Z. z., je invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola stanovená na 60 %. Invalidita vznikla v dôsledku choroby. Dátum vzniku invalidity: invalidita vznikla pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka. Kontrolná lekárska prehliadka je určená dňa 05/2017. Krajský súd zistil z lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín zo dňa 31.08.2015, že odporca posúdil zdravotný stav navrhovateľa so záverom, že navrhovateľ na účely ustanovenia §263 ods.15 v súvislosti s ustanovením § 70 ods.2 zákona č. 461/2003 Z. z. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola stanovená na 60 %. Invalidita vznikla pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka. Dátum vzniku invalidity bol určený na 31.08.2012. Kontrolná lekárska prehliadka je určená 05/2017. Krajský súd zistil z odborného lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 17.09.2015, že odporca posúdil zdravotný stav navrhovateľa so záverom, že navrhovateľ je invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou na účely ustanovenia § 70 ods.2 zákona č. 461/2003 Z. z., v znení zákona č.439/2004 Z. z. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola stanovená na 60 %. Invalidita vznikla v dôsledku choroby. Invalidita vznikla dňa 31.08.2015. Kontrolná lekárska prehliadka je určená 05/2017. Krajský súd zistil z odborného lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 12.11.2015, že odporca posúdil zdravotný stav navrhovateľa so záverom, že navrhovateľ je invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 na účely § 70 ods.2 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola stanovená na 60 %. Invalidita vznikla v dôsledku choroby. Invalidita vznikla pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka. Kontrolná lekárska prehliadka je 11/2017. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona. č. 439/2004 Z. z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., vzniká nárok na invalidný dôchodok fyzickej osobe, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na tento dôchodok vzniká najskôr dovŕšením 18 rokov veku. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. januára príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistených podľa odseku 1. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania. Navrhovateľ namietal v opravnom prostriedku určenie vzniku invalidity pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, má za to, že odborný lekársky posudok z ktorého vychádza odporca, bol vypracovaný účelovo, svojvoľne a nezohľadňuje objektívne skutočnosti a zdravotný stav klienta. Navrhovateľ poukázal na rozdielnosť a rozporuplnosť odborných lekárskych posudkov, ktoré boli doteraz v súvislosti s priznaním jeho invalidného dôchodku vypracované. Jednalo sa 4 lekárske posudky rôznych posudkových lekárov, ktorí zaujali rôzne stanoviská, má za to, že nie je prijateľné, aby mali štyria lekári, ktorí majú posudzovať zdravotný stav pacienta rozporuplné a protichodné názory. Navrhovateľ považuje jediný dátum vzniku invalidity za správny, a to deň 26.06.2014. V uvedenom období došlo k jeho výraznému zhoršeniu zdravotného stavu, čoho dôkazom je predovšetkým rozhodnutie o povolení individuálneho študijného plánu. Navrhovateľ namieta určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia ako aj určenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť na spodnej hranici daného rozpätia. V tejto súvislosti poukazuje na stanovisko jeho predchádzajúceho právneho zástupcu JUDr. Miroslava Pavláka zo dňa 26.10.2015, ktoré bolo doručené do konania o priznanie invalidného dôchodku. Navrhovateľ namietal určenie ako rozhodujúceho ochorenia ako aspergerov syndróm a má za to, že rozhodujúcim ochorením má byť sociálna fóbia F40.1, ktorá bola klientovi diagnostikovaná až dňa 15.10.2014, a ktorá rozhodujúcim spôsobom ovplyvnila kvalitu jeho života a jeho zaradenie do spoločnosti. Navrhovateľ je toho názoru, že tieto jeho námietky klienta ostali opomenuté a posudková lekárka sa s nimi žiadnym spôsobom nevysporiadala. Navrhovateľ namietal mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola určená na spodnej hranici daného rozpätia, nakoľko považuje za dôvodné a opodstatnené, aby miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na hornej hranici a teda 70 %. Posudkový lekár podľa jeho názoru náležité nezdôvodnil svoje stanovisko. Zároveň poukazuje na ďalšie posudky, ktoré boli v súvislosti s posudzovaním nároku klienta vyhotovované, v ktorých bola miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť pri ochorení, ktoré je rozhodujúcim zdravotným postihnutím vo výške 60 % v porovnaní s posledným posudkom, kde je pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí len 50 %. V dôsledku uvedeného, navrhovateľ považuje zhodnotenie poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkovým lekárom za nedostatočné a posudkový záver za nepreskúmateľný, nakoľko mu absentuje náležité zdôvodnenie. V prípade posudkových záverov musia byť skutkové zistenia dostatočne vypovedajúce, vecne logické a odôvodnené. Výsledok posúdenia zdravotného stavu a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je potom právnym vyjadrením posudkového zhodnotenia - skutkových zistení. Navrhovateľ v nadväznosti na uvádzané skutočnosti, žiada odporcu, aby jeho návrhom vyhovela v celom rozsahu. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 12. 05. 2015 požiadal odporcu o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 26. 06. 2014. Krajský súd mal zistené, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.11.2015, podľa ustanovenia § 112 zákona č. 461/2003 Z. z., boli zrušené rozhodnutia zo dňa 12. 11. 2015. - číslo XXX XXX XXXX X - C.. a číslo XXX XXX XXXX X - C.. Krajský súd pri preskúmaní napadnutých rozhodnutí navrhovateľom, vychádzal z posledného odborného lekárskeho posudku vyhotoveným posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 12.11.2015, ktorý stanovil jeho rozhodujúce ochorenie na účely posúdenia invalidity s tým, že navrhovateľ je uznaný za invalidného podľa ustanovenia § 71 ods. 1 na účely ustanovenia § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenou na 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a ktorý určil dátum vzniku invalidity pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Zmenovým rozhodnutím číslo 960 626 35020 zo dňa 01.02.2016, bol navrhovateľovi podľa ustanovenia § 70 ods. 2 a ustanovenia § 82 zákona č. 461/2003 Z. z., priznaný od 26.06.2014, t. j. od dovŕšenia 18. roku veku, invalidný dôchodok. Súd dospel k záveru, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe všetkých predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia, vyhodnotili, že navrhovateľ je invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 na účely ustanovenia § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s tým, že jeho invalidita vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo zmenu dátumu vzniku invalidity. Súd mal túto skutočnosť preukázanú na základe opätovného posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, a to na základe lekárskych posudkov zo dňa 17.09.2015 a zo dňa 12.11.2015, ktorými bola zhodne stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách 60 %. Súd mal preukázané z odborného lekárskeho posudku zo dňa 12.11.2015, že invalidita navrhovateľa vznikla pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka, a táto právna skutočnosť nebola v konaní spochybnená. Navrhovateľ na účely v zmysle ustanovenia § 263 ods. 15 zákona č. 461/2003 Z. z., v súvislosti s ustanovením § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., je invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 cit. zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa názoru krajského súdu, posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Trenčín, ako aj posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava, vo vyššie uvedených lekárskych posudkoch zohľadnili všetky navrhovateľom uvádzané zdravotné ťažkosti a vysporiadali sa s aktuálnymi lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v zdravotnej dokumentácii navrhovateľky. Zistenia posudkových lekárov neboli spochybnené ani v súdnom konaní. Závery posudkov posudkových lekárov sú odborné, presvedčivé, náležite zdôvodnené a súd nezistil rozpor medzi ich závermi a zisteným skutočným stavom. Krajský súd uvádza, že navrhovateľ má vždy možnosť požiadať odporcu, ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, o opätovné posúdenie jeho invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Krajský súd ďalej uvádza, že vzhľadom na účinnosť zákona č.162/2015 Správneho súdneho poriadku od 01.07.2016, je oprávnený rozhodovať o opravných prostriedkoch voči prvostupňovým rozhodnutiam odporcu vydaným po 01.07.2016 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ústredie. Preto ak by aj došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľa a predložil by krajskému súdu na pojednávaní dňa 24.10.2018 nové lekárske správy, tieto by boli súdom postúpené odporcovi za účelom opätovného posúdenia jeho zdravotného stavu a vydania rozhodnutia, voči ktorému ako je vyššie uvedené sa podáva odvolanie generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne ústredie a až po jeho právoplatnosti ho môže preskúmať súd. Krajský súd na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že odporca pri priznaní invalidného dôchodku navrhovateľa a jeho výpočte, ako aj pri stanovení nepochybil a postupoval správne podľa citovaných zákonných ustanovení, ako aj pri stanovení skutočnosti, že navrhovateľovi vznikla invalidita pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka v súlade s ustanovením § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého, nárok na invalidný dôchodok vzniká fyzickej osobe, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na tento dôchodok vzniká najskôr dovŕšením 18 rokov veku. Krajský súd vychádzal z lekárskych posudkov zo dňa 12.05.2015, zo dňa 31.08.2015, zo dňa 17.09.2015 a zo dňa 12.11.2015, ktorými bola zhodne stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách 60 %. Hodnotenie miery zhoršenie zdravotného stavu vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach dôchodkového poistenia je podľa zákona č. 461/2003 Z. z., lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zverená posudkovému lekárovi sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Krajský súd na základe vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie odporcu - odporcu číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11.06.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27. 11.2015 a zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 01.02.2016 podľa ustanovenia § 250q ods. 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Krajský súd rozhodol o trovách konania súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 prvej vety O. s. p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O. s. p. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, preto mu trovy konania neprislúchajú a úspešná odporkyňa si trovy konania voči navrhovateľovi neuplatnila. Krajský súd preto nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O. s. p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.